Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/6/2022 1022200034 13. 03. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200034.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LL.M., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Podtatranská hydina, a. s., Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, právne zastúpeného: KvaSňovský & Partners | ADVOKÁTI, s. r. o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102063765/2021 zo dňa 02.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 102063765/2021 zo dňa 02.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného: Podtatranská hydina, a. s., (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 101327244/2021 zo dňa 27.07.2021 (ďalej len „daňová exekučná výzva“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu podľa § 91 daňového poriadku voči daňovému subjektu, v ktorej mu oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100801822/2020 zo dňa 23.04.2020, ktorým bolo uložené daňovému subjektu peňažné plnenie vo výške 112.459,30 eur a právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správcu dane č. 101861992/2019 zo dňa 02.08.2019, ktorým bolo uložené daňovému subjektu peňažné plnenie vo výške 197.326,25 eur začal podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie, a to vydaním rozhodnutia č. 101275826/2021 zo dňa 20.07.2021 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 309.785,55 eur. 3. Správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku vyzval daňový subjekt, aby v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil tento daňový nedoplatok, a to na exekučný účet správcu dane. Zároveň ho podľa § 91 ods. 2 písm. g) daňového poriadku upozornil, že ak nebude zaplatený
v lehote určenej správcom dane, tak dôjde k vydaniu daňového exekučného príkazu na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľov platobných služieb; tými sú peňažné prostriedky uložené na účtoch v A. B. C., D. A. B., E. B. C.. Správca dane zároveň zakázal podľa § 91 ods. 2 písm. i) daňového poriadku daňovému subjektu nakladať so zablokovanými peňažnými prostriedkami. 4. Podľa § 108 ods. 5 daňového poriadku na základe príkazu daňového subjektu poskytovatelia platobných služieb aj zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. 5. Správca dane poučil daňový subjekt o možnosti podania odvolania, ktoré má odkladný účinok, a tiež mu poskytol informáciu podľa § 109 daňového poriadku, ako aj informácie o tom, ktoré peňažné prostriedky daňovej exekúcii nepodliehajú. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil daňovú exekučnú výzvu, keď skonštatoval, že dôvody na jej zrušenie nespĺňajú podmienky podľa § 91 daňového poriadku, keď daňový subjekt nepreukázal rozpor daňovej exekučnej výzvy s týmto ustanovením zákona. Nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu či iné dôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej daňovej exekučnej výzvy. 7. Z hľadiska skutkového stavu ešte žalovaný doplnil, že proti rozhodnutiu č. 101861992/2019 zo dňa 02.08.2019 podal daňový subjekt odvolanie, ktorému žalovaný rozhodnutím č. 100309965/2020 zo dňa 30.01.2020 nevyhovel. Tým sa rozhodnutie zo dňa 02.08.2019 stalo právoplatným dňa 05.02.2020, splatným dňa 20.02.2020 a vykonateľným dňa 21.02.2020. Daňový subjekt následne voči nemu podal 02.04.2020 správnu žalobu, pričom konanie Krajského súdu v Bratislave vo veci bolo uznesením č. k. 5S/84/2020-164 prerušené, a to do skončenia prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie na návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 5Sžfk/34/2018. Tvrdenie daňového subjektu, že si nemôže plniť svoje povinnosti vo vzťahu k správcovi dane riadne a včas, a nemá možnosť objektívne realizovať tieto povinnosti z dôvodu, že správca dane pristúpil k blokácii bankových účtov v iných konaniach, je nesprávne, pretože správca dane k týmto konaniam vydal rozhodnutie o odložení daňového exekučného konania s odblokovaním finančných prostriedkov u poskytovateľov platobných služieb. Správca dane tak zvolil zdržanlivý prístup, o čom svedčí aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101693629/2020 zo dňa 06.11.2020, ktorej sa dohodlo uhradenie daňového nedoplatku vzniknutého vo vyrubovacom konaniach v úhrnnej sume 1.755.702,03 eura vrátane vyššie spomenutých rozhodnutí do 30.04.2021. V priebehu platnosti dohodnutej zápisnice nastala skutočnosť, že uznesením súdu bol priznaný odkladný účinok väčšine nedoplatkov, ktoré boli predmetom tejto zápisnice, okrem dvoch, ktoré vyplývajú z vyššie menovaných rozhodnutí. Daňový subjekt následne po uplynutí dohodnutého termínu nejavil záujem o uhradenie