Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sas/24/2023 0723101072 29. 04. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101072.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zastúpenej procesným opatrovníkom F. G., nar. XX. H. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I./J. z 8. augusta 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. I./J. z 8. augusta 2023, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, č. C. K./ XXXXX-XX zo 6. marca 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím číslo C./XXXX/XXXXX-XX zo 6. marca 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 22. júla 2020 žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán zhrnul konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia, okrem iného poukázal, že Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/17/2021-75 z 27. mája 2022 zrušil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslo: I./ J./F. zo dňa 26. apríla 2021 a vec vrátil na ďalšie konanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na základe uvedeného rozsudku Krajského súdu v Trnave následne zrušilo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 2. novembra 2020 pod číslom: C./XXXX/XXXXX-X a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej prvostupňový správny orgán poukázal na komplexný posudok pod číslom: C./XXXX/XXXXX-XX zo dňa 22. februára 2023, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj len „ŤZP“) so stanovenou mierou funkčnej poruchy na 50%, pričom nie je odkázaná na sprievodcu. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc inej osoby a nie je splnený účel osobnej asistencie, sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na skutočnosť, že priznanie peňažného príspevku je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom, t.j. závisí od komplexného posudku, ktorý je záväzný podklad pre rozhodovanie. Dospel preto k záveru, že peňažný príspevok na
osobnú asistenciu nie je možné poskytnúť z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok pre účely priznania tohto príspevku. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. I./ J. z 8. augusta 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda. V odôvodnení zosumarizoval priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že v rámci odvolacieho konania preskúmal kompletnú spisovú dokumentáciu, boli opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň i potreby žalobkyne pri posudzovaní zdravotného postihnutia i sociálnych dôsledkov ŤZP v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Poukázal, že dokazovanie bolo doplnené o lekársky posudok posudkového lekára odvolacieho orgánu číslo I./ J. zo dňa 17. júla 2023, ktorý bol podkladom pre komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19. júla 2023, číslo: I./J. vydaný v zmysle § 15 zákona č. 447/2008 Z. z., a podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50%, podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časti IV., bodu 2, písm. b), zákona č 447/2008 Z.z. ,,Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti “. Následne z odôvodnenia vyplývajú skutočnosti obsiahnuté v lekárskom posudku ako aj v posudku zo sociálnej posudkovej činnosti (prenesené aj do komplexného posudku z 19. júla 2023), z ktorých žalovaný vychádzal, a teda že žalobkyňa je mobilná, nie je odkázaná na pomoc druhej osoby pri bežných činnostiach ani pri starostlivosti o domácnosť. Na potrebnú prípadnú pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí bol právoplatným rozsudkom súdom stanovený opatrovník jej druh, žijúci s ňou v spoločnej domácnosti. Podľa rozsudku súdu o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať právne úkony, ktorých predmetom je plnenie alebo vec v hodnote prevyšujúcej sumu 300 Eur, nie je spôsobilá vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu právnickej osoby; nie je spôsobilá uzatvárať právne úkony, na základe ktorých by sa stala spoločníčkou obchodných spoločností. Podľa súdnoznaleckého posudku je však žalobkyňa schopná sa adekvátnym spôsobom postarať o maloleté dieťa, samostatne sociálne existovať, rozhodovať o medicínskej liečbe seba a svojich detí, rozhodovať o mieste svojho prechodného alebo trvalého bydliska. Žalobkyňa sa stará o dieťa, o domácnosť, nakupuje, vie variť, sama vedie svoju domácnosť, v ktorej udržiava poriadok a hygienické návyky. Na základe týchto skutočností sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne druhostupňový správny orgán nenavrhol kompenzovať v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie a v oblasti sebaobsluhy peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. Žalovaný zhrnul, že žalobkyňa ani podľa komplexného posudku odvolacieho orgánu (ktorý je záväzným podkladom pre rozhodovanie) nespĺňa taxatívne stanovené podmienky zákona č. 447/2008 Z. z., a preto nie je možné v zmysle § 22 ods. 1 zákona č.447/2008 Z. z. predmetný peňažný príspevok poskytnúť. II. Správna žaloba a jej dôvody 3. Žalobou zo dňa 11. októbra 2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Považovala rozhodnutie za vychádzajúce z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, nezohľadňujúce všetky zistenia, sociálne zisťovanie nebolo dostatočné a závery