Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-11S/1/2022 4022200072 17. 06. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200072.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Ďatelinová 5530/10, 821 01 Bratislava, IČO: 36 867 683, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, za účasti: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX G., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 65/2021/SI zo dňa 13.01.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému a ďalšej účastníčke konania právo na náhradu trov konania i z n á v a.
nepr
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor (ďalej „kataster“, „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. V 5654/2015-56 zo dňa 02.06.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „katastrálny zákon“) zamietol návrh zo dňa 14.07.2015 na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XX/H.-X/XXXXX/XXXX-X/XXXX-XXXXX-X zo dňa 11.07.2015 v znení Dodatku č. 1 (ďalej „kúpna zmluva“) uzatvorenej medzi D. E. ako predávajúcou (ďalej „predávajúca“, „ĎUK“) a A. B. ako kupujúcou (ďalej „kupujúca“, „žalobkyňa“). Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., v čase podpisu zmluvy zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, v článku II. kúpnej zmluvy označené ako pozemky registra „D.“ parc. č. XXXX/X oná pôda o výmere 561 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1023 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 7 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1331 m2 v podiele 1/1 a na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra „D.“ parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1854 m2 v podiele 1. Dňa 06.08.2015 oznámila predávajúca odstúpenie od kúpnej zmluvy, na základe čoho kataster v rovnaký deň rozhodnutím č. I. XXXX/ XXXX-XX vkladové konanie prerušil z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke. Dňa 15.10.2015 kataster prerušil konanie z dôvodu schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ zo dňa 08.07.2015, ktorým dňom vzniklo predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 175/1999 Z. z.“) a účastníčky konania vyzval na doloženie listín preukazujúcich
skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Keďže účastníčky konania dopytovanú skutočnosť nepreukázali, kataster podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona konanie rozhodnutím č. V 5654/2015-29 zo dňa 13.11.2015 zastavil a Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. Vo 9/2016-4/To, OUNR-OOP5-2016/006179-4/To zo dňa 05.02.2016 predmetné rozhodnutie katastra potvrdil. 2. Krajský súd Nitre na základe správnej žaloby podanej kupujúcou rozsudkom č. k. 11S/55/2016-105 zo dňa 29.11.2017 rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. Vo 9/2016-4/To, OU-NR-OOP5-2016/006179-4/To zo dňa 05.02.2016 zrušil a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžrk/3/2019 zo dňa 20.01.2021 kasačnú sťažnosť proti predmetnému rozsudku zamietol. Okresný úrad Nitra po zrušení rozhodnutia opätovne rozhodol o odvolaní kupujúcej a rozhodnutie katastra č. V 5654/2015-29 zo dňa 13.11.2015 rozhodnutím č. Vo 9/2016-27/S1, OU-NR-OOP5-2021/001087-27 V 5654/2015 zo dňa 11.03.2021 zrušil a vrátil katastru na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. 3. Kataster po vrátení veci v rámci prvostupňového rozhodnutia poukázal na zmenu skutkového stavu vo veci od času „pôvodného“ meritórneho rozhodovania, kedy predávajúca kúpnou zmluvou č. XXXXX/ XXXX/XXXX/H. evidovanou pod č. V XXXX/XX zo dňa 10.02.2016 v znení doložky o oprave zo dňa 26.02.2016 predala nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území H. zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX parcelu registra „D.“ s parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 561 m2 (ďalej „parcela č. XXXX/X“) spoločnosti B. J., K. (vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 26.02.2016 rozhodnutím č. I. XXXX/XX). Jednalo sa o parcelu tvoriacu súčasť prevodu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi kupujúcou a predávajúcou a zároveň mal konajúci správny orgán (kataster) preukázané, že štát svoje predkupné právo súvisiace s parcelou č. XXXX/X využil. Parcela č. XXXX/X bola zameraná geometrickým plánom úradne overeným pod číslom XXX/XXXX a bola z nej vytvorená parcela registra „L.“ parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 561 m2 (geometrický plán tvoril podklad rozhodnutia Okresného úradu Nitra č. OU-NR-PLO 2016/017783 zo dňa 31.03.2016 o odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu; zápis bol vykonaný v konaní M. XXXX/XXXX). Spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako predávajúci previedol predmetnú parcelu spoločnosti MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcemu, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24.06.2016 rozhodnutím č. I. XXXX/XXXX. Následne bol pozemok predmetom vyvlastnenia, ku ktorému došlo na základe rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Okresným úradom Nitra č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2016. Týmto rozhodnutím bolo vyvlastnené vlastnícke právo spoločnosti MH Invest II, s.r.o., Bratislava v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., Bratislava a zápis bol vykonaný v konaní Z XXXX/ XX. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia pôvodnej parcele č. XXXX/X zodpovedal pozemok registra „L.“ parc. č. 814/248 ostatná plocha o výmere 561 m2 zakreslený v geometrickom pláne úradne overenom pod č. XXXX/XXXX. 4. Súhrnom uvedených skutočností dospel kataster k záveru o potrebe zamietnutia pôvodne podaného návrhu zo dňa 14.07.2015 na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XX/ H.-X/XXXX-X/XXXX-X/XXXX-XXXXX-X v znení Dodatku č. 1 uzatvorenej medzi D. E. ako predávajúcou a A. B. ako kupujúcou, keďže zistil absenciu splnenia podmienok zápisu z dôvodu zmeny časti predmetu prevodu označeného v kúpnej zmluve neplatnými údajmi, ako aj z dôvodu zmeny vlastníka a tým pádom aj zániku práva pôvodnej vlastníčky (D. E.) nakladať s predmetom prevodu. Hoci bola predávajúca v čase vydania prvostupňového rozhodnutia vlastníčkou (resp. spoluvlastníčkou) zvyšných nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy (parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1023 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 7 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 101 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1331 m2 v podiele 1/1 a na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra „D.“ parc. č. XXXX/ X orná pôda o výmere 1854 m2 v podiele 1), čiastočný zápis vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona nebol prípustný. 5. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ako odvolací správny orgán (ďalej „odvolací orgán“, „žalovaný“) rozhodnutím č. VoÚ 65/2021/SI zo dňa 13.01.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie katastra a odvolanie kupujúcej zamietol. Prvostupňový orgán (kataster) podľa žalovaného svoje právne a skutkové závery v dostatočnej miere a zrozumiteľným spôsobom popísal a na správne a dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy a tieto aj správne vyložil. II. Správna žaloba (žalobné body)
6. Správnou žalobou zo dňa 15.02.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. 7. Žalobkyňa namietala postup žalovaného, ktorý neprihliadol na poznámku o prebiehajúcom súdnom konaní na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/55/2016, kde došlo k zrušeniu rozhodnutia o zastavení vkladového konania a vráteniu veci na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný sa v nadväznosti na tieto skutočnosti nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov, v dôsledku čoho nemôže návrh zamietnuť z dôvodu, že došlo k ďalším prevodom pozemku. V posudzovanom prípade bola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. V dôsledku vyhovenia správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Nitre vedenej pod sp. zn. 11S/55/2016 všetky rozhodnutia, ktoré boli následne vydané, stratili svoje opodstatnenie a iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Žalobkyňa poukázala aj § 282 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase, v zmysle ktorého možno dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho súdu o zrušení rozhodnutia je záväzné aj pre osoby, ktorých sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Žalobkyňa poukazovala na tú skutočnosť, že rozhodnutie o vyvlastnení je napadnuté správnou žalobou, o ktorej koná Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 11S/261/2016 a v danom konaní sa rieši otázka podstatná aj pre toto konanie. 8. Nesprávne právne posúdenie vnímala žalobkyňa v tvrdení žalovaného o tom, že štát využil svoje predkupné právo k pôvodnej parcele č. XXXX/X. Predkupné právo v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 11.07.2015 ešte nebolo zapísané v katastri nehnuteľností a ak by štát svoje predkupné právo využil, k vyvlastneniu by dôjsť nemohlo, keďže toto má subsidiárny charakter. Žalovaný len konštatoval, že k vyvlastneniu došlo, ale nevyvodil žiadne závery. Nesprávne právne posúdenie vnímala žalobkyňa aj v súvislosti s posúdením podmienky § 3 a § 5 zákona č. 175/1995 Z. z. Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015 a následne Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo osvedčenie o významnej investícii dňa 13.07.2015, pričom súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Kúpna zmluva, ktorá bola podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzavretá dňa 11.07.2015 a v tom čase ešte predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri, toto predkupné právo neexistovalo a nebol dôvod, aby kataster prihliadal na skutočnosť, či štát využil alebo nevyužil predkupné právo. Žalobkyňa bola aj toho názoru, že predávajúca po uzavretí kúpnej zmluvy už nemala povinnosť ponúknuť pozemok štátu vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemala ani v priebehu vkladového konania a opačný výklad by znamenal neprimeraný zásah do vlastníckeho práva. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo a nebolo zapísané v katastri, žalobkyňa považovala za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecno-právny alebo záväzkovoprávny charakter. Predkupné právo štátu má vecné účinky, ale neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát), sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy však takáto povinnosť neexistovala, keďže účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecno-právne následky, pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.05.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).
