Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/18/2022 4022200344 25. 03. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200344.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: LAZIO s. r. o., so sídlom Klincová 37/ B, 821 08 Bratislava, IČO: 45 287 228, právne zastúpený: JUDr. Irena Sopková, s.r.o., so sídlom A. B. XXXX/XX, XXX XX C., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101635479/2022 zo dňa 01.06.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej „správca dane“) vykonal u spoločnosti LAZIO s. r. o. (ďalej „daňový subjekt“, „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) za zdaňovacie obdobia február 2019 až január 2020, o výsledku ktorej vydal protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.11.2021, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 07.12.2021 a ku ktorému sa kontrolovaný daňový subjekt v správcom dane určenej lehote nevyjadril. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2020 sa daňová kontrola týkala dodania tovaru a služieb odberateľskej spoločnosti Aratinga Center s.r.o. sídliacej v Českej republike. 2. Dňa 06.07.2021 vykonal správca dane výsluch svedka E. F., bývalého konateľa spoločnosti Aratinga Center s.r.o., ktorý uviedol, že za túto spoločnosť nič nepodpisoval a generálnu plnú moc na konanie za spoločnosť udelil bratovi – G. F.. V rovnaký deň vykonal správca dane aj výsluch svedka G. F. ako spoločníka spoločnosti Aratinga Center s.r.o. Vo vzťahu k predaju a nákupu svedok uviedol, že faktúry a CMR podpisoval on, len on mal prístup do banky. Riešil obchody s kontrolovaným daňovým subjektom, ktorý bol zároveň jediným dodávateľom spoločnosti Aratinga Center s.r.o. Doklady nemal, odovzdal ich pani D. H. v aute, o čom mal len odovzdávajúci protokol. Spoločnosť Aratinga Center s.r.o. nakúpila tovar (káva, čokolády) a tieto boli predané ďalej do Rumunska a Poľska, pričom nákup bol vykonávaný jedine u kontrolovaného daňového subjektu. K spolupráci s kontrolovaným daňovým subjektom svedok uviedol, že chodili kamióny do Českej republiky, kde sa preložili do dodávok alebo ďalších kamiónov, ak si pre tovar prišiel odberateľ. Dopravu platil kontrolovaný daňový subjekt alebo odberateľ na výstupe. Za faktúry sa platilo v hotovosti.
3. Správca dane rozhodnutím č. 100186375/2022 zo dňa 27.01.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „daňový poriadok“) určil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie január 2020 v sume XX.XXX,XX eura tak, že daňovému subjektu nepriznal nadmerný odpočet DPH uplatnený v sume XXX,XX eura a vyrubil mu daň v sume XX.XXX,XX eura, a to z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“). 4. Daňový subjekt podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací daňový orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“) rozhodnutím č. 101635479/2022 zo dňa 01.06.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 5. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal za účelom preverenia skutočností deklarovaných daňovým subjektom na vystavených dodávateľských faktúrach dokazovanie /čiastočne formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii (ďalej „MVI“) adresovaných českej finančnej správe/ dokazovanie, ktorého cieľom bolo preveriť, či bol odberateľskej spoločnosti PARTNERIX s.r.o. sídliacej v Českej republike fakturovaný tovar aj skutočne dodaný. Z odpovede českej finančnej správy vyplynulo, že odberateľská spoločnosť sídli na virtuálnej adrese, so správcom dane nekomunikuje a nemá na území Českej republiky evidované žiadne skladové priestory. Napriek skutočnosti, že zástupcovia odberateľskej spoločnosti obchodné vzťahy s kontrolovaným daňovým subjektom potvrdili, skutočnosť, že bol fakturovaný tovar skutočne dodaný, nepreukázali. K námietke daňového subjektu ohľadom skladových priestorov žalovaný uviedol, že táto skutočnosť bola preverená, pričom bolo zistené, že majiteľom skladových priestorov je spoločnosť Gama ocel spol. s r.o., ktorá ich neprenajímala. 6. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že odberateľská spoločnosť si neplní svoje daňové a odvodové povinnosti je dôkazom o tom, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, ale došlo iba k fakturácii bez reálneho plnenia. K preprave žalovaný uviedol, že bol vypočutý konateľ prepravnej spoločnosti ND Gold s.r.o., ktorý uviedol, že pre kontrolovaný daňový subjekt a odberateľskú spoločnosť, ako aj pre spoločnosť PARTNERIX s.r.o. (odberateľ daňového subjektu v iných zdaňovacích obdobiach) nevykonával prepravu tovaru, ale prenajímal motorové vozidlá spoločnosti PARTNERIX s.r.o. Žalovaný uviedol, že nebola preukázaná preprava zo strany spoločnosti PARTNERIX s.r.o. a prepravu nepotvrdila ani česká finančná správa. Žalovaný ustálil, že na základe skutočností vyplývajúcich z vyjadrení zástupcov odberateľskej spoločnosti ako aj na základe skutočností vyplývajúcich z MVI, nebolo možné vysloviť záver, že dodanie tovaru zahraničnému odberateľovi bolo jednoznačne preukázané, čím nebolo preukázané ani splnenie podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. 7. Pochybnosti správcu dane o vykonaní prepravy boli podľa žalovaného oprávnené, pretože podľa predložených CMR dokladov mala prepravu vykonať spoločnosť ND Gold s.r.o. prenajímajúca vozidlá spoločnosti PARTNERIX s.r.o. - uskutočnenie prepravy tak fakticky nemalo byť vykonané spoločnosťou ND GOLD s.r.o., ale spoločnosťou PARTNERIX s.r.o. 8. K výsluchu zástupcov odberateľskej spoločnosti žalovaný uviedol, že síce potvrdili spoluprácu s kontrolovaným daňovým subjektom, ale tieto tvrdenia neboli preukázané. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt si mohol na základe predložených dokladov uplatniť nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, ak by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva, čo nebolo v predmetnom prípade preukázané a kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. Žalovaný bol toho názoru, že kontrolovaný daňový subjekt pri uskutočnení intrakomunitárneho obchodu sám nepodnikol také kroky, ktorými by si preveril skutočnosť, že tovar opustil územie členského štátu dodania. Závery správcu dane vychádzali ako z konania daňového subjektu, tak aj z dôkazov predložených českou daňovou správou a z dokladov predkladaných daňovým subjektom, resp. svedkami. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú identifikované na daň
v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Aby sa tento postup mohol použiť, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. Podstatou je, že tovar sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že sa nejednalo o trojstranný obchod, pretože česká finančná správa uviedla, že spoločnosť Aratinga Center s.r.o. mala údajne tovar dodať spoločnosti Cleaning Viva s.r.o., ktorá nespolupracovala a ani nepriznala nadobudnutie tovaru z Českej republiky. V prípade, že by bolo preukázané, že tovar bol dodaný zo Slovenska do Čiech a späť na Slovensko, nejednalo by sa o trojstranný obchod. 10. Daňový subjekt podľa zistení daňových orgánov nepreukázal splnenie podmienok podľa v § 43 ods. 1 zákona o DPH, na základe čoho mu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 predmetného zákona. II. Správna žaloba (žalobné body) 11. Správnou žalobou zo dňa 03.08.2022 sa daňový subjekt v podstavení žalobcu domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol podľa § 191 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) zrušiť. Namietal, že (i) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov, (iii) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. 12. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie. V prejednávanom prípade boli podľa žalobcu splnené všetky povinnosti, ktoré mu ukladal zákon – preukázal, že tovar bol dodaný do Českej republiky a bol prevzatý odberateľom, a preukázal odplatu. Žalobca teda preukázal plnenie, a to jednotlivými faktúrami, pričom preukázal nadobudnutie tovaru od svojho dodávateľa, preukázal prepravu tovaru do Českej republiky, preukázal prevzatie tovaru a v konečnom dôsledku aj platbu za dodaný tovar. 13. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade s § 63 daňového poriadku, pretože nevychádzalo zo stavu zisteného v daňovom konaní. Je v rozpore s platnou legislatívou a judikatúrou, aby správca dane určoval podnikateľskému subjektu, do akých zmluvných vzťahov má vstupovať, s kým ma uzatvárať zmluvné vzťahy, kto koho pozná a dokonca mu určovať aj zmluvné podmienky. Žalobca podrobne prezentoval všetky obchodné transakcie, t. j. poukázal, že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, že boli spojené s prepravou, ktorá bola zrealizovaná a právo nakladať s tovarom prešlo na daňový subjekt. Žalovaný porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď sa k odvolacím námietkam nevyjadril a neuviedol, akých porušení sa mal dopustiť, keď splnil všetky podmienky uvedené v § 43 zákona o DPH a predložil o tom dôkazy. Žalobca zároveň poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ v súvislosti s dôkazným bremenom týkajúcim sa skutočností vymedzených v § 49 ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2023 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. V plnom rozsahu sa pridržiaval argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí a zotrval na tom, že konaním žalobcu došlo k porušeniu § 43 zákona o DPH. Žalovaný rozhodol na základe výsledku dokazovania, pričom sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami a zopakoval skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí. 15. Žalovaný ďalej uviedol, že realizáciu obchodnej spolupráce preukázal predložením dokladov iba žalobca, pretože odberateľská spoločnosť nadobudnutie tovaru žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. V daňovom konaní sa nepreverovalo splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale splnenie podmienok uvedených v § 43 predmetného zákona, t. j. splnenie podmienok oslobodenia dodania tovaru od dane pri jeho dodaní z tuzemska do
iného členského štátu. Odvolacie námietky daňového subjektu boli zároveň vysporiadané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/18/2022 bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. NR-15S/18/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku. 17. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako i priebeh administratívneho konania, pričom viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 18. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 19. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 21. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 22. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo
pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 23. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, a teda, či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade so zákonom o DPH, ak žalobcovi určili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2020, ktorá mu bola následne vyrubená. Predmetom súdneho konania v danej veci tak bolo preverenie zákonnosti žalobcom namietaného procesného postupu a právnych záverov daňových orgánov, ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie. Všeobecné východiská intrakomunitárnych obchodov 24. Správny súd v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje princíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva i právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie - Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL zo dňa 06. júla 2006, C- 439/04 a C-440/04). 25. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26. 01.2017 uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak: že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby; osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, len musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 26. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 27. V súvislosti s dôkazným bremenom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. K obchodom žalobcu 28. Žalobca v žalobe konštatoval, že počas konania predložil správcovi dane všetky dostupné doklady, ktoré preukazovali naplnenie formálnych podmienok predpokladaných ustanovením § 43 ods. 5 zákona o DPH – jednotlivými faktúrami, ktorými fakturoval dodaný tovar odberateľovi, pričom súčasne preukázal nadobudnutie tovaru od svojho dodávateľa, preukázal prepravu do Českej republiky, preukázal prevzatie tovaru a aj platbu za dodaný tovar. 29. Správny súd však uvádza, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca v daňovom konaní by boli spôsobilé privodiť žalobcovi uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte, v rámci Európskeho spoločenstva, čo preukázané nebolo. Žalobca preto podľa názoru správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 daňového poriadku, pretože oslobodenie od DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda na daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte. Ak správca dane na základe informácií českej finančnej správy nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemusel tieto uznať ako relevantné. V prejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný tovar bol v Českej republike zdanený, čo sa však nepreukázalo. Žalobca podľa názoru správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 daňového poriadku. 30. Orgány finančnej správy tak nepochybili, ak prihliadli na skutočnosti, ktoré boli zistené na základe MVI – k spoločnosti Aratinga Center s.r.o. z dokazovania vyplynulo, že dodanie tovaru zo strany žalobcu v prospech tejto spoločnosti nebolo preukázané a potvrdené. Spoločnosť so správcom dane nekomunikovala a nebolo zistené, že by sa deklarovaný tovar nachádzal na území Českej republiky. Česká finančná správa vykonaným preverovaním nepotvrdila skutočnosť, že spoločnosť tovar prijala, účtovala o ňom, priznala a odviedla daň. O uvedenom svedčí dokumentácia, nachádzajúca sa v administratívnom spise ako obsah odpovede na MVI. 31. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že žalobca bol v rámci daňovej kontroly relatívne pasívny – v rámci daňovej kontroly okrem predloženia listinných dokladov k výkonu daňovej podal až odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca sa nezúčastnil výsluchu svedkov (výsluchu E. F., G. F. – uvedené vyplýva z jednotlivých zápisníc o ústnom pojednávaní, ktorých účelom bol výsluch svedkov) a nevyjadril sa ani k predbežným zisteniam z daňovej kontroly a ani k protokolu o daňovej kontrole. Všetky skutočnosti, zaprotokolované v administratívnom spise, tak boli výsledkom činnosti správcu dane. S odkazom na všetky skutočnosti, uvedené v tomto rozsudku tak správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by zakladalo jeho právo na priznanie oslobodenia od DPH. Ako to správny súd uviedol vyššie, bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a preukázať splnenie podmienok, ktoré kladie zákon o DPH. Žalobca zároveň v žalobe nepredniesol také žalobné body, ktoré by akýmkoľvek spôsobom dokázali spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy – žaloba bola koncipovaná všeobecne, s citáciou zákonných ustanovení a vybranej judikatúry, bez konkretizácie žalobných bodov na prejednávaný prípad. Ako správca dane, tak aj žalovaný podľa názoru správneho súdu vydali rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu (s prihliadnutím na to, že žalobca bol počas daňovej kontroly pasívny), zistené skutočnosti zrozumiteľne v rozhodnutiach uviedli a dospeli k logickým záverom. Ich konaniu nie je možné nič vytknúť. 32. Správny súd záverom poukazuje na rozsudky tunajšieho súdu č. k. NR-11S/25/2022-76 zo dňa 26.03.2025 (právoplatný dňa 29.05.2025) a č. k. NR-6S/14/2022-78 zo dňa 18.12.2025 (právoplatný dňa 10.02.2026) týkajúce sa obdobných skutkových okolností (identický kontrolovaný daňový subjekt
a daňové orgány, identický deklarovaný dodávateľ), v rámci ktorých došlo k zamietnutiu správnych žalôb s právnym posúdením, s ktorým sa stotožnil aj konajúci senát v tejto veci. 33. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému správnemu orgánu aj napriek úspechu v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať. 35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).