Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/21/2024 2022200089 23. 01. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200089.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. č. 3825-6/2022-BA zo dňa 22.2.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačného konania n e p r i z n áva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 22.2.2022, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Senica č. 5234/2021-SE-DvN zo dňa 11.6.2021 vychádzajúce zo zistenia, že v dobe bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas zamestnania v inom členskom štáte (v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska) nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na neho nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia. 2. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovanej vychádzajúceho z iba formalistického výkladu základného nariadenia, hoci zákon poskytuje priestor individuálnemu riešeniu. 3. Poukazoval na to, že bod 16 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v rámci spoločenstva neexistuje oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na bydlisku osoby, pričom vo veci rozhodujúce správne orgány povýšili bydlisko v mieste pracoviska na najvyššiu prioritu v rámci posudzovania nároku na podporu v nezamestnanosti. 4. Uvádzal, že na území Spojeného kráľovstva pracoval od novembra 2007, odišiel tam za prácou a počas celého pobytu býval v podnájme s ďalšími českými a slovenskými spolupracovníkmi, ako zamestnanec v trvalom pracovnom pomere mal nárok na 24 dní riadnej dovolenky ročne, ktorú vždy čerpal celú na Slovensku, kde mal stále trvalý pobyt, rodičov a súrodencov, s ktorými udržiaval neustály kontakt. Do cudziny odišiel za vidinou lepšieho zárobku, aby mohol z rodičovského domu vyplatiť svojich súrodencov, ktorí majú svoje vlastné bývanie, a po smrti otca v roku 2012 nadobudol 1 tohto domu. Na Slovensku každoročne podával daňové priznania, aby po návrate nemal problémy s preukazovaním dôb zamestnania. 5. Keď začiatkom roka (2021) jeho zamestnávateľ ukončil činnosť, bola mu inštitúciou Spojeného kráľovstva priznaná dávka v nezamestnanosti 409,89 eur a 350,01 eur na podporu bývania, keď však oznámil, že odchádza na Slovensko, podpora mu z tohto dôvodu bola zrušená. Od návratu býva v rodičovskom dome s matkou, ktorej poskytuje starostlivosť.
6. Podľa Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 čl. 61 ods. 1: Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania v potrebnom rozsahu, zohľadní doby poistenia zamestnania dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje „Príslušná inštitúcia“ - je to inštitúcia, v ktorej je daná osoba poistená v čase podania žiadosti o dávku. V prípade žalobcu je to Slovenská republika, nakoľko v čase podania žiadosti o dávku dňa 4.6.2021 mal žalobca ukončený pracovný pomer v Spojenom kráľovstve, bol odhlásený z národného poistenia v Spojenom kráľovstve a bol evidovaný od 5.5.2021 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. 7. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uvádzala možnosť požiadať o export dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ, jemu však priznaná dávka bola po zmene bydliska zrušená a ďalšie vybavovanie vyžadovalo jeho trvalú osobnú účasť v Spojenom kráľovstve, čo nebolo možné. 8. Podľa žalobcu žalovaná posúdila stanovisko príslušnej britskej inštitúcie, ktorá na dopyty nereagovala, vo svoj prospech ako súhlas s jeho posúdením situácie, hoci britská inštitúcia možno nereagovala práve preto, že sa odchodom žalobcu na Slovensko vec skončila a on mal o dávku žiadať na území SR. 9. Nikdy nemal záujem trvalo odísť zo Slovenska, iba sa chcel zdokonaliť v angličtine a zarobiť prostriedky na riešenie bytovej situácie s rodičovským domom, hoci je rybár, na ryby chodil iba počas dovoleniek na Slovensku, v Anglicku nebol ani raz, nebudoval si tam žiadne vzťahy. 10. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť. 11. Uvádzala, že podľa informačného systému Sociálnej poisťovne bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 5. mája 2021. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej poisťovni, pobočka Senica, dňa 4. júna 2021. V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 5. mája 2017 do 4. mája 2021, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca teda nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca pracoval v posudzovanom období na území Spojeného kráľovstva (v období, v ktorom bol žalobca poistený v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov, sa na neho vzťahovali ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré Spojené kráľovstvo v danom čase stále uplatňovalo). Uvedené preukázal formulárom U1, zo dňa 13. mája 2021, v ktorom príslušná britská inštitúcia osvedčila ohľadom žalobcu nasledovné údaje: v bode 2.1.1 - obdobie poisteného zamestnania, od 26. apríla 2017 do 25. apríla 2021 (príslušné inštitúcie členských štátov sú v zmysle poznámky bod 1. formulára U1 inštruované, aby v prípade osvedčovania doby poistenia v nezamestnanosti pre Slovenskú republiku osvedčovali dobu poistenia v nezamestnanosti dotknutej osoby v rozsahu 4 roky); v bode 3.4 - dôvod skončenia zamestnania, nadbytočnosť; v bode 6.2 držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok 12. Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky lv zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia/. Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či
si zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva. 13. Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára U 1, zo dňa 13. mája 2021, ako i z údajov osvedčených žalobcom vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 11. júna 2021. Rovnako bolo prihliadnuté aj na skutočnosti, vyplývajúce z dokumentov, ktoré žalobca predložil v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti. Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 11. júna 2021, žalobca uviedol, že na území Spojeného kráľovstva sa zdržiaval od novembra 2007 do apríla 2021, t. j. viac ako 13 rokov, čo je nutné považovať za dlhodobý pobyt b) situáciu dotknutej osoby vrátane: - povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do zahraničia bol žalobca na Slovensku poistený v nezamestnanosti v jednom pracovnom pomere, ktorý trval 6 rokov (súčasne bol v pracovnoprávnom vzťahu nezakladajúcom účasť na povinnom poistení v nezamestnanosti, v trvaní 1 rok a 6 mesiacov). Pracovná história žalobcu je výrazne spojená so Spojeným kráľovstvom, kde vykonával zárobkovú činnosť viac ako 13 rokov. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 11. júna 2021, žalobca uviedol, že jeho posledný pracovný pomer na území Spojeného kráľovstva trval od 13. júla 2008 do 31. marca 2021 (takmer 13 rokov), bol dohodnutý na dobu neurčitú a ukončený bol z podnetu zamestnávateľa. Na základe všetkých zistených skutočností možno pracovnú situáciu žalobcu v Spojenom kráľovstve hodnotiť jednoznačne ako stabilnú, s dlhodobou orientáciou na britský pracovný trh; - jej rodinného stavu a rodinných väzieb - vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 11. júna 2021, žalobca neuviedol žiadnu blízku osobu, ktorá by sa zdržiavala spoločne s ním v Spojenom kráľovstve, ani žiadnu blízku osobu, ktorá by sa počas jeho pobytu v zahraničí zdržiavala na Slovensku. Súčasne osvedčil, že sa na Slovensko vracal 2-3krát ročne na dovolenku; - jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - na území Spojeného kráľovstva žalobca býval v podnájme, ktorý počas viac ako 13-ročného pobytu trikrát zmenil. Takúto bytovú situáciu považuje žalovaná za primeranú výkonu zamestnania a pomerom žalobcu. Na Slovensku je žalobca spoluvlastníkom rodičovského domu (veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu je 1/4), ktorý nadobudol v roku 2012 darovaním. V tejto nehnuteľnosti sa zdržiaval počas svojich návratov na Slovensko; - členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobca bol zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo 14. So zreteľom na vyššie uvedené žalovaná usúdila, že nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu veci žalovaná dňa 26. augusta 2021, požiadala príslušnú britskú inštitúciu o spoluprácu a o vyjadrenie názoru na centrum záujmov žalobcu počas jeho posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva. Nakoľko však vyjadrenie príslušnej britskej inštitúcie v tejto veci nebolo žalovanej doručené ani v predlženej lehote na vydanie rozhodnutia, dňa 20. septembra 2021, žalovaná vydala rozhodnutie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX, ktorým prerušila konanie vo veci nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti. Dňa 19. januára 2022 žalovaná opätovne urgovala príslušnú britskú inštitúciu vo veci určenia bydliska žalobcu počas jeho zamestnania na ich území. Do dňa vydania napadnutého rozhodnutia (22. februára 2022) nebolo žalovanej doručené stanovisko príslušnej britskej inštitúcie vo veci posúdenia bydliska žalobcu. Príslušná britská inštitúcia síce vyslovene neuviedla, že súhlasí so stanoviskom žalovanej, že miesto bydliska žalobcu bolo na území Spojeného kráľovstva v čase jeho posledného pracovného pomeru, avšak voči záverom žalovanej v tejto veci nerozporovala. 15. Žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Podľa údajov nachádzajúcich sa na internetovej stránke www.gov.uk/jobseekers-allowance nie je počas nepriaznivej epidemickej situácie /šírenie vírusovej pandémie Covid-19/ potrebné požiadať príslušnú
