Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sa/10/2026 1020200218 30. 07. 2026 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200218.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. D. X, XXX XX E., zastúpeného advokátskou kanceláriou Zuzák, s.r.o., so sídlom Suché mýto 1, Europeum Business Centre (Regus, blok B), 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19.11.2019, v spojení s rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.06.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19.11.2019 zrušujea vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP zamieta. III. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový orgán, svojim rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21.06.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až marec 2014, jún 2014 až september 2014 a november 2014 penále vo výške 5.099,96 EUR. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, na základe ktorého žalovaný vo svojom rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19.11.2019 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že pôvodnú prílohu k napadnutému rozhodnutiu nahrádza novou prílohou, ktorá sa týmto stala neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdil (prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie spolu ďalej ako „napadnuté rozhodnutia“). 3. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že penále bolo vypočítané aj z dlžných súm poistného, ktoré bolo žalobcovi predpísané za obdobie od januára 2009 do októbra 2013 rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX z 5. decembra 2013 v celkovej sume 8.676,86 EUR (ďalej ako „rozhodnutie o poistnom“), ktorých nesplatenú časť povolila Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29. októbra 2014 žalobcovi splácať v splátkach (ďalej ako „rozhodnutie o splátkach“). Žalovaný pritom v rámci odvolacieho konania nezohľadnil námietku žalobcu, že v rámci splátkového kalendára už žalobca zaplatil predpísané úroky z omeškania, pričom v zmysle § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o sociálnom poistení“) sa na povolené sumy splátok dlžných súm poistného ustanovenia o predpísaní penále nemali použiť. Žalovaný tiež nezohľadnil námietku žalobcu, že penále bolo predpísané aj z tej časti poistného, ktoré bolo predmetom žalobcovej žiadosti o splátkový kalendár, ktorej žalovaná bezdôvodne vyhovela až po uplynutí viac ako 6 mesiacov, t.j. za obdobie od 08.01.2014 do 29.10.2014. II. Žaloba 4. Žalobou zo dňa 04.02.2020, doručenou súdu dňa 07.02.2020, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného, pričom ako dôvody nezákonnosti týchto rozhodnutí uvádza nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nesprávnosť, ktoré majú spočívať v nesprávne naformulovanom výroku, nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom určení lehoty na plnenie, nespoľahlivo zistenom skutkovom stave veci a neuvedení skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, bez uvedenia úvahy, ktorou sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov. 5. Ako dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobca uviedol aj nesplnenie si povinnosti žalovaného rozhodnúť v zákonnej lehote o povolení splátok dlžných súm poistného, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému navýšeniu penále, predpísaného prvostupňovým rozhodnutím. 6. Žalobca tiež správnemu súdu navrhol postup podľa ustanovenia § 192 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), aby využil svoje oprávnenie podľa tohto ustanovenia zákona a znížil peňažné plnenie, na ktorého plnenie bol žalovaný zaviazaný napadnutými rozhodnutiami, nakoľko toto plnenie považuje žalobca za neprimerané a voči nemu likvidačné. 7. V prípade, ak by správny súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, žalobca navrhuje, aby súd postupoval podľa ustanovenia § 100 SSP a konanie prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu na začatie konania o súlade § 240 ods. 1 a §146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) s Ústavou SR. III. Konanie pred správnym súdom 8. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 02.06.2022 sa žalovaný vyjadril k podanej správnej žalobe, kde zhrnul rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvorili základ napadnutých rozhodnutí, pričom sa osobitne vyjadril k jednotlivým žalobným bodom uvedených v podanej správnej žalobe. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.07.2022 predovšetkým ozrejmil výklad rozhodujúcich ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré tvorili základ napadnutých rozhodnutí, a ktorých výklad bol zo strany žalobcu namietaný (predovšetkým §§ 240 ods. 1, 146 ods. 1, 2 a 4, 210 ods. 2). 10. Žalovaný rovnako ozrejmil aj spôsob priraďovania platieb poistného namietaný žalobcom so záverom, že tento bol dostatočne jasne preukázaný aj v napadnutých rozhodnutiach. 