Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-7S/14/2022 4022200219 14. 04. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200219.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: LAZIO s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 45 287 228, právne zastúpený: JUDr. Irena Sopková, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4E, 811 02 Bratislava, IČO: 48 301 728, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100542032/2022 zo dňa 22.03.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 19.06.2020 Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky, so sídlom Kukučínova 1, 940 02 Nové Zámky (ďalej aj len „správca dane“) oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly, o. i. aj na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2018. 2. Správca dane uskutočnil na základe opakovaného predvolania výsluch svedka p. A. B., ktorý bol konateľom spoločnosti ND Gold s.r.o., so sídlom Mostová 242, Dolný Chotár (ďalej aj len „DN Gold s.r.o.“), ktorý v odpovediach na otázky správcu dane popísal činnosť spoločnosti a uviedol, že pre žalobcu a dodávateľské spoločnosti nevykonával prepravu tovaru, ale na základe zmluvy o prenájme prenajal motorové vozidlá spoločnosti PARTNERIX s.r.o., so sídlom Husitská 107/3, Žižkov, 130 00 Praha 3 (ďalej aj len „spoločnosť PARTNERIX“). 3. Dňa 09.07.2021 sa vykonal výsluch svedka - C. D., bývalého konateľa spoločnosti PARTNERIX s.r.o. Uviedol, že spoločnosť sa venovala kúpe a predaju tovaru - drogéria, sladkosti a káva. K spolupráci so žalobcom uviedol, že od žalobcu kupovali tovar v rokoch 2017 až 2020. Prepravu zabezpečovala a aj platila spoločnosť PARTNERIX. 4. O výsledku zistení z daňovej kontroly bol vypracovaný protokol č. 101578083/2020 zo dňa 14.10.2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 30.10.2020. Ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu apríl 2018 uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) od faktúr vystavených pre spoločnosť PARTNERIX. Správca dane vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole určil žalobcovi lehotu 30 pracovných dní na vyjadrenie sa k protokolu.
Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu č. 101578083/2020 dňa 30.10.2020. Žalobca sa k protokolu nevyjadril. 5. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102175127/2021 zo dňa 08.11.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 1 125 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018, pozostávajúci z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2018, ktorý bol vrátený podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH v sume 102,99 eura dňa 13.07.2018 a z vyrubenej dane v sume 1 022,01 eura. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane zdôraznil, že nespochybňuje existenciu tovaru, ktorý bol dodaný žalobcovi, ale na základe spochybnenej prepravy od žalobcu pre uvedených odberateľov mal za preukázané, že tento tovar nebol dodaný ďalej v obchodnom reťazci tak, ako to deklaroval žalobca na svojich vystavených faktúrach. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 14.12.2021 navrhujúc jeho zrušenie z dôvodu, že ide o nezákonné rozhodnutie, ktoré sa zakladá iba na ničím nepodložených úvahách správcu dane. 7. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100542032/2022 zo dňa 22.03.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ustálil, že na základe skutočností, vyplývajúcich z vyjadrení zástupcov odberateľských spoločností, ako aj na základe skutočností vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií, neboli u žalobcu v zmysle § 43 ods. 1 a v nadväznosti na § 43 ods. 5 zákona o DPH splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. 9. Žalobca namietal, že (i) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, (iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. 10. Namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy, konal nezákonne, porušil zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“), obchodný zákon ako aj ďalšie všeobecne záväzné predpisy, napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné. Ďalej že správca dane nezvolil najvhodnejšie prostriedky k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Namieta, že je v rozpore s platnou legislatívou i judikatúrou súdov, aby správca dane určoval podnikateľskému subjektu, do akých zmluvných vzťahov má vstupovať a za akých podmienok. 11. Žalobca sa vo svojej argumentácii odvolával na ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvrdiac, že správca dane zistil reálnosť plnenia - dodania. Podľa neho je nesporné, že daňový subjekt v daňovom konaní podrobne prezentoval všetky obchodné transakcie, preprava bola zrealizovaná. Žalovaný porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, ak sa k jeho odvolacím námietkam nevyjadril a neuviedol, akých porušení sa mal dopustiť, keď on splnil všetky podmienky, predložil všetky dôkazy. 12. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pre absenciu riadneho odôvodnenia, závery rozhodnutia sú podľa neho vadné, lebo sú v rozpore s objektívnymi, odbornými skutočnosťami. Vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia videl v absencii odborných vlastných logických úvah, ktoré nemajú oporu v odborných publikáciách a znaleckom dokazovaní. 13. Napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 63 daňového poriadku, lebo nevychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Taktiež namietal, že rozhodnutie neobsahuje výrok o náhrade trov
konania v zmysle § 63 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 12 citovaného zákona. Podľa tvrdenia žalobcu on splnil všetky podmienky uložené § 43 zákona o DPH. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 21.11.2022, pričom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí a zotrval na tom, že konaním žalobcu došlo k porušeniu § 43 zákona o DPH. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 15. Skutočnosti uvádzané žalobcom v bode I., II. a III. správnej žaloby nemajú charakter námietok, v bode IV. uviedol žalobca skutkový stav, ale nepodal námietky voči konkrétnemu postupu správnych orgánov. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že by prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo všetky náležitosti § 63 ods. 3 písm. c) a § 63 ods. 5 daňového poriadku. 16. V prípade skutočnej realizácie obchodu disponujú obidvaja obchodní partneri zhodnými listinnými dôkazmi, ktorých predložením preukážu realizáciu obchodnej transakcie. V danom prípade realizáciu obchodnej transakcie preukázal predložením dôkazov iba žalobca, odberateľské spoločnosti nadobudnutie tovaru od žalobcu nepreukázali. Správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie dodávok tovaru od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a nie pre nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH, t.j. splnenie podmienky oslobodenia dodania tovaru od dane pri jeho dodaní z tuzemska do iného členského štátu. V súčinnosti s českou finančnou správou preveroval správca dane nadobudnutie tovaru v spoločnosti PARTNERIX s.r.o. Žalobcom predkladané doklady nepreukázali reálnosť dodania tovaru do iného členského štátu, čiže žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok uplatňuje oslobodenie od dane. 17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 7S/14/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-7S/14/2022. 19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 14.04.2026. 20. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 23. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 24. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 25. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. 26. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
v tuzemsku,
27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 30. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, a teda, či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade so zákonom o DPH, ak žalobcovi určili rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 v sume 1 125 eura tak, že mu nepriznali nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 102,99 eura a vyrubili mu daň v sume 1 022,01 eura, ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2018.
Všeobecné východiská intrakomunitárnych obchodov: 31. Správny súd v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje princíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva i právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie - E. F. proti Belgickému štátu a Belgický štát proti G. G. H. zo dňa 06.07.2006, C- 439/04 a C-440/04). 32. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017 uviedol, že: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak: že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, len musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo byť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 33. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 34. V súvislosti s dôkazným bremenom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. K obchodom žalobcu: 35. Žalobca v žalobe konštatoval, že počas konania predložil správcovi dane všetky dostupné doklady, ktoré preukazovali naplnenie formálnych podmienok predpokladaných ustanovením § 43 ods. 5 zákona o DPH - jednotlivými faktúrami, ktorými fakturoval dodaný tovar svojim odberateľom, pričom súčasne preukázal nadobudnutie tovaru od svojho dodávateľa, preukázal prepravu do Českej republiky, preukázal prevzatie tovaru a aj platbu za dodaný tovar.
