15Sa/5/2025 – Uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 8. 9. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 15Sa/5/2025 0725100712 08. 09. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100712.2

Uznesenie 2 15Sa/5/2025 15Sa/6/2025 15Sa/7/2025 15Sa/8/2025 15Sa/9/2025 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, D., štátny občan SR, 2/ A. C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, G., štátny občan SR, 3/ B. H. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, K. A. K., štátny občan SR, 4/ A. B. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, K., štátny občan SR, 5/ A. B. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, K. N., štátny občan SR, všetci zastúpení: Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Sky Park Offices, so sídlom Bottova 2A, Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: 21 15Sa/5/2025 15Sa/6/2025 15Sa/7/2025 15Sa/8/2025 15Sa/9/2025 I. Správny súd v Bratislave konanie o žalobe žalobcov 1/ až 5/ proti nečinnosti orgánu verejnej správy zastavuje. II. Správny súd v Bratislave návrh žalobcov 1/ až 5/ na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamieta. III. Správny súd v Bratislave žalobcom 1/ až 5/ p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 28 15Sa/5/2025 15Sa/6/2025 15Sa/7/2025 15Sa/8/2025 15Sa/9/2025 I. Žaloba

1. Žalobou zo dňa 20.05.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobcovia 1/ až 5/ domáhali, aby súd vydal nasledovné uznesenie: „I. Správny súd ukladá Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, aby rozhodlo vo veci samej o odvolaní (a) plk. B. C. D. v administratívnom konaní vedenom pod sp. zn. SPSČ-PO3-2204/005508; (b) pplk. C. F. B. v administratívnom konaní vedenom pod sp. zn. SPSČ-PO3-2204/005506; (c) B. H. B. I. v administratívnom konaní vedenom pod sp. zn. SPSČ-PO3-2204/005505; (d) A. B. K. E. v administratívnom konaní vedenom pod sp. zn. SPSČ-PO3-2204/005504; a (e) A. B. M. B. v administratívnom konaní vedenom pod sp. zn. SPSČ-PO3-2204/005507, to všetko v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. II. Správny súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie (a) A. B. C. D. vo výške 10 000 EUR; (b) A. C. F. B. vo výške 10 000 EUR; (c) B. H. B. I. vo výške 10 000 EUR; (d) A. B. K. E. vo výške 10 000 EUR; a (e) A. B. M. B. vo výške 10 000 EUR, ktoré je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinné zaplatiť každému zo žalobcov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Správny súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“ 2. Žalobcovia 1/ až 5/ v žalobe uviedli, že dňa 28.08.2024 boli vydané personálne rozkazy prezidenta Policajného zboru, ktorými boli dňom 31.08.2024 odvolaní z ich dovtedajších funkcií na Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NAKA PPZ“) a dňom 01.09.2024 boli prevedení na okresné riaditeľstvá Policajného zboru. 3. Konštatovali, že dňa 11.09.2024 podali v zákonnej lehote odvolania proti uvedeným personálnym rozkazom. Namietali, že o ich odvolaniach do dnešného dňa nebolo rozhodnuté, a to napriek tomu, že personálne rozkazy, proti ktorým odvolania smerujú, sú vykonateľné okamžite bez ohľadu na ich právoplatnosť. Zároveň uviedli, že podľa ich vedomostí, v prípade všetkých ostatných príslušníkov bývalej NAKA PPZ, ktorí boli v rovnakom čase rovnakým spôsobom ako oni odvolaní z funkcií na NAKA PPZ a prevedení na iné útvary Policajného zboru, už bolo o podaných odvolaniach rozhodnuté. Tvrdili, že sú tak jediní príslušníci bývalej NAKA PPZ, ktorí nemajú rozhodnuté o svojich odvolaniach, čím im podľa ich názoru žalovaný marí možnosť brániť sa správnou žalobou proti personálnym rozkazom a rozhodnutiam o odvolaní. 4. Ďalej uviedli, že porušenie zákona vo vyššie uvedených ich konaniach o odvolaniach spočíva v nečinnosti žalovaného a z nej vyplývajúcich prieťahoch v konaní, pretože žalovaný v zákonnej lehote nevydal rozhodnutie a neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Tvrdili, že odvolacie konania ku dňu podania tejto žaloby trvajú už viac než 8 mesiacov, čo predstavuje viac než štvornásobné prekročenie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia bez relevantných dôvodov. 5. Konštatovali, že podali svoje odvolania správnemu orgánu dňa 11.09.2024, pričom tieto boli toho istého dňa aj osobne doručené do podateľne Prezídia Policajného zboru. Tvrdili, že lehota 30 dní od podania odvolaní pre účely § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) uplynula dňa 11.10.2024, pričom lehota 60 dní od podania odvolaní pre účely § 243 ods. 2 zákona 73/1998 Z. z. uplynula dňa 10.11.2024 (pričom najbližší nasledujúci pracovný deň bol 11.01.2024). Uviedli, že až dňa 06.12.2024 (doručené 12.12.2024), teda až 1 mesiac po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie (60 dní od doručenia odvolania) správny orgán písomne vyrozumel podávateľov podnetu podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., že „z objektívnych dôvodov“ nie je možné rozhodnúť o podaných odvolaniach v lehote 60 dní od ich doručenia, pričom však žiadne konkrétne dôvody neuviedol. Tieto vyrozumenia sú tak podľa ich názoru iba formálne a nepreskúmateľné. 6. Taktiež podotkli, že napriek tomu, že odvtedy už uplynuli ďalšie mesiace a ich odvolacie konania namiesto zákonom predpokladaných 60 dní už ku dňu podania tejto žaloby trvajú dlhšie než 240 dní a vzhľadom na absenciu uvedenia konkrétnych objektívnych dôvodov žalovaným, pre ktoré nebolo možné rozhodnúť v zákonnej lehote a pre ktoré žalovaný o ich odvolaniach stále nerozhodol, je ukončenie

odvolacích konaní v nedohľadne, čo vytvára a prehlbuje stav právnej neistoty u podávateľov podnetu. Poukázali na to, že kým nie je rozhodnuté o odvolaniach, nemôžu sa brániť na súde podaním správnych žalôb proti personálnym rozkazom. 7. Poznamenali, že tento postup žalovaného je zarážajúci a neobhájiteľný o to viac, že v prípadoch iných príslušníkov bývalej NAKA PPZ, ktorí boli v tom istom čase ako oni (žalobcovia 1/ až 5/) v dôsledku organizačných zmien prevedení na nižšie funkcie a útvary a podali proti personálnym rozkazom odvolania, už bolo rozhodnuté napriek tomu, že skutkovo a právne ide o identické prípady ako sú ich prípady. 8. Ďalej uviedli, že dňa 21.01.2025 podali podnet na Generálnu prokuratúru SR na preskúmanie zákonnosti tejto nečinnosti žalovaného, pričom dňa 23.04.2025 prokurátor ich podnet (žalobcov 1/ až 5/) odložil, pretože nečinnosť žalovaného nezistil - prokurátor argumentoval tým, že lehota na rozhodnutie o odvolaní podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. plynie až od predloženia odvolania odvolaciemu orgánu a nie od podania odvolania, ako hovorí zákonný text a odvolal sa pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/87/2015 z 05.04.2016. 9. Mali za to, že ak by aj pripustili, že lehota na rozhodnutie o odvolaniach začala žalovanému plynúť až predložením odvolaní žalovanému ako odvolaciemu orgánu dňa 09.10.2024 a uplynula 09.12.2024, je stále nepochopiteľné a neobhájiteľné, že žalovaný o ich odvolaniach nerozhodol ani v lehote 6 mesiacov odo dňa, kedy mu boli odvolania predložené, pričom neexistujú a objektívne ani nemôžu existovať žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili o nich rozhodnúť. 10. Podotkli, že z oznámenia prokurátora o odložení ich podnetu vyplýva, že prokurátor vôbec nepreskúmaval, aké „objektívne dôvody“ mali brániť žalovanému rozhodnúť o ich odvolaniach ani to, či tieto dôvody boli skutočne objektívne, či existovali v čase ich vyrozumenia o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote a či vôbec ešte existujú. Namietali, že prokurátor sa obmedzil iba na konštatovanie, že žalovaný im nebol povinný uviesť dôvody nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote, čím na svoju prieskumnú právomoc v podstate rezignoval. Konštatovali, že preto nemajú inú možnosť domôcť sa rozhodnutia žalovaného o svojich odvolaniach než podaním tejto žaloby. 11. Zdôraznili, že majú priznaný status chránených oznamovateľov podľa zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane oznamovateľov“). Boli toho názoru, že táto skutočnosť je žalovanému známa. Konštatovali, že vzhľadom na tento status sa pred vydaním personálnych rozkazov vyžadovalo udelenie predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len „Úrad“) podľa § 7 zákona o ochrane oznamovateľov, no takýto súhlas si ani prezident Policajného zboru ani žalovaný nevyžiadali a preto im ani nebol udelený. Tvrdili, že žalovaný to vie, pretože vo vzťahu k nim už v minulosti dostal pokutu za správny delikt podľa zákona o ochrane oznamovateľov, keď ich pozbavil výkonu štátnej služby bez toho, aby k tomu získal predchádzajúci súhlas Úradu. Mali za to, že preto aktuálne zdržuje konania o ich odvolaniach a je v nich nečinný, aby im tým bránil v podaní správnych žalôb proti personálnym rozkazom vydaným bez splnenia zákonnej podmienky predchádzajúceho súhlasu Úradu. Žalovanému vytýkali, že v prípade iných policajtov, ktorí však nie sú chránenými oznamovateľmi, žalovaný už o ich odvolaniach rozhodol. 12. Podotkli, že žiadnym spôsobom nezapríčinili namietané prieťahy v administratívnych konaniach ani k nim svojím správaním neprispeli. Administratívne konania sú podľa ich názoru jednoduché na rozhodnutie. Tvrdili, že nečinnosť žalovaného namietaná touto žalobou má na nich závažné negatívne dopady spočívajúce v tom, že touto nečinnosťou im žalovaný bráni v prístupe k súdnej ochrane (správne žaloby proti personálnym rozkazom) a k ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti už po dobu 8 mesiacov. Podotkli, že význam administratívnych konaní pre nich je veľký a spočíva práve v tom, že ich skončenie je podmienkou prístupu k súdnej ochrane a ochrane oznamovateľa, ktorú žalovaný svojím konaním ignoruje. Zároveň je podľa nich neisté, kedy dôjde k skončeniu tejto nečinnosti, pričom je dôvodné predpokladať, že žalovaný bude nečinný až dovtedy, kým ho k ukončeniu nečinnosti neprinúti súd rozhodnutím o tejto žalobe. Konštatovali, že tieto skutočnosti, predovšetkým bránenie im v prístupe k súdnej ochrane (s ohľadom na kritériá uvedené v § 250 ods. 4 a 5 SSP), odôvodňujú, aby im bolo v rozhodnutí o tejto žalobe priznané aj primerané finančné zadosťučinenie, a to v sume 10.000 EUR pre

