Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 9S/82/2025 0725101178 01. 04. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101178.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., E., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX F., zastúpeného: LEGAL CARTEL, s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Akadémia policajného zboru v Bratislave, so sídlom Sklabinská 1, 835 17 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. APZ-AS-10-001/2025 zo dňa 28. mája 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23. júla 2025 z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 24.07.2025, opravenou a doplnenou podaním zo dňa 25.09.2025 (doručeným správnemu súdu dňa 29.09.2025), domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. APZ-AS-10-001/2025 zo dňa 28.05.2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že podľa § 8 ods. 6 písm. b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.02.2025 (ďalej len „zákon o vysokých školách“), dňa 01.03.2025 zaniklo žalobcovo členstvo v senáte, z dôvodu vzniku zákonnej prekážky podľa § 8 ods. 3 zákona o vysokých školách, teda zo zákona. Žalobným petitom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého opatrenia a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že po tom, čo mu bolo napadnuté opatrenie oznámené (dňa 28.05.2025), zvolal predseda akademického senátu ďalšie zasadnutia akademického senátu akadémie, avšak žalobcovi pozvánky na zasadnutia neboli po termíne 28.05.2025 zasielané. Následne žalobca poukázal na to, že obdobný postup bol uplatnený aj voči ďalšiemu členovi akademického senátu. Žalobca mal za to, že týmto postupom dochádza k porušovaniu jeho verejného subjektívneho práva ako člena akademického senátu na pokojný výkon mandátu. V nadväznosti na napadnuté opatrenie tak vzniká závažná ujma, pretože všetky zasadnutia akademického senátu konané po oznámení napadnutého opatrenia sú zvolávané neplatne, žalobcovi je znemožňované uplatňovať práva vyplývajúce z členstva v akademickom senáte a takto zvolané zasadnutia nemôžu objektívne prijímať platné uznesenia. V tomto bode tiež poukázal na to, že medzičasom predseda akademického senátu vyhlásil doplňovacie voľby, ktoré sa konali dňa 24.09.2025, v ktorých boli štyria členovia, ktorí nahradili žalobcu a E. A. B. G. C. C. C., E., a dvoch ďalších členov, ktorí sa členstva v akademickom senáte vzdali. Žalobca zastával názor, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia otázky týkajúcej sa zániku členstva v akademickom senáte, pričom žalobca a E. A. B. G. C. C. C., E., boli nahradení novými členmi nezákonne. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že akademický senát ako samosprávny zastupiteľský orgán prijíma rozhodnutia zásadného významu, najmä v oblasti systemizačných zmien s dopadom na personálnu štruktúru zamestnancov akadémie, ako aj rozhodnutia
o odvolaniach uchádzačov o štúdium proti rozhodnutiam o neprijatí, a pod. Podľa žalobcu preto existuje dôvodná hrozba, že na úrovni akademického senátu budú ďalej prijímané nezákonné rozhodnutia, ktoré povedú k vytváraniu a prehlbovaniu stavu právnej neistoty a ktoré napokon môžu byť dôvodom pre ich preskúmavanie správnym súdom, čo zbytočne prispeje k zaťažovaniu správneho súdnictva. Žalobca napokon skonštatoval, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. 3. Žalovaný sa k správnej žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 18.03.2026. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žiada správny súd, aby návrhu nevyhovel a uznesením ho zamietol. Uvedený postup odôvodňoval zachovaním princípu právnej istoty a zachovaním nezmeniteľnosti rozhodnutí prijatých v akademickom senáte akadémie, na ktorých sa zakladá takmer každodenné fungovanie akadémie a jej orgánov, čím by bolo dotknuté aj právne povedomie celej akademickej obce akadémie, ministerstva vnútra vo vyššie uvedenom kontexte nevynímajúc. Mal za to, že by tým bol dotknutý verejný záujem spočívajúci v riadnom chode útvaru ministerstva vnútra a chode vysokej školy policajnej samotnej. V neposlednom rade najfatálnejší dopad by bol na vzdelávací proces a vedeckovýskumnú činnosť školy, v