Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3Svo/2/2023 0723100652 14. 01. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100652.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: obec Mútne, so sídlom Mútne 194, 029 63 Mútne, IČO: 00 314 668, zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8012-9000/2023 zo dňa 17.07.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny vydal rozhodnutie číslo spisu: 1869-3000/2023 2375-3000/2022 12954-3000/2021 zo dňa 03.02.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške XX.XXX,XX eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 2 písm. e) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VO“), a to tým, že žalobca v rámci zadávania zákazky na predmet „Zvýšenie kapacít infraštruktúry materskej školy v Mútnom“, ktorá bola vyhlásená zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 50/2020 dňa 02.03.2020 pod značkou 10734 – WYP (ďalej len „verejné obstarávanie“), výsledkom ktorého bola Zmluva o dielo č. 06/2020 zo dňa 20.07.2020 uzatvorená s úspešným uchádzačom, spoločnosťou OMOSS spol. s r. o., so sídlom Osadská 679/15, 028 01 Trstená, IČO: 36 390 151 (ďalej len „spoločnosť OMOSS“), konal v rozpore s § 23 ods. 5 zákona o VO, pretože: (i) pri existencii konfliktu záujmov medzi starostom žalobcu - A. A. a úspešným uchádzačom – spoločnosťou OMOSS, ktorý mohol ohroziť alebo narušiť nestranný a nezávislý priebeh daného verejného obstarávania, neprijal primerané a dostatočne účinné opatrenia a nevykonal nápravu za účelom odstránenia vzniknutého konfliktu záujmov; a (ii) pri výskyte dôvodného podozrenia z existencie potenciálneho konfliktu záujmov v predmetnom verejnom obstarávaní, spočívajúcom v existencii dôvodného podozrenia z prepojenia členov komisie ako zainteresovaných osôb, a to B. C. D. a E. F., ktoré boli v minulosti zamestnané u úspešného uchádzača – spoločnosti OMOSS, neprijal primerané opatrenia a nevykonal nápravu za účelom odstránenia tohto potenciálneho konfliktu záujmov.
2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 08.03.2023, pričom namietol závery prvostupňového orgánu a toto rozhodnutie považoval za nezákonné, a to z dôvodu, že sa žiadneho správneho deliktu nedopustil. 3. Na podklade podaného rozkladu vydal predseda žalovaného rozhodnutie č. 8012-9000/2023 zo dňa 17.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán posúdil všetky relevantné dôkazy, a to jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti a na základe skutkových zistení z podkladov pre rozhodnutie je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje jednoznačne špecifikované a odôvodnené preukázanie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 2 písm. e) zákona o VO. 4. K prvému porušeniu žalovaný uviedol, že žalobca v danom procese verejného obstarávania po zistení konfliktu záujmov prijal opatrenia vo vzťahu k B. E. G. ako členovi komisie a zároveň zainteresovanej osobe podľa § 23 ods. 3 písm. a) zákona o VO, ktorý sa ako prednosta obce Mútne vzdal členstva v komisii na vyhodnotenie ponúk, pretože bol zamestnancom obce Mútne. Osoba poverená výkonom verejného obstarávania následne vymenovala nového člena komisie na vyhodnotenie ponúk. Žalovaný konštatoval, že účinné prijatie opatrení na zabránenie konfliktu záujmov bolo teda v danom prípade vykonané len vo vzťahu k členovi komisie. 5. Podstatnou v rámci zisteného porušenia v bode 1 bola práve tá skutočnosť, že žalobca neprijal primerané a dostatočne účinné opatrenia za účelom odstránenia vzniknutého konfliktu záujmov vo vzťahu k starostovi žalobcu - p. A. A.. Žalobca v rámci svojich vyjadrení v rámci prvostupňového konania a taktiež v rámci rozkladu uvádza, že v tejto súvislosti považuje za dostatočné opatrenie spočívajúce v tom, že po otvorení ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní a zistení, že do súťaže predložila ponuku aj spoločnosť OMOSS (ktorej spoločníkom je starosta účastníka konania p. A. A.) vylúčil starostu obce z komunikácie v predmetnom verejnom obstarávaní. Žalovaný však uviedol, že opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov spočívajúce v uvalení „informačného embarga“ voči starostovi obce k informáciám o priebehu verejného obstarávania v