Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-43Sa/5/2023 2023200048 30. 06. 2026 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200048.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E. F., G. H., zastúpeného advokátom: Ľudovít Surma, so sídlom: Halenárska 7, 917 01 Trnava, IČO: 50 120 671, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, Vajanského 2, 917 02 Trnava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanému, Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, aby vo veci administratívneho konania vedeného pod číslom spisu OU-TT-OOP1-2022/046626-002 o odvolaní navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XXX, XXX XX E. F. vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia konal a rozhodol. II. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanému, aby vydané rozhodnutie doručil Správnemu súdu v Bratislave do 15 dní od jeho vydania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca podal na Okresný úrad Piešťany návrh na prejednanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť A. I. J. tým, že dňa 20.05.2021 mal na Obecnom úrade Veľké Kostoľany zapríčiniť porušenie práva na sprístupnenie informácie žalobcu tak, že mal odmietnuť sprístupniť informácie, o ktoré pred tým v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o slobode informácií“) žalobca požiadal, a zároveň o sprístupnení ktorých bolo v odvolacom konaní dňa 03.03.2021 rozhodnuté. 2. Prvostupňový správny orgán po vykonanom dokazovaní vydal rozhodnutie číslo OU-PNOVVS-2022/000021-018 zo dňa 11.08.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým konanie o priestupku zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané. 3. Na základe odvolania, podaného žalobcom, žalovaný rozhodnutím číslo OU-TTOOP1-2022/046626-002 zo dňa 27.10.2022 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalobca následne podal podnet na vykonanie dozoru prokurátora, v ktorom namietal zákonnosť druhostupňového rozhodnutia. Dňa 09.01.2023 bol žalovanému na základe uvedeného podnetu žalobcu doručený protest prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava. Žalovaný protestu nevyhovel a predložil ho na posúdenie Ministerstvu vnútra SR.
5. Ministerstvo vnútra SR svojim rozhodnutím zo dňa 03.03.2023, číslo spisu: SVSOVS2-2023/022669-002 (ďalej ako „rozhodnutie ministerstva o proteste prokurátora“) protestu vyhovelo a právoplatné druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušilo. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu ministerstva o proteste prokurátora podal A. I. J. rozklad, ktorý bol dňa 08.06.2023 ministrom vnútra SR, ako vecne príslušným správnym orgánom na konanie o rozklade, zamietnutý (ďalej ako „rozhodnutie ministra o zamietnutí rozkladu“). Rozhodnutie ministerstva o proteste prokurátora, ktorým bolo zrušené druhostupňové rozhodnutie žalovaného, nadobudlo právoplatnosť 15.06.2023. 7. Proti rozhodnutiu ministra o zamietnutí rozkladu podal A. I. J. všeobecnú správnu žalobu, o ktorej nebolo doposiaľ v súdnom konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/7/2023 rozhodnuté. II. Správna žaloba 8. Dňa 13.03.2023 podal žalobca na Krajskom súde v Trnave proti žalovanému žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v odvolacom konaní vo veci priestupku na úseku práva na slobodný prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona o slobode informácií vedeného pod číslom spisu OU-TTOOP1-2022/046626-002. 9. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že ako účastník konania o priestupku (navrhovateľ) má právo na to, aby v tejto veci bolo riadne a včas vydané zákonné rozhodnutie a pri prejednaní tejto veci nevznikali zbytočné prieťahy. 10. Z upozornenia prokurátora a rozhodnutia ministerstva o proteste prokurátora má byť zrejmé, že v administratívnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom a nezákonným rozhodnutiam s tým, že vzhľadom na plynutie lehoty dvoch rokov na prejednanie priestupku sa reálne prejednanie priestupku stáva z dôvodu neschopnosti verejnej orgánov správy iluzórnym. Od spáchania konania, ktoré je predmetom priestupkové konania uplynuli viac ako dva roky s tým, že v uvedenej lehote nebolo o priestupku zákonne rozhodnuté. Správne orgány ani prokurátor nemali prijať žiadne opatrenia k tomu, aby nezanikla možnosť priestupok prejednať, naopak žalovaný a prvostupňový orgán v tomto konaní mali realizovať iba kroky k tomu, aby nebolo možné priestupok postihnúť, a to nečinnosťou (nekonaním), prípadne nezákonnými rozhodnutiami, ktoré v konečnom dôsledku mali spôsobiť zánik možnosti priestupok postihnúť, z dôvodu uplynutia času. 11. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného v odvolacom konaní o priestupku bolo právoplatne zrušené (rozhodnutie o proteste prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2023, t.j. po uplynutí lehoty na prejednanie priestupku), pričom žalovaný za viac ako 90 dní od právoplatného zrušenia jeho rozhodnutia v danej veci nemal opäť vykonať vôbec nič a žalobca opäť podal podnet prokurátorovi. 