Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3Sf/31/2024 0724100547 12. 02. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100547.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., Novozámocká 207, Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zast. advokátkou JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., AK so sídlom Štefánikova 4, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100422330/2024 zo dňa 26.01.2024, takto rozhodol: I. Správny súd z a m i e t a návrh žalobcu na spojenie vecí vedených na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 3Sf/31/2024 a sp. zn. NR - 26S/30/2019 ( t.č. vedené pod sp. zn. 2S/25/2024) na spoločné konanie. II. Správny súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101688513/2018 zo dňa 31.8.2018 vyčíslil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 176.164,59 eur, čím mu nepriznal uplatnený nadmerný odpočet v sume 172.229,66 eur a vyrubil daň v sume 3.934,93 eur. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100374444/2019 zo dňa 5.2.2019 v odvolacom konaní potvrdilo vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane (ďalej len „podkladové rozhodnutia“). 2. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane správca dane uložil žalobcovi rozhodnutím č. 1025174474/2023 zo dňa 06.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) pokutu vo výške 17.616,40 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí stručne zhrnul priebeh daňovej kontroly a záver rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, odcitoval ustanovenia daňového poriadku týkajúce sa správneho deliktu a ukladania pokuty (§ 154 ods. 1 písm. g), § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4, § 155 ods. 4, ods. 6, ods. 12, § 161 daňového poriadku) a záverom uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 04.09. 2018 predstavovala
0,00 %, ďalej uviedol výpočet pokuty uvedením vzorca s dosadenými číslami: suma x sadzba = pokuta; suma súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní: 176.164,59 eur; percentuálna sadzba pokuty: 10 %; výsledná výška pokuty v sume 17.616,40 eur. 3. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100422330/2024 zo dňa 26.01.2024 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2019. K podkladovým rozhodnutiam (uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku) v odôvodnení uviedol, že Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 26S/30/2019 -186 zo dňa 10.12.2020 (právoplatné dňa 04.03.2021) rozhodnutie žalovaného č. 100374444/2019 zo dňa 05.02.2019 ako aj rozhodnutie správcu dane č. 101688513/2018 zo dňa 31.08.2018 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorá mala odkladný účinok podľa § 446 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“), a podkladové rozhodnutia na uloženie pokuty zostali právoplatné a vykonateľné. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.03.2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.04.2024 domáha preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia z dôvodov nezákonnosť postupu správnych orgánov a nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadal vrátiť vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 5. Žalobca namieta, že v daňovej veci za zdaňovacie obdobie marec 2014 nie je meritórne rozhodnuté, nie je preukázané, či sa žalobca správneho deliktu dopustil, ale správca dane už voči nemu uplatnil sankcie za správne delikty. Tvrdí, že sa nedopustil správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Nadmerný odpočet mu právom patrí a vrátenie nadmerného odpočtu zo strany štátu kontrolovanému daňovému subjektu znamená, že štát mu má vrátiť ako kontrolovanému daňovému subjektu DPH, ktorú už zaplatil dodávateľovi v nákupnej cene. Žalovaný má vedomosť o tom, že je vedené na súde konanie ( sp. zn. 26S/30/2019), v ktorom sa preskúmava zákonnosť podkladových rozhodnutí. 6. Žalobca namieta nezákonný postup správnych orgánov a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Odôvodňuje to tým, že samostatnou správnou žalobou podanou na KS v Nitre, vedenou pod sp. zn. 26S/30/2019, žaloval o preskúmanie podkladového rozhodnutia (rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 100374444/2019 zo dňa 05.02.2019 a rozhodnutie správcu dane č. 101688513/2018 zo dňa 31.08.2018) a nakoľko nebolo doposiaľ o jeho žalobe rozhodnuté, nie je možné ho zaviazať na zaplatenie pokuty, lebo pokuta sa viaže na podkladové rozhodnutie. Tvrdí, že je trestaný vo fáze, keď neexistuje rozhodnutie o správnej výške nadmerného odpočtu DPH za príslušné obdobie, čo je v rozpore s princípom zákonnosti (legality) daňového trestania. Žalobca v žalobe cituje časti textu z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia a zo svojho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. 7. Žalobca poukazuje na to, že voči nemu bolo vedených niekoľko desiatok daňových konaní a všetky napadol na súde. Odvoláva sa na doterajšiu rozhodovaciu súdnu prax vedenú voči nemu, konkrétne na rozhodnutie NSS SR sp. zn. 2Sfk/5/2023 zo dňa 30.11.2023, ktorý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 21S/19/2021 - 99 zo dňa 06. 09 2022 zmenil tak, že vo veci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2012 rozhodnutie žalovaného č. 100297719/2021 zo dňa 22. februára 2021 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 101347457/2020 z 24. augusta 2020 zrušil, vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a námietky žalobcu považuje za neopodstatnené. K podkladovým rozhodnutiam uviedol, že sú právoplatné a tým pre správcu dane záväzné. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 26S/30/2019 – 186 zo dňa 10.12.2020 podkladové rozhodnutie k pokute ako aj rozhodnutie správcu dane č. 101688513/2018 zo dňa 31.08.2018 zrušil a vec vrátil správcovi
