Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/107/2025 0725101856 19. 08. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101856.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Krajský súd v Trnave, so sídlom Vajanského 2, 918 70 Trnava, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 1SprI/77/2025 zo dňa 04.12.2025, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia 1. Elektronickou žiadosťou zo dňa 11.11.2025 požiadal žalobca povinnú osobu – Okresný súd Galanta o sprístupnenie informácie týkajúcej sa spôsobu umiestnenia kolízneho opatrovníka počas súdnych pojednávaní na tomto súde, a to priamo: „1. Prosím o informáciu, či na Vašom súde kolízny opatrovník (zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) počas pojednávaní vo veciach starostlivosti o maloletých sedí za súdnym stolom na opačnej strane ako asistent, v súlade s ustanovením časti III Prílohy č. 7 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.; Žiadam o odpoveď v nasledovnej forme: Krátke písomne vyjadrenie (napr. „áno – kolízny opatrovník sedí za súdnym stolom / nie – kolízny opatrovník je umiestnený inde“). 2. Ak sa umiestnenie kolízneho opatrovníka odlišuje od znenia uvedenej vyhlášky, prosím o stručné uvedenie dôvodu alebo odôvodnenia zaužívanej praxe na Vašom súde.“ 2. Okresný súd Galanta ako povinná osoba poskytol žalobcovi informácie, a to odpoveďou č. 1SprI/48/2025 zo dňa 14.11.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), pričom k otázke č. 1 uviedol – „nie – kolízny opatrovník je umiestnený inde.“ K otázke č. 2 povinná osoba uviedla odpoveď sudcov Okresného súdu Galanta, pričom uviedla: a) kolízny opatrovník obvykle sedí na lavici pre verejnosť v strede z priestorových dôvodov, pretože za súdnym stolom sudca z pohľadu sudcu potrebuje vpravo voľný výhľad na duálny monitor a priestor na poznámky a v strede priestor na spis a nahrávacie zariadenie a vľavo priestor na rozloženie notebooku, ktorý je potrebné pripojiť do elektrickej zásuvky v stene; b) podľa preferencií kolízneho opatrovníka, niektorí sedia na lavičke oproti sudkyni, niektorí na pravej strane, vedľa účastníka konania, ktorý inicioval konanie.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 23.11.2025, pretože mal za to, že mu povinná osoba neposkytla požadovanú informáciu v zmysle jeho žiadosti. 4. Krajský súd v Trnave vydal odpoveď č. 1SprI/77/2025 zo dňa 04.12.2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalobcovi uviedol, že zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) nepripúšťa opravný prostriedok proti sprístupneniu informácie. Žalovaný uviedol, že vylúčenie opravného prostriedku sa vzťahuje len na situáciu, ak bola požadovaná informácia poskytnutá v rozsahu a spôsobom podľa § 16 zákona o slobode informácií a súčasne v zákonnej lehote. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nesmerovalo proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby, ale voči rozhodnutiu, ktorým povinná osoba rozhodla o sprístupnení informácie a proti tomuto rozhodnutiu nebolo odvolanie prípustné. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 14.12.2025 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 6. Žalobca namietol formalistický výklad žalovaného, ktorý posúdenie prípustnosti odvolania založil na tom, že proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie nemožno podať opravný prostriedok. Žalobca tento výklad považuje za nesprávny, pretože, ak je informácia poskytnutá neúplne, nejednoznačne alebo bez zákonom požadovaného odôvodnenia, nejedná sa o sprístupnenie informácie a opravný prostriedok je prípustný. 7. Žalobca mal za to, že povinná osoba neposkytla jednoznačný právny dôvod, pre ktorý sa prax súdu odchyľuje od časti III Prílohy č. 7 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z., ale len poskytla vyjadrenia dvoch sudcov, neposkytla právny dôvod a to, či sa jedná o systémovú prax súdu. Postupom žalovaného tak došlo k porušenia práva žalobcu na informácie, keďže mu bola odopretá vecná kontrola zákonnosti postupu súdu. Povinná osoba podľa žalobcu materiálne neposkytla požadovanú informáciu v celom rozsahu. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.06.2026, pričom uviedol, že mal za to, že povinná osoba sprístupnila žalobcovi informáciu v celom rozsahu, pričom k otázke č. 1 povinná osoba odpovedala v znení tak, ako to žalobca požadoval. V otázke č. 2 povinná osoba taktiež odpovedala na otázku žalobcu v požadovanom rozsahu, pričom informácie získala od sudcov, ktorí sú zaradení na rodinnoprávnom úseku. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 01.07.2026, pričom zotrval na svojej argumentácii. 10. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 11. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté opatrenie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znená neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.
12. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.08.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 15. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. 17. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok Všeobecné východiská práva na informácie 18. Správny súd prvotne poukazuje na to, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť. 19. Správny súd uvádza, že § 18 zákona o slobode informácií upravuje tri spôsoby vybavenia žiadosti o informácie: (i) sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise, (ii) vydanie písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie alebo (iii) vydanie tzv. fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v prípade, že povinná osoba v lehote informáciu neposkytne, nesprístupní alebo nevydá rozhodnutie. K žiadosti žalobcu a k žalobným bodom 20. Ako to už správny súd uviedol vyššie, účelom sprístupňovania informácií v režime zákona o slobode informácií je umožnenie verejnosti získavať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, s ktorými disponujú povinné osoby. Ako vyplýva z administratívneho spisu, povinná osoba na žiadosť žalobcu a na všetky jeho 2 otázky odpovedala, a to prvostupňovým rozhodnutím, a preto bola žiadosť žalobcu podľa správneho súdu vybavená postupom podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií.
21. Po preskúmaní odpovede – prvostupňového rozhodnutia - má správny súd za to, že povinná osoba sprístupnila žalobcovi požadované informácie – v rámci odpovede povinná osoba zodpovedala na všetky 2 otázky žalobcu – (i) k prvej otázke povinná osoba odpovedala žalobcom požadovaným spôsobom – „nie, kolízny opatrovník je umiestnený inde“ a (ii) k druhej otázke poskytla povinná osoba stručné odôvodnenie zaužívanej praxe, ak sa umiestnenie kolízneho opatrovníka odlišuje od znenia žalobcom uvádzanej vyhlášky (tak ako to žalobca žiadal). Povinná osoba k druhej otázke poskytla dôvod / odôvodnenie zaužívanej praxe, a to s odkazom na tvrdenie dvoch sudcov, pôsobiacich na Okresnom súde Galanta. 22. Správny súd sa nestotožnil so žalobcom v tom, že by došlo k odmietnutiu sprístupniť požadované informácie k otázke č. 2 – podľa názoru správneho súdu došlo k poskytnutiu informácií zo strany povinnej osoby, pričom z odpovede vyplýva, že sa povinná osoba venovala jednotlivo každému okruhu požadovaných informácií. Správny súd súčasne uvádza, že povinná osoba poskytla informácie tak, ako to žalobca v žiadosti požadoval. Ak žalobca namietol, že povinná osoba (i) neposkytla jednoznačný právny dôvod, (ii) poskytla len vyjadrenia dvoch sudcov a (iii) neuviedla, či sa jedná o systémovú prax súdu, nemožno s daným súhlasiť. Povinná osoba poskytla žalobcovi odpoveď tak, ako to žalobca žiadal stručné uvedenie dôvodu alebo odôvodnenia zaužívanej praxe. Keďže povinná osoba poskytla žalobcovi požadované informácie, voči prvostupňovému rozhodnutiu nebolo možné podať opravný prostriedok tak, ako to správne uviedol aj žalovaný. 23. Tu je potrebné uviesť, že za nesprístupnenie informácie (alebo za vydanie fiktívneho rozhodnutia) nemožno považovať skutočnosť, ak sprístupnená informácia nespadá presne do predstáv a očakávaní žalobcu. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 zo dňa 01.10.2003, ktorý judikoval, že obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo žiadateľa o informácie dostávať informácie podľa jeho predstáv a očakávaní, a skutočnosť, že sa žiadateľ informácie nestotožňuje s obsahom zverejnenej informácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií a ani porušenie práva žalobcu na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (obdobne uvedené judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. II. ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010 alebo Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžik/4/2010 zo dňa 14.12.2021). 24. Po tom, ako správny súd podrobil správnemu súdnemu prieskumu prvostupňové rozhodnutie, musí konštatovať, že povinná osoba zodpovedala na položené okruhy, pričom nevydala rozhodnutie, ktorým by odmietla poskytnúť informáciu a ani nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Voči prvostupňovému rozhodnutiu tak nebolo možné podať opravný prostriedok, keďže podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií možno odvolanie podať proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie. Keďže v danej veci k odmietnutiu informácií nedošlo, nebol prípustný opravný prostriedok, a preto nemohlo dôjsť ani k fiktívnemu rozhodnutiu. 25. Správny súd uvádza, že po správnych orgánoch nemožno vo všeobecnosti požadovať, aby automaticky, bez akejkoľvek žiadosti, žiadateľom o informácie poskytovali všetky informácie / všetky prílohy požadovaných dokumentov. Takýto záver by totiž v praktickom živote mohol viesť k zahlteniu subjektov poskytujúcich informácie, pretože tieto subjekty by poskytli veľké množstvo informácií. Žiadateľovi o informácie by sa tak mohlo dostať informácií, ktoré ho nezaujímajú a ktoré ani nepožadoval. Ako omnoho schodnejší sa správnemu súdu javí postup, kedy žiadateľ o informácie na základe informácií už poskytnutých zistí, že ho zaujímajú aj ďalšie informácie, o ktorých predtým nevedel a novou žiadosťou o poskytnutie informácií si požiada o nové informácie. Takýto postup by bol podľa správneho súdu vhodný a správny, a to aj v prejednávanej veci (k tomu obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8As/34/2005 zo dňa 28.03.2006 alebo sp. zn. 4As/45/2010 zo dňa 28.02.2011). 26. V danej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalobcovi nemožno prisvedčiť, že by mu zo strany povinnej osoby neboli poskytnuté informácie v tom rozsahu, ako ich požadoval. Povinná osoba žalobcovi fakticky úplne vyhovela, požadované informácie poskytla. Pokiaľ teda neboli žalobcovi poskytnuté informácie nad rámec toho, čo bolo žalobcom požadované, nič mu nebránilo požiadať povinnú osobu o poskytnutie doplňujúcich informácií. Je tak treba zohľadniť to, že správny orgán (povinná osoba)
sa pri poskytovaní informácií a v súlade s právnymi predpismi musí vysporiadať s obsahom žiadosti o informácie a na túto reagovať. Povinnej osobe nie sú známe žiadne ďalšie okolnosti, pohnútky, dôvody alebo príčiny, ktoré viedli žiadateľa o informácie k podaniu žiadosti, nie je mu známa situácia žiadateľa, pokiaľ sám žiadateľ o informácie tieto skutočnosti v žiadosti neuvedie. Povinné osoby nie sú schopné poznať alebo odhaľovať zámery a úmysly žiadateľa a nezostáva im nič iné, než vychádzať výlučne z obsahu žiadosti a nemôžu si čokoľvek domýšľať alebo poskytovať informácie nad jej rámec. 27. V prípade, ak tak žalobca nebol spokojný s odpoveďou povinnej osoby, mohol adresovať novú žiadosť s tým, že by uviedol, ktoré konkrétne ďalšie informácie od povinnej osoby požaduje. 28. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).