každého. Uviedli, že nemajetkovú ujmu spôsobenú žalovaným namietanou nečinnosťou žalovaného nie je možné nahradiť inak. Žiadali o nariadenie pojednávania. II. Vyjadrenie k žalobe 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.07.2025 v prvom rade namietal spôsob, akým právny zástupca žalobcov dospel k plynutiu lehôt upravených zákonom č. 73/1998 Z. z. Názor právneho zástupcu vyjadrený v podanej žalobe (ako aj v podnete na preskúmanie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy zo dňa 21.01.2025 podanom Generálnej prokuratúre SR, ktorý bol odložený z dôvodu, že prokurátor nečinnosť v postupe žalovaného nezistil) považoval za nesprávny a zavádzajúci. Uviedol, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že odvolania proti personálnym rozkazom sa doručujú orgánu, ktorý daný personálny rozkaz vydal. Tento orgán má ustanovením § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. upravenú možnosť rozhodnúť o odvolaní za podmienky, že odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, v opačnom prípade je týmto ustanovením zaviazaný k povinnosti predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa podania odvolania. Poznamenal, že prvostupňový orgán teda po oboznámení sa s obsahom odvolania posúdi, či existuje dôvod pre vyhovenie odvolaniu v plnom rozsahu a ak dospeje k záveru, že tento dôvod nie je daný, je povinný najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odvolania toto spolu s príslušným spisovým materiálom a stanoviskom predložiť na prejednanie a rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorý má ustanovenú lehotu rozhodnúť spravidla do 60 dní odo dňa doručenia odvolania (skôr nedisponuje potrebným spisovým materiálom, aby mohol konať) a v prípade, že nemôže odvolací orgán v tejto lehote rozhodnúť, je povinný o tom upovedomiť účastníka konania (§ 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.). 14. K skutkovému stavu ďalej uviedol, že dňa 06.08.2024 bolo ministrom vnútra SR vydané organizačné opatrenie č. 19/2024, ktorým v zmysle prvej časti tohto opatrenia vykonal s účinnosťou k 01.09.2024 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na Prezídiu PZ (ďalej len „P PZ“). Poznamenal, že uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra SR došlo reorganizáciou P PZ v rámci MV SR k organizačným a systemizačným zmenám, a to okrem iného zrušením celého útvaru NAKA P PZ a súčasným vytvorením nových organizačných súčastí P PZ, ako aj zrušením tabuľkových miest viažucich sa ku všetkým funkciám na jednotlivých útvaroch zanikajúcej NAKA P PZ a ich presystemizovaním v rámci či už novozriadených alebo už existujúcich útvarov v rámci organizačnej štruktúry P PZ. Konštatoval, že pri tomto postupe teda došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov PZ a k vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činnosti. Poukázal na to, že v rámci uvedených organizačných zmien boli zrušené nielen funkcie žalobcov 1/ až 5/, ale aj celá organizačná jednotka NAKA P PZ - v dôsledku toho boli žalobcovia 1/ až 5/ personálnymi rozkazmi prezidenta PZ dňom 01.09.2024 prevedení podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a súčasne dňom 31.08.2024 boli odvolaní z doterajších funkcií podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že o ich ustanovení do funkcií dňom 01.09.2024 rozhodnú riaditelia okresných riaditeľstiev PZ v Bratislave I. až V. 15. Uviedol, že voči personálnym rozkazom prezidenta PZ, ktorými boli žalobcovia 1/ až 5/ podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. prevedení, podali prostredníctvom ich splnomocneného advokáta JUDr. Petra Kubinu odvolanie. Poukázal, na to, že žalobcovia 1/ až 5/ okrem iného vo svojich odvolaniach namietali, že nemohli realizovať svoje práva, najmä právo vyjadriť sa k predmetu konania, navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, či nahliadať do spisov v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. - keďže podľa žalobcov 1/ až 5/ neprebehlo riadne konanie predpokladané v dvanástej časti zákona č. 73/1998 Z. z., takýto postup im podľa ich názoru úplne znemožnil účinne sa brániť a realizovať ich základné právo na inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. 16. Ďalej tvrdil, že s poukazom na vyššie uvedenú odvolaciu námietku, bolo právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ JUDr. Petrovi Kubinovi zaslané písomne upovedomenie o možnosti realizácie procesného práva žalobcov 1/ až 5/ v zmysle § 237 ods. 2 zákona na nahliadnutie do administratívneho spisu súvisiaceho s konaniami o ich prevedení na inú funkciu, s uvedením konkrétneho dňa, hodiny a miesta realizácie úkonu pre každého zo žalobcov, ako aj s uvedením kontaktných údajov pre prípad, že by právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ navrhované termíny nevyhovovali. Dňa 25.11.2024 právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ prevzal písomnosti, ktorými bolo jemu, ako aj žalobcom 1/ až 5/ umožnené nahliadnuť do príslušných administratívnych spisov - nahliadanie do spisov bolo rozplánované v dňoch 03.12.2024 až 06.12.2024. K tomuto uviedol, že predmetnú možnosť žalobcovia 1/ až 5/, ani ich právny

zástupca nevyužili, na uvedený termín sa bez ospravedlnenia nedostavili, ani nepožiadali o zmenu termínu či nový termín nahliadnutia do spisu, a to aj napriek skutočnosti, že sa z ich strany jednalo o jeden z namietaných odvolacích dôvodov. 17. Zdôraznil, že vzhľadom na množstvo rozpracovaných odvolacích konaní personálnym odborom, ktorý v podmienkach MV SR zabezpečuje okrem iného aj úlohy súvisiace s činnosťou poradnej komisie ministra vnútra SR pri prerokúvaní odvolaní a rozkladov policajtov, pri ktorých v odvolacom konaní rozhoduje nielen minister vnútra SR, nebolo možné o odvolaniach podaných žalobcami 1/ až 5/ (a nielen v odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/) z objektívnych dôvodov rozhodnúť v lehote 60 dní odo dňa ich doručenia odvolaciemu orgánu, preto bolo potrebné predĺžiť lehotu na rozhodnutie v predmetných konaniach doručených poradnej komisii ministra vnútra SR. Uviedol, že o týchto skutočnostiach bol právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ v rámci lehoty do 60 dní odo dňa doručenia ich odvolaní odvolaciemu orgánu, písomne vyrozumený (ku každému žalobcovi samostatnou písomnosťou) s uvedením, že o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ bude rozhodnuté v najskoršom možnom termíne - všetky predmetné vyrozumenia právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ prevzal dňa 12.12.2024. 18. Konštatoval, že listom č. VI/1 Gd 33/25/1000-2 zo dňa 30.01.2025 požiadal prokurátor Generálnej prokuratúry SR o zapožičanie na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/, ako aj o zaslanie vyjadrenia k obsahu podnetu ich právneho zástupcu zo dňa 21.01.2025. Uviedol, že kompletné spisové materiály týkajúce sa žalobcov 1/ až 5/ (preevidované v roku 2025 pod č. SPSČ-PO4-2025/000725, SPSČ-PO4-2025/000726, SPSČ-PO4-2025/000727, SPSČPO4-2025/000728, SPSČ-PO4-2025/000729) boli v jeho origináloch spolu so stanoviskom k podnetu zo dňa 21.01.2025 na základe vyžiadania Generálnej prokuratúry SR odoslané pod č. SPSČPO4-2025/000725-006 zo dňa 06.02.2025 Generálnej prokuratúre SR, ktorá predmetné spisové materiály spolu so stanoviskom prevzala dňa 14.02.2025. Ďalej uviedol, že zapožičané spisové materiály boli personálnemu odboru vrátené dňa 29.05.2025 sprievodným listom generálneho prokurátora pod č. VI/1 Gd 33/25/1000-8 zo dňa 26.05.2025. 19. Uviedol, že vo veci žalobcov 1/ až 5/ vydal minister vnútra SR druhostupňové rozhodnutia dňa 30.06.2025 (teda na 32. deň odo dňa vrátenia na vec sa vzťahujúcich originálov administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/). 20. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav uviedol, že odvolania žalobcov 1/ až 5/ boli doručené prvostupňovému orgánu (orgánu, ktorý personálne rozkazy o prevedení žalobcov 1/ až 5/ podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. vydal) dňa 11.09.2024. Konštatoval, že prvostupňový orgán mohol v rámci autoremedúry odvolaniam v plnom rozsahu vyhovieť, ak by na to vzhliadol dôvody, alebo v lehote do 30 dní odvolania spolu so stanoviskom a spisovým materiálom postúpiť odvolaciemu orgánu. Prvostupňový orgán odvolaniam žalobcov 1/ až 5/ nevyhovel a dňa 09.10.2024 (v lehote 30 dní odo dňa podania odvolania oprávnenému, teda prvostupňovému orgánu) ich postúpil odvolaciemu orgánu, ktorému boli doručené dňa 15.10.2024. Odvolaciemu orgánu začala s poukazom na § 243 ods. 2 v spojení s § 235 ods. 2, za použitia § 262 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., plynúť lehota 60 dní na rozhodnutie o odvolaní deň po doručení odvolania, stanoviska prvostupňového orgánu a príslušného spisového materiálu. K tomuto poznamenal, že vo veciach žalobcov 1/ až 5/ teda odvolaciemu orgánu začala lehota 60 dní plynúť dňom 16.10.2024 (15.10.2024 bolo odvolanie s potrebnými podkladmi doručené odvolaciemu orgánu, pričom pre účely počítania času sa lehota určená podľa dní začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok) a táto uplynula dňom 14.12.2024. Uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací orgán z objektívnych dôvodov nemohol rozhodnúť v lehote 60 dní, t. j. do 14.12.2024, upovedomil písomne všetkých žalobcov o tejto skutočnosti písomnosťami zo dňa 06.12.2024, doručenými ich právnemu zástupcovi dňa 12.12.2024. Poukázal na to, že právny zástupca si prevzal tieto oznámenia ešte v čase plynutia lehoty 60 dní odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o tom, že mali byť upovedomení o nemožnosti rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 1 mesiac po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie, preto podľa jeho názoru nie sú namieste a sú nedôvodné. Rovnako mal za to, že tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o plynutí lehôt uvedené v žalobe sú výsledkom nesprávneho výkladu zákona č. 73/1998 Z. z., rovnako sú nedôvodné, neopodstatnené a bez právneho významu.

21. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalobcovia 1/ až 5/, ani ich právny zástupca, napriek tvrdeniam o nemožnosti nahliadať do spisu, túto možnosť nevyužili (na žiadnu z písomností o možnosti nahliadnutia do spisu nijakým spôsobom nereagovali), a aj napriek preukázateľnému faktu, že k uvedenému úkonu boli v dostatočnom časovom predstihu písomne upovedomení, žiaden z nich nepožiadal o zmenu termínu na nahliadnutie do príslušného administratívneho spisu. Bol toho názoru, že takéto konanie navodzuje dojem o nezáujme žalobcov 1/ až 5/ a ich právneho zástupcu reálne aj nahliadať do príslušného spisového materiálu. 22. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o jeho 6 mesačnej nečinnosti považoval za nepravdivé a zavádzajúce a dal do pozornosti súdu, že práve z podnetu právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ na Generálnu prokuratúru SR (ktorý bol vo výsledku nedôvodný) bol povinný zažurnalizované originály spisových materiálov predložiť Generálnej prokuratúre SR. Poznamenal, že z uvedeného dôvodu boli spisové materiály žalobcov 1/ až 5/ mimo dispozície odvolacieho orgánu odo dňa 06.02.2025 (kedy boli na základe písomnosti č. SPSČ-PO4-2025/000725-006 zo dňa 06.02.2025 tieto postúpené Generálnej prokuratúre SR) do dňa 29.05.2025 (kedy boli z Generálnej prokuratúry SR predmetné spisové materiály vrátené personálnemu odboru). To podľa jeho názoru znamená, že takmer 4 mesiace boli príslušné originály administratívnych spisov, z dôvodu podnetu žalobcov 1/ až 5/ mimo dispozície odvolacieho orgánu. Zdôraznil, že v tomto čase (od 06.02.2025 do 28.05.2025) nebolo možné vo veci ich odvolaní zo strany odvolacieho orgánu konať, a preto tvrdenia obsiahnuté v žalobe o tom, že žalobcovia 1/ až 5/ žiadnym spôsobom nezapríčinili namietané prieťahy v administratívnych konaniach, ani k nim svojím konaním neprispeli, považoval za nedôvodné a nepravdivé. 23. Opätovne dal do pozornosti, že o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ bolo rozhodnuté druhostupňovým orgánom v priebehu 1 mesiaca po tom, čo boli spisy vrátené z Generálnej prokuratúry SR do dispozície odvolacieho orgánu (spisy vrátené dňa 29.05.2025, rozhodnutia o odvolaní vydané dňa 30.06.2025). Konštatoval, že celkovo mal odvolací orgán potrebné originály spisových materiálov viažucich sa k odvolaniam žalobcov 1/ až 5/, až do vydania rozhodnutia vo svojej dispozícii 145 dní (t. j. od 15.10.2024 do 05.02.2025 a od 29.05.2025 do 29.06.2025), čo predstavuje približne 4 mesiace a 22 dní, čo podľa jeho názoru nemožno, vzhľadom na množstvo rozpracovaných odvolacích konaní, vedených nielen vo veci vykonaných organizačných zmien, ale aj iných konaní vedených podľa zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, považovať za nečinnosť. Nesúhlasil s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o neobhájiteľnosti a nepochopiteľnosti trvania rozhodovania o odvolaní žalobcov 1/ až 5/, a taktiež v celom rozsahu odmietol jeho tvrdenia o neexistencii žiadnych okolností, ktoré bránili odvolaciemu orgánu rozhodnúť, keď práve z titulu ich podnetu boli príslušné originály spisov od 06.02.2025 do 28.05.2025 mimo dispozície odvolacieho orgánu. 24. Záverom poznamenal, že nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol odvolací orgán o doručenom odvolaní konať, je disponovanie príslušným originálom k veci sa viažuceho administratívneho spisu. Poukázal na to, že uvedené jednoznačne vyplýva z § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého, v prípade, že prvostupňový orgán odvolaniu v celom rozsahu nevyhovie, predloží toto spolu so stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Rovnako táto skutočnosť vyplýva (v prípadoch zrušených rozhodnutí správnym súdom) aj z § 191 ods. 4 veta druhá zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdy poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podľa ktorého ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Poznamenal, že plynutie lehoty orgánu verejnej správy na rozhodnutie je zo zákona viazané na dispozíciu všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Mať k dispozícii administratívny spis je základným predpokladom konania (resp. pokračovania v ďalšom konaní v prípade zrušenia rozhodnutia na to príslušným súdom). 25. K žalobe uviedol, že predmetom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je tvrdená bezdôvodná jeho nečinnosť. Konštatoval, že tvrdenia žalobcov 1/ až 5/ o údajnej jeho nečinnosti v celom rozsahu popiera. Po podaní odvolaní (dňa 11.09.2024) prvostupňový (resp. oprávnený) orgán bol podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený o odvolaní sám rozhodnúť v prípade, že by odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel, v opačnom prípade bol povinný najneskôr do 30 dní odo dňa podania odvolania predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu. Uviedol, že oprávnený orgán písomnosťami