12. V tejto veci má podľa žalobcu stále dochádzať k prieťahom v konaní žalovaného s tým, že napriek enormnej snahe žalovaného doposiaľ nevznikla možnosť, aby žalovaný zastavil konanie z dôvodu uplynutia lehoty na prejednanie priestupku, o čom má mať vedomosť, keďže sa vyjadril k tejto žalobe, ale napriek tomu je vo veci rozhodnutia o odvolaní nečinný. 13. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domnieva, že je žalovaný nečinný, a preto žiada súd, aby vydal rozhodnutie, ktorým v stanovenej lehote uloží žalovanému povinnosť o veci rozhodnúť. III. Konanie pred správnym súdom 14. Na základe výzvy súdu zo dňa 28.03.2023, žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 21.04.2023, v ktorom zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania a uviedol, že nemôže vo veci žiadnym spôsobom konať a nedisponuje ani kompletným administratívnym spisom, pretože ten
sa má nachádzať na Ministerstve vnútra SR, ktoré v čase podania tohto vyjadrenia rozhodovalo o rozklade proti jeho rozhodnutiu, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora (na základe ktorého bolo zrušené rozhodnutie žalovaného v odvolacom konaní vedeného pod číslom spisu OU-TTOOP1-2022/046626-002). 15. Žalovaný tiež poukázal na údajnú protirečivosť návrhov žalobcu v podanej správnej žalobe, v ktorej sa má žalobca na jednej strane domáhať, aby súd prerušil toto súdne konanie do právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra SR o rozklade proti jeho rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia žalovaného v odvolacom konaní, no na strane druhej sa v žalobnom návrhu domáha, aby správny súd zaviazal žalovaného konať a rozhodnúť do 30 dní od doručenia súdneho rozhodnutia. 16. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákon o správnom konaní v § 49 stanovuje konkrétne lehoty, v ktorých sú správne orgány povinné rozhodovať, vrátane možnosti si tieto lehoty primerane predĺžiť, a preto podľa žalovaného nemá byť zrejmé na základe akého ustanovenia by došlo ku skráteniu zákonnej lehoty, tak ako to navrhuje žalobca. 17. Žalovaný preto navrhol, aby súd uznesením v zmysle § 98 ods. 1 písm. c) SSP žalobu odmietol, pretože mala byť podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. 18. Na základe výzvy súdu zo dňa 15.08.2023, k uvedenému vyjadreniu žalovaného, doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 25.09.2023 žalobca, v ktorom uviedol, že príslušné správne orgány neboli schopné o priestupku, ktorého sa mal dopustiť A. I. J. tým, že dňa 20. mája 2021 na Obecnom úrade Veľké Kostoľany zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie informácie žalobcovi, ako žiadateľovi o informácie, zákonne rozhodnúť v lehote 30, 60, 120 ani 730 dní. 19. Žalobca poukázal na to, že od spáchania konania, ktoré je predmetom priestupkového konania, uplynuli viac ako dva roky s tým, že v uvedenej lehote nebolo o priestupku zákonne rozhodnuté. Správne orgány ani prokurátor nemali prijať žiadne opatrenia k tomu, aby nezanikla možnosť priestupok prejednať, naopak, žalovaný a prvostupňový orgán mali v tomto konaní realizovať iba kroky k tomu, aby nebolo možné priestupok postihnúť, a to nečinnosťou (nekonaním), prípadne nezákonnými rozhodnutiami, ktoré v konečnom dôsledku mali spôsobiť zánik možnosti priestupok postihnúť, z dôvodu uplynutia času. 20. Žalobca tiež uviedol, že medzičasom rozhodnutie ministerstva o proteste prokurátora, ktorým bolo zrušené druhostupňové rozhodnutie žalovaného, nadobudlo právoplatnosť (dňa 15.6.2023), nakoľko už bolo rozhodnuté o zamietnutí rozkladu podaného proti uvedenému rozhodnutiu ministerstva o proteste prokurátora A. I. J.. 21. Žalovaný za viac ako 90 dní od právoplatného zrušenia jeho druhostupňového rozhodnutia v danej veci nemal opäť vykonať vôbec nič a zo strany žalobcu mal byť opäť podaný podnet prokurátorovi. 22. Žalobca svoje vyjadrenie uzatvára s tým, že v tejto veci má stále dochádzať k prieťahom v konaní žalovaného a vo veci rozhodnutia o odvolaní zostáva nečinný. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada súd, aby vydal rozhodnutie, ktorým v stanovenej lehote uloží žalovanému povinnosť o veci rozhodnúť. 23. Na základe výzvy súdu zo dňa 05.10.2023 žalovaný svoje právo vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu nevyužil. IV. Relevantné právne predpisy 24. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
25. Podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 27. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l). 29. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 30. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 31. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. 32. Podľa § 250 ods. 2 SSP, vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. 33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“ alebo „SpP“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 34. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. 35. Podľa § 49 Správneho poriadku, (1) v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný právny predpis neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 36. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Trnave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.
37. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 2 SSP, preskúmal postup žalovaného označeného ako nečinnosť, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 147 a nasl. SSP. 38. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Podľa nej sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 39. Predpokladom nečinnosti je teda vždy jej protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. Povinnosť orgánov verejnej správy konať bez prieťahov má aj svoj ústavnoprávny základ priamo vymedzený čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pretože nečinnosť orgánov verejnej správy narúša aj princíp právnej istoty obsiahnutý v koncepcii materiálneho právneho štátu. Súčasne pri orgánoch štátnej správy ako štátnych orgánoch platí aj povinnosť konať spôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 40. Nečinnosť je teda už zo svojej povahy spojená s plynutím lehôt, v rámci ktorých má orgán verejnej správy uskutočniť administratívne konanie, resp. vydať konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Tieto lehoty sú buď upravené priamo v zákone, alebo ak nie sú, je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť v primeranej lehote, resp. vydať opatrenie včas bez zbytočných prieťahov (§ 3 ods. 4 a 7 SpP). Inak povedané, k prieťahom dochádza vtedy, ak orgán verejnej správy síce koná, ale prekračuje lehoty určené právnymi predpismi pre procesné úkony, a to spravidla pre rozhodnutie vo veci. 41. Zákon pritom rozlišuje dva druhy nečinnosti, a to (i) nepokračovanie v začatom administratívnom konaní a (ii) nezačatie administratívneho konania z úradnej povinnosti. 42. Nečinnosť v začatom administratívnom konaní môže mať pritom viacero podôb. Orgán verejnej správy môže zostať úplne nečinný (pasívny) tak, že prestane v plnom rozsahu konať. Ďalej môže orgán verejnej správy síce konať, ale liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi. Judikatúra však vyhodnotila za nečinnosť aj také konanie orgánu verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie nezmyselných a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne preťahovať administratívne konanie alebo ho predražovať pre jeho účastníka, resp. tohto šikanovať (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 7 Ans 2/2009, z 20. decembra 2009). 43. Na základe vyššie uvedených zákonných kritérií správny súd pristúpil k posúdeniu konania žalovaného a dospel k záveru, že v čase vydania tohto rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP) zostal žalovaný správny orgán, v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou konať, úplne nečinný. 44. Zo skutkového stavu, tak ako bol pred správnym súdom ustálený na základe podanej správnej žaloby, administratívneho spisu žalovaného a jeho vyjadrenia, vyplýva, že žalovaný už v prebiehajúcom administratívnom konaní právoplatne rozhodol svojim druhostupňovým rozhodnutím číslo OU-TT-OOP1-2022/046626-002 zo dňa 27.10.2022. Toto druhostupňové rozhodnutie však bolo neskôr právoplatne zrušené na základe rozhodnutia ministerstva o proteste prokurátora, v spojení s rozhodnutím ministra o zamietnutí rozkladu. 45. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že pôvodné druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo právoplatne zrušené, na základe čoho je žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, vo veci vedenej pod číslom spisu OU-TT-OOP1-2022/046626-002, o odvolaní žalobcu, povinný opätovne konať a rozhodnúť. 46. Na uvedenom závere správneho súdu nič nemení ani skutočnosť, že rozhodnutie ministra o zamietnutí rozkladu bolo zo strany A. I. J. napadnuté správnou žalobou. Podanie správnej žaloby