Po popise skutkových okolností žalovaný zhrnul svoju argumentáciu týkajúcu sa právneho posúdenia veci obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Predávajúca v čase rozhodovania o návrhu na vklad už nebola vlastníčkou časti predmetu prevodu. Kataster v čase rozhodovania prihliadol na všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva, pričom rovnako tak prihliadal aj na oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. IV. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom 10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/1/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, po zrušení pôvodného rozsudku kasačným súdom vrátená Správnemu súdu v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. NR-11S/1/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku. 11. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po vyhodnotení podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. 12. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 17.06.2026, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Pojednávania sa nezúčastnila žalobkyňa ani jej právny zástupca, žalovaný ani ĎUK, pričom svoju neúčasť vopred neavizovali a neospravedlnili. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP. 13. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 15. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 16. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.
18. Predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní bolo posúdenie prvostupňového a následne aj napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ĎUK ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou dňa 11.07.2015, predmetom ktorej bola, okrem iného, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 561 m2. Správy súd má z vlastnej činnosti, resp. z činnosti Krajského súdu v Nitre a z činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vedomosť o tom, že o obdobných právnych veciach medzi rovnakou žalobkyňou a žalovaným, a za obdobných podstatných skutkových okolností tej-ktorej veci (rozdielnymi sú osoby uzatvárajúce pôvodné kúpne zmluvy v podstavení predávajúceho a jednotlivé parcely) už správne súdy v minulosti rozhodovali. Konajúci senát správneho súdu dospel k záveru, že niet dôvodu odchýliť sa od skôr vykonaného posúdenia predmetnej veci, a preto v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/37/2021 zo dňa 18.10.2022 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/12/2023 zo dňa 30.05.2024 a v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/142/2021 zo dňa 20.07.2022 v spojení s rozsudkom Najvyššieho Správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/1/2023 zo dňa 30.05.2024. 19. Krajský súd v Nitre v rozsudku 11S/37/2021 zo dňa 18.10.2022 v súvislosti s obdobných skutkovým stavom, pri totožnom právnom posúdení vykonanom katastrom a žalovaným a zároveň v reakcii na identickú žalobnú argumentáciu žalobkyne uviedol nasledovné: „Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že v priebehu začatého katastrálneho konania bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území (okrem katastrálneho územia H.), na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. V osvedčení je ďalej uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území E., H., B., M., G. N. M., z toho pozemky v katastrálnom území H. sú vo výmere 2.255.622 m2.“ Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z.) k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016, pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobkyne a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, teda i k pozemkom v katastrálnom území H.. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v katastrálnom území H. najneskôr dňa 22. 07. 2015. Zo spisu pod sp. zn. Z 5403/2015, ktorý súdu v konaní pod sp. zn. 11S/212/2016 predložil na vyžiadanie správny orgán prvého stupňa bolo zistené, že Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06. 08. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., M., M., B., G. N. H. (ktorý má správny súd k dispozícii a medzi ktorými bol uvedený i pozemok registra „D.“ ako parc. č. XXX/X, čo medzi účastníkmi katastrálneho, ani súdneho konania nebolo sporné a čo žalobkyňa ani nenamietala). [v prejednávanom prípade sa jednalo o pozemok registra „D.“ ako parc. č. XXXX/X; pozn. správneho súdu]
Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 22. 07. 2015 správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o existencii predkupného práva štátu k pozemkom v katastrálnom území H. (spis zn. Z 5113/2015) a dňa 06. 08. 2015 získal vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v katastrálnom území H. toto predkupné právo štátu vzniklo (spis zn. Z 5403/2015). Uvedená skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobkyne (resp. žalobcu Poľnohospodárska Pôda s.r.o.) a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, pričom predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia Okresného úradu Nitra ako žalovaného v skutkovo a právne obdobných veciach ako je táto. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. v znení účinnom od 07. 07. 2015 je potrebné konštatovať, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádzali i pozemky v katastrálnom území H. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015 a dňa 06. 08. 2015 získal vedomosť o konkrétnych pozemkoch v katastrálnom území H., ktorých sa predkupné právo týkalo. ... Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09. 04. 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v konaní pod sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ 20. Kataster musel pri svojom rozhodovaní vo veci prihliadať (a správne i prihliadal) na tú skutočnosť, že pôvodne pozemok registra „D.“ ako parc. č. XXXX/X prešiel od času podania návrhu na vklad (14.07.2015) až do času opätovného rozhodnutia o podanom návrhu (02.06.2021) viacerými zmenami v údajoch katastra nehnuteľností a pôvodný pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2015 uzatvorenej medzi ĎUK ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou, zanikol. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2015 nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťami neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a
