Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/174/2022 1022201110 26. 06. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201110.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph. D. a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu: Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51003848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101699133/2022 zo dňa 08.06.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu zamieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 102463340/2021 zo dňa 02.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) uložená pokuta vo výške 52 835,00 Eur (ďalej len „pokuta“) za spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, a to za uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) nižšej ako daň, ktorú mal uviesť (ďalej len „správny delikt“). V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na žalobcom podané dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 5 035,39 Eur a na následne vykonanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty Daňovým úradom Prešov v súvislosti so zdaňovacím obdobím. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol žalobcovi rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 100129890/2021 zo dňa 27.01.2021 v spojení s odvolacím rozhodnutím žalovaného č. 101305180/2021 zo dňa 22.07.2021 vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie v sume 168 720,89 Eur (ďalej len „rozdiel dane“). 2. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol výpočet pokuty s odkazom na ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, § 155 ods. 2 , ods. 5, ods. 7 daňového poriadku, kedy za začiatok plynutia sankcionovaného obdobia uviedol deň 29.12.2015, čo je deň nasledujúci po dni konca lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie. Koniec doby sankcionovaného obdobia prvostupňový orgán
určil na deň 14.02.2019 ako deň konca 15 dňovej lehoty na podanie dodatočného daňového priznania odo dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole, ktoré bolo doručené dňa 30.01.2019. Sankcionované obdobie prvostupňový orgán určil v počte dní 1144 (29.11.2015 – 14.02.2019), v sadzbe pokuty 10 % z rozdielu dane. 3. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 101699133/2022 zo dňa 08.06.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Žalovaný potvrdil správnosť výpočtu pokuty uskutočneného prvostupňovým orgánom vo svojom rozhodnutí. Žalovaný skonštatoval, že podľa relevantnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne, bez možnosti správnej úvahy, a to v prípade, ak si daňový subjekt nesplní daňovú povinnosť, a to či už v správnej výške alebo v stanovenej lehote. Žalovaný ďalej uviedol, že dátum úhrady rozdielu dane nemá vplyv na výšku pokuty, keďže pokuta plní represívnu funkciu, na základe ktorej daňový subjekt znáša následky protiprávneho konania. Zároveň žalovaný odmietol námietky žalobcu o dvojitom postihnutí jeho konania aj úrokom z omeškania a aj uložením pokuty, keďže úroky z omeškania vyrubujú len v prípade oneskorenej úhrady rozdielu dane daňovníkom. V závere žalovaný skonštatoval zákonnosť vydania prvostupňového rozhodnutia. II. Správna žaloba 4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 08. 08. 2022, ktorú odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“). Žalobca v úvodných častiach svojej žaloby poukázal na relevantné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok, ďalej len „správny poriadok“), daňového poriadku, SSP. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za príliš všeobecné a neodrážajúce konkrétnu situáciu žalobcu, kedy žalovaný pri ukladaní pokuty nepoužil správnu úvahu podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku a neprihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Povinnosť prihliadnuť na uvedené skutočnosti bolo podľa žalobcu povinnosťou žalovaného spolu s uvedením odôvodnenia, čo ale žalovaný neurobil, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie žalovaného preto podľa žalobcu nemožno považovať za akceptovateľné a udržateľné. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie k žalobe 5. K žalobe sa podaním doručeným dňa 27. 03. 2023 vyjadril žalovaný, ktorý považoval žalobnú argumentáciu žalobcu za zhodnú s odvolacími námietkami v administratívnom konaní. Podľa názoru žalobcu sa pokuta ukladá obligatórne, teda bez uvedenia správnej úvahy. V ďalších častiach vyjadrenia žalovaný poukazoval na spôsob výpočtu uloženej sankcie, ktorý bol predmetom odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán mal k dispozícii dostatok dôkazov a dostatočne posúdil skutkový stav, keďže vychádzal z údajov z rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 6. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03. 04. 2023, sa žalobca ďalej nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 7. Podľa § 16 ods. 9 daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom
konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. 8. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 9. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f). 10. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane. 11. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. 12. Podľa § 155 ods. 5 daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške 7 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3 %, pokuta sa uloží vo výške 3 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). 13. Podľa § 155 ods. 7 daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. V. Právne posúdenie žaloby správnym súdom 14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu. 15. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu žaloby a uplatnených žalobných bodov, ktorými bol v tomto konaní viazaný, pričom nezistil splnenie podmienok podľa § 134 ods. 2 SSP, kedy by rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný nebol. Správny súd súčasne nezistil existenciu tzv. vád trestania podľa § 195 SSP, na základe ktorých by bol rovnako oprávnený vykonať súdny prieskum mimo uplatneného rozsahu žaloby a žalobných bodov.
16. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu opomenutia žalovaného prihliadnuť na okolnosti žalobcom spáchaného deliktu, ktoré sa týkajú závažnosti, trvania a následkov protiprávneho stavu. 17. Správny súd v nadväznosti na žalobné body uvádza, že pre výpočet pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku zákon stanovuje pevný výpočet vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania. Uvedené ustanovenie neumožňuje správcovi dane aplikovať správnu úvahu a individualizovať sankciu, keďže sankcia nie je stanovená ako rozpätie súm ale ako pevný výpočet (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 4. 2026, sp. zn. 5Sfk/7/2024). 18. Na doplnenie tiež správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade bolo daňovými orgánmi rozhodnuté o správnom delikte, ktorý je založený na princípe objektívnej zodpovednosti, kedy daňové orgány vychádzajú z právoplatných rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, ktorými sú viazané. Subjektívne okolnosti na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktoré viedli k priznaniu dane, ktorá je nižšia ako daň, ktorá mala byť v (dodatočnom) daňovom priznaní uvedená, nie sú predmetom konania o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, a nemajú žiaden vplyv ani na rozhodnutie o vine a treste (sankcii) za spáchaný správny delikt, ktorá je v tomto prípade určená pevnou sumou. Liberácia u daňového subjektu preto v tomto prípade nie je prípustná. 19. Pokiaľ žalobca namieta porušenie § 155 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, dané ustanovenie sa na danú vec neaplikuje, nakoľko ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 5 daňového poriadku predstavujú vo vzťahu k ust. § 155 ods. 4 daňového poriadku špeciálne ustanovenie, ktoré má aplikačnú prednosť a ktoré už z povahy veci vylučuje všeobecnú aplikáciu ust. § 155 ods. 4 daňového poriadku (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/32/2020 zo dňa 8. 12. 2020). 20. Správny súd preto v kontexte uvedených záverov podporených doposiaľ ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že daňové orgány postupovali správne, keď sankciu za správny delikt uložili podľa ustanovení § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, v spojení s § 155 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku bez toho, aby uplatňovali zásadu individualizácie sankcie za spáchaný delikt, ktorá sa premieta do ustanovenia § 155 ods. 4 daňového poriadku. 21. Rozhodnutie žalovaného preto nie je možné považovať za nepreskúmateľné, keďže prvostupňový orgán ako aj žalovaný uviedli sumu rozdielu dane ako základ, od ktorého sa vypočítavala výška uloženej pokuty, a to spolu s počtom dní tvoriacim sankcionované obdobie, a s uvedením príslušnej sadzby pokuty platnej v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. 22. Na základe uvedených skutočností preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 23. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, kedy žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také dôvody, pre ktoré by takéto priznanie bolo možné spravodlivo požadovať. 24. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.