11. Na záver sa žalovaný v krátkosti vyjadril aj k žalobcovmu návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 100 SSP s tým, že na takýto postup nevidí dôvod. 12. Žalovaný navrhol aby správny súd žalobu v tejto veci odmietol ako oneskorene podanú, vzhľadom na dátum doručenia žaloby uvedenom vo výzve správneho súdu na vyjadrenie zo dňa 02.06.2022, z ktorého vyplýva, že žaloba bola podaná oneskorene a pre prípad, ak súd vyhodnotí, že žaloba bola podaná včas navrhol jej zamietnutie. 13. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 03.08.2022 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich vyjadreniach a právnych názoroch uvedených v správnej žalobe. 14. Nad rámec svojich tvrdení, ktoré už boli uvedené v samotnej žalobe, žalobca ozrejmil, že žaloba bola súdu doručená elektronicky dňa 06.02.2020 (v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia
druhostupňového rozhodnutia), čo preukázal aj predložením potvrdenia o elektronickom odoslaní a doručení žaloby. 15. V reakcii na vyjadrenie žalovaného, žalobca tiež upresňuje, že jeho legitímne očakávania nespočívali v tom, že jeho porušenie zákonných povinností nebude sankcionované, ale že bude sankcionované v primeranej miere a v súlade so zákonom. 16. Žalobca v ďalšom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe týkajúcu sa najmä nezákonnosti vyrúbenia penále za obdobie pred povolením splátok dlžných súm poistného, spolu s úrokom z omeškania za čas splácania týchto dlžných súm, a zároveň protizákonného navýšenia penále o čas prevyšujúci zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm. 17. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný na výzvu súdu zo dňa 15.02.2023 nevyjadril. 18. Vzhľadom na to, že sa žalobca v podanej žalobe nevyjadril, či žiada vo veci nariadiť pojednávanie, bol žalobca na základe ustanovenia § 103 ods. 2 v spojení s § 199 ods. 3 SSP správnym súdom dodatočne poučený o jeho procesných právach, a zároveň vyzvaný, aby sa vyjadril vo veci nariadenia pojednávania, na čo žalobca reagoval tak, že súhlasí s prejednaním veci aj bez nariadenia pojednávania. 19. Dňa 25.06.2025 žalobca doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 26.06.2025 spolu s vyjadrením, v ktorom zopakoval svoj právny názor v tejto veci a zároveň poukázal na Rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo dňa 22.05.2024, sp. zn. 2S/13/2023 v obdobnej veci týkajúcej sa žalobcu a žalovaného, v ktorom správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a v ktorom uviedol ústavno-konformný výklad noriem zákona o sociálnom poistení, ktorého sa žalobca domáha aj v tejto právnej veci. 20. Rozsudkom č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025 správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19. novembra 2019 podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP. 21. Po zistení, že správna žaloba bola podaná včas, dospel k záveru, že podľa ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je možné penále predpísať za obdobie odo dňa splatnosti poistného, (i) do dňa, v ktorom bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, alebo (ii) do dňa začatia kontroly, ak zákon neustanovuje inak. Dospel k záveru, že zákon o sociálnom poistení neuvádza povolenie splátok dlžných súm poistného ako spôsob uspokojenia pohľadávky. Nejde ani o právnu skutočnosť, ktorá by zakladala právo na predpísanie penále podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedeného uzavrel, že žalovaný nebol oprávnený žalobcovi predpísať penále do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného. 22. Tieto závery správny súd podporil odkazom na ust. § 146 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, z ktorého dovodil, že sa nanovo stáva splatnou celá suma, ktorá je predmetom plnenia v splátkach. Podľa jeho názoru aj § 240 ods. 1 predpokladá, že penále sa predpíše, ak je poistné splatné, ktorá podmienka nie je počas splácania v splátkach podľa § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení splnená. Uzavrel, že uhradením celej dlžnej sumy v splátkach nevzniká obdobie omeškania medzi splatnosťou dlžnej sumy a jej úplnou úhradou, ktoré by nebolo pokryté povolením splátok dlžných súm. Z § 146 ods. 2 toho istého zákona vyplýva, že z dlžných súm, ktoré sú predmetom plnenia v splátkach, nie je možné predpísať penále. 23. Taktiež uzavrel, že nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla mať za následok ničotnosť takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ malo za následok vznik škody, jej prípadná náhrada nebola predmetom tohto správneho konania. Rovnako nebola predmetom konania prípadná nečinnosť žalovaného vo veci vrátenia zaplateného penále podľa § 145 zákona o sociálnom poistení. Zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a návrh na zníženie peňažného plnenia postupom podľa § 192 SSP považoval za bezpredmetný, keďže rozhodnutie žalovaného bolo zrušené.
24. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu, pretože ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje len na povolené splátky poistného. V právnej veci žalobcu došlo k takémuto povoleniu až dňa 29. októbra 2014. Za tejto situácie mal žalovaný podľa § 240 ods. 1 zákona povinnosť predpísať žalobcovi penále až do 28. októbra 2014. 25. Rovnako z § 146 ods. 4 podľa žalovaného nevyplýva absolútna nemožnosť predpísať penále z dlžného poistného, na zaplatenie ktorého boli povolené splátky. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva len to, že na povolené splátky dlžných súm sa nepoužije ustanovenie § 240 ods. 1 o predpísaní penále, keďže penále je v období od tohto povolenia nahradené úrokom. Na podporu tohto právneho názoru žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk 94/2023. 26. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 27. Rozsudkom sp. zn. 7Ssk/105/2025 zo dňa 28. apríla 2026 (ďalej ako „Rozsudok kasačného súdu“) Najvyšší správny súd SR rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025 na základe podanej kasačnej sťažnosti vo výroku I a III zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 28. Kasačný súd v uvedenom rozsudku poukázal na to, že uvedená právna otázka už bola riešená v judikatúre kasačného súdu, napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 6 Ssk 82/2025 alebo 6 Ssk 94/2023, na ktoré poukazoval aj žalovaný v kasačnej sťažnosti. Rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu SR má pritom vychádzať zo skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso 7/2016. V zmysle právneho záveru prijatého vo vyššie uvedených rozhodnutiach kasačného súdu sa ustanovenia o predpísaní penále nevzťahujú na dobu plynúcu počas trvania povolených splátok dlžných súm poistného, avšak je možné ich aplikovať na dobu od splatnosti poistného do povolenia platenia dlžného poistného v splátkach. 29. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru najvyšší správny súd poukazuje aj na ustanovenie § 32 ods. 4 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, na právny režim ktorého odkazujú autori v dôvodových správach neskorších právnych predpisov (zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení – Vláda Slovenskej republiky a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky), ktoré prevzali práve právnu úpravu účinnú do 30. júna 2003 – právnu úpravu zákona č. 274/1994 Z. z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v období trvania povolených splátok dlžných súm poistného sa ustanovenie § 27 ods. 1 nepoužije (penále; pozn.). Jedná sa teda o obdobie, ktorého začiatok je spojený s vydaním rozhodnutia o povolení splátok a ktoré nemožno uplatniť spätne, až ku dňu splatnosti jednotlivých dlžných súm poistného (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2017, sp. zn. 7Sžso/7/2016)“. 30. Ďalej dodal, že „dôvod, pre ktorý zákonodarca § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vylúčil aplikáciu ustanovení o predpísaní penále na povolené sumy splátok dlžných súm, spočíva v tom, že od okamihu povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa automaticky k istine uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm, a ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10%. Možno teda uviesť, že úrok, ktorý je povinná fyzická osoba alebo právnická osoba uhradiť spolu so stanovenou istinou, v podstate nahradil penále“. IV. Relevantné právne predpisy 31. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
32. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 33. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 34. Podľa § 146 zákona o sociálnom poistení, (1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak (a) možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a (b) je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného. (2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %. (3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. (4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 35. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v F. G., zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V. Právne posúdenie správneho súdu 36. Správny súd na úvod opätovne konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 37. Správny súd v Bratislave teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), viazaný právnym názorom vysloveným v Rozsudku kasačného súdu (§ 469 SSP) a opätovne dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe súd rozhodol po nariadení pojednávania v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. BA-8Sa/10/2020, za splnenia podmienok podľa § 116 SSP. 38. Ako hlavný predmet sporu bola správnym súdom, rovnako ako v pôvodnom konaní, identifikovaná výška žalovaným predpísaného penále, ktoré bolo podľa názoru žalobcu predpísané v rozpore s ustanovením § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a jeho výška bola navýšená o obdobie nečinnosti žalovaného, kedy žalovaný v rozpore so zákonom oneskorene rozhodol o jeho žiadosti o povolenie splátok dlžných súm podľa ustanovenia § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 39. Z napadnutých rozhodnutí, ako aj zo skutkového stavu, tak ako bol pred správnym súdom ustálený, vyplýva, že penále bolo žalobcovi predpísané aj z dlžných súm poistného, ktoré tvorí predmet rozhodnutia o splátkach, na základe ktorého mal žalobca zo strany žalovaného povolené uhrádzať dlžné sumy poistného predpísané rozhodnutím o poistnom za obdobie od januára 2009 do októbra 2013 v splátkach.
