Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-43Sa/5/2022 2022200068 28. 01. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200068.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. apríla 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 3. marca 2021. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca splnil zdravotnú podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 2. Na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok zamietol aj s použitím čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. 3. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán zhrnul priebeh dávkového konania, ako aj odvolacie námietky žalobcu, ktorými namietal posúdenie zdravotného stavu a počet rokov, ktoré boli započítané na vznik nároku na invalidný dôchodok. Poukázal na priebeh posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Trnava a ústredia. Následne citoval z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici z 3. septembra 2021 a skonštatoval, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 9 - stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), písmena b) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 50 %, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia od 30 % do 50 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania je 60 % od 29. augusta 2020. Pri posúdení zdravotného stavu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Banskej Bystrici hodnotil lekárske správy a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 3. septembra 2021, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tohto rozhodnutia. Ďalej druhostupňový orgán poukázal, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, k 29. augustu 2020, dosiahol 53 rokov veku, a preto s poukazom na § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení bolo potrebných 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, ktoré sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Skonštatoval, že pred vznikom invalidity, t. j. pred 29. augustom 2020, žalobca spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov írska získal 4 850 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho druhostupňovému orgánu vyplynulo, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 13 rokov a 105 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Dospel preto k záveru, že aj napriek zmene v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia bolo potrebné žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok opätovne zamietnuť. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v odvolacom konaní dodatočne žalovanej oznámil nové skutočnosti, a to dobu zamestnania v Írsku, k čomu pripojil doklady o zamestnaní. Príslušná inštitúcia Sociálneho poistenia Írska potvrdila dobu poistenia, ktorú žalobca získal podľa právnych predpisov Írska, a to v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 v počte 7 dní, v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 v počte 7 dní, v období od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 v počte 7 dní, v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 v počte 28 dní, od 1. januára 2020 do 28. augusta 2020 (t. j. do vzniku invalidity) v počte 280 dní. S poukazom na § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení druhostupňový orgán uviedol, že na dôchodkové účely nebolo žalobcovi hodnotené obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 1. januára 2001 do 6. mája 2003, počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Skonštatoval, že do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj obdobie pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti v zmysle § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“). Pretože uvedené obdobie trvalo v období po 31. decembri 2000 a počas neho žalobcovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ani za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na dôchodkové účely nebolo žalobcovi hodnotené ani obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 27. januára 2009 do 28. apríla 2009 a od 24. augusta 2015 do 8. novembra 2015, nakoľko uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení. II. Žaloba a jej dôvody 4. Žalobca podal dňa 7. apríla 2022 včas správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, doplnenú podaním z 27. septembra 2022. Žiadal preskúmať započítané roky do obdobia dôchodkového poistenia a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie. Poukázal, že počas pracovného pobytu v Írsku v roku 2019 bol 6 mesiacov evidovaný na úrade práce, pričom počet dní 28, ktoré boli na toto obdobie započítané, nie je správne určený. Namiesto 6 mesiacov žalobcovi bolo teda priznané nesprávne iba obdobie 28 dní. V rokoch 1985 a 1986 bol vo väzniciach v E. F. G. a v H., kde vykonával prácu. Preto je nesprávny postup žalovanej, ktorá nezohľadnila nasledovné obdobia: od 8. augusta 1985 – 22. augusta 1985 (15 dní), 1. októbra 1985 – 4. novembra 1985 (35 dní) a od 25. februára 1986 – 21. mája 1986 (86 dní), a to bez riadneho zdôvodnenia uvedeného postupu. Namietal tiež, že žalovaná rovnako nesprávne postupovala v neprospech žalobcu aj v období od 27. januára 1993 – 1. februára 1992 (pravdepodobne ide o chybu v písaní a žalobca namietal obdobie od 24. septembra 1990 do 1. februára 1992 - pozn. správneho súdu), keď žalobcovi nezapočítala deň 1. februára 1992 (1 deň). Podľa žalobcu bol nesprávny postup žalovanej i pri posudzovaní obdobia rokov 2014 – 2020, kedy žalovaná započítala v prospech žalobcu len 91 dní. Pritom v tomto období malo byť podľa jeho názoru započítané aj obdobie poberania dávky v hmotnej núdzi: od 1. januára 2004 – 30. septembra 2007 a 1. marca 2009 – 30. apríla 2013. V období od 1. novembra 2015 do 31. januára 2016 a od 1. októbra 2016 bol členom domácnosti, ktorej sa poskytovala
