Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-8S/4/2022 4022200077 25. 03. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200077.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, podnikajúci pod obchodným menom: A. B. D. E. D., E. F. G. F. X, XXX XX D., H.: XX XXX XXX (podnikateľská činnosť ukončená k 22.10.2024), právne zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102568747/2021 zo dňa 14.12.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozhodnutím č. 21441166/2015 zo dňa 11.12.2015 určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie jún 2011. Žalovaný rozhodnutím č. 102796736/2016 zo dňa 22.03.2016 (ďalej len „rozhodnutie o vyrubení DPH“) po odvolaní žalobcu uvedené rozhodnutie potvrdil. 2. Žalobca podal voči rozhodnutiu o vyrubení DPH na Krajský súd v Nitre žalobu, ktorý ju rozsudkom sp. zn. 15S/21/2016 zo dňa 10.04.2018 zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/2/2019 zo dňa 31.05.2020 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie, načo poukázal aj žalobca. 3. Správca dane rozhodnutím č. 101674934/2021 zo dňa 08.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) úrok z omeškania za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty určeného rozhodnutím o vyrubení DPH vo výške X.XXX,- eur. 4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty na základe rozhodnutia o vyrubení DPH do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, t. j. do 13.04.2016. Žalobca vyrubený rozdiel dane v určenej lehote nezaplatil, resp. vyrubený rozdiel dane zaplatil vo viacerých splátkach, prvú časť
dlžnej sumy uhradil dňa 26.04.2016 a posledná časť vyrubeného rozdielu dane bola uhradená až dňa 31.03.2017. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca v stanovenej lehote nezaplatil rozdiel dane vo výške určenej v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí. 5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 102568747/2021 zo dňa 14.12.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 21.12.2022, domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca namietal, že v správnom konaní prezentoval rozsiahlu argumentáciu, ktorá bola úplne odignorovaná s odôvodnením, že o vyrubení dane z pridanej hodnoty bolo právoplatne rozhodnuté, čo žalobca považoval za neakceptovateľný prístup. Podstata žalobných bodov sa týkala preukazovania realizácie samotného zdaniteľného obchodu a navrhovaných dôkazov preukazujúcich nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. 8. Poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Nitre 15S/21/2016 zo dňa 10.04.2018 považoval žalobca za nesprávne, pretože tento rozsudok bol rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/2/2019 zo dňa 31.05.2020 zrušený a vrátený Krajskému súd v Nitre na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu bolo preto irelevantné z pohľadu správcu dane podporovať svoje argumenty a správnosť postupov rozhodnutím, ktoré bolo zrušené pre arbitrárnosť, pričom aj žalovaný postupoval arbitrárne a nebral do úvahy dôkazy, ktoré mu boli preukázané. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí iba obmedzil na konštatovanie, že rozhodnutie o vyrubení DPH nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2016 a v danej veci nebolo vydané iné rozhodnutie, čím bol daný predpoklad na vyrubenie úroku z omeškania. Žalobca mal za to, že vyrubenie úroku je závislé od rozhodnutia o vyrubení DPH, a preto námietky týkajúce sa rozhodnutia o vyrubení DPH sú relevantné v každom štádiu predmetného daňového konania. III. Vyjadrenia žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.09.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako bezdôvodne podanú. Žalobca vo svojej žalobe prezentoval najmä jeho nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, ale neuviedol nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia a argumenty uvedené žalobcom boli vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu právne irelevantné. § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správcovi dane neposkytuje možnosť voľby, či úrok z omeškania vyrubí alebo nie. Správca dane aj žalovaný postupovali pri vydaní prvostupňového a napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný zotrval na výroku vyslovenom v žalobou napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-8S/4/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
11. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2026 (§137 ods. 4 SSP). 13. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, k daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 15. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 16. Správny súd v súvislosti s obsahom podanej všeobecnej správnej žaloby, viazaný rozsahom a dôvodmi v nej uvedenými (§ 134 ods. 1 SSP) uvádza, že značná časť žalobcových námietok smerovala proti rozhodnutiu o vyrubení DPH a obsahovala všeobecné tvrdenia týkajúce sa preukázania nároku na odpočet DPH. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca odôvodňoval nezákonnosť prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia poukazom na nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení DPH, od ktorého boli podľa jeho tvrdenia závislé. Žalobca nenamietal v konkrétnostiach ani spôsob, resp. výšku vyrubeného úroku z omeškania, či iné právne relevantné prekážky, pre ktoré by správca dane a žalovaný nemohol vydať napadnuté rozhodnutie. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu a konfrontovať závery správneho orgánu s príslušnou právnou úpravou, resp. judikatúrou príslušných súdov. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval smerom k napadnutému rozhodnutiu a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. 17. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, príslušný správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania. Ide pritom o uloženie povinnosti, ktorej predchádza zo strany daňového subjektu porušenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo
v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu. Správca dane pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne, čo vyplýva zo samotného znenia § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku (správca dane ,,vyrubí“). Ak teda správca dane zistí, že zo strany daňového subjektu k splneniu povinnosti zaplatiť určenú daň v ustanovenej lehote alebo výške nedošlo, vydá rozhodnutie, ktorým vyrubí úrok z omeškania za dobu omeškania daňového subjektu so zaplatením dane. V prípade, ak je daň alebo rozdiel dane určený rozhodnutím správcu dane, je dlžnou sumou na účely vyrubenia úroku z omeškania suma dane, resp. jej rozdielu určená týmto rozhodnutím. 18. Pri výpočte úroku z omeškania, resp. stanovení výšky úroku z omeškania, správca dane vychádza zo štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k rozhodujúcemu dňu. Zároveň z § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k tomuto dňu nedosiahne úroveň 15%, správca dane na účely vyrubenia úroku z omeškania vychádza z ročnej úrokovej sadzby vo výške 15%. Úrok z omeškania sa vyrubí za každý deň omeškania s platbou, počínajúc dňom, ktorý nasleduje po dni jej splatnosti, a to až do uhradenia dane (vrátane dňa úhrady). 19. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobcovi bol rozhodnutím o vyrubení DPH určený rozdiel na dani vo výške 48.402,20 eura, ktorý bol povinný uhradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie o vyrubení DPH nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2016 a žalobca bol povinný určený rozdiel uhradiť do 13.04.2016, čo neurobil, ale dlžnú sumu uhrádzal v splátkach. Posledná splátka bola uhradená dňa 31.03.2017. Základná úroková sadzby dňa 14.04.2016 (prvý deň omeškania) bola stanovená vo výške 0 %. Z uvedeného dôvodu správca dane pri výpočte aplikoval ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15%. 20. Rozhodnutie žalovaného o vyrubení rozdielu DPH je právne záväzným a zákonom predpokladaným základom pre následné rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť týchto skôr vydaných rozhodnutí, správny súd poukazuje na to, že v prípade právoplatných rozhodnutí sa nastoľuje právne záväzný stav, pričom sa prezumuje ich správnosť a zásadná nezmeniteľnosť. Pokiaľ teda nedošlo k zmene uvedeného stavu, napr. v dôsledku zrušenia rozhodnutí súdom na základe správnej žaloby, daňové orgány nemali dôvod spochybňovať ich zákonnosť. 21. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodnutie o vyrubení DPH, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume vo výške 48.402,20 eura za zdaňovacie obdobie jún 2011, bolo predmetom súdneho prieskumu. Je pravda, ako uvádzal žalobca, že rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/21/2016 zo dňa 10.04.2018, bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/2/2019 zo dňa 31.03.2020, avšak následne bolo opätovne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/29/2020 zo dňa 28.03.2023, kedy Krajský súd v Nitre predmetnú žalobu opakovane zamietol. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť následne rozsudkom sp. zn. 8Sfk/1/2023 zo dňa 30.04.2025 zamietol. Za tohto stavu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu o nezákonnosti skôr vydaného rozhodnutia o vyrubení DPH, preto ani z tohto hľadiska nebola daná prekážka, ktorá by bránila správcovi dane pristúpiť k vyrubeniu úroku z omeškania žalobcovi. 22. Správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné finančné orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk súd dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 23. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).