40. V rozsudku č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025 správny súd v pôvodnom súdnom konaní vychádzal okrem ďalšej argumentácie z toho, že žalovaný pri predpísaní penále v napadnutých rozhodnutiach nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný predmetné ustanovenie interpretoval a následne aplikoval takým spôsobom, že penále síce nepredpísal zo sumy splátok podľa rozhodnutia o splátkach, ale zároveň penále predpísal zo sumy poistného, ktoré bolo týmito splátkami splácané, a to za obdobie odo dňa ich splatnosti, do dňa predchádzajúcemu dňu povolenia splátok dlžných súm poistného (vydaniu rozhodnutia o splátkach). 41. Uvedený výklad ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení správny súd nepovažoval za správny, nakoľko tento výklad nemal rešpektovať ostatné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré s predpísaním penále a povolením splátok dlžných súm poistného úzko súvisia. 42. Správny súd v rozsudku č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025 na podporu svojej argumentácie poukázal predovšetkým na ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z ktorého vyplýva, že penále je žalovaný povinný predpísať za obdobie odo dňa splatnosti poistného, (i) do dňa, v ktorom bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne alebo (ii) do dňa začatia kontroly, ak zákon neustanovuje inak. Ak teda nastala niektorá z uvedených právnych skutočností, žalovaný je povinný penále predpísať, pokiaľ samotný zákon neustanovuje výnimku, kedy aj napriek splneniu zákonných predpokladov, žalovaný nie je povinný penále predpísať. 43. Správny súd v rozsudku č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025, na základe vyjadrenia žalovaného zo dňa 15. júla 2022 usúdil, že žalovaný si pri vydaní napadnutých rozhodnutí uvedené ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyložil takým spôsobom, že na predpísanie penále nemusia byť splnené zákonné predpoklady, ak to v inom ustanovení pripúšťa samotný zákon. Za takéto ustanovenie považoval žalovaný § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm nepoužije ustanovenie zákona o predpísaní penále, a preto je možné „improvizovať“ a penále bez zákonného dôvodu predpísať do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm (hoci zákon o sociálnom poistení takúto možnosť výpočtu penále nikde nespomína). 44. Uvedený výklad predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení považoval správny súd za nesprávny a nelogický, nakoľko podľa jeho názoru vyjadrenom v rozsudku č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025 § 146 ods. 4 tohto zákona ustanovuje práve výnimku, kedy žalovaný nie je povinný penále predpísať z povolených súm splátok dlžných súm poistného, napriek tomu, že dôjde k oneskorenému splateniu týchto dlžných súm. 45. Právny názor správneho súdu týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, vyjadreného v predchádzajúcom rozsudku č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025 v tejto právnej veci, bol teda v úplnom súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrenom v Rozsudku kasačného súdu, ktorý odkazuje na rozhodovaciu prax založenú na skoršom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso 7/201, podľa ktorého „ustanovenia o predpísaní penále sa nevzťahujú na sumy splátok dlžných súm, ktoré boli príslušným rozhodnutím Sociálnej poisťovne povolené. Inak povedané, ustanovenia o predpísaní penále sa nevzťahujú na dobu plynúcu počas trvania povolených splátok dlžných súm poistného. 46. Predchádzajúci rozsudok č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025 správneho súdu v tejto právnej veci teda zjavne nebol založený na nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 47. Správny súd v rozsudku č. k. BA-8Sa/10/2020-218 zo dňa 17. júla 2025 dospel k záveru ohľadom nezákonného predpísania penále na základe skutočnosti, že zákon o sociálnom poistení nikde nespomína povolenie splátok dlžných súm poistného podľa ustanovenia § 146 ods. 1 toho istého zákona, ako spôsob uspokojenia pohľadávky, a teda povolenie splátok dlžných súm poistného nie je zákonom predpokladanou právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala právo žalovaného na predpísanie penále podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