čase po otvorení ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní nemožno považovať za dostatočné opatrenia. Zainteresovanou osobou na účely posúdenia konfliktu záujmov podľa § 23 ods. 3 zákona o VO bola v prípade starostu žalobcu - p. A. A. osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávania, t. j. osoba na najvyššej riadiacej úrovni obce. Starosta žalobcu sa pritom z titulu svojej funkcie prirodzene podieľal na príprave predmetného verejného obstarávania, čo potvrdzuje napr. akt schválenia súťažných podkladov starostom žalobcu v mesiaci december 2019. Bolo teda zrejmé, že starosta žalobcu sa vo fáze pred vyhlásením verejného obstarávania podieľal na príprave predmetného verejného obstarávania. Teda v prípade starostu sa v jednej osobe kumuloval na strane jednej verejný funkcionár s rozhodovacími právomocami verejného obstarávateľa (ktorý sa podieľal na príprave predmetného verejného obstarávania a zároveň podpisoval zmluvu na realizáciu diela ako výsledok predmetného verejného obstarávania s úspešným uchádzačom) a na strane druhej spoločník a konečný užívateľ výhod v obchodnej spoločnosti OMOSS, ktorá sa zúčastnila predmetného verejného obstarávania a bola určená ako úspešný uchádzač v predmetnom verejnom obstarávaní, s ktorým bola podpísaná zmluva na realizáciu diela. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné starostu vnímať nielen ako verejného funkcionára, ale aj ako konečného užívateľa výhod a spoločníka obchodnej spoločnosti OMOSS, čo determinuje jeho prirodzený ekonomický záujem na tom, aby obchodná spoločnosť, ktorej je spoluvlastníkom, ekonomicky profitovala. 6. K druhému porušeniu žalovaný uviedol, že žalobca vymenoval trojčlennú komisiu na hodnotenie ponúk, pričom dvaja z troch členov hodnotiacej komisie, konkrétne B. C. D. a E. F. boli bývalí zamestnanci úspešného uchádzača – spoločnosti OMOSS, čo potvrdili aj ich životopisy, ktoré sú súčasťou dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávania. B. C. D. zastávala v danom verejnom obstarávaní okrem členky komisie na hodnotenie ponúk aj funkciu osoby poverenej výkonom verejného obstarávania, t. j. podieľala sa na príprave a procesnej realizácii predmetného verejného obstarávania, čo potvrdzujú súťažné podklady, ktoré B. C. D. v decembri 2019 potvrdila svojim podpisom ako osoba poverená výkonom verejného obstarávania. Zo skutkového stavu bolo zrejmé, že B. C. D. ako bývalá zamestnankyňa úspešného uchádzača zabezpečovala prípravu a procesnú realizáciu verejného obstarávania a zároveň spolu s E. F. (rovnako bývalou zamestnankyňou úspešného uchádzača) ako členky v trojčlennej komisii na hodnotenie ponúk zabezpečovali proces vyhodnocovania ponúk. V danom verejnom obstarávaní boli predložené štyri ponuky, pričom dve ponuky boli vylúčené. Teda o samotnom
vylúčení dvoch ponúk v danom verejnom obstarávaní rozhodovala trojčlenná komisia, v ktorej boli dvaja z troch členov bývalí zamestnanci úspešného uchádzača. 7. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, že žalobca opomenul svoju povinnosť vysporiadať sa s dôvodným podozrením z existencie potenciálneho konfliktu záujmov zainteresovaných osôb v tak exponovaných pozíciách v procese verejného obstarávania, ako je člen komisie na hodnotenie ponúk a osoba poverená výkonom verejného obstarávania. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 8. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 15.08.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, resp. peňažnej moderácie uloženej pokuty. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože žalobcovi bola uložená sankcia za správny delikt, ktorého sa nedopustil. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia nevychádzajú z objektívnych skutočností, pričom výklad ustanovení zákona o VO je vo vzťahu k členkám komisie extenzívny, nad rámec zákonných ustanovení § 51 zákona o VO, ktorý formuluje podmienky, za ktorých sa člen komisie považuje za bezúhonnú osobu, pričom obe členky komisie spĺňali podmienku bezúhonnosti. 