Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/180/2020 1020201051 20. 01. 2026 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201051.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: Delta CONSTRUCTION24 s.r.o., Mýtna Nová Ves 9, Ludanice, IČO: 31 351 689 (predtým DEEM s.r.o., Holubyho 1, Bratislava, IČO: 31 351 689), zastúpený: Mgr. Peter Forgáč, advokát, Zámocká 14, Bratislava, IČO: 42 447 739, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100827342/2020 zo dňa 28.04.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava ( ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. 102599733/2019 zo dňa 13.11.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „daňový poriadok“ alebo „DP“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 860,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si daňový subjekt mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. 2. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane poukázal na to, že Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 104063137/2016 zo dňa 07.10.2016 určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 v sume 58 600,- eur. V nadväznosti na uvedené správca dane s poukazom na § 154 ods. 1 písm. g), § 155 ods. 1 písm. i) bod 4., § 155 ods. 6, § 161 a § 165e ods. 2 daňového poriadku ďalej uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej aj len „ECB“) bola ku dňu doručenia rozhodnutia, t. j. dňa 11.06.2018 sumu 0,00%. Vzhľadom na to, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10%, pokuta bola uložená vo výške 10 % ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Správca dane súčasne popísal vzorec vyplývajúci z cit. ustanovení daňového poriadku, na základe ktorého realizoval výpočet pokuty.
3. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100827342/2020 zo dňa 28.04.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení opätovne popísal zistený skutkový stav, príslušné právne predpisy ako aj vzorec výpočtu pokuty a v reakcii na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že z spisu mal za preukázané, že uplatnenie si nároku podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo daňový subjekt uplatniť podľa osobitných predpisov, je správnym deliktom podľa príslušných ustanovení § 154 daňového poriadku, za ktorý je správca dane povinný uložiť pokutu podľa príslušných ustanovení § 155 daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného vo výroku obsahuje príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil pokutu a tiež obsahuje skutočnosť o nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta uložená, pričom touto bolo uplatnenie nadmerného za zdaňovacie obdobie marec 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si žalobca mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ďalej konštatoval, že správca dane vychádzal zo stavu veci, ktorá bola aj podstatou odôvodnenia a v odôvodnení uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom. II. Žaloba 4. Žalobca zastúpený advokátom podal včas proti napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu žalobu, ktorú odôvodňoval tým, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“) a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Poukázal na § 63 ods. 1 a 5 daňového poriadku a namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje daňovým poriadkom požadované náležitosti a iba stručne uvádza, že „Výpočet pokuty: 10% zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní“. Uviedol, že správca dane mal v odôvodnení reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci a mala byť medzi nimi logická súvislosť. Žalobcovi v odôvodnení absentovalo jasné vyloženie obsahu konkrétneho právneho predpisu na daný skutkový stav, aby mal možnosť pochopiť vzájomný vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca podal dňa 24.04.2015 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 53 729,45 eur. Za uvedené zdaňovacie obdobie nebolo podané dodatočné daňové priznanie. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly za dotknuté obdobie u žalobcu Daňový úrad Žilina vydal rozhodnutie č. 104063137/2016 zo dňa 07.10.2016, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 v sume 58 600,- eur. Na základe uvedeného správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 860,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku – za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2015 vo výške , ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si daňový subjekt mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil v odvolacom konaní aj žalovaný svojim napadnutým rozhodnutím. Žalovaný k výpočtu výšky pokuty zopakoval svoje odôvodnenie z napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia) vrátane uvedenia vzorca, akým spôsobom sa k výške pokuty dospelo (Výpočet pokuty: suma x sadzba = pokuta; Sadzba: 10,00 % (3x zákl.úr.sadzba ECB alebo 10 %); Suma, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní:58 600,00 eur; Výpočet pokuty: 10 % zo sumy 58 600,00 eur = 5 860,00 eur). 6. Žalovaný mal za preukázané, že uplatnenie si nároku podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo daňový subjekt uplatniť podľa osobitných predpisov, je správnym