v rozhodnutí nezohľadňujú reálne sociálne dôsledky jej zdravotného postihnutia, a teda ako také sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a so správnym poriadkom. Poukázala, že o peňažný príspevok na osobnú asistenciu požiadala dňa 22. júla 2020 z dôvodu, že v dôsledku jej zdravotného postihnutia potrebuje pomoc druhej osoby pri viacerých úkonoch, ktoré nezvláda realizovať sama, ale zároveň je schopná za pomoci tejto asistencie naďalej viesť nezávislý život a plniť si svoje rodinné, pracovné, sociálne a voľnočasové aktivity. Asistenciu jej dlhodobo poskytuje jej suseda. Namietala, že správne orgány oboch stupňov jej opätovne zamietli žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu, pričom nerešpektovali rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a nereflektovali na výhrady súdu uvedené v odôvodnení rozsudku. Posudkoví lekári dotknutých úradov opätovne vyhodnotili, že nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pričom opätovne žiadnym dôveryhodným spôsobom nevysvetlili a neodôvodnili tento záver. Dala do pozornosti, že pri väčšine denných úkonov súvisiacich so starostlivosťou o domácnosť a o rodinu naďalej potrebuje usmernenie a dohľad a asistenciu ďalšej osoby, ktorú nepokrýva súdom určený opatrovník, ktorého úlohou je výhradne realizovať za ňu právne úkony v rozsahu, v ktorom je obmedzená v spôsobilosti na ich realizáciu. Nie je úlohou súdom ustanoveného opatrovníka kompenzovať prípadné sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia. Vyjadrila tiež nesúhlas s tvrdeniami správnych orgánov oboch
stupňov, že ak je fyzicky spôsobilá vykonať niektoré úkony, že pomoc nepotrebuje, resp. že ak súd na určité právne úkony neobmedzil jej právnu spôsobilosť, tak je v nich samostatná. Súd sa v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nezaoberal, či je fyzicky bez pomoci schopná vykonávať rôzne činnosti a úkony, ale či je právne spôsobilá realizovať právne úkony. Nesúhlasila s tým, aby ju správne orgány ukracovali o pomoc vo forme kompenzačného príspevku len preto, že má z dôvodu svojho zdravotného postihnutia čiastočne obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Priznaním či nepriznaním spôsobilosti na právne úkony zo strany súdu v tej ktorej oblasti neznamená, že zo zdravotného hľadiska pomoc v týchto oblastiach nepotrebuje, ale vyplýva z toho len to, že bez pomoci nie je schopná vo vymedzenom rozsahu robiť záväzné právne úkony a prijímať zodpovednosť za ich realizáciu. Poukázala, že trpí mentálnym zdravotným postihnutím, ktoré ju v samostatnosti pri značnom množstve úkonov starostlivosti o seba, domácnosť a rodinu vrátane maloletého dieťaťa obmedzuje. Potrebuje pri ich realizácii dohľad a asistenciu, pripomenutie, či usmernenie, zvlášť ak ide o novú situáciu, ktorá vybočuje z jej zaužívanej rutiny, čo sa v súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa stáva permanentne. 4. Uviedla, že najväčšiu potrebu pomoci, resp. asistencie a usmernenia aktuálne potrebuje v súvislosti s prípravou jedla, nakupovaním, pri viacerých domácich prácach, pri bežnom dorozumievaní sa s okolím, pri písaní, čítaní a telefonovaní, ako aj pri niektorých úkonoch starostlivosti o syna. Ak by žila sama a pomoc by jej neposkytoval partner a suseda, nezvládla by to. Od susedy však nemôže očakávať, aby jej robila asistentku bez nároku na finančnú odmenu. Žalovaný ďalej podľa názoru žalobkyne v rozhodnutí neuviedol o aký súdnoznalecký posudok sa opiera, a z akého obdobia, a môže teda len predpokladať, že ide o súdnoznalecký posudok zo súdneho konania v ktorom sa rozhodovalo o obmedzení jej spôsobilosti na práve úkony, resp. k posudzovaniu jej schopnosti vykonávať rodičovské práva. Odkazovanie správnych orgánov na súdne konanie, v ktorom bola posudzovaná z pohľadu, v akom rozsahu nemá spôsobilosť na právne úkony, resp. či existuje dôvod na odňatie jej syna do ústavnej starostlivosti, považovala za cynické. Pritom práve dlhodobé odmietanie priznania jej peňažného príspevku na osobnú asistenciu môže mať za následok, že suseda jej už pomáhať nebude a bez dohľadu asistentky jej starostlivosť o syna bude opäť zo strany úradu práce ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí spochybňovaná. Namietala tiež, že závery z tohto súdnoznaleckého posudku žalovaný berie do úvahy vo vzťahu k posudzovaniu jej zdravotného stavu na účely priznania príspevku na osobnú asistenciu a nepovažuje ho v tomto kontexte za relevantný. Taktiež vytkla žalovanému priebeh osobného posúdenia zo dňa 6. júna 2023. Ďalej namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že lekárska posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity posudzovanej osoby, ani nemôže zohľadniť želania fyzickej osoby, hoci to má byť v rozpore s tým, čo uviedol v rozsudku Krajský súd v Trnave. Podľa jej názoru nie je možné, aby správne orgány mohli riadne a spravodlivo posúdiť jej odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby, resp. na osobnú asistenciu a komplexne zhodnotiť dopady jej diagnózy na jej sociálny život, pokiaľ si nevypočujú a nezoberú do úvahy aj jej skúsenosti, resp. skúsenosti jej susedy, ktorá jej pomáha dlhodobo. Namietala tiež skutočnosti tvrdené v rozhodnutí, že by v minulosti