pomoc v hmotnej núdzi. Vytkol tiež žalovanej, že nijako nezohľadnila ani tú skutočnosť, že žalobcovej manželke boli zverené dve deti. Podľa názoru žalobcu mu preto malo byť priznané minimálne obdobie 15 rokov dôchodkového poistenia a mal mu byť priznaný invalidný dôchodok. III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe a jej doplneniu zo 7. decembra 2022 a z 28. októbra 2025 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Zopakovala dôvody, pre ktoré nebolo možné hodnotiť obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 1. januára 2001 do 6. mája 2003, počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, ako aj obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 27. januára 2009 do 28. apríla 2009 a od 24. augusta 2015 do 8. novembra 2015. Dala tiež do pozornosti, že obdobie poberania hmotnej núdze nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení, a preto nemôže byť uvedené obdobie započítané a pre dôchodkové účely ani zhodnotené. Ďalej tiež poukázala, že za rok 2019 inštitúcia sociálneho poistenia Írska potvrdila len štyri týždne (28 dní) poistenia, t. j. len za štyri týždne v roku 2019 bolo platené poistné, preto žalovaná nemôže zhodnotiť iné obdobie dôchodkového poistenia v cudzine, ale len to, ktoré jej potvrdí príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Írska. K námietke, žalobcu týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia od 8. augusta 1985 do 22. augusta 1985, od 1. októbra 1985 do 4. novembra 1985 a od 25. februára 1986 do 21. mája 1986, kedy bol vo väzniciach v E. F. G. a v H., kde vykonával prácu, žalovaná s poukazom na § 196 ods. 6 prvej vety zákona o sociálnom poistení uviedla, že žalobca v odvolacom konaní nenamietal, že mu nebolo do obdobia dôchodkového poistenia zhodnotené obdobie vo väzniciach v E. F. G. a v H., pričom k námietke vznesenej v súdnom konaní nepripojil žiadne dôkazy. Zároveň poukázala, že v žiadosti o invalidný dôchodok spísanej dňa 3. marca 2021 v Sociálnej poisťovni, pobočke Trnava, ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalobcom, sú žalobcom uvedené všetky doby zamestnania, poistenia a iných činností, ktoré vykonával, pričom obdobia od 8. augusta 1985 do 22. augusta 1985, od 1. októbra 1985 do 4. novembra 1985 a od 25. februára 1986 do 21. mája 1986 žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok neuviedol. Dala do pozornosti, že vo svojom informačnom systéme eviduje, že žalobca sa od 7. februára 1984 do 7. augusta 1985 nachádzal v Útvare zboru nápravnej výchovy v H., pričom na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 10. decembra 1985 mu za uvedené obdobie bolo zhodnotených 98 dní. Od 22. mája 1986 do 22. mája 1988 sa nachádzal v Útvare zboru nápravnej výchovy v E. F. G., pričom na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 9. augusta 1988 má za obdobie od 22. mája 1986 do 31. decembra 1986 zhodnotených 106 dní, za rok 1986 365 dní a od 1. januára 1988 do 22. mája 1988 143 dní. Nebolo žalobcom preukázané, že v období od 8. augusta 1985 do 22. augusta 1985, od 1. októbra 1985 do 4. novembra 1985 a od 25. februára 1986 do 21. mája 1986 bol vo väzniciach v E. F. G. I. G. H.. Zároveň žalovaná uviedla, že aj keby mu táto doba bola zhodnotená do obdobia dôchodkového poistenia, napriek tomu by nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. K námietke žalobcu, že mu nebol zhodnotený jeden deň doby evidencie uchádzača o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. 1. februára 1992, žalovaná uviedla, v potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 1. apríla 2022, ktoré pripojil žalobca k správnej žalobe je nesprávne uvedený údaj, že bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24. septembra 1990 do 1. februára 1992, správne má byť do 31. januára 1992, pričom v administratívnom spise sa nachádza Potvrdenie zo dňa 12. júna 1992 overené v archíve Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, že doba evidencie uchádzača o zamestnanie od 24. septembra 1990 do 31. januára 1992 je správna. 6. Žalobca vo svojej replike z 29. januára 2024 zotrval na podanej žalobe. 7. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila, taktiež sa nevyjadril žalobca k vyjadreniu žalovanej z 28. októbra 2025. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 11. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 14. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 15. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 16. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 18. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 19. Podľa § 72 ods. 2 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 20. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti a) v období, počas ktorého sa im poskytuje materské, b) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1
písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti. c) od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania. 22. Podľa § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku. 23. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 24. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom do 31. decembra 2000) ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba nezamestnanosti. 25. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom od 1. januára 2001) ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu.2a) 26. Podľa § 169c ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení doba nezamestnanosti získaná do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov platných v období, v ktorom táto doba bola získaná. 27. Podľa čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého: — nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky, — pokrytie právnymi predpismi, alebo — prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žaloba, ako aj poverená zástupkyňa žalovanej a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok zamietol aj s použitím čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. 31. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si žiadosťou z 3. marca 2021 požiadal o invalidný dôchodok. Pre nárok na invalidný dôchodok musia byť splnené 3 podmienky, a to medicínska – že sa poistenec stal invalidným, ďalej že získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a negatívna podmienka, že ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 32. K medicínskej podmienke správny súd konštatuje, že táto bola splnená. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi, pričom výsledky posudkovej činnosti sú zachytené v lekárskych správach, súčasťou ktorých je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkoví lekári objasnili a odôvodnili všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpili k prijatiu konkrétneho záveru. V danom prípade išlo konkrétne o posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 3. marca 2021, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava určená na 60 % od 21. októbra 2020. V odvolacom konaní bol vypracovaný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici z 3. septembra 2021, ktorý po celkovom zhodnotení zdravotného stavu za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 9 - stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), písmena b) - stredne ťažké formy, a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil u žalobcu vo výške 50 %, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia od 30 % do 50 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %, preto celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu po posúdení zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania činila 60 % od 29. augusta 2020, a teda odo dňa prepustenia z hospitalizácie. 33. K podmienke dosiahnutia potrebného obdobia rokov dôchodkového poistenia uvedeného v § 72 zákona o sociálnom poistení, žalovaná dospela k záveru, že žalobca uvedenú podmienku nesplnil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 29. augustu 2020, dosiahol 53 rokov veku, s poukazom na § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení bolo potrebných 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktoré sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 34. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že žalobca získal celkovo 4850 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov a 105 dní obdobia dôchodkového poistenia. 35. K jednotlivým námietkam žalobcu, ktorými vytýkal žalovanej nezapočítanie celého započítateľného obdobia sa žiada uviesť, že žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zaoberala dôvodmi, pre ktoré jednotlivé obdobia nebolo možné započítať. Z § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, čo je potrebné považovať za obdobie dôchodkového poistenia, a tým je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Počas obdobia poberania dávky v hmotnej núdzi žalobca nebol dôchodkovo poistený (osobný rozsah dôchodkového poistenia vyplýva z § 15 zákona o sociálnom poistení), čoho dôsledkom je, že nemal za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a teda táto doba následne nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto správne nebola započítaná. Obdobne je potrebné posudzovať obdobie
starostlivosti o deti, ktoré boli zverené manželke žalobcu, ktoré jednak v danom čase, keď jej boli zverené do osobnej starostlivosti, už dovŕšili 6 rokov veku a jednak hypoteticky ak by aj išlo o obdobie dôchodkového poistenia manželky žalobcu, žalobca si nemôže započítavať obdobie dôchodkového poistenia niekoho iného. 37. Žalobca tiež namietal nezapočítanie obdobia evidovania žalobcu ako uchádzača o zamestnanie. K tomu správny súd uvádza, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení bola podľa § 9 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona (v znení účinnom do 31. decembra 2000) náhradná doba aj doba nezamestnanosti ak zamestnanie trvalo aspoň rok. Uvedené však platilo len do 31. decembra 2000, kedy došlo k zmene uvedeného ustanovenia a od 1. januára 2001 sa podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení za náhradnú dobu považovala doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu vyplýva, že celá náhradná doba vedenia žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorú získal do 31. decembra 2000 mu bola zhodnotená. Aj podľa judikatúry „S účinnosťou od 1. januára 2001 nemožno za náhradnú dobu považovať každú dobu nezamestnanosti, keďže podľa § 9 ods.1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z.z. je náhradnou dobou len taká doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009 sp. zn. 4So 97/2008, publikovaný pod R 58/2012, obdobne tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júla 2010 sp. zn. 1So/8/2010, publikovaný pod R 119/2011). 