deliktom podľa príslušných ustanovení § 154 daňového poriadku, za ktorý je správca dane povinný uložiť pokutu podľa príslušných ustanovení § 155 daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného vo výroku obsahuje príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých správca dane uložil pokutu a tiež obsahuje skutočnosť o nesplnení povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú bola pokuta uložená. Tou skutočnosťou bolo uplatnenie si nadmerného za zdaňovacie obdobie marec 2015 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ďalej podľa žalovaného správca dane v rozhodnutí vychádzal zo stavu veci, ktorá bola aj podstatou odôvodnenia, pričom v odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane dostatočným spôsobom uviedol skutkový stav, ktorý predchádzal uloženiu pokuty. V rozhodnutí o uložení pokuty je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Podľa žalovaného sa správca dane jednoznačne vysporiadal so skutočnosťou, pre ktorú bola uložená pokuta bez toho, aby vznikli pochybnosti o jeho tvrdeniach. Žalovaný považuje prvostupňové rozhodnutie za rozhodnutie, ktoré je pre adresáta jasné a zrozumiteľné s uvedením všetkých skutkových a právnych skutočností, na základe ktorých sa rozhodovalo tak, aby pri jeho výklade nedochádzalo k nejasnostiam. IV. Konanie na správnom súde 7. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/180/2020. V. Pojednávanie 8. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 20. januára 2026 rozsudkom. Vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľka, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP). VI. Relevantná právna úprava 9. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. 10. Podľa § 155 ods. 1 písm. i) bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedenom v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. 11. Podľa § 155 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
VII. Právne posúdenie 12. V prejednávanom prípade bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu za spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Vzhľadom na to, že správny súd mimo žalobných bodov nezistil, že by boli dané vady uvedené v § 195 SSP, neaplikoval postup podľa § 196 SSP, resp. neaplikoval plnú jurisdikciu a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím preskúmaval v medziach žalobných bodov, ktoré vyhodnotil ako relevantné. 13. V nadväznosti na uvedené správny súd po oboznámení sa s obsahom žalobných bodov, resp. žalobnej argumentácie poukazuje na to, že miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na takýto žalobný dôvod (nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015). Žalobca formuloval svoje žalobné body relatívne všeobecne, pričom podstata jeho argumentácie spočívala v tom, že odôvodnenie napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia považuje za nedostatočné. Bez bližšej špecifikácie namietal, že správca dane mal reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci, medzi ktorými by mala byť logická súvislosť. Taktiež bez bližšej špecifikácie namietal, že v odôvodnení absentovalo vyloženie obsahu konkrétneho právneho predpisu na daný skutkový stav. Tieto všeobecne formulované žalobné body sú zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil už v odôvodnení a na ktoré žalovaný reagoval, resp. zaujal k nim stanovisko v napadnutom rozhodnutí. 14. Správny súd vychádzal zo skutkového stavu popísaného v rozhodnutiach daňových orgánov a keďže žalobca v tejto súvislosti nevzniesol námietky, správny súd ho považoval za ustálený. Vzhľadom na vyššie ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako ju určil správca dane a potvrdil žalovaný. 