Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/114/2025 0725101855 10. 04. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101855.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Brestovany, so sídlom Joža Nižnanského 6, 919 27 Brestovany, IČO: 00 312 312, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 064 220, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2025/2341/14951/OPSL zo dňa 06.10.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08.12.2025, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08.12.2025 z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 08.12.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 12.12.2025, domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2025/2341/14951/OPSL zo dňa 06.10.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti svojmu rozhodnutiu (vydanému na inom stupni rozhodovania) č. 2025/1546/11936/OSK zo dňa 14.08.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a toto svoje rozhodnutie potvrdil. Samotným prvostupňovým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 300,00 eur, keďže bez právneho základu v dokumente „Žiadosť o obstaranie zmien a doplnkov k Územnému plánu obce Brestovany“ zverejnenom na webovom sídle prevádzkovateľa, t.j. žalobcu, boli minimálne dňa 27.06.2025 osobné údaje dotknutej osoby v rozsahu emailová adresa voľne čitateľné, a teda neboli anonymizované. Žalovaný zároveň prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže je orgánom územnej samosprávy a okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím by mu hrozila finančná škoda spočívajúca v uhradení sumy uloženej pokuty. Samotnú pokutu pritom žalobca považoval za nezákonnú a nedôvodnú. 3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len „návrh“) vyjadril podaním zo dňa 31.03.2026 konštatujúc, že s týmto návrhom nesúhlasí. Žalobca mal nielen tvrdiť, ale aj bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že mu reálne hrozí ujma dosahujúca intenzitu „závažnosti“ alebo škoda dosahujúca intenzitu „značnosti“. Dôkazné bremeno v tomto smere niesol výlučne žalobca. Čo sa týkalo samotnej výšky uloženej pokuty, žalovaný pri jej určení postupoval systematicky, proporcionálne a náležite zohľadnil všetky kritériá pre jej uloženie. Vzhľadom na povahu skutku a skutočnosť, že k porušeniu došlo z nedbanlivosti a bez zistenia priamych nepriaznivých následkov na osobný život dotknutej osoby, bolo zistené porušenie kvalifikované ako porušenie s nízkym stupňom závažnosti. Pri takomto stupni závažnosti sa základ pre výpočet pokuty štandardne pohybuje na samom dne zákonnej sadzby. Uložená pokuta predstavovala 0,0015 % zo zákonného maxima. Žalobca
nepredložil žiadne dôkazy o tom, akým spôsobom by zaplatenie pokuty ohrozilo jeho fungovanie. Žalobca sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že mu hrozí „finančná škoda“ vo výške uloženej pokuty. Zaplatenie akejkoľvek peňažnej sankcie pochopiteľne predstavovalo zníženie majetku sankcionovaného subjektu, avšak samotný fakt povinnosti zaplatiť pokutu automaticky neznamenal splnenie podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Suma uloženej pokuty vo výške 300,00 eur z pohľadu rozpočtu akejkoľvek obce na Slovensku nijako neohrozuje plnenie jej zákonných úloh a už vôbec nepredstavuje hrozbu „značnej hospodárskej alebo finančnej škody“. Naopak, takto určená suma predstavuje absolútne minimum nevyhnutné na to, aby sankcia plnila nielen svoju represívnu, ale aj preventívnu funkciu. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“) alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené.
11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvotný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe a síce, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. 12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 uviedol, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 13. Správny súd s prihliadnutím na právnu úpravu ustanovenú v § 185 písm. a) SSP posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
v danej veci
14. Správny súd zo súdneho spisu zistil, že žalobca návrh odôvodnil hrozbou finančnej škody, a že žalobca k návrhu nepripojil prílohy, na základe ktorých by správny súd mohol overiť žalobcom tvrdené následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, resp. utvoriť si úsudok o žalobcom tvrdených následkoch napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Žalobca svoje tvrdenia o hrozbe finančnej škody nepodložil žiadnymi údajmi o svojej ekonomickej situácii ani inými dôkazmi, ktoré by umožňovali posúdiť intenzitu a bezprostrednosť ním tvrdenej hrozby finančnej škody. Žalobcom tvrdená hrozba finančnej škody tak zostala v rovine všeobecných konštatovaní, bez konkretizácie skutkových okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť reálnu, bezprostredne hroziacu a kvalifikovanú škodu. Hrozbu žalobcom tvrdenej finančnej škody je pritom možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú ten ale správnemu súdu žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázal. 15. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hrozbu závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku správnemu súdu dostatočne preukázal, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalovaný správne poukázal na to, že žalobca musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že mu reálne hrozí ujma dosahujúca intenzitu „závažnosti“ alebo škoda dosahujúca intenzitu „značnosti“. Keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal hrozbu závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, nepreukázal ani splnenie jedného zo základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. 16. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal hrozbu závažnej ujmy ani iného vážneho nenapraviteľného následku, správny súd sa už ďalej podrobnejšie nezaoberal preukázaním naplnenia ďalšieho predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú totiž v § 185 písm. a) SSP stanovené kumulatívne, a teda nepreukázanie splnenia ktoréhokoľvek predpokladu musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 17. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. Správny súd si tak pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, neutvára a ani
nemôže utvárať úsudok o dôvodnosti žalobných námietok, a teda o dôvodnosti žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd sa preto pri rozhodovaní o návrhu bližšie nezaoberal vyjadrením žalobcu, že pokutu považuje za nezákonnú a nedôvodnú. 18. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že suma 300,00 eur z pohľadu rozpočtu akejkoľvek obce na Slovensku nijako neohrozuje plnenie jej zákonných úloh a už vôbec nepredstavuje „hrozbu značnej hospodárskej alebo finančnej škody“, správny súd uvádza, že toto vyjadrenie je logické a nepochybne spravidla aj dôvodné. Keďže ale dopad pokuty uloženej fyzickej osobe alebo právnickej osobe možno len v kontexte jej celkovej aktuálnej majetkovej situácie, pričom žalobca svoju celkovú aktuálnu majetkovú situáciu nijako nepreukázal, správny súd nepovažoval za potrebné zaujať k predmetnému vyjadreniu žalovaného stanovisko. 19. Keďže žalobca nepreukázal splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
v spojení