daňového nedoplatku, a tak správca dane po vykonanej lustrácii majetku u poskytovateľov platobných služieb pristúpil k začatiu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu. 8. K námietke žalobcu, že správca dane odňal možnosť skontrolovať a identifikovať správnosť výšky a existencie daňového nedoplatku, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa nezakladá na pravde, keďže v priebehu daňového exekučného konania má daňový subjekt možnosť nahliadať do spisu, ale ten takúto žiadosť nevyužil. III. Správna žaloba 9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.01.2022 domáhal prieskumu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pričom tieto rozhodnutia označil za nezákonné, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“). 10. Žalobca na s. 3 až 7 citoval právnu úpravu podľa Ústavy Slovenskej republiky, SSP, správneho poriadku a daňového poriadku. Ďalej sa na s. 7 až 9 venoval preskúmateľnosti daňovej exekučnej výzvy správnymi súdmi vo všeobecnosti. Samotné žalobné body vymedzil na s. 9 a 10 a žalobný návrh na s. 11. Zvyšok správnej žaloby sa týkal návrhu na priznanie odkladného účinku (s. 11 až 21).
11. Podľa žalobcu akékoľvek vydanie rozhodnutia v rámci daňového exekučného konania predstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Zásah je možné evidovať a vidieť už pri daňovej exekučnej výzve, ktorá zakladá následky v hmotnoprávnej rovine. Obmedzenie dispozičného práva nakladať s majetkom možno kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej, ale aj medzinárodnej. Preto je potrebné a nevyhnutné tvrdenia žalovaného o tom, že „daňový subjekt následne po uplynutí dohodnutého termínu nejavil záujem o uhradení daňového nedoplatku, a tak správca dane po vykonanej lustrácii pristúpil k začatiu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu“ za nepreskúmateľné a za právne nesprávne. Žalobcovi nebolo zrejmé a nevedel si predstaviť, ako by mohol uhradiť daňový nedoplatok zo zablokovaných finančných prostriedkov, ktoré mu na účtoch bankových ústavov blokuje správca dane. Nie je tak možné, aby bol daňový subjekt objektívne schopný uhradiť daňový nedoplatok. Tvrdenie, že nebolo v úmysle daňového subjektu (žalobcu) uhradiť daňový nedoplatok, zasiahlo žalobcu do jeho práv a klasifikuje ho do role úmyselného daňového dlžníka. 12. Žalobca mal za to, že žalovaný zistený skutkový stav nevyhodnotil z hľadiska skutkových a právnych okolností, ako aj z hľadiska súdnych rozhodnutí. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa. Napadnuté rozhodnutie toto popiera. Z daňovej exekučnej výzvy nie je zrejmé, z akého dôvodu a na podklade akej skutočnosti pristúpil správca dane k výzve na zaplatenie práve danej sumy a rovnako na základe akej skutočnosti predmetná suma vznikla. Z dôvodu rozsiahlej agendy žalobcu nemá žalobca objektívnu možnosť identifikovať na základe daňovej exekučnej výzvy o aký daňový nedoplatok, resp. kumuláciu aký daňových nedoplatkov, v danom prípade ide a čoho sa týkajú. Preto je daňová exekučná výzva nepreskúmateľná. 13. Vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, keď ten nedostatočne zistil a následne aj posúdil skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadal so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami, a vyvodil z nich nesprávny právny záver, mal žalobca za to, že po dôslednom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, je nutné dospieť k záveru, že žalovaný a správca dane: neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci; spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci; vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach; prekročiť medze zákonom dovolenej správnej úvahy; cit.: „proces nepostupovali sa súlade s platným právnym poriadkom“. IV. Vyjadrenia žalovaného 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.09.2022. Tvrdenia žalobcu o tom, že nemal možnosť skontrolovať a identifikovať správnosť výšky a existencie daňového nedoplatku označil za nepravdivé argumentujúc tým, že mal možnosť kedykoľvek nahliadnuť do spisu, avšak túto možnosť nevyužil. Dôvody na zrušenie daňovej exekučnej výzvy, ktoré boli uvedené v odvolaní, nespĺňali podmienku na zrušenie tohto dokumentu. Žalobca nepreukázal rozpor daňovej exekučnej výzvy s § 91 daňového poriadku a ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, pričom neuviedol ani iné dôvody, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť daňovej exekučnej výzvy. 15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril. V. Pojednávanie 16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/6/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/6/2022.