vykonávala asistenčné služby pánovi L., a to napríklad, že ho sprevádzala k lekárom, vodila na úrady, viedla jeho domácnosť, pričom jej za uvedené služby nevyplácal peniaze. Taktiež namietala spochybňovanie a zľahčovanie nedoslýchavosti jej druha, resp. problém s porozumením hovorenej reči. Rozhodnutia správnych orgánov sú podľa jej názoru založené na nedostatočnom vyhodnotení sociálnych dôsledkov, ktoré vyplývajú z jej zdravotného postihnutia, a preto tieto rozhodnutia podľa jej názoru opäť napriek vráteniu veci súdom nespĺňajú zákonné podmienky podľa ustanovenia § 3 ods. 2 a 5 a ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Poukázala tiež, že vo všetkom jej dlhodobo pomáha aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím od jeho vzniku v roku 2016 a vie svedčiť o tom, ako to s ňou naozaj je. Bez pomoci jej susedy a asistentky by si kvalitu života neudržali, veľmi im ako rodine pomáha. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. februára 2024 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Zhrnul priebeh administratívneho konania spolu s konaním v rámci ktorého bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného rozsudkom Krajského súdu sp.zn. 20 Sa/17/2021 z 27. mája 2022 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následne po zrušení predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia žalovaným, prvostupňový orgán opätovne nevyhovel žiadosti a peňažný príspevok žalobkyni na asistenciu nepriznal. Žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania ako odvolací orgán požiadal posudkového lekára a sociálnych pracovníkov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť, aby v rámci dokazovania posúdili zdravotný stav i sociálne dôsledky ŤZP žalobkyne
podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Dokazovanie bolo doplnené lekárskym posudkom nezávislého posudkového lekára odvolacieho orgánu číslo I./J. zo dňa 17. júla 2023, ktorý bol podkladom pre komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19. júla 2023 číslo I./J. D. XXXX/XXXXXX vydaný v zmysle § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. a zopakoval informácie obsiahnuté v komplexnom posudku. Žalovaný tiež skonštatoval, že posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne bolo uskutočnené komplexne na základe všetkých dokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede. Lekárska posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity žalobkyne, ani nemôže zohľadniť želania fyzickej osoby. Poukázal, že z lekárskeho posudku vyplynulo, že žalobkyňa je mobilná, nie je odkázaná na pomoc druhej osoby pri bežných činnostiach ani pri starostlivosti o domácnosť. Na potrebnú prípadnú pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí bol právoplatným rozsudkom súdom stanovený opatrovník jej druh, žijúci v spoločnej domácnosti, pán G. F.. Podľa rozsudku súdu o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať právne úkony, ktorých predmetom je plnenie alebo vec v hodnote prevyšujúcej sumu 300 Eur, nie je spôsobilá vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu právnickej osoby; nie je spôsobilá uzatvárať právne úkony, na základe ktorých by sa stala spoločníčkou obchodných spoločností. Podľa súdnoznaleckého posudku je však schopná sa adekvátnym spôsobom postarať o maloleté dieťa, samostatne sociálne existovať, rozhodovať o medicínskej liečbe seba a svojich detí, rozhodovať o mieste svojho prechodného alebo trvalého bydliska. Posudzovaná sa stará o dieťa, o domácnosť, nakupuje, vie variť, sama vedie svoju domácnosť, v ktorej udržiava poriadok a hygienické návyky. So skutočnosťami na základe vykonanej sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 14. júna 2023 sa stotožnil aj odvolací orgán. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc inej osoby a nie je splnený účel asistencie, druhostupňový správny orgán nenavrhol peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Žalovaný ďalej poukázal, že priznanie peňažného príspevku je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom, teda záleží na komplexnom posudku, ktorý je záväzným podkladom pre rozhodovanie. Pretože žalobkyňa ani podľa komplexného posudku odvolacieho orgánu nespĺňa taxatívne stanovené podmienky zákona č. 447/2008 Z. z., nie je možné v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 uvedeného zákona žiadaný peňažný príspevok poskytnúť. 6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej na výzvu súdu nevyjadrila. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov („ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 9. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
12. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 13. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz„), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz„) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia„) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 18. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. 20. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2. 21. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. 22. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. 23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.
24. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 25. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 27. V rámci súdneho konania bol uznesením tunajšieho súdu č.k. 14Sas/24/2023-61 z 2. decembra 2025 žalobkyni v konaní ustanovený procesný opatrovník (jej druh a súčasne otec jej dieťaťa), a to z dôvodu potreby ochrany jej práv, keďže žalobkyňa nebola obmedzená na právne úkony v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy a zo spisu vyplynulo (zo znaleckého dokazovania v rámci konania o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony), že vzhľadom na jej základné ochorenie (duševné poruchy a poruchy správania) pred špecializovanými orgánmi štátnej správy a v súdnych sporoch nie je schopná samostatne vystupovať a je pre ňu potrebná pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí. 28. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, nebolo vyhovené podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. žiadosti žalobkyne zo dňa 22. júla 2020 a nebol jej priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. 29. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je fakultatívnou dávkou a jeho priznanie závisí od splnenia zákonom stanovených podmienok. 30. K účelu osobnej asistencie sa žiada uviesť, že nie je vnímaná ako pasívne prijímanie pomoci, ale ako nástroj na prevzatie kontroly nad vlastným životom. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa vďaka nej stáva „manažérom“ svojho dňa. „Osobná asistencia je vyjadrením tzv. „self-manažmentu“ v živote človeka. Vychádza z postulátu a myšlienky nezávislého života, prostredníctvom ktorej sa osoby s ťažkým zdravotným postihnutím usilujú o rovnaké práva a rovnaké príležitosti, seba-rešpektovanie a sebaurčenie. Prostredníctvom inštitútu osobnej asistencie sa týmto osobám navracia možnosť osamostatnenia sa a návratu do spoločnosti ako rovnocenných a plnohodnotných partnerov, ktorí sa z pozície pasívnych prijímateľov sociálnej pomoci dostávajú do pozície aktívnych organizátorov vlastného spôsobu života, jeho kvality a smerovania. Možno povedať, že osobný asistent je pravou rukou fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, inak povedané, je jej rukami, nohami, očami, ušami, nahrádza (prípadne zmierňuje) jej zdravotný deficit, v dôsledku ktorého nie je táto schopná i napriek snahe a na rovnakom základe v porovnaní s osobami, ktoré mali v živote viac šťastia, realizovať rôzne činnosti naprieč celou spoločenskou sférou (štúdium, práca, voľnočasové aktivity a iné). Pri posudzovaní každej jednej žiadosti je potrebné pristupovať individuálne a zisťovať možnosti, ktoré tejto osobe ponúka prostredie, rodina a ďalšie faktory. Pri posudzovaní jednotlivých druhov odkázanosti, a teda aj odkázanosti na osobnú asistenciu je potrebné prihliadať na účel zákona č. 447/2008 Z.z. a ciele, ktoré sleduje, teda podporu sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. V tomto smere možno poukázať už na vyššie zmieňovanú sociálnu posudkovú činnosť, ktorá okrem iného zahŕňa aj posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, pričom i. posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností
a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným pričinením (§ 13 ods. 6 ), ii. posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti (§ 13 ods. 7) a iii. posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších predpisov; § 13 ods. 8 ). Pre podporu vyššie uvádzaných záverov možno tiež poukázať na článok 19 písm. b/ Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa ktorého zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti. Podľa Všeobecného komentára č. 5 (2017) k nezávislému spôsobu života a začlenení do spoločnosti (teda vo vzťahu k článku 19) pod osobnou asistenciou sa rozumie ľudská podpora riadená osobou / používateľom, ktorú má osoba so zdravotným postihnutím k dispozícii, pričom pre ňu predstavuje prostriedok na nezávislý život...“ (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2024 sp. zn. 6Ssk/108/2023). 31. V rozsudku zo 14. júla 2023 sp. zn. 7Ssk/111/2022 Najvyšší správny súd SR uviedol, že „ak zákon hovorí o podpore nezávislosti, treba pod tým rozumieť prekonanie závislosti od existujúceho zdravotného postihnutia, ktoré fyzickú osobu obmedzuje v uvedených činnostiach (plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít). Podobne pod aktivizáciou treba rozumieť zmiernenie pasivity, do ktorej ju uvrhávajú toto zdravotné postihnutie a obmedzenia, ktoré z toho vyplývajú. Aj podporou sociálneho začlenenia treba rozumieť zmiernenie sociálneho vylúčenia, ku ktorému jej zdravotné postihnutie vedie. To isté platí aj pre podporu možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať uvedené činnosti - aj v tomto prípade ide o prekonanie tých obmedzení v rozhodovaní a v možnostiach ich ovplyvňovania, ktoré sú dôsledkami ťažkého zdravotného postihnutia. Naopak, pojmy „nezávislosť“ či „možnosť rozhodovať“ nemožno chápať ako dosiahnutie akejsi vysokej intelektuálnej úrovne, schopnosti plnohodnotne sa orientovať v najzložitejších situáciách či schopnosti riadiť si svoj život celkom nezávisle od iných.