Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-11S/45/2022 4022200417 23. 06. 2026 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200417.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: HYZA, a. s., Odbojárov 37, 955 92 Topoľčany, IČO: 31 562 540, právne zastúpený: Ernst & Young Law, s. r. o., advokátska kancelária, Žižkova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47 255 960, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102110339/2022 zo dňa 28.07.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100884081/2022 zo dňa 13.04.2022, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 55 490,84 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016. 2. Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia júl až december 2016, zameranú na dodanie tovaru a služieb podľa § 8 a 9 a dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). O výsledku daňovej kontroly bol vypracovaný protokol č. 102464628/2021 zo dňa 03.12.2021, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.12.2021. Daňová kontrola bola z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj len „MVI“) trikrát prerušená. 3. Správca dane ustálil, že žalobcovi nevzniklo zákonné právo uplatniť si oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. S ohľadom na uvedené v rámci dotknutého zdaňovacieho obdobia (august 2016) neuznal oslobodenie od dane z faktúr za dodanie tovaru pre odberateľov Erdela Kft. (Maďarsko), Gold-Food Europe Kft. (Maďarsko), a SIOMEAT PODRAVINA d.o.o. (Chorvátsko). Správca dane uviedol, že prostredníctvom predložených dokladov žalobca len deklaroval dodanie tovaru na území Maďarska a Chorvátska, čo však neznamenalo, že tovar bol skutočné dodaný odberateľom uvedeným na predložených faktúrach. Deklarované dodanie tovaru by sa potvrdilo až jeho priznaním a splnením si svojej daňovej povinnosti zahraničnými daňovými subjektami uvedenými na predložených faktúrach, čo v predmetnom prípade nebolo žiadnym daňovým subjektom potvrdené, pretože deklarovaní zahraniční
odberatelia nepredložili správcovi dane doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, predmetné dodanie tovaru sa považuje ako dodanie tovaru v tuzemsku. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102110339/2022 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný uviedol, že správca dane sa zaoberal všetkými dostupnými možnosťami za účelom získania dôkazu, že predmetný tovar bol daňovým subjektom dodaný tak, ako deklaruje na predložených dokladoch, obchodných zmluvách, faktúrach, dodacích listoch, CMR a pod. Z uvedeného dôvodu aj zaslal množstvo žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa preverenia dodávky tovaru a deklarovaných prepráv tovaru. Predloženými dokladmi žalobca len deklaroval dodanie tovaru pre odberateľov so sídlom v Maďarsku a Chorvátsku, čo však automaticky neznamená, že predmetný tovar bol skutočne dodaný aj daňovým subjektom uvedeným na predložených faktúrach. Keďže realizáciu obchodných transakcií deklaroval iba jeden obchodný partner, ktorým bol žalobca, nebolo možné vysloviť záver, že uskutočnenie obchodných prípadov bolo preukázané. Správca dane nespochybnil ani existenciu deklarovaného tovaru, avšak vzhľadom na výsledky dokazovania považoval za nepreukázané samotné dodanie tovaru pre odberateľov uvedených na predložených faktúrach, a teda spochybnil osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte. 6. Žalovaný konštatoval, že dodanie tovaru pre odberateľov v Maďarsku a Chorvátsku žalobca oslobodil od dane v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH, pričom v zmysle tohto ustanovenia je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Ak platiteľ uvedie dodanie tovaru ako oslobodené od dane, je jeho povinnosťou preukázať, že podmienky pre oslobodenie boli splnené. Platiteľ je povinný podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a pri rôznych variantoch zabezpečenia prepravy, aj dokladmi taxatívne vymenovanými v písm. b) až d). Zákon o DPH však nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu skutočne došlo vo všetkých znakoch, a to v objekte, v čase, ale i v subjekte. Keďže ide o dodanie tovaru, je nevyhnutné, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník skutočne prešlo na označeného nadobúdateľa tovaru, ktorý