dane na ďalšie konanie, ale proti predmetnému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorá má odkladný účinok podľa § 446 ods. 2 písm. a) SSP. Tým sa pozastavili účinky tohto rozsudku a podkladové rozhodnutia k pokute ostali právoplatné a vykonateľné. Rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní sa stáva podkladom pre rozhodovanie správcu dane v sankčnom konaní momentom nadobudnutia jeho právoplatnosti podľa § 72 ods. 6 v spojení s § 63 ods. 9 Daňového poriadku. Právoplatné rozhodnutie je záväzné, požíva prezumpciu správnosti správnych rozhodnutí. V kompetencii správcu dane, ktorý sankciu ukladá, nie je skúmať právoplatné podkladové rozhodnutie k pokute a preto správca dane konal zákonne, keď uložil žalobcovi pokutu. Správca dane mal povinnosť (nie možnosť) uložiť žalobcovi pokutu, lebo sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. K rozhodnutiu NSS SR sp. zn. 2Sfk/5/2023, na ktoré sa odvolal žalobca, žalovaný uviedol, že sa týka splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH a nie rozhodnutia o uložení pokuty. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 9. Žalobca v replike zo dňa 05.09.2024 uviedol, že NSS SR zrušil rozsudok KS v Nitre č. k. 26S/30/2019 – 186 zo dňa 10.12.2020, vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, ale správny súd doposiaľ nanovo o jeho správnej žalobe nerozhodol. Trval na podanej žalobe ako aj na jeho návrhu na spojenie konaní. 10. Žalovaný v duplike zo dňa 28.10.2024 potvrdil, že NSS SR rozsudkom č. k. 6Sžfk/39/2021 - 264 zo dňa 18. decembra 2023 (ďalej aj „rozsudok NSS SR“) zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/30/2019 – 186 zo dňa 10. decembra 2020 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Podkladové rozhodnutia správnych orgánov sú preto naďalej právoplatné a záväzné a trval na zamietnutí správnej žaloby. Zároveň opravil svoje vyjadrenie k žalobe v časti, kde chybne uviedol výšku pokuty 24.778,90 eur na miesto správnej výšky 17.616,40 eur. Konanie správcu dane považuje za zákonné a správne. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 11. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 12. februára 2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 18.11.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 15. Podľa § 165e ods. 2 daňového poriadku podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.
16. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. 17. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. 18. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015 ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). 19. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. 20. Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015 ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 21. Predmetom súdneho prieskumu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100422330/2024 zo dňa 26.01.2024, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1025174474/2023 zo dňa 06.10.2023, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 17.616,40 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. 22. Konanie o uložení pokuty je osobitný druh daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie a je upravené v § 154 až § 157 daňového poriadku. V prípade uloženia pokuty v preskúmavanom prípade sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona. Čiže nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie, ale je povinný uložiť pokutu, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní. Ustanovenia § 154 a § 155 daňového poriadku upravujú konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež spôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na účely daňového poriadku je správnym deliktom konanie daňového subjektu spočívajúce v porušení povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní. Ustanovenie § 155 daňového poriadku určuje presné pravidlá a taktiež aj výnimky pri ukladaní pokút za správne delikty podľa § 154 daňového poriadku. Podanie správnej žaloby voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom pre uloženie pokuty, nie je predmetom výnimiek uvedených v ustanovení § 155 daňového poriadku a neprelamuje obligatórnosť jej uloženia. 23. Ustanovenie § 154 Daňového poriadku upravuje jednotlivé skutkové podstaty správny deliktov na úseku daní a § 155 cit. zákona sankcie (pokuty), ktoré správca dane ukladá za porušenie povinností daňových subjektov. Správneho deliktu sa dopustí daňový subjekt v prípade, ak si uplatní nárok podľa zákona o DPH vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť. V takom prípade správca dane ukladá pokutu v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB v prípadoch podľa ods. 1 písm. f) nedosiahne 10%, tak sa pokuta ukladá vo výške 10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).