čom by bol verejný záujem najviac dotknutý, pretože ide prvoradú úlohu akadémie, pričom akékoľvek narušenie tohto procesu má nedozierne a ťažko napraviteľné následky do budúcnosti. Verejný záujem v tomto prípade podľa žalovaného z tohto dôvodu vysoko prevyšuje záujmy jednotlivcov. Žalobcovi nehrozí závažná ujma, ani značná hospodárska škoda či finančná škoda, ani závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, preto podľa žalovaného nie sú splnené zákonné podmienky. Navyše žalobca zastáva funkciu vedúceho katedry akadémie, priložený organizačný poriadok katedry taxatívne vymenováva jeho právomoci, ktorými môže ovplyvňovať chod školy, hájenie práv členov akademickej obce, dokonca s dôrazom na postavenie (vedúceho pracovníka) vo väčšom rozsahu a efektívnejšie ako člen akademického senátu. V tomto bode žalovaný tiež poukázal na niektoré tvrdenia žalobcu, ktoré označil ako paradox. Mal za to, že tvrdenia žalobcu o bránení uplatňovania mandátu sú neopodstatnené argumentujúc tým, že ani prítomnosť žalobcu na zasadnutí nie je jednoznačnou zárukou, že prijaté rozhodnutia senátu budú zákonné a nebude nimi zaťažovaný správny súd. Akademickú obec akadémie tvoria uvedomelí zamestnanci a policajti, ktorí rešpektujú právne predpisy a vedia robiť zákonné rozhodnutia, uvedomujúc si svoju zodpovednosť. Nie je to len sám žalobca. Čo sa týka doplňovacích volieb do akademického senátu žalovaný uviedol, že tie boli zvolané a prebehli v súlade s internými prepismi akadémie s tým, že doplňovaní členovia boli regulérne zvolení, na čo dohliadala a kontrolovala volebná komisia. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej aj len „opatrenie“) alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené. 11. Správny súd konštatuje, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takého priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 12. V prejednávanej veci správny súd na základe návrhu žalobcu posudzoval, či boli kumulatívne splnené podmienky, s ktorými SSP spája možnosť priznať odkladný účinok správnej žalobe, a to existencia hrozby závažnej ujmy a absencia rozporu s verejným záujmom. Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok, zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku a k jeho zamietnutiu. 13. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. 14. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že v dôsledku uvedeného postupu žalovaného vzniká závažná ujma, keďže zasadnutia akademického senátu konané po oznámení napadnutého opatrenia sú podľa jeho názoru zvolávané v rozpore so zákonom, a teda rozhodnutia prijímané akademickým senátom sú nezákonné. Žalobca tiež tvrdil, že bol nezákonne zbavený možnosti podieľať sa na výkone pôsobnosti akademického senátu počas funkčného obdobia, čím dochádza k zásahu do jeho verejného subjektívneho práva na nerušený výkon mandátu. Správny súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. V prípade, ak by súd priznal správnej žalobe
odkladný účinok z tohto dôvodu, žalobca by síce mohol počas súdneho sporu vykonávať funkciu člena akademického senátu, ale v prípade, ak by súd žalobu zamietol, bola by ohrozená legitimita hlasovania, príp. rozhodovania akademického senátu ako celku. V okolnostiach veci sa dostalo do konfliktu právo žalobcu na výkon mandátu a verejný záujem na zákonnom chode akademického senátu. Napriek tomu, že žalobcovi hrozí ujma na jeho právach, priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom. Žalobca zároveň nepreukázal, že miera zásahu do jeho práv dosahuje takú intenzitu, ktorú by bolo možné považovať za závažnú ujmu, a ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. 15. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotné konštatovanie žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, je na osvedčenie splnenia predmetného predpokladu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pochopiteľne nepostačujúce. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 479/2017-44 pripomína, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 16. Keďže vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný a v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.