9. K prvému porušeniu žalobca uviedol, že verejný obstarávateľ (žalobca) sa zachoval úplne a riadne v súlade so zákonom o VO, a to vykonaním opatrení po otvorení ponúk a zistení, že do súťaže sa prihlásila spoločnosť OMOSS, a to vylúčením starostu obce p. A. A. z akejkoľvek komunikácie. Vylúčenie komunikácie so starostom obce p. A. A., po otvorení ponúk a po zistení, že jedným z uchádzačov je spoločnosti OMOSS, ktorej je spoločníkom s podielom na základnom imaní menej ako 10%, a to až do doby identifikácie úspešného uchádzača bol jediný možný postup, ktorý vylučuje akúkoľvek možnosť ovplyvnenia výberu úspešného uchádzača. Výber úspešného uchádzača, proces ktorý mu predchádzal, bol riadne a transparentne zdokumentovaný v predloženej dokumentácii, a tomuto postupu nie je možné nič vyčítať. Verejný obstarávateľ (žalobca) vykonal a prijal také opatrenia, ktoré vylúčili akúkoľvek neobjektivitu, netransparentnosť pri posudzovaní a vyhodnocovaní ponúk. Žalobca mal za to, že splnil všetky povinnosti v zmysle zákona o VO a eliminoval akékoľvek pochybenia a možný konflikt záujmov v procese výberu úspešného uchádzača. 10. K druhému porušeniu žalobca uviedol, že ak zákon o VO považuje za bezúhonného člena komisie aj člena, ktorý najmenej rok pred vymenovaním do funkcie nebol zamestnancom uchádzača, a z dokumentácie, ktorej súčasťou je aj životopis členov komisie je nesporné, že obe členky komisie nepracujú v spoločnosti OMOSS dlhé roky, žalobca mal za to, že žalovaný prekročil svoje kompetencie v posudzovaní bezúhonnosti člena komisie, a to nad rámec zákona o VO. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.03.2024, pričom navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za vecne a právne správne, vychádzajúce z objektívne zistených skutočností. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahuje jednoznačne špecifikované a odôvodnené preukázanie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 2 písm. e) zákona o VO. 12. K prvému porušeniu žalovaný uviedol, že už v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prijatie opatrení na zabránenie konfliktu záujmov bolo v danom prípade vykonané len vo vzťahu k B. E. G. ako členovi komisie a zároveň zainteresovanej osobe podľa § 23 ods. 3 písm. a) zákona o VO. Podstatnou v rámci zisteného porušenia bola práve tá skutočnosť, že žalobca neprijal primerané a dostatočne účinné opatrenia za účelom odstránenia vzniknutého konfliktu záujmov vo vzťahu k starostovi žalobcu p. A. A.. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktorým považuje za dostatočné opatrenie to, že po otvorení ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní a zistení, že do súťaže predložila ponuku aj spoločnosť
OMOSS (ktorej spoločníkom je starosta žalobcu p. A. A.) vylúčil starostu žalobcu z komunikácie v predmetnom verejnom obstarávaní. Podľa žalovaného opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov spočívajúce v uvalení „informačného embarga“ voči starostovi žalobcu k informáciám o priebehu verejného obstarávania v čase po otvorení ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní, nemožno považovať za dostatočné opatrenia. Bolo potrebné akcentovať, že zainteresovanou osobou na účely posúdenia konfliktu záujmov podľa § 23 ods. 3 zákona o VO bola v prípade starostu žalobcu p. A. A. osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávania, t. j. osoba na najvyššej riadiacej úrovni obce. Starosta žalobcu sa pritom z titulu svojej funkcie prirodzene podieľal na príprave predmetného verejného obstarávania, čo potvrdzuje napr. akt schválenia súťažných podkladov starostom žalobcu v mesiaci december 2019. V prípade starostu žalobcu existoval konflikt záujmov tak, ako ho definuje § 23 ods. 2 zákona o VO – „konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním“ – už v prípravnej fáze predmetného verejného obstarávania, pretože na príprave predmetného verejného obstarávania sa spolupodieľal spoločník a konečný užívateľ výhod (starosta žalobcu) potenciálneho záujemcu a uchádzača v pripravovanom verejnom obstarávaní, t. j. spoločnosti OMOSS. Žalovaný konštatoval, že opatrenia na elimináciu konfliktu záujmov voči starostovi žalobcu zrealizované až v čase po otvorení ponúk nemožno považovať za dostatočné. 