Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-21S/37/2022 4022200416 23. 04. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200416.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: HYZA a.s., so sídlom Odbojárov 37, Topoľčany, IČO: 31 562 540, právne zastúpený: Ernst & Young Law s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žiškova 9, Bratislava, IČO: 47 255 960, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102138235/2022 zo dňa 2. augusta 2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky, ako prvostupňový správny orgán, svojim rozhodnutím č. 100885033/2022 zo dňa 13. apríla 2022 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 zo sumy XXX.XXX,XX € na sumu XXX.XXX,XX €. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102132835/2022 zo dňa 2. augusta 2022 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 3. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 30.09.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že správca dane preveroval oslobodenie žalobcom deklarovaného dodania tovarov a služieb u zahraničných daňových subjektov Erdela Kft. so sídlom v Maďarsku, Gold-Food Europe Kft. so sídlom v Maďarsku, SIOMEAT PODRAVINA d.o.o. so sídlom v Chorvátsku a SPIEL KERESKEDELMI SZOLGÁLTATO Kft. so sídlom v Maďarsku. Žalobca mal za to, že predložil v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“) všetky relevantné doklady, ktoré od neho legislatíva požadovala, čo potvrdili aj finančné orgány. 4. Žalobca namietol nesprávnu interpretáciu a aplikáciu zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca odkázal na ním vybranú európsku judikatúru a ustálil, že žalobca ako dodávateľ nemôže byť nútený zaplatiť DPH, pokiaľ sú splnené dve podmienky, a to (i) konanie dodávateľa v dobre viere a (ii) nedôjde k preukázaniu účasti dodávateľa na daňovom podvode. Žalobca mal za to, že predložil všetky doklady a dôkazy, a konal v dobrej viere s tým, že tovary boli riadne prevzaté odberateľmi. Žalobca nevedel, nemal ako vedieť a nemohol teda rozpoznať, že odberatelia neplnia alebo plánujú neplniť svoje daňové povinnosti. 5. Žalobca uviedol, že nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na podvode a žalobca prijal všetky rozumné opatrenia. Žalobca nemal žiaden dôvod v čase dodávky domnievať sa, že jeho odberatelia si neplnia riadne svoje daňové povinnosti. Žalobca postupoval v súlade so svojimi internými predpismi, nekonal nedbanlivostne, ale naopak, konal so zvýšenou podnikateľskou opatrnosťou. Ďalej sa žalobca zaoberal otázkou hodnotenia dôkazov a zásade proporcionality. Žalobca uviedol, že v rámci daňového konania predkladal všetky dôkazy a prispel k objasneniu skutkového stavu. Žalobca dokonca nad rámec bežných listinných dôkazov a svedeckých výpovedí bežne zaužívaných v rámci daňového konania zaobstaral aj čestné vyhlásenia poverených zástupcov odberateľov v Maďarsku. Žalobca namietol závery finančných orgánov - nebol počas konania oboznámený s priebehom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“), t. j. aké otázky boli smerované príslušným zahraničných orgánom finančnej správy, aké doklady preverovali a aké úkony tieto zahraničné orgány vykonali. Žalobca sa tým dostal do právnej neistoty, keďže nebol oboznámený s procesom, ktorý viedol k zaobstaraniu dôkazov z MVI. Žalobca ďalej namietol závery orgánov finančnej správy, keď uviedol, že čestné vyhlásenia obsahovali úradne overený podpis osôb, ktoré deklarovali prevzatie tovaru do Maďarska. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle zásady neutrality je DPH daňou, ktorá by mala zaťažovať konečnú spotrebu tovarov a služieb. Ak by však došlo k dorubeniu dane v Slovenskej republike, hrozilo by, že predmetné dodania budú zdanené dvakrát, keďže právo na zdanenie má Maďarsko ako členský štát nadobudnutia tovaru. Dodatočne dorubenú daň by žalobcovi nikto neuhradil, keďže mala byť vybraná v Maďarsku. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.02.2023, pričom zotrval na záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný mal za to, že splnenie podmienok pre oslobodenie deklarovaných dodávok tovaru nebolo preukázané. Nebolo preukázané, že tovar bol skutočne prepravený z tuzemska na miesto určenia v inom členskom štáte pre označeného nadobúdateľa (odberateľa) tak, ako to žalobca tvrdil. Označený odberateľ nadobudnutie tovaru v mieste určenia v inom členskom štáte ani nepreukázal; pravdivosť údajov uvádzaných žalobcom nebola preukázaná. Za účelom preverenia deklarovaného dodania tovaru pre jednotlivých odberateľov a preverenia deklarovanej prepravy zaslal správca dane množstvo žiadostí o MVI. Žalovaný uviedol, že doklady predložené žalobcom spochybnil, pretože tieto listinné dôkazy neboli potvrdené aj odberateľmi a nebolo možné potvrdiť u odberateľov predmetné dodania, čo potvrdili aj závery MVI, kedy bolo zo strany chorvátskych a maďarských správcov dane potvrdené, že nadobúdatelia si nesplnili svoje daňové povinnosti v štáte svojho pôsobenia, boli nekontaktní a súčasťou podvodu. Žalovaný súčasne uviedol, že čestné vyhlásenia nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci, že žalobca dodal tovar práve deklarovaným dodávateľom. Ďalej žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly sa nepreukazovala účasť žalobcu na daňovom podvode. Žalovaný konštatoval, že absentoval dôkaz, ktorý by preukazoval, že bol skutočne prepravený práve ten tovar, ktorý bol predmetom fakturácie medzi žalobcom a jeho odberateľmi, a neboli ani prepravcami potvrdené skutočne uskutočnené prepravy tovaru. Žalovaný mal za to, že správca dane nebol povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie daňového subjektu o rozhodujúcich skutočnostiach (dodanie tovaru pre zahraničných odberateľov), pričom tieto pochybnosti v konaní neboli spochybnené. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca bol informovaný s výsledkami MVI trikrát, a to dňa 26.10.2020, 08.07.2021 a 27.10.2021 a s výsledkami vyrubovacieho konania správca dane oboznámil žalobcu dňa 06.04.2022. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
