Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-26S/22/2022 4022200461 22. 08. 2025 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200461.4
Uznesenie 2 NR-26S/22/2022 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BlackBerry, s.r.o., so sídlom Žižková 9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 154 675, zastúpeného TAX LAW, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53160657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102185768/2022 zo dňa 05. 08. 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 2 NR-26S/22/2022 Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 2022 z a m i e t a.
25. 10.
odôvodnenie: 4 NR-26S/22/2022 1. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Nitre dňa 25. 10. 2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102185768/2022 zo dňa 05. 08. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 100272959/2022 zo dňa 09. 02. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 24 162,83 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019. 2. Súčasťou žaloby (bod I.) bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len „návrh“) podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že vzhľadom na výšku základného imania (5000,- Eur) by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma predlženia podľa § 3 zákona č. 757/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). Súčasne žalobca v návrhu uviedol, že je riadne podnikajúci subjekt, ktorý si plní daňové, mzdové a odvodové povinnosti s úmyslom ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. V prípade nepriznania odkladného účinku by žalobca podľa svojich tvrdení nemohol podnikať a dôsledky tohto stavu v porovnaní s výkonom činnosti žalobcu sú podľa jeho názoru v zjavnom nepomere. Okamžitým výkonom, resp. inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu hrozí závažná
ujma, značná hospodárska a finančná škoda, tiež nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním ani k zásahu do práv tretích osôb. 3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 16. 05. 2023, kedy súčasne s vyjadrením bol na súd doručený aj na vec sa vzťahujúci administratívny spis. Žalovaný k samotnému návrhu uviedol, že vzhľadom na nedôvodnosť žaloby a tým, že žalobca žiadnymi relevatnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu žiada, aby súd návrhu nevyhovel. 4. Predmetná vec napadnutá pôvodne na Krajský súd v Nitre dňa 25. 10. 2022, ktorá na základe ustanovení zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešla od 01. 06. 2023 na Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018, bod 17 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo dňa 13.10.2022, bod 7, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020, bod 18). 8. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7) . 9. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018, bod 14 a 15 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022, bod 34). 10. So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť správny súd pristúpil k preskúmaniu návrhu, ktorého podstata spočívala v tvrdeniach žalobcu o závažnej hrozbe v podobe predlženia žalobcu, o zániku možnosti podnikať v prípade ponechania účinkov napadnutého rozhodnutia a neschopnosti žalobcu si plniť daňové, odvodové a mzdové povinnosti. 11. Úvodom správny súd konštatuje, že len samotná požiadavka na splnenie povinnosti, ktorá bola uložená napadnutým rozhodnutím (v tomto prípade zaplatiť rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty), nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Opačný postup by odporoval citovanej zákonnej úprave tohto procesného inštitútu, ktorý je výnimočnej povahy. 12. Správny súd nepovažuje za priliehavé dávať do porovnania výšku povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím a výšku základného imania žalobcu. Základné imanie podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti a teda nepredstavuje relevantný ukazovateľ celkovej majetkovej situácie obchodnej spoločnosti, v pozícii ktorej žalobca vystupuje. V tejto súvislosti ďalej správny súd dopĺňa, že predpokladom na konštatovanie predlženia obchodnej spoločnosti podľa zákona o konkurze nie je posudzovanie základného imania voči existujúcim záväzkom žalobcu. Výška základného imania preto nie je právnou skutočnosťou, na ktorú by mal správny súd v rámci posudzovania návrhu prihliadať. 13. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že výkonom napadnutého rozhodnutia by bolo znemožnené žalobcovi podnikať a plniť si daňové, odvodové a mzdové povinnosti, správny prijal záver, že žalobca v tejto súvislosti neuviedol žiadne bližšie skutkové okolnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by súdu objasnil možné dopady na jeho podnikateľskú činnosť a na jeho aktuálnu finančnú situáciu. Žalobcom prezentovanú argumentáciu preto správny súd vyhodnotil ako všeobecnú, keďže nebolo možné bližšie vydedukovať porovnanie medzi aktuálnou finančnou (hospodárskou) situáciou žalobcu a predpokladanou situáciou, ktorá by nastala v prípade ponechania právnych účinkov napadnutého rozhodnutia. Týmto nebolo možné zistiť príčinnú súvislosť medzi výkonom napadnutého rozhodnutia a následným vznikom ujmy, kedy by bolo možné následne vyhodnotiť stupeň jej závažnosti. 14. Správny súd považoval za potrebné tiež dodať, že ani v prípade preukázania skutočností o nedostatku finančných prostriedkov, príp. neschopnosti žalobcu uhradiť uloženú povinnosť napadnutým rozhodnutím, nie je možné tieto skutočnosti považovať za paušálne dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pripustením takéhoto výkladu by boli osoby, ktoré nedisponujú finančnými prostriedkami na úhradu daňových povinností, de facto vo výhodnejšom postavení oproti osobám, ktoré by finančnými prostriedkami disponovali (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 5 Afs 50/2020, zo dňa 26.06.2020, bod 9). 15. Zároveň správny súd opätovne pripomína, že návrh na priznanie odkladného účinku je vo výlučnej dispozičnej sfére žalobcu a od vymedzenia relevantných dôvodov a ich preukázania na základe predložených dôkazov závisí v konečnom dôsledku aj rozsah odôvodnenia uznesenia správneho súdu o tomto návrhu (bod 7. uznesenia). Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať povinnosť žalobcu a predpokladať možné dopady do jeho sfér v prípade ponechania účinkov napadnutého rozhodnutia. 16. Správny súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k relevantnému preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. V konaní preto neboli naplnené materiálne dôvody podľa citovaných ustanovení SSP na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení účinkov právoplatného a vykonateľného napadnutého rozhodnutia.
17. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 18. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 4 NR-26S/22/2022 Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].