36. Správny súd však uvádza, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca v daňovom konaní, by boli spôsobilé privodiť žalobcovi uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte, v rámci Európskeho spoločenstva, čo preukázané nebolo. Žalobca preto podľa názoru správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 daňového poriadku, pretože oslobodenie od DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda na daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte. Ak správca dane na základe informácií českej finančnej správy nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov, či vyjadrení žalobcu ako daňového subjektu, nemusel tieto uznať ako relevantné. V prejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný tovar bol v Českej republike zdanený, čo sa však nepreukázalo. Žalobca podľa názoru správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 daňového poriadku. 37. Orgány finančnej správy tak nepochybili, ak prihliadli na skutočnosti, ktoré im boli dodané na základe žiadosti o medzinárodnej výmeny informácií k spoločnosti PARTNERIX. Česká finančná správa reagujúc na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií deklarovala, že nebolo preukázané, že tovar bol spoločnosťou PARTNERIX prijatý a zaúčtovaný, priznaný a zaplatený. Spoločnosť PARTNERIX podávala súhrnné hlásenia adresované na slovenské dodávateľské spoločnosti UNITED JB s.r.o., Komárno, IČ DPH H. a LS BELL, Bratislava, IČ DPH H.. Od 17.01.2019 podľa obchodného registra sídli PARTNERIX na adrese I. XXX/X, XXXXX J. X, ale reálne sa na uvedenej adrese nachádza spoločnosť, ktorá ponúka služby súvisiace s poskytnutím sídla. PARTNERIX tu má virtuálne sídlo, na ktorom sa nezdržuje, so správcom dane nespolupracuje, ani tu nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť J. na výzvu správcu dane nereagovala, nenahlásila žiadnu prevádzku, kde by vykonávala ekonomickú alebo inú činnosť. 38. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane oboznámil daňový subjekt s výsledkami dokazovania, daňový subjekt na základe výzvy predložil správcovi dane dôkazy súvisiace so spoločnosťou PARTNERIX - zmluvu o pronájmu nebytových prostor zo dňa 01.02.2017, zmluvu o pronájmu skladových prostor zo dňa 10.01.2017 (LIKELAND s.r.o.) a odpoveď vystavenú spoločnosťou Partnerix zo dňa 01.07.2020 pre Finanční úrad Brno 1 s prílohou. Pri ústnom pojednávaní dňa 08.07.2020 uviedol daňový subjekt, že prepravu tovaru si zabezpečovali odberatelia na svoje náklady, a preto nedisponuje žiadnymi dokladmi za vykonanú prepravu. Správcovi dane sa nepodarilo vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti PARTNERIX, pána C. D., na vytýčenom pojednávaní dňa 24.08.2020 ani dňa 28.09.2020. Na ústne pojednávania sa nedostavil ani daňový subjekt, síce bol o termínoch riadne upovedomený. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti v rozhodnutí (na str. 6 - 10) a uzavrel, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH z faktúr vystavených pre spoločnosť PARTNERIX. Správca dane doručil vypracovaný protokol z daňovej kontroly daňovému subjektu dňa 30.10.2020, ktorý sa k protokolu vyjadril, následne sa správca dane v rámci vyrubovacieho konania neúspešne pokúsil dať predviesť konateľa C. D.. Obvodné oddelenie PZ Jelka vykonalo pokus o predvedenie menovaného, ale zistilo, že C. D. sa zdržiava v Nemecku, kde pracuje a domov chodí zriedkavo. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súvislosti s iným konaním (str. 5, 6 napadnutého rozhodnutia žalovaného) zistil, že p. C. D. poskytol správcovi dane svedeckú výpoveď, pri ktorej uviedol, že počas jeho pôsobenia v pozícii konateľa pravdepodobne splnomocnil inú osobu na manažovanie firmy, jednalo sa o D. K., ktorý mu vypomáhal a preberal tovar. Asi pred rokom predal spoločnosť, ktorá sa zaoberala kúpou a predajom tovaru - drogéria, sladkosti, káva. Svedeckou výpoveďou A. B., konateľa spoločnosti ND Gold s.r.o. bolo zistené, že pre daňový subjekt a dodávateľské spoločnosti nevykonával prepravu tovaru, ale na základe zmluvy o prenájme prenajal motorové vozidlá spoločnosti PARTNERIX. 39. Správca dane stanovil termín prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom na deň 15.10.2021, ale daňový subjekt sa v ustanovený deň k správcovi dane nedostavil. Podľa predložených CMR dokladov prepravu tovaru vykonala spoločnosť ND Gold s.r.o., ktorá podľa predloženej zmluvy prenajala vozidlá spoločnosti PARTNERIX. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že uskutočnenie prepravy tovaru nebolo vykonané spoločnosťou ND Gold s.r.o. uvedenou na predložených
