Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/175/2022 1022201112 25. 06. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201112.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, Kežmarok, IČO: 31 651 682, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101699263/2022 zo dňa 08. júna 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 102463689/2021 zo dňa 02. decembra 2021, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05. januára 2022, v ktorom vyjadril nesúhlas so závermi prvostupňového rozhodnutia. 3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101699263/2022 zo dňa 08. júna 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po sumarizácii konania pred správcom dane žalovaný uviedol, že podľa platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne, a teda nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží alebo nie, ale je povinný ju uložiť, ak si daňový subjekt nesplní povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. 4. Námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že nebol uvedený dátum úhrady rozdielu dane, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné, pretože dátum úhrady rozdielu dane v prípade uloženia tejto pokuty nemá vplyv na jej výšku. Je to represívna funkcia tejto sankcie, na základe
ktorej daňový subjekt znáša následky protiprávneho konania. Pokutu z rozdielu dane uložil správca dane z dôvodu, že žalobca v daňovom priznaní uviedol daň nižšiu ako zistil správca dane a vypočítal ju podľa vzorca uvedeného v § 155 ods. 4 daňového poriadku tak, ako je to uvedené vo výpočte výšky pokuty. 5. Za neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu o duplicitnom sankcionovaní pokutou aj úrokom z omeškania, pretože správca dane vyrubuje úrok z omeškania iba v prípade, ak daňový subjekt uhradil rozdiel dane oneskorene. Úrok z omeškania sa vyrubuje podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške daň, alebo v lehote, alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane rozdiel dane. 6. Žalovaný uzavrel, že správca dane postupoval v súlade s § 155 ods. 2 daňového poriadku a námietky žalobcu, že uloženie sankcie má plniť preventívnu funkciu, že sankcia je uložená s veľkým časovým odstupom, že sa jedná o duplicitné sankcionovanie, ako aj že ukladanie sankcií nie je povinnosťou správcu dane, ale má k nemu pristúpiť iba v prípade, keď si daňový subjekt nesplní svoje povinnosti dobrovoľne, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. II. Žaloba 7. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 08. augusta 2022, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 8. Žalobca poukázal na právny základ žaloby, pričom odkázal na Ústavu SR, zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a daňový poriadok, pričom citoval vybrané ustanovenia dotknutých právnych predpisov. 9. Žalobca namietol, že rozhodnutia neobsahujú zákonom predpísané náležitosti a napadnuté rozhodnutie je príliš všeobecné a široko koncipované, a neodráža konkrétnu situáciu žalobcu. Poukázal na § 155 ods. 4 daňového poriadku, pričom mal za to, že uvedené náležitosti, a teda, že správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, predstavujú obligatórne náležitosti rozhodnutia o uložení pokuty, bez ohľadu na to, za aký daňový delikt sa pokuta ukladá. Absenciou obligatórnej náležitosti rozhodnutia o uložení pokuty napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou z dôvodu nesúladu výroku a odôvodnenia. 10. Žalobca mal za to, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako žalovaný a správca dane vyhodnotili závažnosť protiprávneho konania žalobcu, resp. v čom videli protiprávnosť konania žalobcu. Zároveň nie je zrejmé ani to, ako bolo vyhodnotené trvanie protiprávneho stavu a ani to, aké malo porušenie povinností následky. Žalobca mal za to, že povinnosť odôvodnenia závažnosti, trvania a následkov protiprávneho konania určuje daňový poriadok ako absolútnu povinnosť, bez ohľadu na daňový delikt. 11. Žalobca mal za to, že žalovaný a správca dane (i) rozhodli na základe neprávoplatného základného rozhodnutia, (ii) neobstarali si dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, (iii) spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, (iv) vydané rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, (v) prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, (vi) nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi, (vii) nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti a (viii) procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27. marca 2023, pričom uviedol, že správca dane uložil žalobcovi pokutu na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu č. 101305287/2021 zo dňa 22. júla 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100130465/2021 zo dňa 27. januára 2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eura na DPH za obdobie december 2015.
Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 26. júla 2021. Správca dane tak vydal prvostupňové rozhodnutie na základe právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. 13. Žalovaný ďalej uviedol, že pokuta bola vypočítaná poľa § 155 ods. 2 daňového poriadku a správca dane mal dostatok dôkazov a dostatočne posúdil skutkový stav, pretože pokutu za správny delikt uložil na základe údajov z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane a zákonom stanoveného výpočtu výšky správneho deliktu. Žalovaný nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a navrhol žalobu zamietnuť. 14. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Konanie na správnom súde 15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/175/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. V. Pojednávanie 16. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 25. júna 2026, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a/ SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. VI. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 20. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/. 21. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku, pokuta podľa odseku 1 písm. f/ až h/sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení
oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane. 22. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti. VII. Závery správneho súdu 23. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt vo výške XX.XXX,XX eura, a to na nasledujúcom základe - uvedenie dane v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Správny súd sa tak zameral na to, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s daňovým poriadkom, ak žalobcovi uložili pokutu za spomenutý správny delikt. 24. Po preskúmaní žaloby správny súd v prvom rade konštatuje, že žalobca podal žalobu, ktorej obsah bol na mnohých miestach neurčitý, všeobecný a so súdenou vecou zjavne nesúvisiaci (napríklad odkaz na správny poriadok, ktorého aplikácia je s odkazom na § 163 daňového poriadku vylúčená). Správny súd sa tak nemohol zaoberať vágne formulovanými generálnymi výhradami, spočívajúcimi v citácii veľkého množstva právnych predpisov (aj nesúvisiacich) alebo judikatúry, či všeobecných konštatovaní. Správna žaloba musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože správnemu súdu neprináleží úloha namiesto žalobcu vyhľadávať možné porušenie zákona. Správny súd preto k jednotlivým žalobným námietkam uvádza svoje práve posúdenie v kontexte ich obsahového uplatnenia. 25. Žalobca namietol, že vydané rozhodnutia neobsahovali zákonom predpísané náležitosti, a to s odkazom na § 155 ods. 4 daňového poriadku - orgány finančnej správy podľa žalobcu neprihliadli na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Danú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 26. Správny súd dáva žalobcovi za pravdu, že § 155 ods. 4 daňového poriadku uvádza, že správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, avšak je potrebné uviesť, že žalobcovi bola uložená sankcia s odkazom na 155 ods. 1 písm. f/ bod 1. daňového poriadku, ktorý stanovuje, že správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) ročne zo sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/. Daňový poriadok v § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 tak stanovuje presnú výšku pokuty, ktorú možno uložiť (nejedná sa o rozpätie od - do). Správny súd súčasne uvádza, že v prípade správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku zákon ukladá správcovi dane povinnosť uložiť pokutu, a teda sa nejedná o oprávnenie správcu dane, ale o jeho povinnosť (k rovnakým záverom dospel aj Najvyšší správy súd SR v rozsudku sp. zn. 4Stk/11/2021 zo dňa 28. februára 2023). 27. V prípade, ak daňový poriadok pracuje s pojmom „trojnásobok základnej úrokovej sadzby“ ECB ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, jedná sa o priamo určiteľnú sumu, a to bez ohľadu na závažnosť správneho deliktu, trvanie a následky protiprávneho stavu. Inak povedané, skutočnosti uvedené v § 155 ods. 4 daňového poriadku nemajú vplyv na sankciu, ktorá bola žalobcovi uložená. V danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnom delikte založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Orgány finančnej správy vychádzajú z právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorým sú viazané, pričom subjektívne okolnosti na strane daňového subjektu, ktoré viedli k priznaniu dane, ktorá je nižšia ako daň, ktorá mala byť v daňovom priznaní uvedená, nie sú predmetom konania o predmetnom správnom delikte a na rozhodnutie o vine a treste (sankcii) zaň nemajú žiadny vplyv a liberácia daňového subjektu nie je
prípustná (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/32/2020 zo dňa 08. decembra 2020). 28. Pre uloženie sankcie podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku je podstatné, že daňovému subjektu bola zvýšená rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedená v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatená podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania a od tejto sumy sa potom odráža výška sankcie. Z predloženého administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobcovi bolo vydané rozhodnutie č. 100130465/2021 zo dňa 27. januára 2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur na DPH za obdobie december 2015. Toto rozhodnutie, spolu s rozhodnutím o odvolaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 26. júla 2021. Bola tak splnená podmienka právoplatného rozhodnutia, ktorým bola zvýšená daň uvedená v daňovom priznaní (v čase vydania prvostupňového rozhodnutia) - splnenie tejto podmienky je podstatné na uloženie pokuty na základe § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku. Na výšku pokuty tak nemá vplyv (i) úhrada zvýšenej dane, (ii) trvanie tohto deliktu a ani (iii) závažnosť a následky. Správny súd súčasne uvádza, že § 155 ods. 4 daňového poriadku sa na danú vec neaplikuje, pretože § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku predstavuje vo vzťahu k § 155 ods. 4 daňového poriadku špeciálne ustanovenie, ktoré má aplikačnú prednosť a ktoré už z povahy veci vylučuje všeobecnú aplikáciu § 155 ods. 4 daňového poriadku (obdobne sa vyjadril aj Najvyšší správy súd SR v rozsudku sp. zn. 4Stk/11/2021 zo dňa 28. februára 2023). 29. Práve suma vo výške XXX.XXX,XX eur bola sumou, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní a z tejto sumy sa vypočítala uložená sankcia (trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB ročne, čo činilo 10 %). Ako v prvostupňovom, tak aj v napadnutom rozhodnutí bol jasne uvedený výpočet uloženej pokuty, spolu so správnou úvahou orgánov finančnej správy. Nemožno tak postupu orgánov finančnej správy vytknúť žalobcom tvrdené nedostatky. 30. Orgány finančnej správy tak vychádzali z právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorým boli viazaní. Subjektívne okolnosti na strane daňového subjektu nie sú predmetom konania o predmetnom správnom delikte a na rozhodnutie o správnom delikte nemajú vplyv, pričom daňový poriadok neuvádza ani možnosť liberácie daňového subjektu. Z výrokov napadnutých rozhodnutí je dostatočne a jasne zrejmé, že (i) pokuta bola žalobcovi uložená s odkazom na § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku, a to za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, (ii) vo výške XX.XXX,XX eur a (iii) na nasledovnom skutkovom základe - uvedenie dane v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 nižšej ako daň. 31. Rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt, boli nepochybne len zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť vzhľadom na právoplatnosť predtým vydaného rozhodnutia o určení rozdielu DPH. Uloženie pokuty bolo aj v prípade žalobcu len obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov voči žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý začal už daňovou kontrolou a v rámci ktorej mal žalobca možnosť vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane počas daňovej kontroly. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo nielen určenie rozdielu dane, ale aj uloženie pokuty za správny delikt. Aj v tomto prípade je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v konaní o správnom delikte išlo o dvojstupňové konanie daňových orgánov, a teda žalobca mal možnosť vzniesť námietky v odvolacom konaní, čo aj učinil. Je tiež potrebné vziať do úvahy charakter konania o uložení sankcie, kde správca dane rozhodoval len na podklade právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, s ktorým bol žalobca oboznámený. 32. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a/ až e/ SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.