48. Správny súd tiež argumentoval ustanovením § 146 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je uvedený osobitný moment, kedy sa nanovo stáva splatnou celá suma, ktorá je predmetom plnenia v splátkach. Z tohto ustanovenia zákona je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že počas plnenia dlžných súm poistného v splátkach, sú splatné iba jednotlivé splátky dlžných súm, pričom splatnosť celej dlžnej sumy poistného bola povolením splátok odložená. Uhradením celej dlžnej sumy poistného v splátkach na základe dohody teda podľa názoru správneho súdu ani len nevzniklo osobitné obdobie omeškania medzi pôvodne dohodnutou splatnosťou dlžnej sumy poistného a jej úplnou úhradou, ktoré by nebolo pokryté povolením splátok dlžných súm poistného, za ktoré by bolo možné predpísať penále. 49. Bez ohľadu na uvedenú argumentáciu správneho súdu, Najvyšší správny súd SR v Rozsudku kasačného súdu dospel s odkazom na rozhodovaciu prax k záveru, že ustanovenia o predpísaní penále sa nevzťahujú na dobu plynúcu počas trvania povolených splátok dlžných súm poistného (§ 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), avšak je možné ich aplikovať na dobu od splatnosti poistného do povolenia platenia dlžného poistného v splátkach. 50. Na základe uvedeného právneho záveru Najvyššieho správneho súdu SR, ktorým je správny súd podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný, teda správny súd uvádza, že samotné predpísanie penále napadnutými rozhodnutiami nebolo v rozpore so zákonom. 51. Spornou však naďalej zostáva samotná výška predpísaného penále v kontexte skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že penále bolo predpísané aj z tej časti poistného, ktoré bolo predmetom žalobcovej žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 08.01.2014, o ktorej žalovaná rozhodla bez uvedenia dôvodu až po uplynutí zákonnej lehoty 60 dní na vydanie rozhodnutia dňa 29.10.2014. Išlo o poistné za obdobie júl 2005 až december 2008 v celkovej sume 6.746,46 EUR predpísané žalovaným na základe rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.12.2013 a poistné za obdobie január 2009 až október 2013 v celkovej sume 8.676,86 EUR predpísané žalovaným na základe rozhodnutia č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.12.2013. Poistné za obdobie júl 2005 až december 2008 v celkovej sume 6.746,46 EUR predpísané žalovaným na základe rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 05.12.2013 bolo navyše uhradené žalobcom ešte pred vydaním rozhodnutia o povolení splatenia dlžných súm poistného v splátkach, keďže žalovaný bez rozhodnutia o žalobcovej žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 08.01.2014 podal návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi. 52. Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že ide o obdobný skutkový stav, aký už bol medzi tými istými účastníkmi posudzovaný správny súdom v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/13/2023, a v ktorom už správny súd rozhodol rozsudkom č. k. 2S/13/2023-250 zo dňa 22.05.2024 na základe záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/116/2022 zo dňa 31.05.2023. 53. V záujme zachovania princípu právnej istoty správny súd aj v tejto veci primerane aplikoval právne závery vyslovené vo vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyšším správnym súdom SR a Správnym súdom v Bratislave, na ktoré v ďalšom odôvodnení odkazuje. 54. Zmysel a účel ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spočíva predovšetkým v postihnutí povinného subjektu, ktorý si svoju povinnosť platiť poistné a príspevky riadne a včas neplní, tento účel však nie je absolútny a pripúšťa aj výnimku, vyplývajúcu z ust. § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ktoré túto prísnosť primerane zmierňuje, keď povinným subjektom, ktorý svoju povinnosť riadne a včas nesplnili a bolo im na základe § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povolené dlžnú sumu splácať, použitie penále vylučuje v prípade povolených súm splátok a tieto podľa § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nahrádza miernejšou sadzbou trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB s dolnou hranicou minimálne 10%. 55. V súvislosti s právnou povahou penále správny súd zastáva názor, že penále vo svojej podstate a účelu, ktorý plní, predstavuje určitý zákonom predpokladaný následok postihujúci povinný subjekt pre prípad, že si svoje povinnosti nesplní riadne a včas; v prípade že sa povinný subjekt dostane do omeškania s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov, tejto skutočnosti následne zodpovedá povinnosť Sociálnej poisťovne plynúca z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet Sociálnej poisťovne v F. G. [„(...) Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov (...)