“ 32. Zo spisov vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27. mája 2022 sp. zn. 20Sa/17/2021, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. I./J./F. zo dňa 26. apríla 2021 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd nariadil správnym orgánom zabezpečiť objektívne a zrozumiteľné posúdenie schopnosti žalobkyne samostatne vykonávať činnosti uvedené v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. a v odôvodnení rozhodnutia (pokiaľ nebude v celom rozsahu vyhovené) sa vysporiadať so všetkými, nie zjavne nerelevantnými námietkami účastníčky konania. Správny súd sa preto okrem iných zaoberal aj otázkou, či a do akej miery sa správne orgány v novom konaní riadili predchádzajúcim zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 27. mája 2022, sp. zn. 20Sa/17/2021. 33. V ďalšom konaní žalovaný dňa 8. novembra 2022 vydal rozhodnutie pod číslom: I./J./F., ktorým zrušil predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda dňa 22. februára 2023 vydal nový komplexný posudok, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 50% a nie je odkázaná na sprievodcu. Vychádzal z lekárskeho posudku z 22. decembra 2022, v ktorom posudkový lekár okrem iného konštatoval, že žalobkyňa je mobilná, nie je odkázaná na pomoc druhej osoby pri bežných činnostiach, ani pri starostlivosť o domácnosť. Je odkázaná na pomoc inej osoby pri vybavovaní úradných záležitostí, pričom na tieto úkony bol právoplatným rozsudkom súdu stanovený opatrovník, jej druh. Posudkový lekár k tomu doplnil, že právne zastupovanie je nezisková činnosť, súdom stanovená morálna povinnosť a súčasne povinnosť s úplnou zodpovednosťou za uvedené úkony. V nadväznosti na vydaný komplexný posudok nebolo opätovne prvostupňovým rozhodnutím zo 6. marca 2023 vyhovené žiadosti žalobkyne z 22. júla 2020 a nebol jej priznaný príspevok na osobnú asistenciu.
34. Správny súd ďalej zistil, že v rámci odvolacieho konania bolo dokazovanie doplnené o lekársky posudok posudkového lekára odvolacieho orgánu číslo I./J. zo dňa 17. júla 2023, ktorý bol podkladom pre komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19. júla 2023 číslo I./J. č.z. 2023/126540 vydaný v zmysle § 15 zákona č. 447/2008 Z.z. Podľa citovaného komplexného posudku miera funkčnej poruchy žalobkyne bola stanovená na 50%, podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časti IV., bodu 2, písm. b), ,,Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti. “, k zákonu č. 447/2008 Z. z. 35. Určená miera funkčnej poruchy žalobkyne, ako aj zdravotné postihnutie ku ktorému sa táto miera viaže, neboli v prejednávanom prípade ani sporné. 36. Z judikatúry vyplýva, že lekárske posudky (a logicky aj z nich vychádzajúce komplexné posudky) predstavujú dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6 Ssk 2/2022 z 24. januára 2023). „Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudkov nie sú v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňujú, alebo či nie sú svojou celkovou skladbou nepreskúmateľné... Keďže lekársky posudok, sociálny posudkový záver, komplexný posudok a rozhodnutie úradu práce, resp. žalovaného na seba nadväzujú, orgány verejnej správy môžu v odôvodnení svojho rozhodnutia preberať ich závery. Komplexný posudok je však zdrojom skutkových zistení, kým úlohou orgánov verejnej správy je následne zistený skutkový stav podradiť pod príslušné ustanovenia zákona“ (bod 10 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/53/2023 z 30. apríla 2024). 37. Z komplexného posudku v tu prejednávanej veci vyplýva, že sociálna posudková činnosť bola vykonaná dňa 14. júna 2023, hoci v spise sa nachádza len úradný záznam zo stretnutia s posudkovým lekárom zo 14. júna 2023, čo korešponduje aj s predvolaním žalobkyne posudkovým lekárom druhostupňového správneho orgánu z 8. júna 2023 podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Nie je preto zrejmé, kedy a akým sociálnym pracovníkom/mi bola vykonaná sociálna posudková činnosť, pričom v spise chýba záznam zo sociálneho zisťovania, nachádza sa tu len založený posudkový záver z 19. júla 2023 (čo je už len výsledok sociálnej posudkovej činnosti). V spise je síce založená listina označená ako Úradný záznam zo stretnutia s posudkovým lekárom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 26. apríla 2023, a ku ktorému je pripojená ďalšia listina označená ako Zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie, ktorá na druhej strane pokračuje opisom stretnutia s posudkovým lekárom, avšak rovnako z nej priamo nevyplýva, že by šlo o sociálnu posudkovú činnosť. Takýto priebeh odvolacieho konania pôsobí zmätočne, a pokiaľ rozhodnutie ako aj komplexný posudok odkazujú na sociálnu posudkovú činnosť vykonanú dňa 14. júna 2023, mal by byť jej priebeh zachytený jasne a hlavne čitateľne (vzhľadom na niektoré nečitateľné časti spisu). 