17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná. 18. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 16.03.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. VI. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 88 ods. 1 daňového poriadku daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. 20. Podľa § 88 ods. 4 daňového poriadku správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. 21. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie. 22. Podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. 23. Podľa § 90 ods. 2 písm. f) a g) Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. 24. Podľa § 90 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi. 25. Podľa § 90 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81. 26. Podľa § 91 ods. 1 daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f). 27. Podľa § 91 ods. 2 písm. f) a g) daňového poriadku daňová exekučná výzva obsahuje výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1.
28. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. 29. Podľa § 91 ods. 6 daňového poriadku odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74. 30. Podľa § 96 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak exekučný titul bol zrušený. 31. Podľa § 108 ods. 4 daňového poriadku správca dane doručí do vlastných rúk poskytovateľom platobných služieb rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. 32. Podľa § 108 ods. 5 daňového poriadku správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. VII. Právne hodnotenie správneho súdu 33. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu správcu dane, a to v medziach a rozsahu žalobcom uplatnených žalobných bodov a ohľadne zisteného špecifického skutkového stavu veci. 34. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa SSP sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nemožno kvalifikovať ako rozhodnutia preskúmateľné v správnom súdnictve podľa SSP, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného, resp. predbežne vykonateľného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní. 35. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie. Teda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu nakladať so svojím majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy SR), ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty základných práv EÚ). 36. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (pozri rozhodnutia sp. zn. 2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012, 2Sžf/65/2012), ako aj Najvyššieho správneho súdu SR (napr. sp. zn. 5Sfk/38/2022) daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu, avšak v obmedzenom rozsahu. Zákonnosť daňovej exekučnej výzvy správny súd preskúmava v rozsahu dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.
37. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane začal daňové exekučné konanie (č. konania: 110000487747) vydaním rozhodnutia č. 101275826/2021 zo dňa 20.07.2021 podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku vo veci vymáhania daňového nedoplatku v sume vo výške 309.785,55 eur na podklade exekučného titulu právoplatného a vykonateľného a) rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 100801822/2020, ktorým bolo uložené peňažné plnenie vo výške 112.459,30 eur a b) rozhodnutia správcu dane (t. j. Úradu pre vybrané hospodárske subjekty) č. 101861992/2020 vo výške 197.326,25 eur. Správca dane v rozhodnutí o začatí daňovej exekúcie uviedol spôsob vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného u poskytovateľa platobných služieb podľa § 108 daňového poriadku. Podľa daňového poriadku je rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania právoplatné dňom vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky (§ 90 ods. 1 Daňového poriadku). Doručuje sa osobám, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladať s majetkom daňového dlžníka (§ 90 ods. 5 daňového poriadku). Nedoručuje sa však daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi (§ 90 ods. 3 daňového poriadku). 