britskú inštitúciu o dávku v nezamestnanosti osobne, ale je možné žiadosť v tejto veci podať elektronicky. Nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie, V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. 16. Na bytovú situáciu žalobcu v Spojenom kráľovstve (bývanie v podnájme) i na Slovensku (spoluvlastníctvo rodinného domu nadobudnuté darovaním) bolo pri posudzovaní jeho bydliska prihliadnuté. V tejto súvislosti žalovaná zdôrazňuje, že spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie na Slovensku preukazuje väzby žalobcu k Slovensku. Túto skutočnosť je však nutné vyhodnotiť komplexne s prihliadnutím aj na ostatné skutočnosti v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Podľa názoru žalovanej spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku, ktorá v čase výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí nebola reálne žalobcom využívaná na bývanie (jedine počas krátkodobých návratov žalobcu na Slovensko) v porovnaní s ostatnými preukázanými skutočnosťami (najmä v porovnaní s dlhodobým pobytom žalobcu v zahraničí, jeho stabilnou pracovnou situáciou v zahraničí vrátane dlhodobej orientácie na zahraničný pracovný trh, platením daní aj odvodov v Spojenom kráľovstve) jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku, Pasívne spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nemôže byť nespochybniteľným spôsobom vyhodnotené ako najrozhodujúcejšia skutočnosť svedčiaca o zachovaní bydliska žalobcu na Slovensku počas viac ako 13-ročného pobytu v zahraničí. 17. Podľa žalovanej, aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí občasne navštívia niektorých svojich rodinných príslušníkov a priateľov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať. Uvedené preto bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobcu na Slovensku počas jeho dlhodobej prítomnosti v zahraničí. V žalobe žalobca konštatuje, že každoročne podával daňové priznania na Slovensku, aby nemal problémy s preukazovaním dôb zamestnania. V čase výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve bol žalobca vo veci platenia daní z príjmu subjektom britských právnych predpisov, a preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu na území Slovenska nebol povinný uhrádzať. V prípade dospelých osôb sa počíta s prirodzeným sociálnym javom osamostatnenia sa od rodičov, a preto prítomnosť matky na území Slovenska nepreukazuje jednoznačne zachovanie väzieb žalobcu na tomto území počas dlhodobého výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. Uvedený právny názor je v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, v zmysle ktorého je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu "bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Zo všetkých zistených skutočností je nepochybné, že žalobca mal na území Spojeného kráľovstva stabilnú pracovnú situáciu a že v zahraničí pracovne pôsobil dlhodobo. Vzhľadom na uvedené nie je možné usúdiť, že prítomnosť rodinných príslušníkov žalobcu na území Slovenska nespochybniteľne preukazuje zachovanie jeho bydliska na Slovensku. Rovnako ako v odvolaní proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX, zo dňa 11. júna 2021, aj v žalobe žalobca tvrdí, že nikdy nechcel odísť trvalo zo Slovenska. V tejto súvislosti žalovaná uvádza, že v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia úmysel dotknutej osoby (vrátane dôvodov, ktoré ju viedli k pobytu a k zamestnaniu v zahraničí) sa považuje za rozhodujúci v prípade, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, k čomu v prípad žalobcu nedošlo. Postup podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, ak by i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostala otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená, čo nie je prípad žalobcu (poukazujeme na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. 7Sžsk/50/2021, zo dňa 9. februára 2022). V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky na základe všetkých zistených skutočností, ktoré boli následne vyhodnotené komplexne v ich vzájomnej súvislosti. Nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho subjektívny úmysel. Zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období (t. j. počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve) bývať v Spojenom kráľovstve. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko. Pohnútka k odchodu do zahraničia, ako aj pre návrat na Slovensko je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase za daných okolností irelevantná. Dlhodobé zotrvávanie na území Spojeného kráľovstva za účelom vykonávania zárobkovej činnosti, ktoré nebolo prechodného charakteru, nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. Žalobca zvolením uvedeného územia na ňom trávil väčšinu času mimo svoje pôvodné prostredie na Slovensku, čím oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. 