zo dňa 09.10.2024 postúpil v lehote ustanovenej § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolania žalobcov 1/ až 5/ odvolaciemu orgánu z dôvodu, že nezistil dôvody pre vyhovenie odvolaniam v plnom rozsahu. Predmetné odvolania sa dostali do dispozície odvolacieho orgánu dňa 15.10.2024. Poznamenal, že týmto dňom začala odvolaciemu orgánu plynúť lehota ustanovená § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (60 dní), pričom aplikujúc § 235 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., táto lehota uplynula dňom 14.12.2024. Uviedol, že odvolací orgán s poukazom na obsah odvolacích dôvodov umožnil právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ nahliadnuť do príslušných administratívnych spisov v mesiaci december 2024, čo však v ani jedinom prípade právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ nevyužil; následne, počas plynutia lehoty na rozhodnutie o odvolaní bol právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ písomne upovedomený o skutočnosti, že nie je možné, z objektívnych dôvodov, rozhodnúť v lehote 60 dní odo dňa doručenia odvolaní odvolaciemu orgánu (uvedené písomnosti prevzal právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ dňa 12.12.2024). Konštatoval, že zákon č. 73/1998 Z. z. neukladá odvolaciemu orgánu povinnosť upovedomiť účastníka konania o konkrétnych dôvodoch, pre ktoré nebolo možné rozhodnúť v lehote 60 dní, preto podľa jeho názoru neuvedenie konkrétnych dôvodov nezakladá dôvod pre podanie akýchkoľvek žalobných návrhov. Uviedol, že následne dňa 30.01.2025 si na vec sa vzťahujúce administratívne spisy vyžiadal prokurátor Generálnej prokuratúry SR spolu so stanoviskom k podnetu právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ na preskúmanie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy (nečinnosť a prieťahy v konaní) - odvolací orgán k podnetu spracoval stanovisko, ktoré spolu s vyžiadanými originálmi administratívnych spisov odoslal listom zo dňa 06.02.2025 (v lehote 6 dní) Generálnej prokuratúre SR - od uvedeného dňa až do dňa ich vrátenia (t. j. od 06.02.2025 do 29.05.2025) boli na vec sa vzťahujúce administratívne spisy mimo dispozície odvolacieho orgánu; po ich vrátení bolo o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ rozhodnuté ministrom vnútra SR v priebehu jedného mesiaca (dňa 30.06.2025). Vzhľadom k popísanému priebehu udalostí nie je podľa jeho názoru možné prisvedčiť ničím nepodloženým tvrdeniam právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o údajnej jeho nečinnosti. 26. Konštatoval, že žalobcovia 1/ až 5/ sa domáhajú odstránenia nečinnosti v odvolacích konaniach, o ktorých bolo rozhodnuté dňa 30.06.2025, pričom k veci sa vzťahujúce administratívne spisy neboli práve z dôvodu podnetu podaného právnym zástupcom žalobcov 1/ až 5/ na Generálnu prokuratúru SR v dispozícii odvolacieho orgánu takmer 4 mesiace. Vo vzťahu k obdobiu od 17.12.2024 do 30.01.2025 (odo dňa uplynutia lehoty 60 dní na rozhodnutie odvolacieho orgánu, do doručenia žiadosti prokurátora o zapožičanie na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov a spracovanie stanoviska k podnetu právneho zástupcu žalobcov) považoval za potrebné uviesť, že rozsiahla reorganizácia uskutočnená na P PZ, v rámci ktorej došlo okrem iného aj k zrušeniu celého útvaru NAKA, sa dotkla nezanedbateľného počtu príslušníkov PZ zaradených na tomto útvare, ktorí následne využili svoje zákonné práva a proti personálnym rozkazom podali opravné prostriedky, prispela k enormnému zvýšeniu rozpracovanosti všetkých (nielen reorganizáciou P PZ dotknutých) odvolacích konaní poradnej komisie ministra vnútra SR. Poukázal na to, že vzhľadom na vysokú zaťaženosť poradnej komisie ministra vnútra SR a jej personálne zloženie (4 osoby) nebolo možné o odvolaniach (vrátane odvolaní žalobcov 1/ až 5/) rozhodnúť v štandardnej lehote 60 dní. 27. Citoval opis jeho nečinnosti zo žaloby, k čomu dodal, že skutočnosť, že on (resp. minister vnútra SR) nerozhodol o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ v štandardnej 60-dňovej lehote, nezakladá dôvod pre postup podľa § 242 SSP. Tvrdil, že nerozhodnutie v štandardnej lehote nie je možné považovať za nečinnosť dotknutého orgánu, či za prieťahy v konaní. Samotný zákon č. 73/1998 Z. z. predpokladá situácie, kedy odvolací orgán z objektívnych dôvodov nemôže v tejto 60 dňovej lehote rozhodnúť a umožňuje odvolaciemu orgánu lehotu na rozhodnutie o odvolaní (resp. o rozklade) predĺžiť, ktorú zákonodarca podmieňuje informačnou povinnosťou účastníka konania o predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Poukázal na to, že táto informačná povinnosť bola z jeho strany vo vzťahu ku všetkým žalobcom splnená, predmetná informácia bola právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ preukázateľne doručená (12.12.2024) v rámci plynutia štandardnej 60-dňovej lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Mal za to, že keďže zákon č. 73/1998 Z. z. neukladá povinnosť upovedomiť účastníka konania o konkrétnych dôvodoch objektívnej nemožnosti rozhodnúť v štandardnej lehote, nevzniká mu (v danom prípade ani žalobcom a ich právnemu zástupcovi) právny nárok na ich uvedenie (aj zo stanoviska prokurátora Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že podnet právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ bol ako nedôvodný odložený). 28. Za zjavne nedôvodné a neprimerane hyperbolizované považoval tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o štvornásobnom prekročení zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia bez relevantných

dôvodov ku dňu podania žaloby. Konštatoval, že do dispozície odvolacieho orgánu sa odvolania žalobcov 1/ až 5/ dostali dňa 15.10.2024, pričom 60 dňová lehota uplynula dňom 14.12.2024. Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy je datovaná dňom 20.05.2025, pričom od 06.02.2025 do 29.05.2025 boli spisy mimo dispozície odvolacieho orgánu. Preto obdobie, kedy boli na vec sa vzťahujúce spisy žalobcov 1/ až 5/ v dispozícii odvolacieho orgánu po uplynutí štandardnej lehoty bolo obdobie od 15.12.2024 do 05.02.2025 (34 pracovných dní) a od 29.05.2025 do dňa rozhodnutia ministrom vnútra SR o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/, do 30.06.2025 (22 pracovných dní). Poznamenal, že v tejto súvislosti nemožno opomenúť ani fakt, že v dôsledku podania všetkých žalobcov vo veci nimi tvrdenej a napokon nepreukázanej jeho nečinnosti v totožnej veci adresovaného Generálnej prokuratúre SR, boli tí istí jeho pracovníci, ktorých primárnou úlohou bolo pripraviť návrhy obsiahlych rozhodnutí o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/, donútení počas uvedených 34 pracovných dní venovať svoje úsilie namiesto činnosti v rámci poradnej komisie ministra vnútra SR a s tým súvisiacej práce na príprave návrhov druhostupňových rozhodnutí, podstatnú časť tohto času práve vypracovávaniu obsiahleho stanoviska k žalobcami v podaní na Generálnu prokuratúru SR tvrdenej a napokon nezistenej jeho nečinnosti. Tvrdil, že uvedená okolnosť objektívne zapríčinila, že počas nezanedbateľnej časti tohto 34-denného obdobia bola príprava meritórnych rozhodnutí o odvolaniach vynútene predĺžená o čas prípravy podrobného stanoviska pre Generálnu prokuratúru SR, kde žalobcovia 1/ až 5/ uplatňovali (podľa záverov tohto orgánu dohľadu nad zákonnosťou nepatrične) svoje údajné práva v totožnej veci, ako je predmetom tohto súdneho prieskumu. 29. Ďalej uviedol, že odvolací orgán mal k dispozícii príslušné administratívne spisy nad rámec štandardnej lehoty na rozhodnutie ku dňu podania žaloby žalobcov 1/ až 5/ po dobu 34 pracovných dní a celkovo (od uplynutia štandardnej lehoty na vydanie rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/) mal odvolací orgán k dispozícii ich s vecou súvisiace administratívne spisy po dobu 56 pracovných dní, čo v žiadnom prípade nepredstavuje viac ako štvornásobné prekročenie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní. V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že existovali objektívne dôvody, pre ktoré nebolo možné rozhodnúť o odvolaniach nielen žalobcov 1/ až 5/ v štandardnej lehote, o čom boli žalobcovia 1/ až 5/ riadne písomne vyrozumení. 30. Žalobu žalobcov 1/ až 5/ považoval za plne neopodstatnenú a nedôvodnú, pričom tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o tom, že o odvolaniach všetkých ostatných príslušníkov bývalej NAKA, ktorí boli v rovnakom čase ako žalobcovia 1/ až 5/ rovnakým spôsobom odvolaní z funkcií a prevedení na iné útvary, už bolo rozhodnuté, označil za nepravdivé, a v celom rozsahu tieto tvrdenia odmietol. Rovnako za nepravdivé označil podľa neho ničím nepodložené a vyfabulované tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o tom, že žalobcovia 1/ až 5/ mali byť jediní príslušníci PZ bývalej NAKA, o ktorých odvolaniach nebolo rozhodnuté. Uviedol, že v čase podania žaloby nebolo rozhodnuté, len čo sa týka odvolacích konaní v rámci reorganizácie P PZ (nehovoriac o iných odvolacích konaniach), napr. odvolacie konania vedené pod č. SPSČ-PO4-2025/000713, č. SPSČ-PO4-2025/000716, č. SPSČ-PO4-2025/000717, č. SPSČ-PO4-2025/000714, č. SPSČ-PO4-2025/000715, č. SPSČ-PO4-2025/000010, č. SPSČPO4-2025/000528, č. SPSČ-PO4-2025/000719. 31. V tejto súvislosti tiež odmietol podľa jeho názoru nepodložené a nepravdivé tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ v bode 23 písm. C žaloby, kde tvrdil, že v prípadoch iných príslušníkov bývalej NAKA, ktorí boli v tom istom čase ako žalobcovia 1/ až 5/ v dôsledku organizačných zmien prevedení na nižšie funkcie a útvary a podali proti personálnym rozkazom odvolania, už bolo rozhodnuté napriek tomu, že skutkovo a právne ide o identické prípady ako sú prípady žalobcov 1/ až 5/. Opätovne poukázal na skutočnosť, že ku dňu podania žaloby nebolo rozhodnuté o všetkých príslušníkoch PZ, ktorých sa reorganizácia dotkla, a ktorí voči personálnym rozkazom podali odvolania. Taktiež za zavádzajúce a nesprávne považoval tvrdenia o skutkovej a právnej identite odvolacích konaní. Dal do pozornosti napríklad fakt, že žalobcovia 1/ až 5/ sú dočasne pozbavení výkonu štátnej služby príslušníka PZ (čo okrem iného znamená, že sa na nich nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a sú povinní sa zdržiavať v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby na určenom mieste, spravidla v mieste trvalého bydliska), majú priznaný status chránených oznamovateľov a nezastávali identické funkcie. Bol toho názoru, že nie je preto možné prisvedčiť tvrdeniam o identickosti všetkých prípadov v rámci celej reorganizácie P PZ. Mal za to, že okrem vyššie uvedeného, použitím elementárnej logiky, nemôžu byť identické ani odvolacie dôvody všetkých príslušníkov PZ, ktorých sa táto reorganizácia dotkla, a ktorí podali odvolanie voči personálnym rozkazom vydaným oprávneným orgánom podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.