či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu. Skúmaním všetkých skutočností kataster dospel k správnemu právnemu záveru o nemožnosti povoliť vklad vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území H. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2015, keďže takýto pozemok nebol v rozhodnom čase evidovaný v katastrálnom operáte v dôsledku zmien, ku ktorým došlo na základe geometrického plánu, zmlúv a rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 21. K námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia nových skutočností správny súd uvádza, že súdnemu konaniu v predmetnej veci predchádzalo iné súdne konanie (bližšie odsek. 1. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia), v rámci ktorého boli konajúce správne orgány krajským súdom a následne aj kasačným súdom zaviazané k prihliadaniu na skutkové okolnosti, ku ktorým došlo počas vkladového konania. 22. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na prebiehajúce súdne konanie, predmetom ktorého bol prieskum zákonnosti rozhodnutia vydaného vo vyvlastňovacom konaní týkajúcom sa katastrálneho územia H. (konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/261/2016), správny súd uvádza, že žaloby viacerých subjektov, vrátane žalobkyne, boli rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/261/2016 zo dňa 29.03.2022 zamietnuté a zamietnutá bola aj kasačná sťažnosť proti predmetnému rozsudku (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/68/2022 zo dňa 30.09.2024). Naviac ani v prípade, ak by bol súd zrušil rozhodnutie vydané vo vyvlastňovacom konaní, ktoré sa týkalo katastrálneho územia H., žalobkyňa by nemohla byť zapísaná ako vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X v katastrálnom území H., vzhľadom na to, že táto nehnuteľnosť nebola vyvlastnená z jej vlastníctva (žalobkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti v čase bezprostredne predchádzajúcom vyvlastneniu) ako i vzhľadom na zmenu evidencie samotnej parcely. 23. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobkyne správny súd podľa § 140 SSP opätovne odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/37/2021 zo dňa 18.10.2022, pričom v odcitovaných odsekoch, pokiaľ bola spomínaná kúpna zmluva zo dňa 10.07.2015, pre potreby tohto súdneho konania sa bude jednať o kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi ĎUK ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou dňa 11.07.2015: Správny orgán prvého stupňa otázku dobrej viery nadobúdateľov pozemku neposudzoval a ani tak nemohol urobiť, nakoľko posudzovanie dobrej viery nadobúdateľov pozemku nie je predmetom katastrálneho konania. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza do úvahy až v súdnom prieskume, a to až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Až v takom prípade je v súlade s účelom právnej úpravy na rade zváženie, či dobromyseľnosť nadobudnutých práv bude „liberačným dôvodom“ a správny súd aj napriek nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu toto ponechá v platnosti a nerozhodne o jeho zrušení. O takýto prípad sa ale v predmetnej veci nejedná. Správny súd dospel k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so zákonom a nebol dôvod, aby posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí správneho orgánu, ktoré boli vydané v iných samostatných konaniach, ktoré sa uskutočnili počas trvania katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 10. 07. 2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015, ako tomu bolo v tomto prípade, potom už logicky nebol dôvod skúmať, či podanou žalobou neboli práva nadobudnuté v dobrej viere neprimerane dotknuté. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním žalobkyne o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi (námietka nezákonnosti rozhodnutia). Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. V tejto súvislosti správny súd opätovne dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššie súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžrk/6/2018 zo dňa 29. 10. 2019 (ktorý možno aplikovať i predmetnej veci), v ktorom sa kasačný súd jednoznačne vysporiadal s otázkou existencie zákonného predkupného práva štátu, ktoré v predmetnej veci vzniklo dňa 08. 07. 2015 (čo konštatoval i kasačný súd vo svojom vyššie označenom rozsudku a teda existovalo už v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 10. 07. 2015) a znamenalo obmedzenie zmluvnej voľnosti predávajúceho, pričom na jeho existenciu ako i na existenciu ďalších skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku a s ktorými sa správny súd podrobne vysporiadal v 34. bode tohto rozsudku, musel správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dňa 18. 06. 2020 prihliadať.