15. Konajúci senát 1S zistil, že správny súd už rozhodoval vo veci tých istých účastníkov konania (žalobcu a žalovaného) a totožného predmetu konania [pokuta za správny delikt § 154 ods. 1 písm. g)], pričom išlo o vec vedenú pod sp. zn. BA-1S/175/2020. Senát 1S poukazuje na to, že v uvedenej veci ako aj prejednávanej veci sú dané takmer totožné skutkové okolnosti, ako aj argumentácia daňových orgánov a žalobcu. Rozdielnym je v zásade len zdaňovacie obdobie, v súvislosti s ktorým došlo k spáchaniu deliktu, kedy v prípade sp. zn. BA-1S/175/2020 išlo o august 2015 a v prejedávanej veci ide o marec 2015. S ohľadom na uvedené a vzhľadom na totožnosť žalobnej argumentácie v týchto veciach, senát 1S v zmysle § 140 SSP poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. BA-1S/175/2020, ktorá dáva odpoveď na žalobné námietky žalobcu aj v tejto veci a s ktorou sa senát 1S stotožňuje. V tejto súvislosti nižšie opakuje, resp. vychádza zo záverov k žalobným námietkam, uvedených v rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. BA-1S/175/2020: 16. Súd neprisvedčil žalobným námietkam žalobcu, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie, že v ňom absentujú logické súvislosti a že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd preskúmal obsah odôvodnenia rozhodnutí z hľadiska obligatórnych náležitostí daných § 63 ods. 5 daňového poriadku. Vychádzal z toho, že pri administratívnom trestaní je potrebné riadiť sa zásadami Trestného zákonu, Trestného poriadku a dbať na dodržiavanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež prihliadal na to, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného sú rozhodnutia vydané v rámci jedného administratívneho konania, tvoria jeden celok. Súd dospel k záveru, že odôvodnenie oboch rozhodnutí spĺňa všetky obligatórne náležitosti. Sú v ňom uvedené: 1) aplikované právne predpisy, ktoré boli správne citované; 2) skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia: a) akú výšku nadmerného odpočtu si žalobca uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, b) že bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty a rozhodnutím mu bol určený rozdiel dane, c) skutok - „zdaňovacie obdobie marec 2015“ ako časový faktor aj charakteristika spôsobu spáchania správneho deliktu - „uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť“. Daňové orgány sa vysporiadali aj s námietkami daňového subjektu, ktoré uviedol v odvolacom konaní. Čo sa týka úvah ohľadom hodnotenia dôkazov - tu súd vychádzal z toho, že
predmetom prieskumu je rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré je následkom právoplatného rozhodnutia o určení rozdielu dane v sume 58 600,- eur ako fakticky zadefinovanej skutočnosti. Ak bol daný právoplatne určený rozdiel dane, daňové orgány správne v odôvodnení uviedli s odkazom na príslušné ustanovenia daňového poriadku matematický vzorec na výpočet 10 % zo sumy 58 600,- eur, vrátane výsledku. 17. K námietke žalobcu, že v odôvodnení je len stručne uvedená výška pokuty správny súd uvádza, že z obsahu oboch rozhodnutí vyplýva, že výška pokuty je uvedená konkrétnou sumou a menou (58 600,eur), s odkazom na príslušné ustanovenia daňového poriadku v správnom časovom znení účinnom do 31.12.2015. V oboch rozhodnutiach je jasne uvedený právny základ, titulom ktorého došlo k uloženiu pokuty, a to: a) rozhodnutie č. 104063137/2016 zo dňa 07.10.2016 (právoplatne určený rozdiel v sume 58 600,- eur), ktoré bolo žalobcovi riadne doručené dňa 19.10.2016; b) ustanovenia § 154, § 155 účinné do 31.12.2015; c) presné zdôvodnenie, akým spôsobom vypočítal výšku pokuty v sume 5 860,- eur, a to v rozhodnutí správcu dane: „10% z 58.600,- EUR = 5.860,- eur“ a v rozhodnutí žalovaného: „Výpočet pokuty: Sadzba: 10,00 % (3xZUS ECB alebo 10 %); Suma, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní: 58 600 eur; 10,00 % zo sumy 58.600,00 eur = 5 860,00 eur“. 18. Súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia obsahujú všetky obligatórne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku. Odôvodnenia sú jasné, zrozumiteľné a logické, opierajúce sa o konkrétnu právnu úpravu, z ktorej vyplýva aj spôsob výpočtu. Preto aj námietka žalobcu o absencii jasného vyloženia právneho predpisu na daný skutkový stav nie je dôvodnou. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný zaoberal všetkými podstatnými námietkami, ktoré potreboval na rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ sa s nejakým odvolacím dôvodom nevysporiadal podľa predstáv žalobcu, nemôže to mať za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 19. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk správny súd konštatuje, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. Napadnuté rozhodnutia žalovaného správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 20. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.