32. Zároveň odmietol nepravdivosť tvrdení právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o tom, že v prípade policajtov, ktorí nie sú chránenými oznamovateľmi už bolo o ich odvolaniach rozhodnuté. V prvom rade považoval za nepochopiteľné, odkiaľ môže mať právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ zaručené, teda preukázateľnú a overiteľnú informáciu o tom, ktorý z príslušníkov PZ má priznaný status chráneného oznamovateľa, a ktorý nie, keďže sa nejedná o verejne dostupnú informáciu, ako aj z akého hodnoverného zdroja dospel právny zástupca k týmto záverom. Takéto ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia sú podľa jeho názoru neurčité, nekonkrétne, nepreskúmateľné, neosvedčené a bez právneho významu. 33. Rovnako považoval tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o tom, že im je z jeho strany marená možnosť brániť sa správnou žalobou proti personálnym rozkazom a rozhodnutiam o odvolaní v ich veci za nelogické, a to najmä s poukazom na § 181 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je lehota na podanie správnej žaloby dva mesiace odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní žalobcov. Obdobne tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o údajnom zdržovaní konaní o odvolaní z jeho strany s cieľom bránenia v podaní správnych žalôb (ktoré spája s nevyžiadaným a neudeleným súhlasom podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z.) považoval s poukazom na § 181 ods. 1 SSP za nelogické a nedôvodné. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ nemá vedomosť o obsahoch administratívnych spisov realizovaných v odvolacom konaní, jeho tvrdenia o tom, že, cit.: „administratívne konania sú jednoduché na rozhodnutie“ považoval za zjavnú neznalosť na úseku vydávania rozhodnutí v konaniach podľa zákona č. 73/1998 Z. z. 35. V súvislosti s nemajetkovou ujmou citoval odôvodnenie zo žaloby. Uviedol, že závažné negatívne dopady na žalobcov 1/ až 5/, ktoré majú odôvodňovať priznanie uplatnenej nemajetkovej ujmy, odôvodňuje ich právny zástupca údajným bránením v prístupe k súdnej moci. S takýmito tvrdeniami sa nestotožnil. Poukázal na to, že ochrany svojich práv sa môže v správnom súdnictve domáhať každá fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace odo dňa oznámenia (resp. doručenia) rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré má byť podrobené súdnemu prieskumu. Poznamenal, že v prípade žalobcov 1/ až 5/ teda po tom, čo im (resp. ich právnemu zástupcovi) boli doručené rozhodnutia o ich odvolaní, majú správnym súdnym poriadkom stanovenú lehotu dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby. Preto tvrdenia právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ o jeho bránení v prístupe k súdnej ochrane považoval za zavádzajúce, nemajúce oporu v správnom súdnom poriadku, a preto aj nemajetkovú ujmu uplatnenú z tohto titulu považoval za nedôvodnú. Tvrdenia ohľadom neistoty skončenia ich konaní považoval za fabulácie a podotkol, že z podnetu žalobcov 1/ až 5/ boli takmer 4 mesiace ich administratívne spisy (originály) na Generálnej prokuratúre SR a tiež poukázal na skutočnosť, že odvolací orgán mal k dispozícii príslušné administratívne spisy žalobcov 1/ až 5/ nad rámec štandardnej lehoty na rozhodnutie celkovo (od uplynutia štandardnej lehoty na vydanie rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/) po dobu 56 pracovných dní. Túto dobu nie je podľa jeho názoru možné považovať za nečinnosť trvajúcu 8 mesiacov, ako to nesprávne tvrdí právny zástupca žalobcov 1/ až 5/. 36. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti fakt, že všetci žalobcovia sú od konca roka 2023 dočasne pozbavení výkonu štátnej služby (§ 46 zákona č. 73/1998 Z. z.), a to až do doby, kým pominú dôvody, pre ktoré boli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby, čo v praxi znamená, že sú povinní zdržiavať sa na adrese svojho trvalého pobytu alebo v inom mieste v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby v týždni. Vzdialiť sa z určeného miesta môžu len z dôvodov uvedených v zákone č. 73/1998 Z. z., pričom po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa policajtovi zakazuje nosiť služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný odznak a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti je policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Ďalej tvrdil, že služobný plat je žalobcom 1/ až 5/ vyplácaný v súlade s § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom rozdiel na služobnom plate im je doplácaný v pravidelných mesačných intervaloch zo strany neziskovej organizácie Donio. n. f., IČO: 54 143 624, so sídlom Račianska 78, 831 02 Bratislava (uvedené oznamujú žalobcovia 1/ až 5/ písomne nadriadeným).

37. Uviedol, že to znamená, že žalobcovia 1/ až 5/ reálne nevykonávajú štátnu službu na útvaroch, na ktoré boli prevedení personálnymi rozkazmi prezidenta PZ podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Okrem uvedeného považoval za potrebné doplniť, že práve s ohľadom na organizačné opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 19/2024 zo dňa 06.08.2024, ktorým boli v dôsledku organizačných zmien zrušené rôzne funkcie a vytvorené nové s inou náplňou činnosti (vrátene funkcií žalobcov 1/ až 5/), nie je reálne možné, aby aj v prípade rozhodnutia v rámci súdneho prieskumu v prospech žalobcov 1/ až 5/, bolo možné týchto ustanoviť na už neexistujúce (organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 19/2024 zrušené) funkcie. Vzhľadom k uvedeným faktom považoval tvrdenia (vrátene uplatnenej nemajetkovej ujmy) o veľkom význame administratívnych konaní pre žalobcov 1/ až 5/ (viď cit.: „Význam administratívnych konaní pre žalobcov je veľký a spočíva práve v tom, že ich skončenie je podmienkou prístupu k súdnej ochrane a ochrane oznamovateľa...“) za výlučne subjektívne. Tvrdenia, na ktorých založili žalobcovia 1/ až 5/ uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy (bránenie žalobcom 1/ až 5/ v prístupe k súdnej ochrane) sú podľa jeho názoru neopodstatnené a nedôvodné. Z uvedeného dôvodu namietal uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy u všetkých žalobcov ako nedôvodnú a nepreukázanú a rovnako namietal aj výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je prekvapujúco u všetkých žalobcov rovnaká. 38. S poukazom na vyššie uvedené navrhol súdu žalobu v celom jej rozsahu (tak vo vzťahu k údajnej tvrdenej nečinnosti, ako aj vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy a jej výšky) ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadal nariadiť pojednávanie. 39. Dňa 26.09.2025 doručili žalobcovia 1/ až 5/ súdu repliku, v ktorej uviedli, že keďže podľa ich názoru po podaní žaloby došlo k ukončeniu nečinnosti žalovaného, tak je súd povinný postupovať podľa § 248 SSP a uznesením zastaviť konanie, a to v časti v ktorej sa domáhajú odstránenia nečinnosti žalovaného. Vo zvyšnej časti žiadali rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. Zotrvali na žiadosti o nariadenie pojednávania. Skonštatovali, že žalovaný sa proti ich argumentom bráni v podstate poukazovaním na tri skutočnosti, a to: (a) že žalovaný po určitú dobu nemohol o ich odvolaniach konať z dôvodu, že musel predložiť ich spisy Generálnej prokuratúre SR na účely konania o ich podnete na preskúmanie nečinnosti žalovaného; (b) že sú dočasne pozbavení výkonu štátnej služby a preto dlhšie trvanie konania o ich odvolaniach nie je problematické; a (c) že z dôvodu veľkého počtu odvolaní podaných dotknutými policajtmi v súvislosti s reorganizáciou NAKA P PZ nemohol žalovaný rozhodnúť o ich odvolaniach v pôvodných zákonných lehotách. Poznamenali, že vo všetkých troch týchto obranných argumentoch sa žalovaný bráni poukazovaním na svoje vlastné protiprávne konanie, pričom protiprávne konanie žalovaného rozhodne nemôže byť legitímnym dôvodom na predlžovanie administratívneho konania (prieťahy). 40. Pokiaľ ide o prvý argument žalovaného (povinnosť predložiť spisy Generálnej prokuratúre SR), tak poznamenali, že tu žalovaný vlastne tvrdí, že oprávneným dôvodom jeho namietanej nečinnosti bolo to, že využili jediné zákonné oprávnenie na ochranu proti nečinnosti žalovaného, a to podnet na prokuratúru (ktorého podanie je mimochodom podmienkou pre následné podanie správnej žaloby proti nečinnosti). Podľa ich názoru je absurdné tvrdiť, že iniciovanie konania za účelom odstránenia prieťahov je legitímnym dôvodom na predlžovanie konania (a teda na vytváranie ďalších prieťahov). Preto tento argument žalovaného podľa ich názoru nemôže obstáť. 41. Tiež poukázali na to, že keďže v ich prípade išlo o neskončené veci, žalovaný nemal povinnosť požičiavať prokuratúre originály administratívnych spisov, ale v súlade s § 37 ods. 1 zákona o prokuratúre mal prokurátorovi umožniť nahliadnutie do týchto spisov tak, aby tým nepredlžoval administratívne konanie (prípadne mohol prokurátorovi vyhotoviť kópie týchto spisov). Mali za to, že ak žalovaný priznáva, že v neskončených ich veciach zapožičal prokurátorovi originály administratívnych spisov a z tohto dôvodu nemohol potom o ich odvolaniach rozhodnúť až do doby, kým mu tieto spisy boli vrátené, tak žalovaný postupoval v rozpore s § 37 ods. 1 zákona o prokuratúre, teda nezákonne, pričom nezákonný postup žalovaného nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie jeho nečinnosti. 42. Pokiaľ ide o druhý argument žalovaného (dočasné ich pozbavenie výkonu štátnej služby), tento podľa ich názoru rovnako nie je legitímnym dôvodom na ospravedlnenie nečinnosti žalovaného. Uviedli, že ich dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby podľa § 46 zákona o štátnej službe policajtov ich obmedzuje iba na tých právach, ktoré sú explicitne uvedené v tomto zákone, pričom ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého vyplývajú aj

