Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/108/2022 1022200745 29. 05. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200745.2
Uznesenie 6 BA-2S/108/2022
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Kralevich capital group s.r.o., so sídlom Súmračná 20, 821 02 Bratislava, IČO: 50 626 001, zastúpeného: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária ŠROBÁR, s. r. o., so sídlom Laurinská 12/212, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 875, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 851/2022/5/LBR zo dňa 24.03.2022, takto rozhodol: 6 BA-2S/108/2022
I. Správny súd žalobu odmieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 6 BA-2S/108/2022
I. Napadnuté rozhodnutie 1. Žalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č. SU/CS 1143/2020/22/LBR-11 zo dňa 12.10.2020 nariadil žalobcovi odstránenie stavby „Zázemie súkromnej pláže“, miesto stavby: lokalita A. B., C., na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, D. E. F., druh stavby: novostavba, účel stavby: nebytová budova - rekreácia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2021/37972-GRJ zo dňa 08.03.2021, pričom obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 12.03.2021 a vykonateľnosť dňa 11.06.2021 (ďalej spolu obe rozhodnutia ako „rozhodnutia o odstránení stavby“).
2. Nakoľko žalovaný zistil, že žalobca si v lehote uloženej rozhodnutiami o odstránení stavby nesplnil svoju povinnosť, podľa § 72 a § 73 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) pristúpil z úradnej povinnosti k začatiu výkonu rozhodnutí o odstránení stavby. Oznámením o začatí konania o výkone rozhodnutia č. SU/CS 4082/2021/14/LBR zo dňa 19.07.2021 (ďalej ako „oznámenie“) žalovaný v súlade s § 74 správneho poriadku oznámil žalobcovi ako povinnému začatie konania o výkone rozhodnutia. V oznámení uviedol, že nie je potrebné uložiť povinnému - žalobcovi dodatočnú lehotu na plnenie, pretože rozhodnutia o odstránení stavby určili žalobcovi dostatočnú lehotu na splnenie povinnosti, zároveň poučil žalobcu, že výkon rozhodnutia má dve fázy - nariadenie výkonu rozhodnutia a uskutočnenie výkonu rozhodnutia, a že po oznámení začatia konania správny orgán preskúma, či sú splnené podmienky na výkon rozhodnutia a ak nezistí žiadne obsahové alebo formálne prekážky, výkon rozhodnutia nariadi. 3. Voči oznámeniu podal žalobca námietky, o ktorých rozhodol žalovaný podľa § 76 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutím č. SU/CS 851/2022/5/LBR zo dňa 24.03.2022, doručeným zástupcovi žalobcu dňa 04.04.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým námietky žalobcu ako nedôvodné zamietol. K argumentácii žalobcu, že sa nejedná o nehnuteľnú vec a že skutkový záver rozhodnutí o odstránení stavby je nepravdivý, žalovaný uviedol, že je irelevantná, keďže tieto dôvody argumentácie existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia o odstránení stavby, ktoré sa stalo podkladom na konanie o výkone rozhodnutia. Uviedol, že v prípade konania o výkone rozhodnutia je právne relevantným výlučne to, či došlo k splneniu povinnosti spôsobom a v rozsahu podľa exekučného titulu – rozhodnutí o odstránení stavby. Námietky žalobcu o tom, že malo dôjsť k splneniu povinností v zmysle uvedených rozhodnutí a k uskutočneniu nového objektu vyhodnotil ako klamlivé, vecne a právne nesprávne, pretože zmena časti stavby nepochybne neznamená splnenie povinnosti povinným odstrániť stavbu. Z obsahu námietok práve naopak vyplýva, že žalobca naďalej odmieta splnenie svojej povinnosti odstrániť stavbu v rozsahu a spôsobom podľa exekučného titulu. Z predloženej fotodokumentácie žalobcom podľa žalovaného práve naopak vyplýva, že povinný stavbu neodstránil a vedenie tohto konania o výkone rozhodnutia je dôvodné. Námietku žalobcu o tom, že novovybudovaný objekt je vo vlastníctve tretej osoby, vyhodnotil žalovaný ako svojvoľnú, nepreukázanú. Dodal, že pokiaľ by sa povinný pro futuro plánoval zbaviť zodpovednosti za splnenie povinnosti, rozhodnutia o odstránení stavby sú záväzné aj pre právnych nástupcov vlastníkov stavby a skutočnosť, že pozemky vlastní iná osoba, nie je prekážkou pre výkon rozhodnutí. II. Žaloba a priebeh súdneho konania 4. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.05.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.06.2022, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia o zamietnutí námietok proti oznámeniu o začatí výkonu rozhodnutia. Žalobca odôvodnil prípustnosť správnej žaloby tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané žalovaným a je formálne označené ako rozhodnutie, ktoré sa priamo dotýka jeho spoločnosti, a to odkazom na § 177 a nasl. SSP a s poukazom na záver napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom. 5. Žalobca v žalobe namietal závery žalovaného, ktoré nemajú podklad v skutočnom skutkovom stave a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca spochybňoval záver žalovaného o tom, že nemohlo dôjsť k splneniu povinnosti žalobcom, namietal vykonanú obhliadku zamestnancom žalovaného, namietal zaujatosť zamestnancov žalovaného, aj nesprávny postup pri vykonaní dokazovania. Uviedol, že Zázemie súkromnej pláže bolo dňa 14.06.2022 a nasl. dni kompletne odstránené a následne v inej zostave opätovne poskladané (keďže ide o hnuteľnú vec) na iné miesto na pozemkoch nachádzajúcich sa už vo vlastníctve tretej osoby. Zdôraznil, že Zázemie súkromnej pláže nie je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v relevantnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) a nevzťahuje sa naň ani § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení z 11.10.2022 v tom zmysle, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a reagoval na jednotlivé námietky v kontexte svojich predchádzajúcich záverov v napadnutom rozhodnutí.
7. Žalobca sa vyjadril replikou z 09.11.2022, následne vyjadrením z 30.04.2023, v ktorých svoje námietky zo žaloby v podstate zopakoval. Žalovaný následne reagoval duplikou z 23.08.2023, v ktorej zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch. III. Právne posúdenie správneho súdu 8. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu. 9. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 10. Podľa § 7 písm. b) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), „Správne súdy nepreskúmavajú b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“ 11. Podľa § 97 SSP, „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“ 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“ 13. Podľa § 74 správneho poriadku, „Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkovi konania, ktorého sa výkon týka, začatie výkonu rozhodnutia; ak treba určiť lehotu na plnenie (§ 71 ods. 1), uvedie sa v tomto oznámení.“ 14. Podľa § 76 správneho poriadku, „(1) Proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať námietky. (2) Námietky majú odkladný účinok len vtedy, a) ak smerujú proti povoleniu odkladu alebo upusteniu od výkonu rozhodnutia, b) ak smerujú proti začatiu výkonu rozhodnutia pri výkone rozhodnutia vyprataním, c) ak sa v nich uplatňuje, že vymáhané plnenie sa už vykonalo alebo že ešte neuplynula lehota na plnenie, d) ak sa v nich uplatňuje na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa. (3) O námietkach rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať.“ 15. Podľa § 77 ods. 2 správneho poriadku, „Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu.“ 16. Skúmanie procesných podmienok je základnou povinnosťou správneho súdu, ktoré skúma kedykoľvek počas konania v súlade s § 97 SSP, preto súd v prvom rade pred rozhodnutím skúmal, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov alebo povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy
na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci (oznámenia o začatí konania o výkone rozhodnutia) nejde. 17. Správny súd uvádza, že napadnutým oznámením o začatí konania o výkone rozhodnutia podľa § 74 správneho poriadku správny orgán účastníkovi konania len oznamuje začatie výkonu rozhodnutia a nanajvýš určuje lehotu na plnenie, ak nebola určená v rozhodnutí (pričom v tomto prípade bola určená v rozhodnutí), teda týmto oznámením bolo žalobcovi výslovne len oznámené začatie konania o výkone rozhodnutia. Okrem toho priamo v oznámení bol žalobca poučený, že výkon rozhodnutia ako samostatné štádium správneho konania má dve fázy - nariadenie výkonu rozhodnutia a uskutočnenie výkonu rozhodnutia, a že po oznámení začatia konania správny orgán preskúma, či sú splnené podmienky na výkon rozhodnutia, ak nezistí žiadne obsahové alebo formálne prekážky, výkon rozhodnutia nariadi. Uvedeným oznámením bol žalobca len informovaný o začatí konania a jeho priebehu, nedošlo ním k nariadeniu výkonu rozhodnutia, neboli žalobcovi uložené žiadne povinnosti, malo teda výlučne informatívny charakter. Tento úkon (oznámenie) sám osebe nezakladal ani neukladal žalobcovi žiadne práva alebo povinnosti, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na jeho postavenie. Tento procesný úkon mal konkrétny vplyv na procesné práva žalobcu, ktoré vznikli začatím správneho konania, tieto však boli vyčerpané ich využitím alebo nevyužitím v rámci ďalšieho priebehu konania. 18. Napadnuté rozhodnutie o zamietnutí námietok voči uvedenému oznámeniu, nadväzujúc na toto oznámenie, ktoré neukladalo žalobcovi žiadne povinnosti, z logiky veci tiež nemohlo a ani neukladalo žalobcovi žiadne povinnosti, ani nijako nezasahovalo do jeho subjektívnych práv; práve naopak, poskytlo mu navyše informácie/vysvetlenie k jeho uvedeným námietkam. To, že žalobca v námietkach voči oznámeniu uplatnil rôzne námietky týkajúce sa aj správnosti samotných rozhodnutí o odstránení stavby, aj tvrdeného odstránenia stavby a jej opätovného poskladania v inej zostave, aj zmeny vlastníctva a navrhoval upustenie od výkonu rozhodnutia, a žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, (ktoré aj tak neboli z pohľadu úkonu - oznámenia o začatí konania o výkone rozhodnutia relevantné), neznamená, že týmto bolo žalobcovi nejako zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. Správny súd má za to, že rozhodnutie o námietkach proti oznámeniu o začatí konania o výkone rozhodnutia nie je rozhodnutím, ktoré ukladá žalobcovi akékoľvek povinnosti, ale súvisí výlučne s oznámením začatia konania o výkone rozhodnutia, ktoré už bolo vydané v rámci konania o odstránení stavby podľa stavebného zákona, čo tomuto napadnutému rozhodnutiu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Povinnosti boli žalobcovi uložené už právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami o odstránení stavby, prípadne neskôr rozhodnutiami o samotnom nariadení či uskutočnení výkonu rozhodnutia. Podľa správneho súdu majú napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce oznámenie, charakter procesných rozhodnutí/opatrení, ktoré predstavujú „len“ následné právne akty smerujúce k splneniu povinnosti žalobcu odstrániť nepovolenú stavbu vyplývajúcej mu z iných právoplatných rozhodnutí o odstránení stavby a tieto sú vydané pred prípadným nariadením a uskutočnením výkonu rozhodnutia v konaní o výkone rozhodnutia konania podľa § 71 a nasl. správneho poriadku. 19. Práva a povinnosti žalobcu ako účastníka konania sa v konaní o odstránení stavby vydaním napadnutého rozhodnutia v hmotnoprávnej rovine nijakým spôsobom nemenia, keďže ako oznámenie tak aj samotné napadnuté rozhodnutie o zamietnutí námietok žalobcu voči oznámeniu nijakým spôsobom nezasahujú do povinnosti žalobcu odstrániť nepovolenú stavbu. V danom prípade má napadnuté rozhodnutie charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len procesného postupu správneho orgánu v konaní o výkone rozhodnutia a nerozhoduje sa v ňom o žiadnych právach, právom chránených záujmoch ani povinnostiach žalobcu. Správny súd teda dospel k záveru, že po vydaní