K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach) správny súd uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ňou tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. vzniklo na základe ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný odvolacie dôvody ohľadne predkupného práva vyhodnotil ako nadbytočné, pričom z toho dôvodu je potom podľa jej názoru odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobkyne nemožno považovať za dôvodnú a jej tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s predkupným právom štátu poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžrk/16/2018 (ktorý sa týka predmetnej veci), v ktorom tento súd ako kasačný súd poukázal na viacero ním vydaných rozsudkov (sp. zn. 5Sžrk/2/2018, 1Sžrk/19/2018, 8Sžrk/5/2018, 10Sžrk/7/2018, 10Sžrk/13/2018 a napokon aj 1Sžrk/9/2018, ktoré sa po skutkovej i právnej stránke týkali obdobnej veci ako je táto), v ktorých sa vyjadril k otázke predkupného práva štátu a s ním súvisiacimi povinnosťami správneho orgánu a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny (zánik parcely, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015, zmena druhu pozemku, vytvorenie nových parciel, opakovaná zmena vlastníkov pozemkov), ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5649/2015 a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 10. 07. 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobkyne spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžrk/16/2018 zo dňa 03. 03. 2020 ako i na ďalšie vyššie označené rozsudky. Je nesporné, že predkupné právo štátu k pozemkom v katastrálnom území H. vzniklo dňa 08. 07. 2015 a až následne dňa 10. 07. 2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi I. B. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou a na túto skutočnosť bolo potrebné prihliadať, rovnako ako na skutočnosť, že štát si predkupné právo k predmetným pozemkom uplatnil. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, teda rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Správny súd bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžrk 8/2018 zo dňa 28. 05. 2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.“ 24. Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/37/2021 zo dňa 18.10.2022 bol predmetom prieskumu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/12/2023 zo dňa 30.05.2024, ktorý v rámci
právneho posúdenia veci v odseku 29. odôvodnenia odcitoval odseky 52. až 56. odôvodnenia svojho predchádzajúceho rozsudku sp. zn. 6Svk/12/2021 zo dňa 21.09.2022, týkajúceho sa obdobnej právnej veci, s rozdielom spočívajúcim v inom predmete kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená s inou osobou na strane predávajúceho, kde predmetom boli odlišné pozemky a v iných spisových značkách následných súvisiacich konaní a rozhodnutí správnych orgánov: 52. V tomto smere je potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, v zmysle ktorej konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 menovaného zákona). V zmysle § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad zároveň posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (pozri napríklad rozsudok najvyššieho súdu z 25. novembra 2009, sp. zn. 6Sžo/49/2009). Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (pozri § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., dôvodovú správu k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodovú správu k zákonu č. 154/2015 Z. z.), je zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.) obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením zákona č. 162/1995 Z. z., a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (pozri napríklad rozsudky z 18. mája 2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018, z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sžrk/5/2017, z 19. júna 2018, sp. zn. 10Sžrk/8/2017 všetky v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05. februára 2019, sp. zn. III. ÚS 51/2019). S týmto záverom sa stotožnil tiež najvyšší správny súd v rozsudku z 31. marca 2022, sp. zn. 5Svk/20/2021 vydanom v tomto katastrálnom konaní v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia z 08. apríla 2020, číslo: UPo 30/2015-33 OU-NROOP5-2020/000882-33 k: UP 57/2015 (k V 5545/2015) v znení upovedomenia o oprave zo 04. augusta 2020. K rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj v rozsudku z 28. mája 2020, sp. zn. 2Sžrk/8/2018, ktorého správnosť namietala žalobkyňa v kasačnej sťažnosti. Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 22. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 431/2020 ústavnú sťažnosť účastníka konania, vystupujúceho čo do posúdenia predkupného práva v porovnateľnej situácii ako žalobkyňa v tu prejednávanej veci, podanú proti rozsudku sp. zn. 2Sžrk/8/2018, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