príslušné zákonné lehoty na rozhodnutie žalovaného podľa zákona o štátnej službe policajtov, však nie sú režimom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žiadnym spôsobom obmedzené. Konštatovali, že preto nemôže obstáť argument žalovaného, že v prípade policajtov dočasne pozbavených výkonu štátnej služby je prípustné dlhšie trvanie konania vo veciach ich služobného pomeru než u policajtov vo výkone služby. Takýto postup žalovaného je preto podľa ich názoru tiež diskriminačný. 43. Pokiaľ ide o tretí argument žalovaného (veľký počet odvolaní policajtov v súvislosti s reorganizáciou NAKA P PZ), tento podľa ich názoru rovnako nemôže obstáť. Poukázali na to, že reorganizácia NAKA P PZ bola rozhodnutím žalovaného a je jeho problém, že ju zrealizoval tak, že v nej porušil viacero svojich zákonných povinností a dotknutí policajti sa proti tomu zákonným spôsobom bránia (tieto žaloby sú predmetom iných konaní na tunajšom súde, vrátane prípadov ich samotných). Tvrdili, že ak by žalovaný pri reorganizácii NAKA P PZ postupoval zákonne, nečelil by ním deklarovanému problému s veľkým počtom odvolaní - aj v tomto prípade sa teda žalovaný bráni poukazovaním na svoje vlastné nezákonné konanie. 44. Dňa 12.10.2025 doručil žalovaný súdu dupliku, v ktorej uviedol, že odmieta tvrdenia žalobcov 1/ až 5/, že k ukončeniu údajnej nečinnosti došlo po podaní žaloby a k trovám súdneho konania z dôvodu, že ide o subjektívne a nepravdivé tvrdenia žalobcov 1/ až 5/. Znova zopakoval, že kompletné originály spisových materiálov žalobcov 1/ až 5/ (evidované pod č. SPSČPO4-2025/000725, SPSČPO4-2025/000726, SPSČ-PO4-2025/000727, SPSČ-PO4-2025/000728, SPSČ-PO42025/000729) boli na základe vyžiadania Generálnej prokuratúry SR odoslané dňa 06.02.2025 Generálnej prokuratúre SR, ktorá predmetné spisové materiály vrátila dňa 29.05.2025 (sprievodným listom prokurátora netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR pod č. VI/1 Gd 33/25/1000-8 zo dňa 26. 05. 2025 s výsledkom, že podnet bol odložený ako nedôvodný). Zdôraznil, že príslušné originály administratívnych spisov boli z vlastného podnetu žalobcov 1/ až 5/ takmer 4 mesiace na Generálnej prokuratúre SR a tiež poukázal na skutočnosť, že po tom, čo mu boli z Generálnej prokuratúry SR vrátené príslušné administratívne spisy (29.05.2025), rozhodol vo všetkých prípadoch žalobcov do 22 pracovných dní (30.06.2025), čo podľa jeho názoru nie je možné považovať za nečinnosť, ako to nepravdivo tvrdia žalobcovia 1/ až 5/. 45. Podotkol, že o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ bolo rozhodnuté druhostupňovým orgánom v priebehu 1 mesiaca po tom, čo boli spisy vrátené z Generálnej prokuratúry SR do dispozície odvolacieho orgánu. Návrhy obsiahlych rozhodnutí o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ boli pre ministra vnútra SR v štádiu rozpracovania už v čase, kedy sa mu dostala do dispozície informácia o podaní žaloby. Tvrdil, že minister vnútra SR by dňa 30.06.2025 rozhodol o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ bez ohľadu na to, či by žalobcovia 1/ až 5/ podali žalobu alebo nie. Preto je podľa jeho názoru tvrdenie žalobcov 1/ až 5/, že po podaní žaloby došlo k ukončeniu nečinnosti, nepravdivé. Uviedol, že dokončenie návrhov druhostupňových rozhodnutí, vrátane prerokovania týchto návrhov v poradnej komisii ministra vnútra SR sa realizovalo bezodkladne po tom, ako mu boli originály k veci sa viažucich administratívnych spisov vrátené z Generálnej prokuratúry SR. 46. Súčasne v celom rozsahu odmietol tvrdenia žalobcov 1/ až 5/ o tom, že by k zastaveniu konania malo dôjsť pre jeho správanie po podaní žaloby. Rovnako zásadne nesúhlasil s tvrdením žalobcov 1/ až 5/ o tom, že správny súd je povinný postupovať podľa § 248 SSP a mal by konanie zastaviť. Toto tvrdenie považoval za ďalšie z množstva nepravdivých tvrdení žalobcov 1/ až 5/. 47. Konštatoval, že žalobcovia 1/ až 5/ podali plne neopodstatnenú žalobu a aj vzhľadom k tomu, že si museli byť vedomí skutočnosti, že z dôvodu preskúmania podnetu podaného z ich iniciatívy si prokurátor vyžiada od neho príslušné administratívne spisy a po tom, ako boli vyrozumení zo strany Generálnej prokuratúry SR o výsledku prešetrenia ich podnetu (odložený ako nedôvodný), podali dňa 20.05.2025 žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Z toho podľa jeho názoru vyplýva, že žalobcovia 1/ až 5/ podali žalobu o 9 dní skôr, ako vôbec boli jemu doručené do dispozície príslušné administratívne spisy žalobcov 1/ až 5/ z Generálnej prokuratúry SR, a to bez toho, aby si uňho overili stav konania (či už žiadosťou o informáciu alebo žiadosťou o nahliadnutie do spisu a i.). 48. K tvrdeniam žalobcov 1/ až 5/, cit.: „b) že žalobcovia sú dočasne pozbavení výkonu štátnej služby a preto dlhšie trvanie konania o ich odvolaniach nie je problematické“ a tiež k ich tvrdeniam, cit.: „Preto nemôže obstáť argument žalovaného, že v prípade policajtov dočasne pozbavených výkonu štátnej

služby je prípustné dlhšie trvanie konania vo veciach ich služobného pomeru než u policajtov vo výkone služby“ uviedol, že tieto tvrdenia odmieta. Tvrdil, že mu nie je známe, na základe akých skutočností, či jeho argumentácie dospeli žalobcovia 1/ až 5/ k týmto zjavným nelogickým záverom. 49. Ďalej dal do pozornosti napríklad fakt, že žalobcovia 1/ až 5/ sú dočasne pozbavení výkonu štátnej služby príslušníka PZ (čo okrem iného znamená, že sa na nich nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a sú povinní sa zdržiavať v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby na určenom mieste, spravidla v mieste trvalého bydliska), majú priznaný status chránených oznamovateľov a nezastávali identické funkcie, a preto podľa jeho názoru nie je možné prisvedčiť tvrdeniam o identickosti všetkých prípadov v rámci celej reorganizácie P PZ, pričom použitím elementárnej logiky, nemôžu byť identické ani odvolacie dôvody všetkých príslušníkov PZ, ktorých sa táto reorganizácia dotkla, a ktorí podali odvolanie voči personálnym rozkazom vydaným oprávneným orgánom podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Poukázal tiež na to, že vo svojom vyjadrení k žalobe objasnil, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby u žalobcov 1/ až 5/ v praxi znamená, že títo reálne nevykonávajú štátnu službu na útvaroch, na ktoré boli prevedení personálnymi rozkazmi prezidenta PZ podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a tiež doplnil, že práve s ohľadom na organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 19/2024 zo dňa 06.08.2024 (ktorým boli v dôsledku organizačných zmien zrušené rôzne funkcie a vytvorené nové s inou náplňou činnosti, vrátene funkcií žalobcov 1/ až 5/), nie je reálne možné, aby aj v prípade rozhodnutia v rámci súdneho prieskumu v prospech žalobcov 1/ až 5/, bolo možné týchto ustanoviť na už neexistujúce (organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 19/2024 zrušené) funkcie, a preto vzhľadom na tieto fakty považoval tvrdenia (vrátene uplatnenej nemajetkovej ujmy) o veľkom význame administratívnych konaní pre žalobcov 1/ až 5/ za výlučne subjektívne. Konštatoval, že vyššie uvedené tvrdenia sa preto nezakladajú na pravde a v celom rozsahu s nimi nesúhlasí. 50. Ďalej uviedol aj to, že si nie je vedomý žiadneho protiprávneho konania, a preto ani nemohol poukazovať na „svoje vlastné protiprávne konanie“, ako to tvrdia žalobcovia 1/ až 5/. Preto aj tieto tvrdenia žalobcov 1/ až 5/ považuje za ničím nepodložené nepravdivé konfabulácie, nemajúce žiadnu oporu v zákone č. 73/1998 Z. z. Podľa jeho názoru rovnako mylné, evidentne vychádzajúce z neznalosti účelu a zmyslu zákona č. 73/1998 Z. z. sú aj tvrdenia žalobcov 1/ až 5/, cit. „Ak by žalovaný pri reorganizácii NAKA PPZ postupoval zákonne, nečelil by ním deklarovanému problému s veľkým počtom odvolaní“. V tejto súvislosti zdôraznil, pričom na uvedenú skutočnosť už upozornil aj vo vyjadrení k žalobe, že do pôsobnosti poradnej komisie ministra vnútra SR ako poradného orgánu pre viacero odvolacích orgánov MV SR nespadá len prerokovanie odvolaní policajtov dotknutých reorganizáciou P PZ, NAKA nevynímajúc (ako to účelovo prezentuje právny zástupca žalobcov 1/ až 5/), ale aj množstva odvolacích konaní, vedených nielen vo veci vykonaných organizačných zmien, ale aj iných konaní vedených podľa zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. 51. K tvrdeniam žalobcov o tom, že nemal povinnosť zapožičiavať originály administratívnych spisov a ak tak urobil, mal konať nezákonne uviedol, že prokurátor v rámci výkonu svojej právomoci (na základe podnetu žalobcov 1/ až 5/) písomne (listom zo dňa 30.01.2025) ho požiadal o zapožičanie na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov, vrátane vyjadrenia sa k obsahu podnetu žalobcov 1/ až 5/. Konštatoval, že bol povinný túto výzvu prokurátora rešpektovať, čo aj urobil. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že prokurátor je nesporne verejným činiteľom a jeho výzva na zapožičanie spisov bola daná pri výkone jeho právomoci, takže v prípade nevyhovenia tejto výzve by sa mohla jeho zodpovedná osoba potenciálne dopustiť priestupku na úseku verejnej správy podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. S poukazom na uvedené považoval tvrdenia žalobcov 1/ až 5/ v tomto smere (o údajnom postupe v rozpore s § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších prepisov) za nesprávnu interpretáciu normatívneho textu všeobecne záväzného právneho predpisu, nemajúce oporu v objektívnom práve či rozsudkoch súdnych autorít. Pre úplnosť k uplatnenej nemajetkovej ujme dodal, že tvrdenia, na ktorých založili žalobcovia 1/ až 5/ uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy (bránenie žalobcom 1/ až 5/ v prístupe k súdnej ochrane) považuje s ohľadom na znenie § 181 ods. 1 SSP za nepravdivé, neopodstatnené a nedôvodné, pričom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy a jej výška (ktorá je prekvapujúco u všetkých žalobcov rovnaká), je podľa jeho názoru nedôvodná a nijako nepreukázaná. Na všetkých vyššie uvedených skutočnostiach zotrval aj v podaní zo dňa 09.06.2026.

III. Relevantné právne predpisy 52. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 53. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 54. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l). 55. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. 56. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 57. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. 58. Podľa § 250 ods. 2 SSP, vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. 59. Podľa § 250 ods. 3 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha. 60. Podľa § 250 ods. 4 SSP, správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu. 61. Podľa § 250 ods. 5 SSP, správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce. 62. Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. 63. Podľa § 251 ods. 2 SSP, omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa odseku 1 má bez potreby osobitného upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 64. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do

iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. 65. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. 66. Podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. 67. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. 68. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. 69. Podľa § 262 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 70. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie tejto veci, sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dňa 08.09.2026 (správny súd ukončil pojednávanie bez vyhlásenia rozhodnutia vo veci, s tým, že rozhodnutie bude účastníkom zaslané - keďže pri žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené), keď žalobcovia 1/ až 5/ žiadali vec verejne prejednať (§ 107 ods. 1 písm a) SSP), dospel k záveru, že konanie o žalobe žalobcov 1/ až 5/ proti nečinnosti orgánu verejnej správy (žalovaného) je potrebné podľa § 248 SSP zastaviť a návrh žalobcov 1/ až 5/ na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietnuť. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 08.09.2026 PZ žalobcov 1/ až 5/ aj žalovaný zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach). 71. Správny súd úvodom konštatuje, že žalobcovia 1/ až 5/ sa podanou žalobou domáhajú odstránenia nečinnosti žalovaného v konaniach o ich odvolaniach podaných dňa 11.09.2024 proti personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru o prevedení podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., vedených u žalovaného pod spisovými značkami: SPSČ-PO3-2024/005508 vo vzťahu k žalobcovi 1/, SPSČ-PO3-2024/005506 vo vzťahu k žalobcovi 2/, SPSČ-PO3-2024/005505 vo vzťahu k žalobcovi 3/, SPSČ-PO3-2024/005504 vo vzťahu k žalobcovi 4/, SPSČ-PO3-2024/005507 vo vzťahu k žalobcovi 5/. Žalobcovia 1/ až 5/ v žalobe tvrdili, že dňa 28.08.2024 boli vydané personálne rozkazy prezidenta PZ, ktorými boli dňom 31.08.2024 odvolaní z ich doterajších funkcií na Národnej kriminálnej agentúre P PZ a dňom 01.09.2024 boli prevedení na rôzne okresné riaditeľstvá PZ. Uviedli, že dňa 11.09.2024 podali odvolania proti uvedeným personálnym rozkazom prezidenta PZ, pričom o odvolaniach do dňa podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nebolo rozhodnuté, a to napriek tomu, že personálne rozkazy, proti ktorým odvolania smerujú, sú vykonateľné okamžite bez ohľadu na ich právoplatnosť. Zároveň uviedli, že podľa ich vedomostí, v prípade všetkých ostatných príslušníkov bývalej NAKA, ktorí boli v rovnakom čase rovnakým spôsobom ako oni odvolaní z funkcií NAKA a prevedení na iné útvary PZ, bolo už o podaných odvolaniach rozhodnuté. Podľa ich názoru sú teda jediní príslušníci bývalej NAKA, ktorí nemajú rozhodnuté o svojich odvolaniach, čím im žalovaný marí možnosť brániť sa správnou žalobou proti personálnym rozkazom a rozhodnutiam o odvolaní. Ďalej tvrdili, že žalovaný nevydal v zákonnej lehote rozhodnutie a neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Poukazovali na § 244 ods. 1, § 242 ods. 7, § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Uviedli, že až dňa 06.12.2024 (doručené dňa 12.12.2024), teda 1 mesiac po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie boli písomne vyrozumení o tom, že z objektívnych dôvodov nie je možné rozhodnúť o podaných odvolaniach v lehote 60 dní od ich doručenia. Namietali, že absencia konkrétnych objektívnych