38. Za najzávažnejší nedostatok komplexného posudku (a lekárskeho posudku) odvolacieho správneho orgánu však správny súd považuje účelové a neobjektívne použitie znaleckého posudku, ktorý jednak nebol špecifikovaný, a teda nie je zrejmé, z ktorého konkrétneho znaleckého posudku bolo čerpané, navyše sa v spisovom materiály správnych orgánov žiadny znalecký posudok nenachádza. Pravdepodobne tak posudkový lekár vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 23CoP/45/2018 z 27. mája 2019), v konaní o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne, v rámci ktorého bol vypracovaný znalecký posudok č. 128/2016 zo dňa 28. júla 2016 a dodatok k znaleckému posudku zo dňa 7. júla 2017 vypracované znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria H. H. J.. 39. Z uvedeného rozsudku krajského súdu, ktorého jedným z dôkazných prostriedkov bol aj uvedený znalecký posudok, vyplýva, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná, ale ktorá je trvalého charakteru a je nevyliečiteľná. Z výsluchov, ako aj z listinných dôkazov krajskému súdu vyplynulo, že navrhovateľka je osobou naivnou a ľahko ovplyvniteľnou. Preukázalo sa, že žalobkyňa sa čiastočne dokáže postarať o seba a svoje dieťa, avšak za asistencie tretích osôb, ktorými sú v tomto prípade otec dieťaťa F. G., s ktorým žije v spoločnej domácnosti a splnomocnený zástupca M. L., ktorý rodine navrhovateľky poskytuje ubytovanie, pomoc v úradných záležitostiach, pri nákupoch a pre ktorého
ona, ako aj jej partner pracujú (pozri bod 30 rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/45/2018 z 27. mája 2019). Ďalej krajský súd v rozsudku konštatoval, že „počas konania nebolo preukázané, že navrhovateľka sa dokáže o seba a svoje dieťa sama postarať, ale k jej životu je potrebná asistencia iných osôb. Samostatnosť a starostlivosť o dieťa sú primerané rozumovým schopnostiam navrhovateľky (podľa znaleckého posudku 12 ročného dieťaťa). Je nepochybné, že rodina a starostlivosť o dieťa sú bezproblémové, avšak za stavu, keď sa o dieťa celodenne starajú obaja rodičia, za nezanedbateľnej pomoci M. L. a v úradných veciach za pomoci pracovníkov Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že doposiaľ navrhovateľka vykonáva prevažnú časť nevyhnutných činností v bežnom živote s pomocou partnera F. G., stará sa s ním o domácnosť, spolu vykonávajú domáce práce, spolu sa starajú o dieťa, spolu navštevujú lekárov, nebolo možné dospieť k záveru, že navrhovateľka je natoľko samostatnou osobou, že bežne zvláda životné situácie a preto jej môže byť navrátená spôsobilosť na právne úkony...“ (pozri bod 32 citovaného rozsudku; dôraz doplnený správnym súdom). 40. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval tým, že podľa znaleckého posudku je žalobkyňa schopná sa adekvátnym spôsobom postarať o maloleté dieťa, samostatne sociálne existovať, rozhodovať o svojej liečbe a liečbe svojich detí, pričom sama varí, nakupuje a udržiava poriadok v domácnosti. Z toho posudkový lekár a následne žalovaný vyvodili záver, že ak žalobkyňa zvláda tieto činnosti, je plne samostatná a osobnú asistenciu nepotrebuje. 41. Vzhľadom však na absenciu uvedeného znaleckého posudku v spise správneho orgánu, nie je možné preskúmať, či boli vyhodnotené všetky skutočnosti z neho vyplývajúce, alebo si žalovaný resp. posudkový lekár z rozsudku Krajského súdu v Trnave vybrali len informácie svedčiace v neprospech žalobkyne, nakoľko závery žalovaného sú v zjavnom rozpore s výsledkami rozsiahleho dokazovania, ku ktorým dospel Krajský súd v Trnave v konaní o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony (ako už boli citované v bode 39. tohto rozsudku správneho súdu). 