38. Pokiaľ žalobca namietal nezhodnotenie jedného dňa, a to 1. februára 1992, tak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, a to konkrétne z potvrdenia Obvodného úradu práce Hlohovec z 12. júna 1992, že žalobca bod vedený v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie v dobe od 24. septembra 1990 do 31. januára 1992, a teda údaj na potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 1. apríla 2022, že bol žalobca v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24. septembra 1990 do 1. februára 1992, nie je správny, a táto skutočnosť bola tiež overená pracovníčkou žalovanej v archíve. 39. Podľa zákona o sociálnom poistení už započítanie obdobia vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je možné, lebo nejde o obdobie dôchodkového poistenia, keďže nespadá ani do osobného rozsahu dôchodkového poistenia (t.j. taká osoba nie je povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 zákona o sociálnom poistení) a nebolo za uvedené obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. 40. K námietkam nezapočítania obdobia vykonávania práce vo výkone trestu odňatia slobody v E. F. G. I. G. H. správny súd uvádza, že všetky obdobia, počas ktorých žalobca pracoval a ktoré sú uvedené na Evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného Útvarom zboru nápravnej výchovy SSR E. F. G. ako aj na Evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného Útvarom zboru nápravnej výchovy H. (tieto evidenčné listy dôchodkového poistenia sú podpísané samotným žalobcom), má žalobca započítané, čo vyplýva z Osobného listu dôchodkového poistenia. Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že nejaké ďalšie obdobia (teda také, ktoré nie sú uvedené na predmetných Evidenčných listoch dôchodkového poistenia) získané počas výkonu trestu odňatia slobody mu neboli započítané, bol povinný tieto skutočnosti preukázať podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení (poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu). Žiadne ďalšie obdobie však žalobca nepreukázal. 41. Vo vzťahu k namietanému nezapočítaniu obdobia pracovného pobytu v Írsku, a to konkrétne, že v roku 2019 bol 6 mesiacov evidovaný na úrade práce, a preto počet dní 28, ktoré boli na toto obdobie započítané, nie je správne určený, správny súd uvádza, že príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Írska na formulári E205 zo dňa 6. januára 2022 potvrdila dobu poistenia, ktorú získal žalobca podľa právnych predpisov Írska, a to v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 v počte 49 dní (7 týždňov), v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 v počte 7 dní (1 týždeň), v období od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 v počte 7 dní (1 týždeň), v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 v počte 28 dní (4 týždne), od 1. januára 2020 do 28. augusta 2020 (t. j. do vzniku invalidity) v počte 287 dní (41 týždňov). Za rok 2019 teda inštitúcia sociálneho poistenia Írska potvrdila len štyri týždne (28 dní)
poistenia, preto žalovaná nemôže zhodnotiť iné obdobie dôchodkového poistenia v cudzine, ale len to, ktoré jej potvrdí príslušná inštitúcia sociálneho poistenia (v danom prípade Írska). 42. Neušlo však pozornosti správneho súdu, že za rok 2020 potvrdila príslušná inštitúcia Írska 41 týždňov (t.j. 287 dní), pričom však v Osobnom liste dôchodkového poistenia ich žalovaná neuviedla (v rámci počtu dní v rámci roku 2020 je uvedená 0). Nebol však dôvod toto obdobie žalobcovi nezapočítať, lebo podľa § 72 ods. 2 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Pokiaľ žalobcovi vznikla invalidita dňa 29. augusta 2020, žalobcovi malo byť zhodnotené aj obdobie, ktoré získal v roku 2020 predo dňom vzniku invalidity. Na druhej strane, aj keby žalobcovi bolo toto obdobie 41 týždňov započítané, stále by nedosiahol 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Táto nesprávnosť preto v konečnom dôsledku nemá vplyv na subjektívne práva žalobcu, lebo nárok na invalidný dôchodok by mu aj pri započítaní tohto obdobia, nevznikol. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Uvedené možno aplikovať aj v prípade žalobcu, keďže odstránenie tejto vady a započítanie uvedeného obdobia by vo svojom výsledku neprivodilo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu. 43. Pokiaľ však žalobca bude vedieť preukázať ďalšie obdobie dôchodkového poistenia (t.j. predloží dôkazy, napr. výplatné pásky), nič mu nebráni podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, v ktorom by sa žalovaná opäť zaoberala hodnotením jeho obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 44. Správny súd po vyhodnotení žalobných námietok žalobcu tieto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval za dôvodné, a ani žiadne iné nesprávnosti (okrem nesprávnosti uvedenej v bode 41 tohto rozsudku) napadnutého rozhodnutia nedetegoval. 45. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ani predchádzajúceho postupu druhostupňového orgánu, ktoré by odôvodňovali záver o jeho nezákonnosti, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).