IV. Replika a duplika 7. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácií uvedenej v žalobe. 8. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Relevantná právna úprava 9. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 10. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 11. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 12. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 23. apríla 2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 30. marca 2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom
15. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 21S/37/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-21S/37/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 16. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102132835/2022 zo dňa 02.08.2022, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 100885033/2022 zo dňa 13.04.2022, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. 17. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, vychádzajúc zo správnej žaloby a žalobných bodov v nej uplatnených, že obsah rozhodnutia správneho súdu vo veci samej do značnej miery predurčuje kvalita správnej žaloby. Na jednej strane strohá a všeobecná žalobná argumentácia vedie k vybaveniu správnej žaloby iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na druhej strane rozsahovo excesívna správna žaloba, ktorá je však obsahovo nesúrodá, nekonkrétna a nepretínajúca sa s dôvodmi, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, má za následok, že sa správny súd pri jej vysporiadaní obmedzí len na podstatu veci vymedzenej v žalobných bodoch. Súčasne pritom platí, že čím je žalobný bod všeobecnejší, tým všeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho. Adresnosť súdneho prieskumu spočíva v konkrétnosti uplatnených žalobných bodov. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2 Azs 92/2005). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou vyhľadávať za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Je úlohou žalobcu, aby dôvodil vecne a zrozumiteľne a uplatnil dostatočne individualizované žalobné body. 18. Správny súd v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje princíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva i právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie - Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006, C- 439/04 a C-440/04). NR-15S/28/2022 7 19. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26. 01.2017 uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 20. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje ako je potrebné preukazovať
splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 21. V súvislosti s dôkazným bremenom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. 22. K námietke týkajúcej sa nesprávnej interpretácie a aplikácie zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie správny súd uvádza, že žalobca v danej žalobnej námietke uviedol, že správcovi dane predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré platná legislatíva vyžadovala na oslobodenie od DPH, pričom žalobca konal v dobrej viere, že tovary boli riadne prevzaté odberateľmi. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ako to uviedol správny súd aj vyššie, zákon o DPH síce stanovuje, aké formálne doklady je daňový subjekt povinný predložiť, ale toto nepostačuje. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia formálnych podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH. 23. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane spochybnil práve reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako totižto vyplynulo z MVI, zo strany zahraničných správcov dane nebolo preukázané, že deklarovaní odberatelia prevzali fakturovaný tovar, a teda nedošlo k potvrdeniu reálneho uskutočnenia dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane má v prípade, ak má pochybnosti ohľadom reálneho dodania tovaru do iného členského štátu, oprávnenie požiadať prostredníctvom MVI o informácie, ktoré v konečnom dôsledku môžu spochybniť formálne predložené doklady, čo bol aj predmetný prípad. Podľa názoru správneho súdu tak orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH a ustálenou súdnou praxou, ak prostredníctvom MVI dopytovali zahraničných správcov dane, za účelom preverenia skutočného dodania tovaru odberateľom. Ako súčasne vyplýva z napadnutých rozhodnutí, tak k (i) spoločnosti Erdela Kft. so sídlom v Maďarsku maďarský správca dane ozrejmil, že táto spoločnosť v skutočnosti neuskutočnila žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nepotvrdila zaúčtovanie, priznanie a zaplatenie predmetného tovaru, (ii) k spoločnosti Gold-Food Europe Kft. so sídlom v Maďarsku maďarský správca dane nevedel preveriť nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou, (iii) k spoločnosti SIOMEAT PODRAVINA d.o.o. so sídlom v Chorvátsku chorvátsky správca dane nevedel preveriť nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou a (iv) spoločnosti SPIEL Kft. so sídlom v Maďarsku maďarský správca dane nepotvrdil druh dodaného tovaru, jeho zaúčtovanie a priznanie. Správca dane tak podľa správneho súdu postupoval tak, aby zistil všetky relevantné skutočnosti, potrebné na riadny výkon daňovej kontroly, pričom však žalobca závery správcu dane relevantne nespochybnil - a to ani v rámci podanej žaloby. Žalobca v rámci žaloby prezentuje najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žiadny relevantný dôkaz, ktorý by zmenil názor zastávaný správcom dane alebo žalovaným, žalobca v žalobe neprezentoval. 24. Žalobca síce v žalobe uviedol, že predložil všetky doklady, avšak ako to správny súd uviedol vyššie, formálne preukázanie nepostačuje, je potrebné preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru z