42. Nie je preto možné preskúmať závery žalovaného, keďže z citovaného rozsudku Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 23CoP/45/2018 z 27. mája 2019) vyplýva aj napríklad, že znalec z odboru zdravotníctva a odvetvia psychiatria vo svojom dodatku prihliadol aj k vyšetreniu navrhovateľky psychológom. Z vyšetrenia (psychológom) malo vyplynúť, že osobnosť žalobkyne je retardovaná, infantilná, emočne labilná, sugestibilná. Z hľadiska psychologického je pacientka mentálne aj psychicky spôsobilá pre výchovu dieťaťa aj s pomocou partnera. (dôraz doplnený) 43. Správny súd preto detegoval zásadné nezrovnalosti medzi skutočnosťami konštatovanými v preskúmavanom rozhodnutí vychádzajúcom z komplexného posudku a obsahom administratívneho spisu, a to bez adekvátneho odôvodnenia. Inými slovami, žalovaný vzal za základ len tie skutočnosti, ktoré sú v neprospech žalobkyne a ignoroval úplne skutočnosti, ktoré podporujú tvrdenia žalobkyne o potrebe osobnej asistencie. Pritom správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Tomu zodpovedá aj požadovaná kvalita na rozhodnutie žalovaného, ktoré musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a následne v odôvodnení sa ma tiež vysporiadať, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. 44. V tejto súvislosti sa žiada tiež doplniť, že mentálne postihnutie žalobkyne sa v reálnom živote neprejavuje fyzickou imobilitou, ale deficitom v kognitívnych, plánovacích a organizačných schopnostiach. Z obsahu spisu sa javí, že žalobkyňa síce fyzicky dokáže vykonať úkony ako varenie či upratovanie, avšak pri ich realizácii, najmä v neštandardných a stresových situáciách (ktoré sú pri výchove dieťaťa s poruchami správania permanentné), potrebuje dohľad, usmernenie, pripomenutie a kognitívnu asistenciu. 45. Pokiaľ žalovaný poukazoval na asistenčné služby, ktoré mala žalobkyňa poskytovať pánovi L., uvedená skutočnosť nevylučuje odkázanosť žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby, pretože žalobkyňa vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie je osobou ľahko ovplyvniteľnou, manipulovateľnou (ako vyplýva zo spisu), a práve hoci fyzicky vie činnosti vykonať, môže u nej absentovať vôľová zložka a schopnosť si všetky súvislosti uvedomovať, jednotlivé činnosti cielene usmerňovať a riadiť (pozri bod
11 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Ssk/37/2024 z 29. januára 2025), a preto vyvstáva otázka potreby dohľadu. 46. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkazujúc na komplexný posudok z 19. júla 2023 konštatoval, že na potrebnú prípadnú pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí bol právoplatným rozsudkom súdu stanovený opatrovník, druh žalobkyne, žijúci s ňou v spoločnej domácnosti. Uvedené konštatovanie je však nesprávne, lebo žalobkyňa nebola obmedzená na právne úkony v styku s úradmi. Súd upozorňuje na fundamentálny rozdiel medzi inštitútom opatrovníka a inštitútom osobného asistenta. Opatrovník ustanovený súdom podľa Občianskeho zákonníka je zákonným zástupcom osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Jeho úlohou je právne zastupovanie a realizácia právnych úkonov v mene chránenej osoby v rozsahu obmedzenia (v tomto prípade finančné úkony nad 300 eur a úkony spojené s vedením a vlastnením obchodných spoločností). Opatrovník nemá zákonnú povinnosť poskytovať chránenej osobe každodennú faktickú, fyzickú a sociálnu pomoc pri bežných životných činnostiach. Práve osobný asistent podľa zákona č. 447/2008 Z. z. poskytuje faktickú, praktickú pomoc pri činnostiach každodenného života (vrátane kognitívnej pomoci, dohľadu a usmernenia) s cieľom aktivizácie, sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpory jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávania pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. 47. Ak žalobkyňa trpí mentálnym postihnutím, ktoré jej bráni v plnej miere samostatne a bezpečne realizovať rodinné a sociálne roly (vrátane výchovy dieťaťa), je povinnosťou štátu poskytnúť jej takú formu kompenzácie, ktorá jej umožní viesť nezávislý život a predísť fatálnym sociálnym dôsledkom (ako by bolo napríklad zlyhanie v starostlivosti o dieťa a jeho následné odňatie). Ak by bol žalobkyni odopretý príspevok s odkazom na to, že je fyzicky mobilná, takýto postup by predstavoval nepochopenie podstaty mentálneho postihnutia a je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. 48. V neposlednom rade komplexný posudok z 19. júla 2023, a aj lekársky posudok zo 17. júla 2023 vychádzali z doloženého psychiatrického vyšetrenia z 22. júna 2020, v ktorom bolo tiež uvedené, že vzhľadom na základné ochorenie žalobkyne – duševná zaostalosť mierneho stupňa je pre žalobkyňu potrebný sprievod pri vybavovaní úradných záležitostí, návštevách lekára, výchove 3-ročného dieťaťa. Taktiež v uvedenej správe z psychiatrického vyšetrenia je konštatované, že spomínané záležitosti vybavuje jej druh, ktorý žije s pacientkou v spoločnej domácnosti. Aj táto skutočnosť spochybňuje jednoznačnosť, úplnosť a presvedčivosť lekárskeho posudku zo 17. júla 2023 a následne komplexného posudku z 19. júla 2023, keďže z uvedenej lekárskej správy z 22. júna 2020 (obdobne ako z výsledkov dokazovania konštatovaných Krajským súdom v Trnave v rozsudku sp. zn. 23CoP/45/2018 z 27. mája 2019) vyplýva nejaký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, a to konkrétne napríklad na dohľad (ktorý patrí do zoznamu činnosti uvedených v prílohe č. 4). Ako už bolo spomínané, opatrovník nemá zákonnú povinnosť poskytovať chránenej osobe každodennú faktickú, fyzickú a sociálnu pomoc pri bežných životných činnostiach, ale práve osobný asistent. 