Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6Sf/38/2025 0725101264 16. 01. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101264.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BOSTA, s.r.o., so sídlom Poštová 26, 917 01 Trnava, IČO: 35 929 316, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102561174/2025 zo dňa 30.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 26.08.2025 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj len „súd“ alebo aj len „správny súd“) dňa 26.08.2025, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102561174/2025 zo dňa 30.06.2025 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) č. 101179421/2025 zo dňa 27.03.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 42 329,68 eura na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017. 2. Spolu s podanou žalobou žalobca podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“), ktorý doplnil podaním zo dňa 02.09.2025. Uviedol, že doručením napadnutého rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť prvostupňové rozhodnutie, na základe ktorého mu bola vyrubená dodatočná daň z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2017 vo výške 42 329,68 eura. Zároveň poukázal na to, že v ďalších zdaňovacích obdobiach rokov 2016, 2018, 2019 a 2020 mu bola tiež dodatočne vyrubená daň, pričom celková suma vyrubeného rozdielu dane predstavuje 284 547,- eur. 3. Žalobca sa domáhal priznania odkladného účinku žaloby podľa § 185 písm. a) SSP s tým, že okamžitý výkon prvostupňového rozhodnutia by mu spôsobil závažnú ujmu na majetku. Ujmu považoval za reálnu, keďže prvostupňové rozhodnutie je vykonateľné a správca dane je oprávnený ho vymáhať, vrátane výkonu rozhodnutia prostredníctvom exekúcie. 4. Podľa žalobcu by bezprostredné vymáhanie vyrubenej dane v uvedenej výške malo pre jeho podnikateľskú činnosť likvidačné následky, ohrozilo by existenciu jeho zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi a malo by negatívny dopad na jeho zamestnancov. Žalobca zdôraznil, že dodatočné daňové povinnosti za jednotlivé zdaňovacie obdobia sú zároveň predmetom preskúmania v samostatných konaniach.
5. Žalobca ďalej tvrdil, že v čase podania návrhu nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu vyrubenej dane, pričom jeho bankové účty vykazujú záporné zostatky a v blízkom období neočakáva získanie zdrojov, ktoré by mu umožnili jednorazovú úhradu dane bez ohrozenia riadneho chodu podnikania. Uviedol, že nemá voľné prostriedky, na svojich bankových účtoch má záporný stav, vzhľadom na čo nie je možné krytie ani bežných prevádzkových nákladov, vrátane miezd, splátok úverov a záväzkov voči dodávateľom. Aj prípadná jednorazová úhrada dane, realizovaná iba za cenu núteného odpredaja majetku, by viedla k neschopnosti plniť záväzky voči zamestnancom a zmluvným partnerom, k obmedzeniu podnikateľskej činnosti, pričom ani odpredajom celého majetku by nebolo možné získať dostatočné prostriedky, čo by malo pre jeho podnikanie likvidačné následky. 6. V prípade výkonu napadnutých rozhodnutí by podľa žalobcu hrozilo riziko jeho platobnej neschopnosti, vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a porušenia záväzkov voči zamestnancom a zmluvným partnerom. Ako zamestnávateľ piatich zamestnancov by nebol schopný uhrádzať mzdy ani plniť daňovo-odvodové povinnosti, čím by mu hrozili ďalšie sankcie a zjavné negatívne sociálne dopady na zamestnancov. Žalobca zároveň namietal, že výkon napadnutých rozhodnutí by mohol viesť aj k uloženiu ďalších sankcií podľa § 155 daňového poriadku, čím by sa jeho majetková ujma ešte prehĺbila. 7. Priznanie odkladného účinku žaloby nepovažoval žalobca za rozporné s verejným záujmom, keďže ochrana jeho subjektívnych práv, ako aj práv jeho veriteľov a zamestnancov, má podľa neho v danom prípade prevážiť nad fiškálnym záujmom štátu, a to s cieľom zachovať účel správneho súdnictva a účinnú súdnu ochranu. 8. V doplnení žaloby zo dňa 02.09.2025 žalobca za účelom priznania odkladného účinku žaloby predložil súdu účtovnú dokumentáciu, a to účtovnú závierku zostavenú k 31.07.2025 za účtovné obdobie január až júl 2025, schválenú dňa 31.08.2025, predvahu syntetických a analytických účtov k 31.07.2025 za rovnaké obdobie, ako aj potvrdenie o zostatku na bankovom účte, ktorý ku dňu 01.09.2025 vykazoval záporný stav vo výške – 9 431,96 eura. Z predloženej dokumentácie podľa žalobcu vyplýva jeho dlhodobo nepriaznivá hospodárska situácia a absencia finančných prostriedkov na úhradu peňažného plnenia vyplývajúceho z exekučného titulu, čo má odôvodňovať priznanie odkladného účinku. Žalobca zároveň uviedol, že v kontrolovanom období nezamestnával vlastných zamestnancov vykonávajúcich obchodnú činnosť, keďže všetky obchodné aktivity, vrátane odbytu, vyhľadávania klientov a starostlivosti o existujúcich zákazníkov, zabezpečoval prostredníctvom externých dodávateľov, ktorých činnosť bola nevyhnutná na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho tržieb. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 12.01.2026 vyjadriac nesúhlas s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že žalobca je ekonomicky aktívnou spoločnosťou registrovanou aj na daň z pridanej hodnoty, ktorá podľa hlásenia za rok 2024 zamestnávala 61 zamestnancov, pričom za zdaňovacie obdobie roku 2024 dosiaľ nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby ani v predĺženej lehote, a preto nie je možné posúdiť jej hospodársky výsledok za toto obdobie. Zároveň poukázal na skutočnosť, že daňový úrad už žalobcovi podľa § 95 ods. 2 daňového poriadku povolil odklad výkonu daňovej exekúcie na podklade prvostupňového rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 10. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 11. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
12. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 14. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 15. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje výnimočný procesný inštitút, ktorým sa dočasne pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Takéto rozhodnutie zároveň nemôže byť podkladom pre vydanie ďalších nadväzujúcich rozhodnutí či opatrení. Účelom priznania odkladného účinku je poskytnutie dočasnej ochrany žalobcovi, ktorý oň žiada; toto však nesmie viesť k neprimeranému zásahu do právnej sféry toho, proti komu návrh smeruje. 16. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento dôvod nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Je povinnosťou žalobcu označiť zákonné dôvody podľa § 185 SSP a tieto aj primerane preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Tvrdená hrozba nesmie mať iba hypotetický charakter – musí ísť o reálne, bezprostredné a konkrétne riziko vzniku závažnej ujmy. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. 17. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 18. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil najmä tvrdenou hrozbou závažnej majetkovej ujmy, spočívajúcou v nedostatku finančných prostriedkov na úhradu vyrubenej dane, riziku vzniku platobnej neschopnosti, ohrození plnenia záväzkov voči obchodným partnerom a zamestnancom, ako aj v negatívnom, až likvidačnom dopade na jeho podnikateľskú činnosť. 19. Správny súd zdôrazňuje, že posudzovanie návrhu na priznanie odkladného účinku sa viaže výlučne na konkrétne rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Inštitút odkladného účinku neslúži na riešenie nepriaznivej ekonomickej situácie žalobcu ako takej, ani nemá povahu všeobecného prostriedku na oddialenie plnenia zákonných povinností. Priznanie odkladného účinku neznamená zbavenie žalobcu povinnosti uhradiť daňovú povinnosť, ale prichádza do úvahy len výnimočne, ak by bezprostredným výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila konkrétna, reálna a bezprostredná závažná ujma, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s jeho výkonom alebo inými právnymi následkami. 20. Žalobca vo svojom návrhu poukazuje na viacero negatívnych dôsledkov, ktoré by podľa jeho tvrdení mohli nastať v prípade výkonu napadnutých rozhodnutí, najmä na ohrozenie svojej podnikateľskej činnosti, zmluvných vzťahov a postavenia zamestnávateľa. Tieto tvrdenia však majú prevažne všeobecný charakter a nie sú dostatočne individualizované vo vzťahu k samotnému výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia. Predložená účtovná dokumentácia poskytuje len čiastkový a časovo
obmedzený obraz o hospodárskej situácii žalobcu, pričom z nej nemožno jednoznačne vyvodiť, že práve okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by bol priamou a rozhodujúcou príčinou tvrdenej závažnej ujmy. 21. Správny súd zároveň poukazuje na to, že žalobca neosvedčil existenciu takej bezprostrednej hrozby platobnej neschopnosti, ktorá by bola priamo a výlučne dôsledkom výkonu napadnutého rozhodnutia, a nie výsledkom jeho celkovej ekonomickej situácie alebo dlhodobejších hospodárskych okolností. Samotné tvrdenie o možnej potrebe podať návrh na vyhlásenie konkurzu, resp. o likvidačných následkoch výkonu rozhodnutia, nepostačuje na splnenie zákonných podmienok podľa § 185 písm. a) SSP, pokiaľ nie je podložené konkrétnymi, presvedčivými a vzájomne súvisiacimi dôkazmi preukazujúcimi priamu kauzálnu súvislosť medzi výkonom napadnutého rozhodnutia a tvrdenou ujmou. 22. Za týchto okolností správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku, keďže žalobca dostatočne a presvedčivým spôsobom neosvedčil, že by mu bezprostredným výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná hospodárska škoda, závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Hoci správny súd nepopiera, že splnenie uloženej povinnosti môže mať nepriaznivý vplyv na finančnú situáciu žalobcu, z obsahu návrhu ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia reálne hrozilo žalobcom tvrdené ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti alebo samotnej existencie. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v konaní o priznaní odkladného účinku spočíva na žalobcovi a úlohou súdu nie je suplovať jeho procesnú aktivitu vyhľadávaním dôkazov v jeho prospech. 23. Správny súd konštatuje, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť preukázateľne a jednoznačne osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe uvedeného správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
(§ 139 ods.