totiž nemá vplyv na právoplatnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, podanie správnej žaloby nemá zo zákona odkladný účinok podľa ustanovenia § 184 SSP, a zároveň z činnosti súdu bolo zistené, že podanej správnej žalobe nebol odkladný účinok zo strany správneho súdu podľa ustanovenia § 185 SSP ani priznaný. Rozhodnutie ministra o zamietnutí rozkladu je teda potrebné považovať, bez ohľadu na podanú správnu žalobu A. I. J., za právoplatné a účinné, z čoho vyplýva, že aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo rozhodnutím ministerstva o proteste prokurátora právoplatne zrušené. 47. Vzhľadom na zrušenie druhostupňového rozhodnutia, žalovanému začala opätovne plynúť lehota na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa ustanovenia § 49 SpP (v spojení s ustanovením § 60a SpP), na ktorú vo svojom vyjadrení odkazuje samotný žalovaný. Nakoľko žalovaný po právoplatnom zrušení druhostupňového rozhodnutia zostal nečinný, konal tak v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona, ktoré žalovanému jasne stanovujú povinnosť rozhodnúť v zákonom stanovených lehotách, prípadne v lehotách predĺžených za zákonom ustanovených podmienok. V prípade, ak sú v tomto prípade splnené zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 29 SpP, má žalovaný možnosť administratívne konanie aj prerušiť. Zákon však v žiadnom prípade nepripúšťa možnosť aby správny orgán v začatom administratívnom konaní zostal bez zákonného dôvodu absolútne nečinný, tak ako v tomto prípade žalovaný. 48. Správny súd sa stotožnil so závermi prokurátorky K. A. A., uvedenými v Upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu žalobcu zo dňa 09.11.2023, číslo Kd 89/23/2202-5 (ďalej ako „Upovedomenie o vybavení podnetu“), ktorá podnet žalobcu odložila bez prijatia prokurátorského opatrenia. Prokurátorka v Upovedomení o vybavení podnetu v súlade so stavom veci v čase vybavovania predmetného podnetu skonštatovala, že žalovaný nebol nečinný v rozpore so zákonom, resp. pasivita žalovaného bola ospravedlniteľná vzhľadom na vtedy aktuálny stav súdneho konania na správnom súde, keďže nebolo zrejmé, či podanej správnej žalobe proti rozhodnutiu ministra o zamietnutí rozkladu nebude priznaný odkladný účinok (a tým pozastavená účinnosť rozhodnutia ministerstva o proteste prokurátora, ktorým bolo zrušené druhostupňové rozhodnutie žalovaného). V danom čase bolo teda naozaj plne akceptovateľné aby žalovaný pred ďalšími úkonmi vo veci počkal na ďalší vývoj súdnych konaní súvisiacich s jeho druhostupňovým rozhodnutím. Prokurátorka K. A. A. však v predmetnom upovedomení zároveň žalovanému uložila povinnosť konať v tom rozsahu, aby zistil stav súdneho konania vedeného na Správnom súde v Bratislave o všeobecnej správnej žalobe A. I. J. proti rozhodnutiu ministra o zamietnutí rozkladu, za účelom preverenia, či bola takáto žaloba vôbec podaná, a tiež, či jej bol priznaný odkladný účinok. Následne, na základe zistených skutočností, mal žalovaný zvoliť ďalší postup vo veci. 49. Z Upovedomenia o vybavení podnetu teda vyplýva, že prokurátorka K. A. A. síce v čase vybavovania podnetu žalobcu neskonštatovala protiprávnu nečinnosť žalovaného, no zároveň žalovaného jasne inštruovala, ako má v konaní pokračovať. 50. Prokurátorka síce v rámci Upovedomenia o vybavení podnetu tiež uviedla, že je akceptovateľné, aby žalovaný počkal na právoplatné skončenie súdnych konaní súvisiacich s druhostupňovým konaním, z uvedenia ďalších inštrukcií ako pokračovať v konaní je však zrejmé, že tým prokurátorka v žiadnom prípade nelegitimizovala, aby žalovaný bez zákonného dôvodu zostal v začatom administratívnom konaní, v rámci čakania na výsledok súdneho konania, absolútne nečinný. 51. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný má možnosť v prípade splnenia zákonných podmienok konanie podľa ustanovenia § 29 SpP prerušiť. Na takýto postup žalovaného však musí existovať zákonný dôvod, ktorý musí byť pre účastníkov administratívneho konania zrejmý z riadne odôvodneného rozhodnutia o prerušení administratívneho konania. V prípade, ak správny orgán zostane bez ďalšieho v začatom administratívnom konaní nečinný a nevydá v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie (či už vo veci samej, alebo procesné rozhodnutie, akým je aj rozhodnutie o prerušení konania v prípadoch, kde to zákon vyžaduje), ide o nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorá je v rozpore so zákonom. 52. Tak ako to bolo uvedené vyššie, vo všeobecných právnych východiskách, z ktorých správny súd pri rozhodovaní v tejto veci vychádza, nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), hoci podľa zákona je povinný konať. To znamená, že v zmysle § 3 písm. d) SSP možno nečinnosť správneho orgánu považovať za nezákonnú a protiprávnu len v takých prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať a
