Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/45/2026 1026200050 11. 08. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1026200050.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NaZáhorí, so sídlom Chvojnica 15, 906 06 Chvojnica, IČO: 52148769, právne zastúpený: Mgr. Ľubomír Karika, advokát, A. A. B. C. D. XXX/XX, XXX XX B., proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Krížkova 949/9, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 000576/2025, č. URHH/004851/2025-120, 079512/2025 zo dňa 21.10.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.02.2026, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.02.2026 zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.02.2026 domáha preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 000576/2025, č. URHH/004851/2025-120, 079512/2025 zo dňa 21.10.2025 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. i) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o hazardných hrách“) uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že v čase výkonu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku dňa 04.06.2025 na webovom sídle E. propagoval hazardné hry dostupné na území Slovenskej republiky prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete, na ktoré nebola udelená ani vydaná licencia podľa zákona o hazardných hrách, a to tým, že v článku „Historické začiatky hazardu na Záhorí“ zverejnenom na webovom sídle E. zverejnil hypertextové odkazy na webové sídla E. F. E., čím porušil zákaz propagovania hazardných hier bez udelenej alebo vydanej licencie podľa ustanovenia v § 4 ods. 4 v spojení s § 4 ods. 3 a § 2 písm. aa) zákona o hazardných hrách. 2. Žalobca v rámci podanej žaloby súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma spočívajúca až v likvidačnom zásahu do jeho činnosti a ohrození jeho ďalšej existencie. Uviedol, že je občianskym združením s minimálnymi príjmami, čo podľa jeho názoru vyplýva aj z daňového priznania za rok 2024 pripojeného k správnej žalobe. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na svoje ekonomické pomery nie je schopný uloženú pokutu riadne a včas uhradiť, v dôsledku čoho mu hrozí začatie exekučného konania a ďalšie nepriaznivé následky. Podľa žalobcu by nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe viedlo k nenávratnému zásahu do jeho práv ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže predmetom konania je peňažná sankcia a odklad jej vykonateľnosti by verejný záujem nijakým spôsobom neohrozil.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 28.07.2026. Navrhol, aby správny súd tomuto návrhu nevyhovel. Uviedol, že podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP nie sú v danom prípade splnené, keďže žalobca existenciu hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku relevantným spôsobom nepreukázal. Podľa žalovaného sa žalobca obmedzil len na všeobecné tvrdenia o likvidačnom zásahu do jeho činnosti a ohrození jeho existencie, ktoré nepodložil konkrétnymi a hodnovernými dôkazmi. Žalovaný poukázal na to, že samotné daňové priznanie za rok 2024 nepreukazuje, že úhrada pokuty vo výške X.XXX,- eur, uloženej na dolnej hranici zákonného rozpätia, by mala pre žalobcu likvidačný charakter alebo by spôsobila vážny nenapraviteľný následok. Zdôraznil tiež, že napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená peňažná sankcia, pričom prípadná ujma spočívajúca v jej úhrade je svojou povahou odstrániteľná, keďže v prípade úspechu žalobcu v konaní by mu zaplatená pokuta mohla byť vrátená. Podľa žalovaného ani prípadné začatie vymáhania uloženej sankcie samo osebe nezakladá existenciu závažnej ujmy v zmysle § 185 SSP. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom na ochrane pred nelegálnou propagáciou hazardných hier a na účinnom a včasnom vyvodzovaní zodpovednosti za porušenia zákona o hazardných hrách. Z uvedených dôvodov navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 8. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 10. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku, jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe. 11. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 13. Po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správny súd dospel k záveru, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil ani jeden zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že úhrada uloženej pokuty vo výške X.XXX,- eur by predstavovala likvidačný zásah do jeho činnosti a ohrozila by jeho ďalšiu existenciu, pričom poukázal najmä na svoje minimálne príjmy vyplývajúce z daňového priznania za rok 2024. Uvedené tvrdenia však zostali v rovine všeobecných konštatovaní bez ich podrobnejšieho skutkového a dôkazného podloženia. 14. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil daňové priznanie za rok 2023 a rok 2024, avšak nepredložil ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné spoľahlivo posúdiť jeho aktuálnu ekonomickú situáciu a vyhodnotiť reálny dopad úhrady uloženej sankcie na jeho činnosť. Žalobca nepredložil najmä údaje o aktuálnom stave finančných prostriedkov, výške disponibilných zdrojov, štruktúre príjmov a výdavkov, prípadných záväzkoch alebo iné podklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že úhrada pokuty vo výške X.XXX,- eur by mala pre neho skutočne likvidačné následky. Samotné daňové priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobia preto nemožno považovať za postačujúci podklad na osvedčenie tvrdenej hrozby závažnej ujmy. 15. Správny súd zároveň poukazuje na to, že napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená peňažná sankcia. Prípadná majetková ujma spočívajúca v jej úhrade je odstrániteľná, keďže v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej a zrušenia napadnutého rozhodnutia možno vzniknutý stav napraviť spôsobom predpokladaným právnym poriadkom. Samotná skutočnosť uloženia peňažnej povinnosti preto bez ďalšieho neosvedčuje existenciu závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle § 185 písm. a) SSP. 16. Správny súd zároveň poukazuje na to, že samotné tvrdenie žalobcu o hroziacom začatí exekučného konania v prípade neuhradenia uloženej pokuty bez ďalšieho neosvedčuje existenciu závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Možnosť núteného výkonu rozhodnutia predstavuje zákonom predpokladaný následok nesplnenia právoplatne uloženej povinnosti a sama osebe nezakladá dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil tvrdenú priamu hrozbu značnej hospodárskej či finančnej škody ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 18. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).