dôvodov vytvára a prehlbuje u nich stav právnej neistoty. Tiež tvrdili, že kým nie je rozhodnuté o ich odvolaniach, nemôžu sa brániť na súde podaním správnej žaloby proti personálnym rozkazom. Postup žalovaného považovali za zarážajúci a neobhájiteľný o to viac, že v prípadoch iných príslušníkov bývalej NAKA, ktorí boli v tom istom čase ako oni v dôsledku organizačných zmien prevedení na nižšie funkcie a útvary a podali proti personálnym rozkazom odvolania, už bolo rozhodnuté napriek tomu, že skutkovo a právne išlo o identické prípady ako sú ich prípady. Ďalej uviedli, že dňa 21.01.2025 podali podnet na Generálnu prokuratúru SR na preskúmanie zákonnosti tejto nečinnosti žalovaného, pričom predmetný podnet bol prokurátorom odložený z dôvodu, že nečinnosť nezistil. Namietali, že prokurátor nepreskúmaval objektívne dôvody brániace žalovanému rozhodnúť o ich odvolaniach, pričom podľa ich názoru prokurátor na svoju prieskumnú právomoc rezignoval. Tvrdili, že je nepochopiteľné a neobhájiteľné, že žalovaný o odvolaniach nerozhodol ani v lehote 6 mesiacov odo dňa, kedy mu boli ich odvolania predložené, pričom podľa nich neexistujú a objektívne nemôžu existovať žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili rozhodnúť. Ďalej poukazovali na ich status chránených oznamovateľov podľa zákona č. 54/2019 Z. z. a tvrdili, že vzhľadom na tento status sa pred vydaním personálnych rozkazov malo vyžadovať udelenie predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, pričom tento súhlas si prezident PZ, ani žalovaný nevyžiadal, a preto ani nebol udelený. Poukázali na pokutu uloženú žalovanému zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov a mali za to, že žalovaný aktuálne zdržuje konania o ich odvolaniach a je v nich nečinný, aby im tým bránil v podaní správnych žalôb, keďže v prípadoch iných policajtov, ktorí však nie sú chránenými oznamovateľmi, už o ich podaniach rozhodol. Ďalej tvrdili, že žiadnym spôsobom nezapríčinili namietané prieťahy v administratívnych konaniach, ani k nim svojím konaním neprispeli. Mali za to, že administratívne konania sú jednoduché na rozhodnutie. Uviedli, že namietaná nečinnosť žalovaného má na nich závažné negatívne dopady spočívajúce v tom, že touto nečinnosťou im žalovaný bráni v prístupe k súdnej ochrane a k ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti už po dobu 8 mesiacov. Tvrdili, že význam administratívnych konaní je pre nich veľký a spočíva práve v tom, že ich skončenie je podmienkou prístupu k súdnej ochrane a ochrane oznamovateľa, ktorú žalovaný svojím konaním ignoruje. Zároveň tvrdili, že je neisté, kedy dôjde ku skončeniu tejto nečinnosti, pričom predpokladali, že žalovaný bude nečinný dovtedy, kým ho k ukončeniu nečinnosti neprinúti súd rozhodnutím o tejto ich žalobe. Tvrdili, že tieto skutočnosti odôvodňujú, aby im bolo v rozhodnutí o tejto ich žalobe priznané primerané finančné zadosťučinenie, a to v sume 10.000,Eur pre každého žalobcu. Tvrdili, že nemajetkovú ujmu spôsobenú žalovaným namietanou nečinnosťou žalovaného nie je možné nahradiť inak. 72. Z administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné skutočnosti: - dňa 06.08.2024 bolo ministrom vnútra SR vydané organizačné opatrenie č. 19/2024, ktorým v zmysle prvej časti tohto opatrenia vykonal s účinnosťou k 01.09.2024 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na P PZ. Uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra SR došlo reorganizáciou P PZ v rámci MV SR k organizačným a systemizačným zmenám, a to okrem iného zrušením celého útvaru NAKA P PZ a súčasným vytvorením nových organizačných súčastí P PZ, ako aj zrušením tabuľkových miest viažucich sa ku všetkým funkciám na jednotlivých útvaroch zanikajúcej NAKA P PZ a ich presystemizovaním v rámci či už novozriadených alebo už existujúcich útvarov v rámci organizačnej štruktúry P PZ. Pri tomto postupe teda došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov PZ a k vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činnosti. V rámci uvedených organizačných zmien boli zrušené nielen funkcie žalobcov 1/ až 5/, ale aj celá organizačná jednotka NAKA P PZ. V dôsledku toho boli žalobcovia 1/ až 5/ personálnymi rozkazmi prezidenta PZ dňom 01.09.2024 prevedení podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a súčasne dňom 31.08.2024 boli odvolaní z doterajších funkcií podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že o ich ustanovení do funkcií dňom 01.09.2024 rozhodnú riaditelia okresných riaditeľstiev PZ v Bratislave I. až V; - voči personálnym rozkazom prezidenta PZ, ktorými boli žalobcovia 1/ až 5/ podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. prevedení, podali žalobcovia 1/ až 5/ dňa 11.09.2024 odvolanie; - žalovaný zaslal právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ upovedomenie o možnosti realizácie procesného práva žalobcov v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. na nahliadnutie do administratívneho spisu súvisiaceho s konaniami o ich prevedení na inú funkciu, s uvedením konkrétneho dňa, hodiny a miesta realizácie úkonu pre každého zo žalobcov, ako aj s uvedením kontaktných údajov pre prípad, že by právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ navrhované termíny nevyhovovali; dňa 25.11.2024 právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ prevzal spomínané písomnosti, ktorými bolo jemu, ako aj žalobcom 1/ až 5/ umožnené nahliadnuť do príslušných administratívnych spisov - nahliadanie do spisov bolo rozplánované v dňoch 03.12.2024 až 06.12.2024; predmetnú možnosť

žalobcovia 1/ až 5/, ani ich právny zástupca nevyužili, na uvedený termín sa bez ospravedlnenia nedostavili, ani nepožiadali o zmenu termínu či nový termín nahliadnutia do spisu, a to aj napriek skutočnosti, že sa z ich strany jednalo o jeden z namietaných odvolacích dôvodov; - keďže žalovaný vzhľadom na množstvo rozpracovaných odvolacích konaní personálnym odborom, ktorý v podmienkach MV SR zabezpečuje okrem iného aj úlohy súvisiace s činnosťou poradnej komisie ministra vnútra SR pri prerokúvaní odvolaní a rozkladov policajtov, pri ktorých v odvolacom konaní rozhoduje nielen minister vnútra SR, nebol schopný o predmetných odvolaniach podaných žalobcami 1/ až 5/ rozhodnúť v lehote 60 dní odo dňa ich doručenia odvolaciemu orgánu, tak žalovaný predĺžil lehotu na rozhodnutie v predmetných konaniach doručených poradnej komisii ministra vnútra SR - o týchto skutočnostiach žalovaný vyrozumel právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ v rámci lehoty do 60 dní odo dňa doručenia odvolaní žalobcov 1/ až 5/ odvolaciemu orgánu (konkrétne predmetné vyrozumenia boli zo dňa 06.12.2024, a to ku každému žalobcovi samostatne) s uvedením, že o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ bude rozhodnuté v najskoršom možnom termíne - všetky predmetné vyrozumenia právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ prevzal dňa 12. 12. 2024; - dňa 21.01.2025 žalobcovia 1/ až 5/ podali podnet na Generálnu prokuratúru SR na preskúmanie zákonnosti nimi namietanej nečinnosti žalovaného; - listom č. VI/1 Gd 33/25/1000-2 zo dňa 30. 01. 2025 požiadal prokurátor Generálnej prokuratúry SR žalovaného o zapožičanie na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/, ako aj o zaslanie vyjadrenia k obsahu podnetu právneho zástupcu žalobcov 1/ až 5/ zo dňa 21.01.2025; kompletné spisové materiály týkajúce sa žalobcov 1/ až 5/ boli v jeho origináloch spolu so stanoviskom k podnetu zo dňa 21.01.2025 na základe vyžiadania Generálnej prokuratúry SR žalovaným odoslané Generálnej prokuratúre SR, ktorá predmetné spisové materiály spolu so stanoviskom prevzala dňa 14.02.2025 - zapožičané spisové materiály boli personálnemu odboru žalovaného vrátené dňa 29.05.2025 sprievodným listom generálneho prokurátora pod č. VI/1 Gd 33/25/1000-8 zo dňa 26. 05. 2025; - dňa 23.04.2025 prokurátor predmetný podnet žalobcov 1/ až 5/ odložil, pretože nečinnosť žalovaného, ku dňu podania podnetu, a ani ku dňu vyrozumenia o nemožnosti rozhodnúť v lehote podľa § 243 ods. 2 zákona o štátnej službe, nezistil; - v predmetných veciach žalobcov 1/ až 5/ vydal minister vnútra SR druhostupňové rozhodnutia dňa 30.06.2025. 73. Správny súd považuje v prvom rade za potrebné sa vyjadriť k plynutiu lehôt v danom prípade (v zmysle § 242 ods. 7 a § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.). Správny súd konštatuje, že z príslušných administratívnych spisov vyplýva, že odvolania vo veciach rozhodnutí prezidenta Policajného zboru prevedenia na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe boli prvostupňovému orgánu osobne doručené dňa 11.09.2024. Prvostupňový orgán podaným odvolaniam v rámci autoremedúry nevyhovel a dňa 09.10.2024 predložil veci Poradnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky na rozhodnutie, kde boli doručené dňa 15.10.2024. Správny súd uvádza, že sa v tomto smere plne stotožňuje s názorom prokurátora Generálnej prokuratúry SR vyjadrenom v jeho oznámení č. VI/1 Gd 33/25/1000-7 zo dňa 23.04.2025, podľa ktorého: „Správne konanie je budované na zásade dvojinštančnosti. To platí aj v prípade ak v prvom stupni rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy a o rozklade ten istý subjekt po prerokovaní v rozkladovej (poradnej) komisii. Z toho vyplýva, že v rámci konania o odvolaní má každý z týchto "subjektov" svoju lehotu. Z administratívnych spisov vyplýva, že prvostupňový orgán predložil rozklady spolu so spisovými materiálmi orgánu oprávnenému o nich rozhodnúť dňa 09.10.2024 t. j. v zákonnej lehote. Od tohto termínu druhostupňovému orgánu začala plynúť lehota na rozhodnutie o odvolaniach. Inak povedané, samotným doručením opravného prostriedku správnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie na prvom stupni nezačína konanie na druhostupňovom orgáne. Tento záver vyplýva z ustanovenia § 235 ods. 2 zákona o štátnej službe, podľa ktorého konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. V zmysle tohto ustanovenia je nutné posudzovať aj plynutie lehôt, ktoré sú uvedené v § 243 zákona o štátnej službe. Lehota na vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní začína plynúť až potom, čo bol orgánu príslušnému na rozhodnutie o podanom odvolaní prvostupňovým orgánom doručený k veci sa vzťahujúci spis. Táto lehota nezačína plynúť dňom, kedy bol príslušný opravný prostriedok doručený orgánu, ktorý vo veci rozhodol v na prvom stupni. Tento postup platí aj v prípade, že na prvom stupni rozhodoval ústredný orgán štátnej správy alebo jeho vedúci.