24. V danom prípade bolo nesporné, že správca dane ako aj žalovaný postupovali podľa citovaných právnych predpisov s tým, že podkladom pre tento postup bolo rozhodnutie správcu dane č. 101688513/2018 zo dňa 31.8.2018, ktorým vyčíslil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel dane v sume 176.164,59 eur, nepriznal mu uplatnený nadmerný odpočet v sume 172.229,66 eur a vyrubil daň v sume 3.934,93 eur. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100374444/2019 zo dňa 5.2.2019 (ďalej len „podkladové rozhodnutia“). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2019 a je doposiaľ právoplatné. 25. Právoplatnosť je vlastnosť individuálneho právneho aktu, ktorá ma dve stránky: formálnu a materiálnu. Formálna stránka znamená, že rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom a materiálna stránka znamená, že sa záväzne upravujú pomery účastníka konania (administratívneho, súdneho) a uvedené súvisí aj s princípom právnej istoty. 26. Správny delikt v danom prípade spočíval v uplatnení nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa § 79 zákona o DPH (§ 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku), za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku. Daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach o pokute považovali skutkovú podstatu správneho deliktu za naplnenú na tom skutkovom a právnom základe, že daňové orgány znížili žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet, čo deklarujú právoplatné rozhodnutia o určení rozdielu dane a pri výpočte výšky pokuty postupovali v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku, v ktorom je stanovený pevný výpočet výšky pokuty. 27. Žalobca napadol vyššie uvedené podkladové rozhodnutia správcu dane a žalovaného žalobou na Krajskom súde v Nitre, konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 26S/30/2019 (aktuálne je vedené pod sp. zn. 2S/25/2024), kedy požiadal aj o priznanie odkladného účinku žaloby. NSS SR rozsudkom č. k. 6Sžfk/39/2021-259 zo dňa 18.12.2023 (právoplatný dňa 21.3.2024) zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre (ďalej len „KS v Nitre“) č. k. 26S/30/2019-186 zo dňa 10.12.2020 (ktorý zrušil obe podkladové rozhodnutia) a NSS SR vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku KS v Nitre bolo, že súd nesprávne právne posúdil vec v otázke povinnosti vecne sa vysporiadať so žalobnou námietkou. V konaní správny súd uznesením č. k. 26S/30/2019-114 zo dňa 02.10.2019 (právoplatné dňa 07.10.2019) zamietol návrh na priznanie odkladného účinku. Z obsahu pripojeného spisu správneho súdu sp. zn. 2S/25/2024 ( pôvodne pod sp. zn. 26S/30/2019) mal súd preukázané, že doposiaľ sú podkladové (meritórne) rozhodnutia právoplatné. 28. Podanie správnej žaloby ani prebiehajúce súdne konanie nie je pri existencii právoplatného rozhodnutia o určení rozdielu dane prekážkou pre ďalší postup správcu dane, ktorý má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry kasačného súdu (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Asan/8/2020 zo dňa 25.03.2021, rozsudok NSS SR sp. zn. 10Asan/3/2020 zo dňa 16.12.2021). Dokonca správny orgán je na základe právoplatných rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane povinný konať a uložiť pokutu v zmysle daňového poriadku s poukazom na § 155 ods. 1 daňového poriadku (v ktorom je uvedené, že správca dane uloží pokutu, nie že môže uložiť). V danej súvislosti preto správny súd považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu o nezákonnosti postupu správnych orgánov pre vydanie rozhodnutia o pokute bez existencie meritórneho rozhodnutia a bez preukázania spáchania správneho deliktu. Daná námietka žalobcu nemôže obstáť ani z dôvodu, že ustanovenie § 155 ods. 12 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015 rieši situáciu, ak by došlo k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia o určení rozdielu dane. V zmysle § 155 ods. 12 citovaného zákona, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/. Novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 22. 01. 2025, sp. zn. 4Sfk/9/2024). Teda pokiaľ by boli podkladové rozhodnutia zrušené, bolo by povinnosťou správnych orgánov z úradnej moci v zmysle § 155 ods. 12 daňového poriadku zrušiť aj preskúmavané rozhodnutia. 29. Podľa správneho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu nedošlo k žiadnej nezákonnosti v postupe daňových orgánov ani vo vydaní napadnutých rozhodnutí. Súd uvádza, že podanie správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane nemá suspenzívny účinok, „neprelamuje“ účinky právoplatnosti, teda nepredstavuje prekážku pre správcu