53. Rovnako najvyšší správny súd odkazuje na závery plynúce z rozsudku najvyššieho súdu vydaného z 21. novembra 2018, sp. zn. 10Sžrk/7/2018 v tomto katastrálnom konaní v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia z 23. marca 2016, číslo: Vo 31/2016-2/To:OUNR:OOP5-2016/017486-2/To k: V 5545/2015, ktorým odvolací správny orgán odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. februára 2016, číslo: V 5545/2015-12 o zastavení konania. Najvyšší súd uviedol, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Najvyšší súd uvedenú situáciu vyhodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. povinný prihliadať. V obdobnom zmysle sa vyjadril najvyšší súd v rozsudku z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sžrk/5/2017, prípadne v rozsudku z 05. mája 2020, sp. zn. 4Sžrk/2/2019 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 425/2020. Za tohto stavu potom aj odkaz žalobkyne na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2222/2011 vymedzujúce tzv. dodatočnú stratu platnosti zmluvy je neopodstatnený. 54. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na to, že najvyšší súd už vo vyššie zmieňovanom rozsudku sp. zn. 10Sžrk/7/2018 uviedol, že nakoľko medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už bez ďalšieho možné vydanie meritórneho rozhodnutia, teda rozhodnúť o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže ide o rozhodnutie o návrhu pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho a žalobkyne ako kupujúcej. Za tohto stavu potom (po vrátení veci) prvostupňový správny orgán mal rozhodnúť na podklade pôvodného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z 08. júla 2015, doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 09. júla 2015, obligatórnu prílohu ktorého tvorila kúpna zmluva z 08. júla 2015, číslo 2015/7/8/ Luž/2842 uzatvorená medzi ďalším účastníkom konania (F. K.) vystupujúcim v hmotnoprávnej pozícii ako predávajúci a žalobkyňou ako kupujúcou; predmetom príslušnej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti / pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území G., na liste vlastníctva XXXX, parcela registra „L.“, číslo parcely XXXX, orná pôda vo výmere 609m2 , spoluvlastnícky podiel 1/1. 55. Nadväzne na uvedené, najvyšší správny súd poukazuje na to, že v rámci katastrálneho konania (konkrétne v rámci vkladového konania) príslušný správny orgán (aktuálne okresný úrad, katastrálny odbor) posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, respektíve na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní takto úzko špecializovaný správny orgán skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu. Predovšetkým v súlade s § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Keďže zároveň správny orgán rozhoduje o návrhu na vklad podľa skutkového a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia o tomto návrhu, potom tak samotná kúpna zmluva musí byť v súlade s katastrálnym operátom ako aj existencia oprávnenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou musia byť dané k okamihu rozhodovania orgánu katastra o konkrétnom návrhu na vklad. .... 57. Najvyšší správny súd uvádza, že jednou z povinností prináležiacich prvostupňovému správnemu orgánu skúmajúc splnenie podmienok na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola i povinnosť preskúmať jednak, či je prevodca oprávnený nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou
a jednak preskúmať, či prevádzaná nehnuteľnosť je evidovaná v súbore popisných a geodetických informácii. K osobe predávajúceho bolo nesporne preukázané, že v čase kedy prvostupňový správny orgán rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predávajúci už nebol vlastníkom predmetného pozemku, a teda nemohol s ním disponovať (pozri § 123 OZ).“ 25. Súhrnom uvedeného, pri stotožnení sa so závermi uvádzanými v odsekoch vyššie v obdobných právnych veciach, správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 169 SSP a žalovanému aj napriek úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať. Ďalšej účastníčke konania správny súd právo na náhradu trov nepriznal, keď uvedenému typu účastníka súdneho konania možno priznať trovy konania len v prípade, ak vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených súdom (§ 169 SSP). V tomto súdnom konaní správny súd ďalšej účastníčke konania žiadne povinnosti v priebehu súdneho konania neuložil, a rovnako tak nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania. 27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e zákona SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).