Rovnaký právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/87/2015 z 05.04.2016.“ 74. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje aj to, že sa v podstate stotožňuje aj s ďalším názorom prokurátora Generálnej prokuratúry SR vyjadrenom v jeho oznámení č. VI/1 Gd 33/25/1000-7 zo dňa 23.04.2025, podľa ktorého je lehota uvedená v § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. lehotou poriadkovou a odvolaciemu orgánu z tohto ustanovenia vyplýva jediná zákonná povinnosť, a to tá, že o nemožnosti rozhodnúť v tejto lehote je povinný účastníka konania (žalobcov 1/ až 5/) písomne vyrozumieť, čo sa aj 06.12.2024 stalo. Tu však správny súd uvádza aj to, že podľa jeho názoru mal žalovaný v predmetných vyrozumeniach zaslaných žalobcom 1/ až 5/ uviesť aj objektívne dôvody prečo nemôže v lehote uvedenej v § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnúť, a teda v týchto prípadoch nepostačuje len nejaké strohé skonštatovanie žalovaného, že nemôže v predmetnej lehote rozhodnúť, a to bez toho, aby uviedol konkrétne objektívne dôvody takého konania (správny súd konštatuje, že prokurátor Generálnej prokuratúry SR sa k tejto skutočnosti v oznámení č. VI/1 Gd 33/25/1000-7 zo dňa 23.04.2025 v podstate nevyjadril). 75. Vzhľadom na uvedené preto správny súd skúmal, či a ako žalovaný odôvodnil svoje vyrozumenia zo dňa 06.12.2024 o nemožnosti rozhodnúť o predmetných odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ v lehote 60 dní odo dňa ich doručenia odvolaciemu orgánu. Správny súd zistil, že vo všetkých prípadoch žalobcov žalovaný v predmetnom vyrozumení zo dňa 06.12.2024 žalobcom 1/ až 5/ oznámil, že „... z objektívnych dôvodov nie je možné rozhodnúť o predmetnom odvolaní v lehote do 60 dní odo dňa jeho doručenia odvolaciemu orgánu. O Vašom odvolaní bude rozhodnuté v najskoršom možnom termíne.“ Správny súd k tomuto konštatuje, že žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by špecifikovali konkrétne pre aké objektívne dôvody nebolo možné rozhodnúť o predmetných odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ v lehote 60 dní odo dňa ich doručenia odvolaciemu orgánu, žalovaným uvedené/oznámené (v predmetných vyrozumeniach) neboli. Správny súd teda z predmetných vyrozumení žalovaného zo dňa 06.12.2024 nemal preukázané aké konkrétne objektívne dôvody mali brániť žalovanému rozhodnúť o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ a ani to, či tieto dôvody boli skutočne objektívne, či existovali v čase vyrozumenia žalobcov 1/ až 5/ o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote a či vôbec ešte existujú. Podľa názoru správneho súdu bol preto takýto postup žalovaného nesprávny. Správny súd napokon považuje za potrebné poukázať taktiež na to, že aj oznámenie žalovaného „O Vašom odvolaní bude rozhodnuté v najskoršom možnom termíne.“, možno považovať za značne neurčité, pričom takéto neurčité konštatovanie žalovaného zrejme mohlo prispieť k prehĺbeniu stavu právnej neistoty na strane žalobcov 1/ až 5/. 76. Správny súd ďalej konštatuje, že z vyjadrení žalovaného v konaní pred súdom v podstate vyplýva, že k predlžovaniu odvolacích konaní žalobcov 1/ až 5/, ale aj viacerých iných odvolacích konaní, ktoré sa vôbec netýkali žalobcov 1/ až 5/, došlo primárne v dôsledku množstva rozpracovaných rôznych odvolacích konaní personálnym odborom, pričom uvedený stav v podstate zapríčinilo organizačné a systémové opatrenie ministra vnútra SR č. 19/2024 zo dňa 06.08.2024, ktorým bola okrem iného reorganizovaná aj NAKA P PZ. Správny súd k tomuto uvádza, že takéto organizačné/systémové opatrenie a jeho následky v žiadnom prípade nemôžu byť na ujmu účastníkom toho ktorého odvolacieho konania, a preto ho nemožno považovať za objektívny dôvod vzťahujúci sa na povahu veci (povahou veci v tomto prípade treba rozumieť personálne rozkazy týkajúce sa vyslovene a len žalobcov 1/ až 5/), ktorý by odobroval postup žalovaného v rámci odvolacích konaní žalobcov 1/ až 5/ (ktorý by teda odobroval to, že žalovaný nemohol rozhodnúť v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ v lehote 60 dní odo dňa ich doručenia odvolaciemu orgánu). 77. Správny súd ďalej konštatuje, že žalovaný vo svojich vyjadreniach poukazuje aj na ďalší dôvod, pre ktorý údajne nemohol o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ riadne konať, a to konkrétne, že musel predložiť originály administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/ Generálnej prokuratúre SR na účely konania o podnete žalobcov 1/ až 5/ na preskúmanie jeho nečinnosti. K tomuto správny súd uvádza, že žalovaný nemal povinnosť požičiavať prokuratúre originály administratívnych spisov, ale v súlade s § 37 ods. 1 zákona o prokuratúre mal prokurátorovi umožniť buď nahliadnutie do predmetných administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/, aby tým nepredlžoval administratívne konanie alebo mohol prokurátorovi vyhotoviť kópie administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/ - v tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na to, že napokon ani samotný prokurátor vo svojej žiadosti o zapožičanie administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/ zo dňa 30.01.2025 nepožadoval od žalovaného ich originály.

Keďže žalovaný preukázateľne zapožičal prokurátorovi originály administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/ a z tohto dôvodu tvrdil, že nemohol o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ rozhodnúť, a to až do doby, kým mu tieto originály administratívnych spisov neboli vrátené, tak podľa správneho súdu postupoval žalovaný nielen nesprávne ale aj v rozpore s § 37 ods. 1 zákona o prokuratúre, a teda aj nezákonne, pričom takýto nezákonný postup žalovaného nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie jeho nečinnosti. Správny súd k tomuto navyše uvádza, že konanie o predmetnom podnete žalobcov 1/ až 5/ je samostatným konaním oddeleným od predmetných odvolacích konaní žalobcov 1/ až 5/, pričom úkony, ktoré boli vykonané v konaní o podnete žalobcov 1/ až 5/ nie sú zároveň aj úkonmi v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/. Podľa názoru správneho súdu teda žalovaný nemal zapožičiavať originály administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/, mal zapožičať len ich kópie, respektíve umožniť príslušnému prokurátorovi do nich nahliadnuť (aj viackrát v prípade potreby) a najmä žalovaný mal ďalej v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ konať a rozhodnúť – keďže však žalovaný tak nekonal, tak sa dopustil nečinnosti (z administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/ a ani z informácii nachádzajúcich sa v súdnom spise navyše nevyplývajú v podstate žiadne vykonané úkony zo strany žalovaného v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia predmetných odvolaní žalobcov 1/ až 5/ odvolaciemu orgánu – žalovaný teda po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia predmetných odvolaní žalobcov 1/ až 5/ nielenže neuviedol aké úkony ešte v ďalšom priebehu odvolacích konaní žalobcov 1/ až 5/ plánuje vykonať ale v skutočnosti ani žiadne nevykonal, a to prakticky až do vydania druhostupňového rozhodnutia ministrom vnútra SR v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ - dňa 30.06.2025). 78. Ďalším argumentom žalovaného, ktorým sa snažil vo svojich vyjadreniach odôvodniť opodstatnenie dlhšieho trvania konaní o odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ bolo, že žalobcovia 1/ až 5/ sú dočasne pozbavení výkonu štátnej služby. Podľa názoru správneho súdu ani tento argument žalovaného nie je schopný ospravedlniť nečinnosť žalovaného. Správny súd poukazuje na to, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby podľa § 46 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtov obmedzuje iba na tých právach, ktoré sú explicitne uvedené v zákone č. 73/1998 Z. z., pričom ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého vyplývajú aj príslušné zákonné lehoty na rozhodnutie žalovaného podľa zákona č. 73/1998 Z. z., však nie sú režimom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žiadnym spôsobom obmedzené. Správny súd preto nemôže akceptovať argument žalovaného, že v prípade policajtov dočasne pozbavených výkonu štátnej služby je prípustné dlhšie trvanie konania vo veciach ich služobného pomeru než u policajtov vo výkone služby – správny súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s tvrdením žalobcov 1/ až 5/, že takýto postup žalovaného možno považovať za diskriminačný. 79. Správny súd s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti napokon konštatuje, že síce považuje za udržateľné hodnotenie prokurátora Generálnej prokuratúry SR vyjadrené v jeho oznámení č. VI/1 Gd 33/25/1000-7 zo dňa 23.04.2025, a to, že ku dňu podania podnetu žalobcov 1/ až 5/ (dňa 21.01.2025), a ani ku dňu vyrozumenia o nemožnosti rozhodnúť v lehote podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (dňa 12.12.2024), nie je možné konštatovať v postupe žalovaného nečinnosť (podľa správneho súdu k spomínaným dátumom ešte neuplynul taký časový úsek, aby mohol byť považovaný za nečinnosť žalovaného), no to neznamená, že v ďalšom priebehu konania (a to v podstate až do vydania druhostupňového rozhodnutia ministrom vnútra SR v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ - dňa 30.06.2025) k nej nedošlo. Správny súd z administratívneho a ani súdneho spisu nezistil, že by žalovaný, po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia predmetných odvolaní žalobcov 1/ až 5/ odvolaciemu orgánu a až do vydania druhostupňového rozhodnutia ministrom vnútra SR v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/, vykonal nejaké úkony v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/, pričom ani žalovaným uvádzané dôvody neboli spôsobilé ospravedlniť jeho nekonanie v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ a 5/, a preto sa žalovaný dopustil nečinnosti. Správny súd tu však považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že sa v danom prípade nejedná o nejakú dlhotrvajúcu nečinnosť žalovaného - od doručenia predmetných vyrozumení žalovaného žalobcom 1/ až 5/ (12.12.2024) do vydania druhostupňových rozhodnutí ministrom vnútra SR v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ (30.06.2025) uplynulo približne len obdobie 6 a pol mesiaca (v období pred 12.12.2024 sa podľa názoru správneho súdu v rámci odvolacích konaní žalobcov 1/ až 5/ žalovaný nečinnosti nedopustil, nakoľko žalovaný potrebné úkony v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ vykonával – k tomuto správny súd poukazuje na to, že žalobcovia 1/ až 5/ okrem iného vo svojich odvolaniach namietali, že nemohli realizovať svoje práva, najmä právo vyjadriť sa k predmetu konania, navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, či nahliadať do