“]. Penále má povahu sankčného úroku postihujúceho dlžníka s plnením svojej povinnosti s tým, že jeho právna existencia a súčasne aj samotná výška je plne závislá od právnej existencie primárnej pohľadávky - poistného a povinných príspevkov, t. j. sleduje jej osud. 56. Vzťah medzi poistným (a povinnými príspevkami) na jednej strane a penále na strane druhej je vzťahom z pohľadu penále determinovaný akcesoritou, keď samotná existencia (a následne aj samotná výška) penále v prvom rade závisí od existencie svojho „právneho základu“, majúcim v tomto konkrétnom prípade podobu včas neuhradeného poistného, prípadne povinných príspevkov. 57. Penále má povahu sankčného úroku, avšak táto sankčná povaha nedosahuje intenzitu chápanú v rovine „trestnej“, teda v rovine vecne spadajúcej pod režim správneho trestania; nejde o sankciu za priestupok, za správny delikt, prípadne za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 a nasl. SSP). Pri stanovení výšky penále, prípadne pri stanovení, či Sociálna poisťovňa vôbec pristúpi k predpisu penále Sociálna poisťovňa nedisponuje voľnou mierou uváženia a rovnako sa na jej postupy neuplatňujú zásady trestného práva hmotného (predovšetkým princíp subsidiarity sankčného postihu, princíp proporcionality kladúci dôraz jednak na primeranosť uloženej sankcie z hľadiska jej účelu a jednak na individualizáciu sankcie). Je síce pravdou, že ustanovenie § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2004 upravovalo možnosť Sociálnej poisťovne odpustiť na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť penále, ak tieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto žiadosti a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádzali poistné včas a v správnej sume, avšak táto (diskrečná) právomoc bola Sociálnej poisťovni odňatá zákonom č. 721/2004 Z. z. účinným od 1.1.2005. Počnúc týmto dátumom zostala vo vzťahu k Sociálnej poisťovni zachovaná voľná miera uváženia len vo vzťahu k možnosti povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, a to na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné, čo možno v súlade s § 146 v spojení s § 241 zákona o sociálnom poistení analogicky aplikovať aj na oblasť penále. V neskoršom období už sám zákonodarca prostredníctvom inštitútu tzv. generálneho pardonu upravoval v niekoľkých časových štádiách odpustenie povinnosti zaplatiť penále s tým, že (s výnimkou § 293bj zákona o sociálnom poistení) už Sociálna poisťovňa nedisponuje diskrečnou právomocou čo do rozhodnutia o tom, či uloží povinnosť zaplatiť penále, alebo nie (pozri § 293ap, § 293bl, prípadne pomerne aktuálny generálny pardon upravený v § 293fz zákona o sociálnom poistení). To, že penále upravené v zákone o sociálnom poistení nemožno chápať ako súčasť správneho trestania možno nepriamo odvodiť aj od ďalšej skutočnosti vychádzajúcej zo samotnej definície správneho trestania ako činnosti orgánov verejnej správy v rámci vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti vyjadrujúcej vzťah medzi páchateľom správneho deliktu (vo všeobecnom ponímaní) na jednej strane a štátom, respektíve štátom reprezentovaným subjektom (tu Sociálna poisťovňa) na strane druhej. Ide teda o dvojstranný právny vzťah existujúci medzi oprávneným subjektom a povinným subjektom, pričom podmienka vzniku takéhoto vzťahu vychádza v prvom rade z porušenia právnej povinnosti stanovenej príslušnou normou správneho práva, ktorá predpokladá za takéto porušenie administratívnu sankciu. Je síce pravdou, že v predmetnej veci sa jedná o dvojstranný právny vzťah jestvujúci medzi žalobcom (povinný subjekt) a Sociálnou poisťovňou (oprávnený subjekt), je však potrebné si uvedomiť, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 241a upravuje aj penále, ktoré je povinná platiť samotná Sociálna poisťovňa, to znamená „v trestnom“ ponímaní oprávnený subjekt - vykonávateľ verejnej správy, ktorá skutočnosť už sama o sebe naznačuje, že penále tak ako je upravené v zákone o sociálnom poistení nie je možné považovať za sankciu v rámci režimu správneho trestania. Navyše penále upravené v § 240 a v § 241a zákona o sociálnom poistení plnia obdobnú funkciu - postihujú dlžníka, ktorý je v omeškaní s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov (§ 240), prípadne príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (§ 241a). 58. Podľa názoru správneho súdu má navyše penále na rozdiel od sankcie skôr kompenzačný charakter, prostredníctvom ktorého sa kompenzuje ekonomická ujma, ktorá vznikla na verejnom rozpočte tým, že nebolo poistné zo strany fyzickej osoby, alebo právnickej osoby zaplatené riadne a včas. V tomto smere možno podporne odkázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho správneho súdu z 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022 (bod 31), podľa ktorého „Ustanovenie § 240 zákona o sociálnom poistení viaže penále výlučne na neodvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v