tuzemska do zahraničia - v predmetnom prípade do Maďarska a Chorvátska. Práve to, že správca dane na základe MVI zistil, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodania tovaru do zahraničia spochybnilo formálne predložené dôkazy, a preto správca dane mal oprávnenie určiť rozdiel dane a nepriznať mu oslobodenie dane od dodania tovarov. Tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru z tuzemska do zahraničia, správca dane nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane, pričom súčasne správca dane neporušil zásadu neutrality, pretože z vyjadrení zahraničných správcov dane (ktoré správny súd uviedol vyššie v odseku) vyplynulo, že zahraniční odberatelia nepriznali dodanie tovaru, čím teda nedošlo ani k zdaneniu v zahraničí, a preto správca dane dorubil rozdiel dane práve žalobcovi. 25. K námietke, že nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na podvode a že prijal všetky rozumné opatrenia správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Tým, že orgány finančnej správy neskúmali účasť žalobcu na podvode, neboli ani povinné aplikovať relevantnú judikatúru viažucu sa k skúmaniu a preukazovaniu daňového podvodu. Správca dane a ani žalovaný nezaložili svoj záver o nepriznaní oslobodenia od dane pre žalobcu z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode. 26. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že počas daňovej kontroly správca dane porušil viacero zákonných princípov, a to princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy a súčasne nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom. Žalobca namietol, že orgány finančnej správy odkazovali na informácie získané z MVI ako na kľúčový dôkaz, pričom žalobca nebol v rámci konania oboznámený s priebehom MVI. Daná žalobná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. Preskúmaním administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí správny súd nevzhliadol, že by orgány finančnej správy porušili princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy. Naopak, správca dane vykonával daňovú kontrolu za účelom úplného zistenia skutkového stavu (teda snažil sa zistiť materiálnu pravdu), čoho dôsledkom boli aj žiadosti o MVI. Konanie správcu dane zároveň nemožno vyhodnotiť ani ako neproporcionálne, pretože správca dane a následne žalovaný práva žalobcu garantovali, tieto práva žalobca riadne využil. Súčasne je potrebné uviesť, že žalobca ani konkrétne neuviedol, v čom (v akej konkrétnej situácii) došlo k porušeniu princípu proporcionality. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o tom, že nebol oboznámený s MVI. Ako to správne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe, žalobca bol preukázateľne informovaný s výsledkami MVI kontroly trikrát, a to dňa 26.10.2020, 08.07.2021 a 27.10.2021. Zároveň je potrebné uviesť, že z dôvodu MVI bola daňová kontrola aj prerušená, pričom dôvod prerušenia (a následne aj pokračovania v daňovej kontrole) bol žalobcovi uvedený - potreba MVI. Žalobca tak mal objektívne vedomosť o MVI a so žiadosťami a následne s obsahom MVI bol oboznámený. 27. K predloženiu čestných vyhlásení odberateľov, na podklade ktorých bolo podľa názoru žalobcu deklarované prevzatie tovaru do Maďarska, správny súd odkazuje na už ustálenú judikatúru, podľa ktorej „k použiteľnosti čestného prehlásenia, ako dôkazného prostriedku, zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozsudku 2Sžf/40/2011, z ktorého vyplýva, že aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v zákone č. 71/1967 Zb. v Správnom poriadku, keď čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Správny poriadok sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Súd poznamenáva, že ani v zákone č. 563/2009 Z. z. inštitút čestných prehlásení nie je zaradený v demonštratívnom výpočte dôkazných prostriedkov ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., preto závery z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR možno použiť aj pre zákon č. 563/2009 Z. z.“ (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/43/2022 zo dňa 31.05.2024). Predložené čestné vyhlásenie tak nie je, vzhľadom na uvedené, relevantným dôkazom na to, aby došlo k dostatočnému spochybneniu záverov správcu dane, a teda ani dostatočným dôvodom na spochybnenie výsledku celého dokazovania vykonaného orgánmi finančnej správy a jeho hodnotenia. 28. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk v zmysle žalobných bodov má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi normami. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a v rozhodnutiach dostatočne
odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 29. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.