38. Správca dane následne na to vydal daňovú exekučnú výzvu podľa § 91 daňového poriadku voči žalobcovi, v ktorej mu oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Prešov a správcu dane, začal podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie, a to vydaním rozhodnutia č. 101275826/2021 zo dňa 20.07.2021 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 309.785,55 eur. Správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil tento daňový nedoplatok, a to na exekučný účet správcu dane. Zároveň ho podľa § 91 ods. 2 písm. g) daňového poriadku upozornil, že ak nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, tak dôjde k vydaniu daňového exekučného príkazu na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľov platobných služieb; tými sú peňažné prostriedky uložené na účtoch v A. B. C., D. A. B., E. B. C.. Správca dane zároveň zakázal podľa § 91 ods. 2 písm. i) daňového poriadku žalobcovi nakladať so zablokovanými peňažnými prostriedkami. Poukázal napokon aj na § 108 ods. 5 a § 109 daňového poriadku. 39. Žalobca v žalobe primárne namietal, že daňová exekučná výzva mu znemožnila prípadné plnenie daňového nedoplatku, keďže mu zablokoval finančné prostriedky na jeho účtoch v bankových ústavoch. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na daňovú exekučnú výzvu, ktorá priamo odkazuje na § 108 ods. 5 veta druhá daňového poriadku, podľa ktorej na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. Z daného dôvodu bolo aj v prípade zablokovaných finančných prostriedkov žalobcovi umožnené prikázať jednotlivým poskytovateľom platobných služieb, aby poukázali finančné prostriedky správcovi dane. Z daného dôvodu sa správny súd daný žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný . 40. Pokiaľ ide o žalobný bod, podľa ktorého žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu a na podklade akej skutočnosti pristúpil správca dane k výzve na zaplatenie práve danej sumy a na základe akej skutočnosti táto suma vznikla, tak správny súd poukazuje na rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, ako aj na daňovú exekučnú výzvu, ktoré špecifikujú dve právoplatné a vykonateľné rozhodnutia orgánov finančnej správy, a to Daňového úradu Prešov, č. 100801822/2020 zo dňa 23.04.2020 a rozhodnutie správcu dane č. 101861992/2019 zo dňa 02.08.2019, kde v prvom prípade išlo o sumu daňového nedoplatku vo výške 112.459,30 eur a v druhom prípade vo výške 197.326,25 eur. Spočítaním daných súm dospejeme k sume 309.785,55 eur, na ktorú znelo rozhodnutie o daňovej exekúcii, ako aj daňová exekučná výzva. Pokiaľ sa žalobca bráni tým, že z dôvodu svojej rozsiahlej agendy nemal objektívnu možnosť identifikovať o aké nedoplatky tu išlo, tak správny súd je toho názoru, že je zodpovednosťou žalobcu, aby si viedol svoje účtovníctvo a komunikáciu s oficiálnymi štátnymi inštitúciami tak, aby bola vedená prehľadne. Zodpovednosť za pochybenia a opomenutia v uvedenom nemožno prenášať na orgány verejnej správy a už vôbec nie sa z daného dôvodu domáhať vyslovenia nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Aj tento žalobný bod je preto nedôvodný. 41. Vo vzťahu k žalobnému bodu, podľa ktorého si žalovaný a správca dane neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci; spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci; vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach; prekročiť medze zákonom dovolenej správnej úvahy; cit.: „proces nepostupovali sa súlade s platným právnym poriadkom“, správny
súd uvádza, že ide o natoľko všeobecne vymedzený žalobný bod, ktorý nie je nijak bližšie precizovaný poukazom na konkrétny skutkový alebo právny stav veci. Žalobca sa v žalobe ani len náznakom nepokúsil vysvetliť, v čom spočíval napríklad nedostatok zisteného skutkového stavu (sám nepredložil žiadne iné podklady), neidentifikoval v čom rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, prípadne kde malo podľa názoru žalobcu dôjsť k prekročeniu správnej úvahy a pod. 42. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citovanú právnu úpravu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP). 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).