určenej lehote vôbec alebo v správnej výške. Podľa citovaného ustanovenia je sadzba penále určená na 0,05% denne, teda 18,25 až 18,3% ročne, a určuje sa výlučne z dlžnej sumy (teda zo sumy poistného, s ktorého odvedením je povinná osoba v omeškaní). Jeho výška je tak závislá výlučne od dlžnej sumy a trvania omeškania, ktoré sa podľa citovaného ustanovenia končí okamihom, kedy príslušná platba dôjde na účet žalovaného alebo sa zaplatí v hotovosti, prípadne exekútorovi. Ide teda dôsledne len o obdobie, počas ktorého žalovaný nemá v príslušnom fonde (§ 158 citovaného zákona) k dispozícii finančné prostriedky z poistného, pretože ich stále má u seba (a podľa okolností užíva) povinná osoba. Podľa veľkého senátu tak penále podľa citovaného ustanovenia predstavuje osobitný kompenzačný inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne a prospech povinnej osoby z oneskoreného zaplatenia poistného (...).“ 59. Možno preto uzavrieť, že penále upravené v zákone o sociálnom poistení predstavuje z právneho predpisu vyplývajúci dôsledok porušenia povinnosti uhradiť poistné (a povinné príspevky) riadne a včas. Vzniká v každom prípade oneskorenej platby poistného (a povinných príspevkov). Pohľadávka na penále vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky poistného a povinných príspevkov, dňa jeho splatnosti, doby trvania omeškania a percentuálnej sadzby, ktorá v danom prípade vyplýva priamo zo zákona, je táto pohľadávka určiteľná čo do svojej výšky ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola striktne formalizovaným postupom vyúsťujúcim do vydania rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne aj predpísaná. 60. Princíp proporcionality znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné. 61. Správny súd považoval za legitímne, aby cieľ sledovaný zakotvením výšky penále na 0,05% denne, t.j. 18,25% ročne - včasné a riadne platenie poistného a povinných príspevkov - bol dodržaný, pričom penále ako nástroj na dosiahnutie takéhoto cieľa môže byť použité. Stanovenie takéhoto právneho nástroja je vzhľadom na všetky okolnosti danej právnej úpravy vhodné, potrebné a nevyhnutné. Adresát právnej normy môže legitímne očakávať, že v prípade viac ako 5-ročného úplného omeškania s platením poistného a povinných príspevkov môže výška takejto sankcie dosiahnuť výšku pôvodného dlhu. To isté však platí aj v prípade súkromnoprávnych úrokov z omeškania, ktoré napríklad v prvom štvrťroku 2008 dosahovali v občianskoprávnych vzťahoch výšku 8,5 % a priemerná hodnota RPMN výšku 28,13 %, t.j. že nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. stanovovalo maximálny limit sankcii za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov na trojnásobok sadzby úrokov z omeškania: 25,5% ročne. 62. V takomto prípade nemožno o výške stanovených penále uvažovať ako o neproporcionálnej, resp. zakladajúcej nerovnosť medzi súkromnoprávnymi subjektami a štátom. Je potrebné poznamenať že výška penále vyjadrená výškou 0,05% denne nemôže mať na povinný subjekt bez ďalšieho prekvapivý a likvidačný účinok, nakoľko jeho výška je mu od prvého dňa omeškania známa a výšku pôvodného dlhu dosiahne len pri neplnení zákonom stanovenej povinnosti po dobu viac ako 5 rokov. Pričom nie len sankčné úroky v súkromnoprávnych vzťahoch, ale aj samotné úroky ako cena úverov v súkromnoprávnych vzťahoch v histórii Slovenskej republiky (poskytovaných predovšetkým bankami) dosahovali neraz vyššie sadzby (za súčasného predpokladu súladu s dobrými mravmi, t.j. nepresahujúcimi priemernú výšku úrokov poskytovaných bankami o viac ako 100%). Ustanovením § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak podľa názoru správneho súdu neboli stanovené neprimerane vysoké penále, ktoré by neústavne zasahovali do základných práv a slobôd. 63. K námietkam žalobcu týkajúcim sa ústavnej nesúladnosti ust. § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení správny súd uvádza, že Ústavný súd SR sa vo svojej doterajšej judikatúre už priklonil k zásade prednosti ústavne konformného výkladu, čo v konaní o súlade právnych predpisov vyjadril v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 15/98: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s Ústavu SR a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 Ústavy SR a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy Ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s Ústavou SR.“ Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických
alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06). Dotknuté ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je možné vykladať aj ústavnokonformne, preto nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 64. Nakoľko aj v konaní pred správnym súdom sa pri aplikácii § 25 SSP použije § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej, zamietol správny súd návrhu žalobcu na prerušenie konania v bode I. výroku tohto rozsudku. 65. Zmysel a účel ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spočíva predovšetkým v postihnutí povinného subjektu, ktorí si svoju povinnosť platiť poistné a príspevky riadne a včas neplní. Tento účel však nie je absolútny a pripúšťa aj výnimku, vyplývajúcu z ust. § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktoré túto prísnosť primerane zmierňuje, a ak povinný subjekt požiada o povolenie zaplatiť poistné môže sa legitímne domnievať, že penále zo súm povolených splátok platiť nebude a nahradí ho inštitút miernejší podľa ust. § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. 66. Nesplnenie zákonnej povinnosti žalovaného rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote viedlo v danej veci k tomu, že žalobcovi nielenže v tejto lehote neboli povolené splátky, ale navyše bola voči nemu uplatnená za toto obdobie sankcia za nesplnenie povinnosti v inej výške, než by mu v rámci povolenia splátok mohla byť v tom čase uložená (ročná výšku úrokov podľa § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (10%) je podstatne a výrazne nižšia v porovnaní s ročnou výškou penále podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (18,25%)) a bol voči nemu uplatnený nútený výkon rozhodnutia, ktorý znamenal navýšenie jeho výdavkov. Takýto následok (ne)konania žalovaného o žiadosti žalobcu o povolenie splátok poistného, resp. konania v rozpore so zákonom, majúci dopad na postavenie žalobcu, jeho práva, finančnú spôsobilosť a v konečnom dôsledku i na jeho podnikateľskú činnosť, nie je v súlade so všeobecným princípom spravodlivosti ani so zásadou, že právo nesmie byť založené na neprávosti, t. j. konanie v rozpore so zákonom a ignorancia zákona nemôžu viesť k zákonnému rozhodnutiu. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) nielen formálne, ale i materiálne, s tým, že musia odrážať skutočný stav veci pri dodržaní zásad elementárnej spravodlivosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/116/2022 zo dňa 31.05.2023). 67. Uvedená vada mala priamy vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, keďže žalobca v napadnutých rozhodnutiach predpísal penále z dlžných súm poistného aj za obdobie (08.01.2014 29.10.2014), v ktorom už žalobca mohol mať možnosť plniť svoj dlh v splátkach (pokiaľ by žalovaný rozhodol o povolení splácania dlžných súm poistného v splátkach v zákonom stanovenej lehote), a v ktorom mala byť voči žalobcovi uplatnená sankcia podľa § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (10%), ktorá je podstatne a výrazne nižšia v porovnaní s ročnou výškou penále podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (18,25%). 68. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo priamo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vrátenie veci žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 69. Správny súd napriek návrhu žalobcu nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko druhostupňový orgán žalovaného disponuje všetkými právomocami potrebnými na vydanie nového rozhodnutia, ktoré bude po odstránení vád v zmysle vyššie uvedených skutočností v súlade so zákonom. Žalobca navyše už skôr v tejto veci vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mal vo vzťahu k žalovanému k dispozícii, a preto vydanie nového rozhodnutia priamo orgánom druhého stupňa žalovaného sa v tejto situácii javí ako efektívne a hospodárne. 70. Vzhľadom na zrušenie druhostupňového rozhodnutia, odpadol dôvod pre konanie správneho súdu o znížení peňažného plnenia podľa ustanovenia § 192 SSP, ktorého sa žalobca v podanej žalobe domáhal, ako alternatívy v prípade nezrušenia napadnutých rozhodnutí.
71. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu o povolenie splátok poistného ku dňu jej podania v zákonom stanovenej lehote a až následne rozhodne vo veci vyrubenia penále ku dňu povolenia splátok dlžných súm poistného, ktoré bude v súlade so zákonom. 72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).