13. K druhému porušeniu žalovaný uviedol, že § 51 ods. 4 zákona o VO vymedzuje dôvody, pre ktoré nemožno vymenovať konkrétnu osobu za člena komisie na hodnotenie ponúk. Uvedené ustanovenie zákona o VO však nemožno vykladať tak, že ak určitá osoba v intenciách tohto ustanovenia spĺňa podmienky pre jej vymenovanie do hodnotiacej komisie, tak sa na túto osobu nevzťahujú ustanovenia o konflikte záujmov podľa § 23 zákona o VO. Úprava konfliktu záujmov v § 23 zákona o VO sa vzťahuje na všetky zainteresované osoby vo verejnom obstarávaní (teda aj na členov komisie na hodnotenie ponúk), a to vo všetkých fázach verejného obstarávania. V prípade akceptácie záveru žalobcu by totiž platilo, že osoba, ktorá spĺňa podmienky pre jej vymenovanie za člena hodnotiacej komisie podľa § 51 ods. 4 zákona o VO v podstate už nemôže byť v konflikte záujmov. 14. Z pohľadu skutkového stavu bolo podľa žalovaného kľúčové, že žalobca vymenoval trojčlennú komisiu na hodnotenie ponúk, pričom dvaja z troch členov hodnotiacej komisie, konkrétne B. C. D. a E. F., boli bývalí zamestnanci úspešného uchádzača. B. C. D. zastávala v danom verejnom obstarávaní okrem funkcie členky komisie na hodnotenie ponúk aj funkciu osoby poverenej výkonom verejného obstarávania, t. j. podieľala sa na príprave a procesnej realizácii predmetného verejného obstarávania, čo potvrdzujú súťažné podklady, ktoré B. C. D. v decembri 2019 potvrdila svojim podpisom ako osoba poverená výkonom verejného obstarávania. Zo skutkového stavu je teda zrejmé, že B. C. D. ako bývalá zamestnankyňa úspešného uchádzača zabezpečovala prípravu a procesnú realizáciu verejného obstarávania a zároveň spolu s E. F. (rovnako bývalou zamestnankyňou úspešného uchádzača) ako členky v trojčlennej komisii na hodnotenie ponúk zabezpečovali proces vyhodnocovania ponúk. V danom verejnom obstarávaní boli predložené štyri ponuky, pričom dve ponuky boli vylúčené. Teda o samotnom vylúčení dvoch ponúk v danom verejnom obstarávaní rozhodovala trojčlenná komisia, v ktorej boli dvaja z troch členov bývalí zamestnanci úspešného uchádzača. Navyše po preštudovaní predložených ponúk zverejnených v profile žalobcu žalovaný konštatoval, že žalobcom vylúčené ponuky by sa vo výslednom poradí umiestnili pred úspešným uchádzačom. To je nesporný fakt, ktorý nemôže spochybniť ani žalobca. Faktom taktiež ostáva, že žalobca neprijal žiadne opatrenia pri výskyte dôvodného podozrenia z existencie tohto potencionálneho konfliktu záujmov 15. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo
veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 17. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 10 ods. 1 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 20. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 21. Podľa § 23 ods. 1 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania. 22. Podľa § 23 ods. 2 zákona o VO, konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním. 23. Podľa § 23 ods. 3 zákona o VO, zainteresovanou osobou je najmä a) zamestnanec verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo iná osoba, ktorá poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní a ktorá sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo b) osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii. 24. Podľa § 23 ods. 4 zákona o VO, zainteresovaná osoba oznámi verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi bezodkladne po tom, ako sa o konflikte záujmov dozvie. 25. Podľa § 23 ods. 5 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu, ak zistia konflikt záujmov. Opatreniami podľa prvej vety sú najmä vylúčenie zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo úprava jej povinností a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov. 26. Podľa § 40 ods. 6 písm. f) zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak konflikt záujmov podľa § 23 nemožno odstrániť inými účinnými opatreniami. 27. Podľa § 51 ods. 1 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní na vyhodnotenie ponúk zriadiť najmenej trojčlennú komisiu. Členovia komisie musia mať odborné vzdelanie alebo odbornú prax zodpovedajúcu predmetu zákazky alebo koncesie; verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú oprávnení spracúvať dokumenty v nevyhnutnom rozsahu na tento účel. Komisia je spôsobilá vyhodnocovať predložené ponuky, ak je súčasne prítomná väčšina jej členov.
