Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sa/3/2023 0723100240 11. 06. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100240.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., právne zastúpeného JUDr. Janou Martinusovou, advokátkou, so sídlom Kaplna 215, 900 84 Kaplna, IČO: 30 866 278, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o žalobe proti nečinnosti žalovaného pri plnení reštitučného nároku, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave postupuje vec Mestskému súdu Bratislava IV. odôvodnenie: 1. Dňa 12.06.2023 doručil žalobca Správnemu súdu v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia súdu splniť zostatok reštitučného nároku žalobcu, vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru, č. E./XXXX/XXXXX/XXXX/F., XX/XX zo dňa 18.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2016, v sume 2.590,79 EUR, a to bezodplatným prevodom pozemku vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite. 2. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 3. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.“ 4. Podľa § 25 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“ 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.“ 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.“ 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 8. Podľa § 7 písm. d) SSP „Správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.“ 9. Podľa § 242 SSP „Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.“ 10. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.“ 11. Podľa § 12 ods. 1 CSP „Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 12. Podľa § 12 ods. 2 CSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.“ 13. Podľa § 13 CSP „Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.“ 14. Podľa § 15 ods. 1 CSP „Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.“ 15. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia súdu splniť zostatok reštitučného nároku žalobcu, vyplývajúceho z právoplatného rozhodnutia Okresnému úradu Bratislava, odbor pozemkový a lesný č. E./XXXX/XXXXX/XXXX/F., XX/XX zo dňa 18.03.2016 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 18.03.2016“). Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu si uplatnil reštitučný nárok a že rozhodnutím zo dňa 18.03.2016 bolo právnemu predchodcovi žalobcu priznané právo na náhradu za pozemok, ktorý nebolo možné vydať, podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“). Z vyjadrení a z listín predložených účastníkmi konania vyplýva, že právnemu predchodcovi žalobcu bola poskytnutá na základe rozhodnutia zo dňa 18.03.2016 reštitučná náhrada zmluvou č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/ XX.XX o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom vo výške 3.160,07 EUR (pozemky vo výmere XXX m2 v kat. území G.). Sporným ostal zostatok reštitučného nároku, ktorý žalovaný navrhoval poskytnúť formou finančnej náhrady tvrdiac, že výmera doteraz vydaného pozemku prevýšila výmeru pôvodného pozemku. Žalobca s uvedeným návrhom nesúhlasil a trval na poskytnutí náhrady formou náhradného pozemku v primeranej výmere a kvalite. Už uplatnením výzvy o zaplatenie reštitučnej náhrady v roku 2017 právnym predchodcom žalobcu začala fáza reštitučného procesu, ktorá nemala charakter administratívneho konania, ale výsostne súkromnoprávny charakter. V tejto fáze reštitučného procesu písomnosti žalovaného nie je možné považovať za právne akty orgánu verejnej správy vydané v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Z tohto dôvodu nie je možné posudzovať postup žalovaného pri poskytovaní reštitučnej náhrady ako postup v administratívnom konaní tak, ako to vyplýva z legálnych definícií administratívneho konania a nečinnosti, uvedených v Správnom súdnom poriadku (v znení účinnom do 30.06.2023). 16. Vzťah žalovaného a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku podľa zákona č. 229/1991 Zb. je výsostne súkromnoprávny, a to napriek striktnej normatívnej úprave určujúcej postup oboch strán, ako aj charakter náhradného pozemku. Žalovaný totiž nie je oprávnený vrchnostensky stanoviť, že reštituentovi bude pridelený taký náhradný pozemok, s ktorým reštituent nesúhlasí, a zároveň reštituent nemá nárok na poskytnutie ním vybraného pozemku. Napokon, ak sa žalovaný a reštituent dohodnú na uspokojení nároku reštituenta na pridelenie náhradného pozemku, výsledkom je súkromnoprávny akt, resp. právny úkon, a to zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku podľa zákona č. 229/1991 Zb. je postavenie žalovaného a reštituenta rovnocenné. Žalovaný nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti reštituentovi a ani sám autoritatívne vynucovať plnenie eventuálnych povinností reštituenta.
17. Uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025, v ktorom kompetenčný senát konštatoval, že na prejednanie veci, predmetom ktorej je nárok oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva alebo na náhradu podľa zákona č. 229/1991 Zb., nie je daná právomoc správneho súdu. V odôvodnení uznesenia je konkrétne uvedené: „33...V rozhodovacej praxi súdov aj po spomenutom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Svk/10/2023 zo dňa 31.01.2024 a skoršej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/265/2007 zo dňa 30.04.2009, sp. zn. 7Cdo/1369/2015 zo dňa 23. 6. 2016) je ustálený názor o súkromnoprávnom charaktere vzťahu žalovaného - Slovenského pozemkového fondu a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond pri poskytovaní náhradných pozemkov nevykonáva verejnú správu, ale vystupuje ako subjekt, ktorý realizuje nárok vyplývajúci zo zákona prostredníctvom súkromnoprávneho (zmluvného) mechanizmu. Žalovaný- Slovenský pozemkový fond tak v tejto fáze neplní úlohu orgánu verejnej správy, ale koná ako subjekt, ktorý uzatvára právne úkony podľa občianskoprávnych pravidiel. 34. Slovenský pozemkový fond v tomto špecifickom type konania nevystupuje teda ako verejnoprávny orgán, ale ako subjekt, ktorý plní záväzok priznaný rozhodnutím vydaným v prvej fáze, a to spôsobom, ktorý zákon predvída, no zároveň ponecháva priestor pre zmluvné vyjednávanie. Konanie žalovaného v tejto fáze preto nie je preskúmateľné správnym súdom ako výkon verejnej správy v zmysle Správneho súdneho poriadku.“ 18. Uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025 bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd SR nálezom I. ÚS 669/2005-65 zo dňa 14.04.2026 ústavnej sťažnosti nevyhovel. V odôvodnení nálezu uviedol, že „110. Už v skoršom rozhodnutí (IV. ÚS 184/2022), v ktorom ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu kompetenčného senátu, ústavný súd uviedol, že pri posúdení, či napadnuté nemeritórne (procesné) rozhodnutie kompetenčného senátu mohlo zakladať porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces, ústavný súd vychádza z týchto kritérií: 1. sťažovateľovi bol postupom súdu spôsobený nepriaznivý dôsledok, 2. tento nepriaznivý dôsledok sa vzťahuje na výsledok konania, 3. tento nepriaznivý dôsledok nebolo (nebude) možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach. 111. Sťažovateľ sa pôvodne domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného (SPF) o preklúzii svojho práva na vydanie náhrady (náhradných pozemkov). Tým, že vec budú prejednávať civilné súdy, sťažovateľ bude musieť zmeniť znenie petitu, a to v zmysle § 137 CSP. Ústavný súd neprejudikuje a ani neodporúča sťažovateľovi, aký petit má zvoliť vo svojom návrhu (žalobe), v každom prípade sa javí, že civilné súdy (na rozdiel od správnych súdov) majú širšie možnosti rozhodnúť (napr. určiť povinnosť plniť, určiť, či tu právo je alebo nie, prípadne je možné nahradenie prejavu vôle strany sporu). Napokon aj pravidlá dokazovania a jeho rozsah je odlišný od správneho súdnictva, kde strany sporu sú povinné realizovať svoju povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúcu dôkaznú povinnosť, čím sa kontradiktórnym spôsobom vytvára skutkový základ pre rozhodnutie všeobecného (civilného) súdu, čo je odlišná pozícia oproti správnemu súdnictvu, kde pre správny súd je v zásade rozhodujúci skutkový stav tak, ako ho zistil orgán verejnej správy (porovnaj § 119 SSP). Z tohto hľadiska napadnuté uznesenie kompetenčného senátu, ktorým bolo rozhodnuté, že nie je daná právomoc správneho súdu (teda je daná právomoc civilného súdu), nezakladá a priori nepriaznivý dôsledok pre sťažovateľa. Dôsledok napadnutého uznesenia sa nevzťahuje na vec samu, keďže predstavuje len rozhodnutie o vecnej príslušnosti. Sťažovateľ sa takto stále môže v sústave civilného súdnictva domáhať svojho nároku, resp. rozhodnutia v spore o preklúzii práva na vydanie náhradných pozemkov. Následne bude mať sťažovateľ ešte k dispozícii (v závislosti od rozhodnutia súdu prvej inštancie) odvolanie a dovolanie. 112. Napadnutým uznesením kompetenčný senát rozhodol o tom, do ktorej oblasti výkonu všeobecného súdnictva patrí vec uplatnená na súde sťažovateľom. Kompetenčný senát tak v sťažovateľovej veci dal s konečnou platnosťou jedinú parciálnu odpoveď, a to že sťažovateľ sa na základe ním skutkovo vymedzených tvrdení vo svojom hmotnoprávnom postavení môže domáhať súdnej ochrany v systéme civilného súdnictva predovšetkým žalobou podľa Civilného sporového poriadku. Ide teda o rozhodnutie o vecnej príslušnosti súdu ako o jednej z procesných podmienok konania, na ktorú je súd povinný prihliadať
ex offo v každom štádiu konania (§ 97 SSP). Napadnuté uznesenie je preto záväzné (pre správny súd a civilný súd) len v otázke vecnej príslušnosti.“ 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že na konanie o žalobe žalobcu nie je vecne príslušný, keďže ide o súkromnoprávny spor medzi žalobcom a žalovaným. Uplatnením výzvy na poskytnutie náhrady začala fáza reštitučného procesu, ktorá už nemala charakter administratívneho konania a v tejto fáze reštitučného procesu postup žalovaného z vyššie uvedených dôvodov nie je možné považovať za postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Správny súd preto postúpil vec Mestskému súdu Bratislava IV ako vecne a miestne príslušnému súdu. Poučenie: Proti tomuto uznesenie kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).