dane na vydanie rozhodnutia o pokute, okrem prípadov, ak by bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Prebiehajúce súdne konanie nie je teda pri existencii právoplatného rozhodnutia o určení rozdielu dane prekážkou pre ďalší postup správcu dane ohľadom uloženia pokuty za správny delikt. 30. Správny súd neposudzuje vhodnosť, resp. účelnosť postupu orgánu verejnej správy, ale jeho zákonnosť. Navyše podľa § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS 127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009). Rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za daňový správny delikt, boli zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť vzhľadom na právoplatnosť predtým vydaných rozhodnutí o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty a o znížení nadmerného odpočtu ( ZSP 57/2021). 31. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, neprisvedčil námietkam žalobcu o ich nezákonnosti. Správny súd po preskúmaní prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia zistil, že z rozhodnutí je zrejmé odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania, ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 32. Žalobca v správnej žalobe navrhol z dôvodu hospodárnosti konania podľa §65 ods. 2 SSP spojiť konanie vo veci sp. zn. 3Sf/31/2024 s konaním vedeným pôvodne na KS v Nitre pod sp. zn. 26S/30/2019 / NR-26S/30/2019/. Návrh odôvodnil tým, že preskúmavané rozhodnutia v súdnom konaní sp. zn. 26S/30/2019 a rozhodnutia preskúmavané v tomto konaní sp. zn. 3Sf/31/2024 sa vzťahujú na jednu daňovú kontrolu, na jedno zdaňovacie obdobie marec 2014, týkajú tých istých účastníkov konania, rozhodnutia vychádzajú z jedného administratívneho spisu daňovej kontroly, z jedného oboznámenia a z jedného protokolu. 33. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 SSP, (1) V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. (2) Pri podaní viacerých súvisiacich žalôb je žalobca povinný označiť ich súvislosť a vzájomný vzťah; môže podať návrh na ich spojenie. 34. Súd prihliadal na doktrínu § 65 ods. 1 SSP, ktorá mu dáva len fakultatívnu možnosť, nie obligatórnu povinnosť, spojiť viaceré konania do jedného spoločného konania. Žalobca nemá právny nárok na spojenie dvoch súdnych konaní s rôznym predmetom súdneho prieskumu. Súd vykonal lustráciu v managmente tunajšieho súdu a zistil, že žalobca doručil KS v Nitre dňa 17.04.2019 žalobu (sp. zn. 26S/30/2019) voči tomu istému žalovanému. V žalobe sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí, ktoré sa po nadobudnutí právoplatnosti stali podkladovým rozhodnutím na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Žaloba je vedená v inom senáte než je vec so sp. zn. 3Sf/31/2024. Vyššie uvedené konania sa síce týkajú tých istých účastníkov konania, avšak predmetom súdneho prieskumu sú iné rozhodnutia, rôzne predmety administratívneho konania. Súd je toho názoru, že spojenie predmetných vecí na spoločné konanie by neprispelo k hospodárnosti konania. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil, že hospodárnosť konania, ktorá je pri spojení vecí prioritou, bude zabezpečená práve samostatným preskúmaním napadnutých rozhodnutí žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na spojenie vecí s poukazom na § 65 ods. 1 a 2 SSP. 35. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/150/2009). 36. V tejto súvislosti súd uvádza, že aj odkaz žalobcu na rozhodnutie NSS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2Sfk/5/2023 je bezpredmetný, lebo sa netýkal uloženia pokuty pre správny delikt, preto sa s týmto rozhodnutím súd ani ďalej nezaoberal. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil a v neposlednom rade aj preto, že ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo od neúspešného účastníka konania požadovať. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku ( výrokom I. a II.) možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku III. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. a) SPP).