49. Správny súd preto dospel k záveru, že komplexný posudok z 19. júla 2023, a ani lekársky posudok zo 17. júla 2023 nespĺňajú kritériá, ktorých existenciu je správny súd aj napriek deficitu odbornej medicínskej erudície schopný posúdiť (pozri k tomu bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/151/2025 z 25. marca 2026). 50. V súvislosti s týmto zistením správny súd konštatuje, že príslušný posudkový lekár a aj žalovaný boli povinní pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, respektíve pri vydávaní rozhodnutia, zaoberať sa každou relevantnou lekárskou správou a dôkazom v konaní, a je neakceptovateľné, aby obsah týchto listinných dôkazov, ktorý môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci, bol prehliadaný (napr. výsledky dokazovania pred Krajským súdom v Trnave v konaní o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony), prípadne účelovo interpretovaný (odkázanosť žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby alternovaná poskytovaním pomoci druhom žalobkyne ako súdom ustanoveným opatrovníkom), alebo nemal svoj podklad v administratívnom spise (absencia znaleckých posudkov v administratívnom spise). 51. V dôsledku uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko z neho nie je zrejmé, z akých dôvodov nie je žalobkyňa odkázaná na
pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., keď z listinných dôkazov založených v spise vyplývajú zásadne iné skutočnosti. 52. Už v predchádzajúcom konaní Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 20Sa/17/2021 z 27. mája 2022 vytkol žalovanému v bodoch 30. a 31. (s poukazom na správu od všeobecného lekára a záznamu z psychiatrického vyšetrenia žalobkyne, podľa ktorého táto potrebuje doprovod pri vybavovaní úradných záležitostí, návštevách lekára a výchove dieťaťa), že „posudok ani rozhodnutia správnych orgánov sa v tejto súvislosti nevysporiadavajú s logickou otázkou, prečo žalobkyňa pomoc inej osoby pri týchto činnostiach potrebuje (nebude to nedostatok jej schopnosti dorozumievania ako činnosti uvedenej v prílohe č. 4 zákona?)...“ Správny súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že uvedený logický nedostatok sa žalovanému opätovne nepodarilo odstrániť, hoci sa ho snažil zhojiť argumentáciou, že túto pomoc žalobkyni poskytuje druh žalobkyne ako jej opatrovník na základe rozhodnutia súdu, k čomu sa správny súd vyjadril už vyššie. Správny súd v tejto súvislosti dopĺňa, že skutočnosti vyplývajúce z psychiatrického vyšetrenia môžu tiež indikovať aj potrebu dohľadu. 53. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny trpiace rovnakými vadami, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 54. V ďalšom konaní správne orgány (i) vypracujú nový komplexný posudok, ktorý bude plne rešpektovať špecifiká mentálneho postihnutia žalobkyne. Odkázanosť na osobnú asistenciu nesmie byť posudzovaná len z hľadiska fyzickej mobility, ale najmä z hľadiska potreby kognitívnej pomoci, dohľadu, usmerňovania a motivácie pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. (napr. pri príprave jedla, nakupovaní, komunikácii, vedení domácnosti a starostlivosti o dieťa); (ii) objektívne vyhodnotia vyjadrenia žalobkyne, jej druha a susedy, a ak ich mienia spochybniť, musia tak urobiť na základe presvedčivých dôkazov, nie na základe subjektívnych domnienok, alebo nerelevantnou argumentáciou opatrovníkom (keďže jeho úloha je odlišná od úlohy osobného asistenta); (iii) opätovne rozhodnú o žiadosti žalobkyne v súlade s účelom osobnej asistencie, ktorým je aktivizácia a sociálne začlenenie žalobkyne v jej prirodzenom rodinnom a spoločenskom prostredí a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnia, najmä vyhodnotia všetky skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov založených v spise. 55. Zároveň, pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne bude posudkový lekár spolupracovať so všeobecným lekárom žalobkyne, ako aj s jej psychiatrom, a to v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu. 56. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 57. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).