spisov v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom v dôsledku uvedenej odvolacej námietky žalobcov 1/ až 5/ žalovaný zaslal právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ písomne upovedomenie o možnosti realizácie procesného práva žalobcov 1/ až 5/ v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. na nahliadnutie do administratívneho spisu súvisiaceho s konaniami o ich prevedení na inú funkciu, s uvedením konkrétneho dňa, hodiny a miesta realizácie úkonu pre každého zo žalobcov, ako aj s uvedením kontaktných údajov pre prípad, že by právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ navrhované termíny nevyhovovali; dňa 25.11.2024 právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ prevzal písomnosti, ktorými bolo jemu, ako aj žalobcom 1/ až 5/ umožnené nahliadnuť do príslušných administratívnych spisov nahliadanie do spisov bolo žalovaným rozplánované v dňoch 03.12.2024 až 06.12.2024 - predmetnú možnosť žalobcovia 1/ až 5/, ani ich právny zástupca nevyužili, na uvedený termín sa bez ospravedlnenia nedostavili, ani nepožiadali o zmenu termínu či nový termín nahliadnutia do spisu). 80. Podľa § 248 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. 81. Pretože má správny súd za to, že žalovaný po podaní žaloby proti jeho nečinnosti žalobcami 1/ až 5/ (dňa 20.05.2025) vydaním druhostupňových rozhodnutí ministrom vnútra SR v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ (dňa 30.06.2025) odstránil svoju nečinnosť, ktorá bola predmetom tohto konania, správny súd konanie podľa § 248 SSP zastavil. 82. Keďže správny súd dospel k záveru, že žalovaný bol nečinný, tak pristúpil k posúdeniu návrhu žalobcov 1/ až 5/ na primerané finančné zadosťučinenie. Správny súd konštatuje, že žalobcovia 1/ až 5/ tento svoj návrh v podstate odôvodnili len tým, že žalovaný im svojim postupom (riadnym nekonaním v predmetných ich odvolacích konaniach) bránil v prístupe k súdnej ochrane a ochrane oznamovateľov. Každý zo žalobcov žiadal z uvedeného dôvodu priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10000 Eur. Žalobcovia 1/ až 5/ boli toho názoru, že ich nemajetkovú ujmu, spôsobenú žalovaným jeho nečinnosťou, nie je možné nahradiť inak. 83. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcov 1/ až 5/ na primerané finančné zadosťučinenie správny súd zohľadnil okolnosti prípadu, najmä celkovú dĺžku predmetných odvolacích konaní (a to hlavne dĺžku obdobia, kedy bol žalovaný nečinný), zložitosť konania, správanie žalobcov 1/ až 5/, ktorým prispeli k prieťahom v konaní, či žalobcovia 1/ až 5/ využili dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní a prihliadol aj na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcov 1/ až 5/. 84. Celková dĺžka predmetných administratívnych odvolacích konaní predstavuje približne 9 mesiacov, no správny súd tu zdôrazňuje, že žalovaný bol nečinný len v období približne 6 a pol mesiaca (k odstráneniu nečinnosti žalovaného došlo po podaní žaloby žalobcami 1/ až 5/, a to vydaním druhostupňových rozhodnutí ministrom vnútra SR v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ - dňa 30.06.2025). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v období pred 12.12.2024 sa podľa jeho názoru v rámci odvolacích konaní žalobcov 1/ až 5/ žalovaný nečinnosti nedopustil, nakoľko žalovaný potrebné úkony v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/ vykonával – k tomuto správny súd opätovne poukazuje na to, že žalobcovia 1/ až 5/ okrem iného vo svojich odvolaniach namietali, že nemohli realizovať svoje práva, najmä právo vyjadriť sa k predmetu konania, navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, či nahliadať do spisov v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom v dôsledku uvedenej odvolacej námietky žalobcov 1/ až 5/ žalovaný zaslal právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ písomne upovedomenie o možnosti realizácie procesného práva žalobcov 1/ až 5/ v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. na nahliadnutie do administratívneho spisu súvisiaceho s konaniami o ich prevedení na inú funkciu, s uvedením konkrétneho dňa, hodiny a miesta realizácie úkonu pre každého zo žalobcov, ako aj s uvedením kontaktných údajov pre prípad, že by právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 5/ navrhované termíny nevyhovovali; dňa 25.11.2024 právny zástupca žalobcov 1/ až 5/ prevzal písomnosti, ktorými bolo jemu, ako aj žalobcom 1/ až 5/ umožnené nahliadnuť do príslušných administratívnych spisov - nahliadanie do spisov bolo žalovaným rozplánované v dňoch 03.12.2024 až 06.12.2024 - predmetnú možnosť žalobcovia 1/ až 5/, ani ich právny zástupca nevyužili, na uvedený termín sa bez ospravedlnenia nedostavili, ani nepožiadali o zmenu termínu či nový termín nahliadnutia do spisu). 85. Z predchádzajúceho bodu je teda podľa správneho súdu zrejmé, že v podstate v období pred uplynutím lehoty 60 dní odo dňa doručenia predmetných odvolaní žalobcov 1/ až 5/ odvolaciemu orgánu,

žalobcovia 1/ až 5/ svojim správaním v konaní prispeli k prieťahom v konaní. V tejto súvislosti však správny súd považuje za potrebné skonštatovať aj to, že následne (po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia predmetných odvolaní žalobcov 1/ až 5/ odvolaciemu orgánu) sa už žalobcovia 1/ až 5/ takého konania nedopustili, a teda v rámci rozsahu obdobia kedy správny súd konštatoval nečinnosť žalovaného, tak žalobcovia 1/ až 5/ svojim správaním neprispeli k prieťahom v konaní. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje taktiež na to, že to, že žalobcovia 1/ až 5/ podali podnet na Generálnu prokuratúru SR za účelom odstránenia nečinnosti žalovaného nemôže byť v žiadnom prípade pričítané na ujmu žalobcov 1/ až 5/ - podľa názoru správneho súdu v podstate žalovaný môže za to, že k podaniu takého podnetu došlo, a to z toho dôvodu, že v predmetných vyrozumeniach zaslaných žalobcom 1/ až 5/ žalovaný neuviedol žiadne konkrétne objektívne dôvody prečo nemôže/nemohol rozhodnúť o predmetných odvolaniach žalobcov 1/ až 5/ v lehote 60 dní odo dňa doručenia predmetných odvolaní žalobcov 1/ až 5/ odvolaciemu orgánu - správny súd preto k tomuto konštatuje, že to že sa žalobcovia 1/ až 5/ takýmito dostupnými právnymi prostriedkami snažili docieliť bezprieťahové konanie vo svojich veciach, práve naopak musí byť zohľadnené v ich prospech. 86. Ďalej správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru predmetné odvolacie konania žalobcov 1/ až 5/ neboli vyslovene zložitého charakteru. 87. K postupu žalovaného v priebehu odvolacích konaní žalobcov 1/ až 5/ správny súd opätovne uvádza, že z administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/ a ani zo súdneho spisu nezistil, že by žalovaný, po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia predmetných odvolaní žalobcov 1/ až 5/ odvolaciemu orgánu, vykonal nejaké úkony v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/, a to v podstate až do vydania predmetných druhostupňových rozhodnutí ministrom vnútra SR (správny súd k tomuto opätovne uvádza, že konanie o predmetnom podnete žalobcov 1/ až 5/ bolo samostatným konaním oddeleným od predmetných odvolacích konaní žalobcov 1/ až 5/, pričom úkony, ktoré boli vykonané v konaní o podnete žalobcov 1/ až 5/ nie sú zároveň aj úkonmi v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/). K nedôvodnosti zaslania originálov administratívnych spisov žalobcov 1/ až 5/ Generálnej prokuratúre SR žalovaným na účely konania o podnete žalobcov 1/ až 5/ sa už správny podrobne vyjadril v bode 77 tohto rozhodnutia a v podrobnostiach naň správny súd odkazuje. 88. Správny súd napokon konštatuje aj to, že predmetné odvolacie konania žalobcov 1/ až 5/ majú/mali pre žalobcov 1/ až 5/ význam, nakoľko ich skončenie je/bolo podmienkou ich prístupu k súdnej ochrane a ochrane oznamovateľov. 89. V nadväznosti na uvedené však správny súd konštatuje, že samotný žalobcami 1/ až 5/ uvádzaný dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia – teda, že žalovaný im svojim konaním odoprel prístup k súdnej ochrane a ochrane oznamovateľov, bez ďalšieho nie je dostačujúci na to, aby mohlo byť žalobcom 1/ až 5/ priznané primerané finančné zadosťučinenie, a to najmä s prihliadnutím na to, že správnym súdom konštatovaná nečinnosť žalovaného nebola dlhotrvajúca (v podstate sa jednalo len o nečinnosť v trvaní 6 a pol mesiaca). Správny súd v tejto súvislosti taktiež konštatuje, že tvrdenia žalobcov 1/ až 5/ o tom, že žalovaný taký postup v predmetných ich odvolacích konaniach zvolil pravdepodobne úmyselne s cieľom odoprieť im prístup k súdnej ochrane a ochrane oznamovateľov, neboli žiadnym spôsobom preukázané a zostali len v rovine ničím nepreukázaných domnienok žalobcov 1/ až 5/. Žiadne ďalšie dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovia 1/ až 5/ neuviedli. Správny súd napokon prihliadol aj na výsledné vyhodnotenie predmetného podnetu žalobcov 1/ až 5/ prokurátorom, ktoré považuje za správne (podľa názoru správneho súdu tiež tu treba spomenúť, že k predmetnému podnetu žalobcov 1/ až 5/, aj keď to bolo v samostatnom konaní o predmetnom podnete, sa napokon žalovaný v priebehu súdom konštatovanej nečinnosti musel po výzve prokurátora aj vyjadriť). Správny súd zohľadnil aj to, že po vrátení originálov administratívnych spisov z prokuratúry, bolo v dohľadnej dobe v predmetných odvolacích konaniach rozhodnuté (do 32 dní); správny súd prihliadol aj na to, že žalobcom 1/ až 5/, po vydaní druhostupňových rozhodnutí v predmetných odvolacích konaniach, nič nebránilo v tom, aby podali voči nim v zákonnej lehote príslušné žaloby na správny súd (čo aj žalobcovia 1/ až 5/ urobili). Správny súd napokon zohľadnil aj správanie žalobcov 1/ až 5/ na začiatku predmetných ich odvolacích konaní, keď predmetnú možnosť na nahliadnutie do spisov žalobcovia 1/ až 5/, ani ich právny zástupca, nevyužili, na uvedený termín sa bez ospravedlnenia nedostavili, ani nepožiadali o zmenu termínu či nový termín nahliadnutia do spisu, a to napriek tomu, že v predmetných odvolaniach žalobcovia 1/ až 5/ namietali, že nemohli realizovať svoje právo nahliadať do spisov v zmysle § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

90. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že konštatovanie porušenia práva žalobcov 1/ až 5/ v predmetných administratívnych odvolacích konaniach, ako aj priznanie práva žalobcom 1/ až 5/ na úplnú náhradu trov konania v rámci tohto súdneho konania, možno považovať za dostačujúce, a preto návrh žalobcov 1/ až 5/ na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol (správny súd tu považuje za potrebné analogicky poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v rámci ich konaní o ústavných sťažnostiach na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v ktorých porušenie predmetného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov síce konštatované bolo, no primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi priznané nebolo, a to konkrétne napríklad na nálezy I. ÚS 523/2025-38 zo dňa 25.09.2025; III. ÚS 474/2025-30 zo dňa 21.10.2025). 91. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 92. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 07.06.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.03.2011). 93. Podľa názoru správneho súdu žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keď po začatí súdneho konania minister vnútra SR vydal dňa 30.06.2025 druhostupňové rozhodnutia v predmetných odvolacích konaniach žalobcov 1/ až 5/, čím odstránil nečinnosť. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že nárok na náhradu trov konania podľa § 171 SSP vznikol žalobcom 1/ až 5/, a preto o náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalobcom 1/ až 5/ právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal. Pri tomto závere vychádzal správny súd taktiež zo skutočnosti, že samotným meritom prebiehajúceho konania bola nečinnosť žalovaného, ktorá bola súdom skonštatovaná. Žalobcom 1/ až 5/ síce nebolo priznané primerané finančné zadosťučinenie, no tu platí to, že rozhodnutie o požadovanom primeranom finančnom zadosťučinení závisí od úvahy súdu (má len akcesorickú povahu, nie je naň nárok). V takom prípade, nie je možné nevyhovenie návrhu žalobcov 1/ až 5/ na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia považovať za neúspech, a teda nepriznanie finančného zadosťučinenia nemá vplyv na trovy konania a neodôvodňuje nepriznanie trov konania a ani ich pomerové krátenie (správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne napr. na nález III. ÚS 229/2018-36 zo dňa 16.10.2018). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: 2 15Sa/5/2025 15Sa/6/2025 15Sa/7/2025 15Sa/8/2025 15Sa/9/2025 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Sa/5/2025 z 8. 9. 2026

Text rozhodnutia

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2025 z 21. 10. 2025

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 523/2025 z 25. 9. 2025

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2018 z 16. 10. 2018

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 z 7. 6. 2011