18. V tejto súvislosti žalovaná poukazovala na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn. 1 Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, kde v bode 30. odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje: "... otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1 písm. j/ základného nariadenia)." 19. V následnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. 20. Uvádzal, okrem iného, že svoj nárok na dávku neodvodzoval od rokov odpracovaných na Slovensku a z platieb poistenia v nezamestnanosti na Slovensku, ale žiadal zohľadniť doby poistenia dosiahnuté na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia. 21. V súvislosti s argumentáciou žalovanej kládol otázky: aký dôvod treba mať, aby bolo zachované bydlisko v krajine pôvodu?, čo je dôležitejšie ako citové a rodinné zázemie, vlastníctvo rodinného domu, trvalé bydlisko na Slovensku?, ako mal pracovať a cestovať zo Spojeného kráľovstva na Slovensko?, kedy sa mal zdržiavať na Slovensku, keď počas celého pobytu pracoval a nárok mal iba na dovolenku? 22. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 14.04.2023 č.k. 20Sa/8/2022-65 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 22.02.2022 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná o ktorej rozhodol rozsudkom zo dňa 28.03.2024 sp. zn. 6Ssk/147/2023 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.04.2023 č.k. 20Sa/8/2022-65 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 23. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sas a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sas. 24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §
137 ods. 4 SSP vec prejednal dňa 23.01.2026 za prítomnosti žalobcu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 25. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 26. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej , ktorý žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 11. júna 2021, Číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. 27. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 28. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov. 29. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 30. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko. 31. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti. 32. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. 33. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. 34. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 35. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa
na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 36. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. 37. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 38. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 39. Zo súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že -žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 4. júna 2021 (z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 5. mája 2021 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 13. júla 2008 do 31. marca 2021 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve), - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 11. júna 2021, Číslo: XXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca s ohľadom na dĺžku pobytu a stabilitu zamestnania v zahraničí, adekvátne bytové podmienky, osobný status (slobodný, bezdetný, na Slovensku vlastnil nehnuteľnosť od roku 2012 - spoluvlastnícky podiel 1 darovaním), sporadické návraty na Slovensko (dva až trikrát ročne) a platenie zákonných odvodov a daní v zahraničí, si nezachoval centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike ), - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 11. júna 2021(žalovaná sa plne stotožnila so závermi, ku ktorým dospela pobočka žalovanej a aj s ohľadom na dĺžku prítomnosti žalobcu na území členského štátu Európskej únie a jeho situáciu (stabilná pracovná, bytová situácia, orientácia na zahraničný trh a plnenie daňových povinností v zahraničí) jednoznačne preukazovali, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva nezachoval). 40. Podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v inom členskom štáte môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na určenie centra záujmov
sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. 41. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky. Tiež nebolo sporné, že v zmysle žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania v členskom štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa žalobca v príslušnom štvorročnom referenčnom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdržiaval na území Spojeného kráľovstva od novembra 2007 do mája 2021 s tým, že posledný pracovný pomer - plánovač produkcie - bol dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter) a ukončený dohodou. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta bydliska. V súvislosti s posudzovaním rodinnej situácie žalobca sa v inom členskom štáte nachádzal sám, v danej dobe bol zároveň slobodný a bezdetný. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca býval v nájme, ktorý počas pobytu v Spojenom kráľovstve za celé obdobie zmenil trikrát. Na územie Slovenska sa žalobca vracal dva až trikrát ročne. Na Slovensku nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť až do roku 2012, v ktorom nadobudol spoluvlastnícky podiel - 1 - na nehnuteľnosti (rodičovskom dome) darovaním. Na Slovensku zároveň nevykonával inú nezárobkovú činnosť, dane a odvody platil v inom členskom štáte. Z obsahu žalobcom vyplnených listín a ďalších podaní vyplynuli ďalšie skutočnosti, jeho členstvo v Senickom rybárskom zväze. 42. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, správny súd aj s odkazom na závery kasačného súdu podporuje záver správnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalo v príslušnom referenčnom období v inom členskom štáte, t. j. v Spojenom kráľovstve. Za podstatnú bolo potrebné vyhodnotiť tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval v Spojenom kráľovstve, čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita zamestnania a s tým spojené zákonné odvodové povinnosti, ako aj pomerne (s ohľadom na osobný status žalobcu) stabilné bytové podmienky v inom členskom štáte, ako aj žalobcom deklarované návraty na Slovensko. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti ako členstvo v Senickom rybárskom zväze, ale tiež spoluvlastnícky podiel ako 1 na nehnuteľnosti (rodičovskom dome), ktorý nadobudol v roku 2012 darovaním, pretože uvedené skutočnosti nemôžu predstavovať zásadnú skutočnosť, spôsobilú zvrátiť správnymi orgánmi prijaté závery o nezachovaní centra záujmov na Slovensku. 43. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatoval, že nie je nezvyčajné, že ľudia si zakúpia nehnuteľnosť aj na inom mieste než v mieste svojho bydliska (napríklad prázdninové alebo víkendové domy, chalupy, alebo ako investícia a pod, či prípadne zdedia alebo darovaním nadobudnú nehnuteľnosť). Takisto aj úmysel žalobcu, že chce zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú vec nebol relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na úmysel osoby) prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016). Navyše úmysel žalobcu je v zmysle článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej veci nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva a žalovanou. Inštitúcia Spojeného kráľovstva bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná inštitúcia iného členského štátu usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v inom členskom štáte. Keďže však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1. 44. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2018, sp. zn. 1Sžso/26/2016, bod 30 a 31. K evidencii trvalého pobytu žalobcu na Slovensku, správny súd uvádza, že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky) nemožno stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, pretože trvalý pobyt má skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (v tomto smere porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13 Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B.). Pokiaľ žalobca ďalej zachovanie centra záujmov na Slovensku odvodzoval od toho, že na Slovensku žije jeho matka, u ktorej aj býval v prípade svojich návratov a jeho súrodenci, súd uvádza, že kritérium rodinnej situácie sa vzťahuje len k úzkej rodine, t. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného nariadenia sú manžel
alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Iné rodinné väzby možno považovať len za málo významné (obdobne porovnaj rozsudky najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9Ads/95/2015-39 a 3Ads/55/2018-37). Rodičia sú síce blízkymi rodinami a deti voči nim majú nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky, avšak tieto ostatné rodinné väzby majú na uvedenú skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam. 45. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (tu naposledy na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval. 46. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP ,a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačného konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovanám Centrum právnej pomoci (písm. c/).