28. Podľa § 51 ods. 3 zákona o VO, člen komisie musí byť bezúhonný. Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s verejným obstarávaním alebo za niektorý z trestných činov podľa § 32 ods. 1 písm. a). 29. Podľa § 51 ods. 5 zákona o VO, členom komisie nesmie byť ani a) blízka osoba) osobe uvedenej v odseku 4 a b) osoba, u ktorej možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti vo vzťahu k uchádzačovi alebo záujemcovi, najmä ak ide o osobu, ktorá sa podieľala na príprave dokumentov v danom verejnom obstarávaní na strane záujemcu alebo uchádzača, alebo ktorej môže vzniknúť výhoda alebo ujma v súvislosti s výsledkom vyhodnotenia ponúk. 30. Podľa § 182 ods. 2 písm. e) zákona o VO, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak porušil povinnosť podľa § 23 ods. 5. 31. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a či došlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu. 32. Správny súd v prvom rade uvádza, že existencia konfliktu záujmov, ktorý narúša alebo obmedzuje hospodársku súťaž, je závažným problémom. Ak je ohrozená alebo narušená nestranná a objektívna realizácia verejného obstarávania, ktorej následkom môže byť narušenie čestnej hospodárskej súťaže alebo ohrozenie zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi alebo záujemcami, ide o stav, ktorý je v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný počas celého procesu verejného obstarávania rešpektovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp transparentnosti. Cieľom princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov, rovnakého zaobchádzania a princípu transparentnosti je napomôcť rozvoju skutočnej hospodárskej súťaže a účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, ako aj zabrániť riziku uprednostňovania určitých uchádzačov alebo záujemcov, a svojvoľnému prístupu subjektu uskutočňujúceho verejné obstarávanie. V súlade s týmito princípmi sa uchádzači a záujemcovia musia nachádzať v rovnakej situácii tak v čase vypracovania ponúk, žiadostí o účasť, ako aj v čase ich hodnotenia. 33. V rozpore s princípom transparentnosti je akékoľvek konanie subjektu uskutočňujúceho verejné obstarávanie, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Existencia konfliktov záujmov, ktoré znamenajú neoprávnenú výhodu pre niektorého z uchádzačov a skresľujú tak hospodársku súťaž, predstavuje jedno z najzávažnejších porušení princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, ale aj hospodárnosti a efektívnosti. Vedie k vážnemu priamemu poškodeniu verejných rozpočtov a reputácie verejného sektora v súvislosti so zadávaním zákaziek, ktoré sa nepriamo prejavuje v nezáujme serióznych dodávateľov, najmä z iných štátov, ponúkať verejnému sektoru svoje tovary, služby alebo stavebné práce, čo má zásadný dopad na hospodársku súťaž a následne na cenu, resp. schopnosť verejného sektora prilákať zahraničné skúsenosti, know-how a inovácie dostupné na vyspelých európskych a svetových trhoch. Konflikt záujmov nie je to isté ako korupcia. Konflikt záujmov vzniká, keď určitá osoba dostane príležitosť uprednostniť svoje súkromné záujmy pred svojimi služobnými povinnosťami, resp. keď sa neriadi takými argumentami, ktoré súvisia výlučne s ekonomikou príslušnej zákazky a snahou dosiahnuť najlepší možný výsledok pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. K porušeniu č. 1 34. Žalobca namietol, že vo vzťahu k starostovi obce a súčasne aj minoritnému spoločníkovi spoločnosti OMOSS boli vykonané kroky tak, že došlo k vylúčeniu starostu obce (a minoritného spoločníka spoločnosti OMOSS) z akejkoľvek komunikácie, pričom podľa žalobcu sa jednalo o jediný postup, ktorý vylúčil akúkoľvek možnosť ovplyvnenia výberu úspešného uchádzača. Žalobca ako verejný obstarávateľ tak vykonal a prijal také opatrenia, ktoré vylúčili akúkoľvek neobjektivitu, netransparentnosť pri posudzovaní a vyhodnocovaní ponúk. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
35. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia správny súd súhlasí so závermi žalovaného o tom, že žalobca vykonal dostatočné opatrenia výlučne vo vzťahu k pánovi B. E. G., avšak vo vzťahu k osobe p. A. A. nedošlo k vykonaniu dostatočných opatrení. Bolo nesporné, že p. A. A. bol v čase verejného obstarávania starostom obce – žalobcu, tak aj minoritným spoločníkom spoločnosti OMOSS – uchádzača vo verejnom obstarávaní. Zároveň podľa názoru správneho súdu bolo nesporné (nespochybnil to ani žalobca), že starosta obce sa podieľal na príprave a realizácii verejného obstarávania, a teda poznal podmienky tohto verejného obstarávania. Aj napriek tomu, že starosta obce vedel o relevantných skutočnostiach (podieľal sa na príprave verejného obstarávania a bol minoritným spoločníkom spoločnosti OMOSS), len to, že bol vylúčený z akejkoľvek komunikácie vo vzťahu k verejnému obstarávania aj podľa názoru správneho súdu nepostačuje na to, aby došlo k odstráneniu konfliktu záujmov. 36. Orgán verejnej správy súčasne v napadnutých rozhodnutiach aj uviedol (napr. bod 85 a nasl. prvostupňového rozhodnutia), že ak verejný obstarávateľ zistí konflikt záujmov, je povinný prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu, pričom v krajnom prípade je verejný obstarávateľ oprávnený postupovať podľa § 40 ods. 6 písm. f) zákona o VO a uchádzača vylúčiť. Z administratívneho spisu však nevyplýva, že by žalobca vôbec uvažoval nad touto možnosťou, ale vystačil si s tým, že starosta obce bol vylúčený z akejkoľvek komunikácie, avšak stále za skutkového stavu, kedy (i) sa starosta obce podieľal na príprave verejného obstarávania a (ii) spoločnosť OMOSS, ktorej spoločníkom bol starosta obce, bol stále uchádzačom vo verejnom obstarávaní, na príprave ktorého sa starosta obce podieľal. Starosta obce a aj spoločník spoločnosti OMOSS sa tak už v prípravnej fáze verejného obstarávania podieľal na verejnom obstarávaní, a preto aj podľa názoru správneho súdu nemožno prijaté opatrenia, vykonané až po otvorení ponúk, považovať za dostatočné. K porušeniu č. 2 37. Žalobca v žalobe namietol, že vo vzťahu k členkám komisie – B. C. D. a E. F. bola splnená podmienka bezúhonnosti. Žalobca mal za to, že ak zákon o VO považuje za bezúhonnú osobu aj člena komisie, ktorý najmenej jeden rok pred vymenovaním do funkcie nebol zamestnancom uchádzača, čo v prípade členiek komisie bolo splnené, žalovaný prekročil svoje kompetencie. Uvedená žalobná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. 38. Správny súd uvádza, že žalovaný nezaložil uvedené porušenie na tom, že by členky komisie neboli bezúhonné. Ako vyplýva z administratívneho spisu, orgán verejnej správy uviedol, že správny delikt bol založený na tom skutkovom základe, že pri výskyte dôvodného podozrenia z existencie potenciálneho konfliktu záujmov, spočívajúceho v existencii dôvodného podozrenia z prepojenia členov komisie ako zainteresovaných osôb, ktoré boli v minulosti zamestnané u úspešného uchádzača, neprijal žalobca primerané opatrenia a nevykonal nápravu za účelom odstránenia tohto potenciálneho konfliktu záujmov. Je potrebné odlišovať podmienku bezúhonnosti a ostatné podmienky, ktoré zákon o VO kladie na členov komisie. 39. Zákon o VO v § 51 ods. 3 jednoznačne uvádza, že člen komisie musí byť bezúhonný, pričom za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s verejným obstarávaním alebo za niektorý z trestných činov podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona o VO. Je tak nesprávne tvrdenie žalobcu, ak tvrdí, že „zákon považuje za bezúhonného člena komisie aj člena, ktorý najmenej jeden rok pred vymenovaním do funkcie nebol zamestnancom uchádzača.“ Zákon o VO totižto vo vzťahu k bezúhonnosti odkazuje za trestnoprávnu zodpovednosť, pričom podmienku toho, aby člen komisie nebol zamestnancom uchádzača predstavuje ďalšiu podmienku (popri bezúhonnosti) na to, aby verejné obstarávanie prebehlo v súlade s princípmi verejného obstarávania. 40. Orgány verejnej správy uvedené porušenie založili na tom, že vo vzťahu k spomenutým členkám komisie nebol odstránený možný konflikt záujmov, pričom žalobca k danému nepredložil relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by odstránili pochybnosti žalovaného. Nebolo tak preukázané, že žalobca sa skutočne zaoberal existenciou potenciálneho konfliktu záujmov a zároveň nevyplynulo, či žalobca prijal primerané opatrenia a vykonal nápravu za účelom odstránenia tohto potenciálneho konfliktu záujmov. 41. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z
týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).