oznámenia a napadnutého rozhodnutia zostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké a zároveň nedošlo k spôsobeniu ujmy, škody, prípadne iného negatívneho následku žalobcovi. 20. Okrem toho pre úplnosť súd uvádza, že žalobca v rámci konania o výkone rozhodnutia, po podaní námietok z 16.08.2021 voči napadnutému oznámeniu v tomto konaní, podal aj samostatný návrh z 18.03.2022 na upustenie od výkonu rozhodnutia (ktorý bol žalobcom formulovaný aj v námietkach proti oznámeniu), ktorý bol vybavený upovedomením o vybavení podania z 05.05.2022; žalovaný zaslal upovedomenie o prebiehajúcom konaní z 05.05.2022 aj G. H. z dôvodu, že na základe kúpnej zmluvy z 10.06.2021, V-24771/2021 z 05.08.2021 sa stala výlučnou vlastníčkou pozemkov, na ktorých bola stavba Zázemie súkromnej pláže, a teda aj ona bola účastníčkou konania o výkone rozhodnutia (čoho sa v podstate žalobca domáhal aj v námietkach voči oznámeniu). Následne žalovaný vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie náhradným výkonom rozhodnutia, voči ktorému žalobca podal námietky, následne bolo o nich rozhodnuté, až napokon dňa 28.07.2022 došlo k náhradnému výkonu rozhodnutia, o čom je spísaná zápisnica. Žalobca teda v rámci exekučného konania mohol uplatňovať (a aj uplatňoval) svoje práva v podobe podávania opravných prostriedkov voči každému úkonu správneho orgánu, resp. v podobe podávania správnych žalôb v prípade takých rozhodnutí/opatrení správneho orgánu, ktorými mu bolo nejako zasiahnuté do subjektívnych práv; napadnuté rozhodnutie takým však nie je. 21. Ďalej súd uvádza, že ak aj správny orgán chybne v poučení rozhodnutia uvedie, že toto je preskúmateľné súdom, ale nie je; takéto nesprávne poučenie správneho orgánu nezakladá prípustnosť prieskumu takéto rozhodnutia v správnom súdnom konaní a súd žalobu podanú proti neprípustnému predmetu prieskumu odmietne v súlade s § 7 SSP. 22. Závery správneho súdu ohľadom neprípustnosti predmetu prieskumu v prípadne napadnutého rozhodnutia a oznámenia podľa § 7 písm. e) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, podporujú aj závery z iných rozhodnutí súdov týkajúce sa obdobných predmetov prieskumu, ktoré možno mutatis mutandis aplikovať aj na túto vec, napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/89/2020 z 21.04.2020 (týkajúce sa predmetu prieskumu rozhodnutia ohľadom oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby), uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/32/2025 z 01.08.2025 (týkajúce sa predmetu prieskumu rozhodnutia o nevyhovení námietke voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku). 23. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že úkony správneho orgánu - napadnuté rozhodnutie a oznámenie - nie sú spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé osebe nezakladajú ani neukladajú žalobcovi žiadne práva alebo povinnosti, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na jeho postavenie. Vzhľadom na procesný charakter napadnutého rozhodnutia, pri absencii zisteného dopadu tohto rozhodnutia v podobe ujmy na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho konania, správny súd žalobu žalobcu smerujúcu voči napadnutému rozhodnutiu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal žalobnými námietkami vo veci samej. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 SSP, kedy v prípade odmietnutia žaloby nemá právo na náhradu trov konania žiaden z účastníkov konania. Zároveň súd nezistil dôvody na postup podľa § 171 ods. 1 SSP, t. j. na vyhodnotenie procesného zavinenia odmietnutia žaloby iba jednému z účastníkov konania a priznanie náhrady trov konania druhému účastníkovi konania, pretože jednak žalobca v zastúpení advokátom sám podal žalobu, ktorá je neprípustná (teda zavinil podanie neprípustnej žaloby), na druhej strane žalovaný formuloval nesprávne poučenie v napadnutom rozhodnutí o jeho preskúmateľnosti správnym súdom (čím sa pričinil k podaniu neprípustnej žaloby). 25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 2 BA-2S/108/2022
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom sa v kasačnom konaní nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.