rozhodnúť. Nečinnosťou sa teda rozumie jeho pasivita v situácii, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky, ktorá by mu bránila vo veci konať a rozhodnúť (vykonať úkon) (viď rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 31.07.2024, sp zn. 2Sfk/20/2024). 53. Správny súd je pritom na základe ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP pri posudzovaní nečinnosti správneho orgánu povinný vychádzať zo skutkového stavu v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Ak teda žalovaný od Upovedomenia o vybavení podnetu do vydania tohto rozhodnutia žiadnym spôsobom nekoná, pričom jeho druhostupňové rozhodnutie bolo právoplatne zrušené a ďalšiemu konaniu nebráni žiadna zákonná alebo faktická prekážka, správny súd nemal inú možnosť, ako sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že v odvolacom konaní pred žalovaným stále dochádza k nezákonným prieťahom v dôsledku jeho nečinnosti. 54. Čo sa týka námietky žalovaného, že nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia zákona by malo dôjsť ku skráteniu zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ako dôsledku uloženia povinnosti súdom žalovanému konať a rozhodnúť v žalobcom navrhovanej lehote 30 dní, správny súd uvádza, že k žiadnemu skráteniu minimálnej 30 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia nedochádza. Zákon v ustanovení § 49 ods. 1 určuje primárne povinnosť správneho orgánu rozhodnúť vo veci bezodkladne, a iba ak nie je možné vo veci rozhodnúť bezodkladne, pripúšťa v ods. 2 toho istého ustanovenia zákona možnosť správneho orgánu rozhodnúť v lehote 30 dní od začatia konania. Vzhľadom na to, že v tejto veci už bolo raz rozhodnuté zo strany žalovaného, pričom toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím ministerstva o podnete prokurátora, potvrdeného rozhodnutím ministra o zamietnutí rozkladu s jasne uvedeným právnym názorom, správny súd nevidí dôvod aby bola táto vec považovaná za zvlášť zložitú, a preto sa stotožnil s návrhom žalobcu, aby žalovaný rozhodol v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 55. Nakoľko správny súd nemá vedomosť o tom, že by žalovaný v tejto veci už rozhodol, žalovaný aj naďalej udržuje protiprávny stav spočívajúci vo svojej nečinnosti. Tento stav je pritom v právnom štáte, v ktorom štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, neprípustný a je ho potrebné čo najskôr odstrániť. 56. Na základe vyššie uvedených skutočností teda správny súd dospel k záveru, že žalobcom podaná správna žaloba bola dôvodná. Postup žalovaného v administratívnom konaní vykazuje všetky znaky nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Lehotu na vydanie rozhodnutia, resp. opatrenia žalovaným správny súd určil podľa ustanovenia § 250 ods. 1 SSP s prihliadnutím na celkovú dĺžku a aktuálny stav administratívneho konania. 57. V ďalšom konaní je žalovaný povinný preukázať správnemu súdu odstránenie svojej nečinnosti vydaním rozhodnutia, ktoré doručí správnemu súdu, na základe čoho správny súd toto konanie zastaví samostatným uznesením (§ 250 ods. 1 a § 251 ods. 2 SSP). 58. Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému (§ 251 ods. 2 SSP). 59. O trovách konania bude správny súd rozhodovať postupom podľa ustanovenia § 175 ods. 1 SSP až v rozhodnutí o zastavení konania podľa § 251 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.