dokladoch ako prepravca. Podľa zistení správcu dane (viď zmluva o prenajatých vozidlách) vykonala prepravu tovaru spoločnosť PARTNERIX, ktorá okrem zmluvy o prenájme vozidiel nedisponuje dokladmi preukazujúcimi prepravu tovaru. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť aj na fakt, že podľa zistení správcu dane bola za obdobie od 01.08.2018 do 31.12.2020 vystavená spoločnosťou ND Gold s.r.o. iba jedna súhrnná faktúra, a to s dátumom zdaniteľného plnenia 31.12.2020, z čoho správca dane usúdil, že bola vystavená dodatočne (t. j. v čase prebiehajúcich ďalších daňových kontrol u žalobcu a po doručenej výzve spoločnosti ND Gold s.r.o.). 40. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018 v sume 1 125 eura. 41. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považoval správny súd za nedôvodnú z nasledovných dôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili názor správcu dane o nepreukázaní dodania tovaru. Pri predmetnej daňovej kontrole daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane postupoval v zmysle vyššie uvedených princípov a zákonných ustanovení, zachoval rovnováhu záujmov štátu aj daňového subjektu a vydal zákonné rozhodnutie. 42. Nedôvodnou je aj námietka o absencii výroku rozhodnutia o náhrade trov konania. Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní v tomto konkrétnom prípade nebolo potrebné vo výroku uvádzať, lebo náhrada nákladov sa viažu len na § 12 daňového poriadku. 43. Za irelevantnú správny súd považoval námietku odvolávajúcu sa na splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, lebo v tomto prípade správne orgány pri rozhodovaní posudzovali splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 43 zákona o DPH ohľadom dodania tovaru do iného členského štátu a nie splnenie podmienok podľa § 49 zákona o DPH. Preto nebolo dôvodné ďalej sa touto námietkou aj zaoberať. 44. Žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd vytýka, že je uvedená vo všeobecnej rovine. Žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval, v čom presne nachádza nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je z neho zrejmé jeho odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania, ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci, a preto uvedenej žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd neprisvedčil. 45. Všeobecné konštatovanie žalobcu o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia s odkazom na obsah ním podaného odvolania v administratívnom konaní, na vecný prieskum napadnutého rozhodnutia v tomto smere zo strany správneho súdu nepostačuje. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“ 46. Správny súd, súc viazaný len obsahom žalobných bodov, vytýka všeobecnú rovinu žalobných námietok. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd v zásade preskúma iba žalobné body a nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu. 47. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). 48. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). 49. Na tomto mieste považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 zo dňa 25.11.2010).
50. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Nemožno očakávať, že pri všeobecnom výpočte porušených ustanovení zákona môže správny súd žalobu prejednať v takto všeobecných medziach, teda z hľadiska, či neboli porušené označené ustanovenia zákona. K žalobe, v ktorej absentujú určité skutkové tvrdenia, by sa tak dostalo žalobcovi podrobnejšieho prieskumu, ako keď by nimi bol rozsah prieskumu vymedzený. Nakoniec by akceptácia podobných nedostatkov žalobných bodov viedla k popretiu povinnosti žalobné body označiť. 51. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/150/2009). 52. Všetky skutočnosti, zaprotokolované v administratívnom spise, tak boli výsledkom činnosti správcu dane. S odkazom na všetky skutočnosti, uvedené v tomto rozsudku tak správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by zakladalo jeho právo na oslobodenia od DPH. Bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a preukázať splnenie podmienok, ktoré kladie zákon o DPH. Žalobca zároveň v žalobe nepredniesol také žalobné body, ktoré by akýmkoľvek spôsobom dokázali spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy - žaloba bola koncipovaná všeobecne, s citáciou zákonných ustanovení a vybranej judikatúry, bez konkretizácie žalobných bodov na prejednávaný prípad. Ako správca dane, tak aj žalovaný podľa názoru správneho súdu vydali rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu (s prihliadnutím na to, že žalobca bol počas daňovej kontroly pasívny), zistené skutočnosti zrozumiteľne v rozhodnutiach uviedli a dospeli k logickým záverom. Ich konaniu nie je možné nič vytknúť. 53. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok. 54. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.
o nedôvodnosti
55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.