je identifikovaným pre daň v členskom štáte miesta dodania a je povinný nadobudnutie tovaru v tomto členskom štáte priznať. Uplatneniu práva na oslobodenie dodávok tovaru od dane predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Splnenie podmienok pre oslobodenie deklarovaných dodávok tovaru však preukázané nebolo. Nebolo preukázané, že tovar bol skutočne prepravený z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte pre označeného nadobúdateľa (odberateľa) tak, ako to žalobca tvrdil. Označený odberateľ nadobudnutie tovaru v mieste určenia v inom členskom štáte ani nepreukázal. Pravdivosť údajov uvádzaných žalobcom v predložených faktúrach nebola preukázaná. Ak pri dodávke tovaru neboli splnené formálne, i skutkové podmienky pre jej oslobodenie od dane, je nutné na ňu nahliadať ako na dodanie tovaru bez možnosti oslobodenia od dane. Ak pri deklarovaných dodávkach daňový subjekt nebol oprávnený na ich oslobodenie od dane a toto právo si aj napriek tomu uplatnil, konal potom v rozpore so zákonom o DPH a správca dane bol plne oprávnený zistený nezákonný stav napraviť tak, že dodanie tovaru zdaní základnou sadzbou dane z pridanej hodnoty a uvedie ho v daňovom priznaní ako dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona o DPH. Za daných okolností si žalobca uplatnil výhodu (právo na oslobodenie dodávok tovaru od dane) bez toho, aby bolo preukázané, že na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. II. Žaloba 7. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia oboch rozhodnutí. 8. Žalobca uviedol, že správca dane preveroval oslobodenie žalobcom deklarovaného dodania tovarov a služieb u zahraničných daňových subjektov – Erdela Kft. so sídlom v Maďarsku, Gold-Food Europe Kft.
so sídlom v Maďarsku, SIOMEAT PODRAVINA d.o.o. so sídlom v Chorvátsku a SPIEL KERESKEDELMI SZOLGÁLTATO Kft. so sídlom v Maďarsku. Žalobca mal za to, že predložil v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH všetky relevantné doklady, ktoré od neho legislatíva požadovala, čo potvrdili aj finančné orgány. 9. Žalobca namietol nesprávnu interpretáciu a aplikáciu zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca odkázal na ním vybranú európsku judikatúru a ustálil, že žalobca ako dodávateľ nemôže byť nútený zaplatiť DPH, pokiaľ sú splnené dve podmienky, a to (i) konanie dodávateľa v dobre viere a (ii) nedôjde k preukázaniu účasti dodávateľa na daňovom podvode. Žalobca mal za to, že predložil všetky doklady a dôkazy, a konal v dobrej viere s tým, že tovary boli riadne prevzaté odberateľmi. Žalobca nevedel, nemal ako vedieť a nemohol teda rozpoznať, že odberatelia neplnia alebo plánujú neplniť svoje daňové povinnosti. 10. Žalobca uviedol, že nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na podvode a žalobca prijal všetky rozumné opatrenia. Žalobca nemal žiaden dôvod v čase dodávky domnievať sa, že jeho odberatelia si neplnia riadne svoje daňové povinnosti. Žalobca postupoval v súlade so svojimi internými predpismi, nekonal nedbanlivostne, ale naopak, konal so zvýšenou podnikateľskou opatrnosťou. 11. Ďalej sa žalobca zaoberal otázkou hodnotenia dôkazov a zásade proporcionality. Žalobca uviedol, že v rámci daňového konania predkladal všetky dôkazy a prispel k objasneniu skutkového stavu. Žalobca dokonca nad rámec bežných listinných dôkazov a svedeckých výpovedí bežne zaužívaných v rámci daňového konania zaobstaral aj čestné vyhlásenia poverených zástupcov odberateľov v Maďarsku. 12. Žalobca namietol závery finančných orgánov – nebol počas konania oboznámený s priebehom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“), t. j. aké otázky boli smerované príslušným zahraničných orgánom finančnej správy, aké doklady preverovali a aké úkony tieto zahraničné orgány vykonali. Žalobca sa tým dostal do právnej neistoty, keďže nebol oboznámený s procesom, ktorý viedol k zaobstaraniu dôkazov z MVI. Žalobca ďalej namietol závery orgánov finančnej správy, keď uviedol, že čestné vyhlásenia obsahovali úradne overený podpis osôb, ktoré deklarovali prevzatie tovaru do Maďarska. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle zásady neutrality je DPH daňou, ktorá by mala zaťažovať konečnú spotrebu tovarov a služieb. Ak by však došlo k dorubeniu dane v Slovenskej republike, hrozilo by, že predmetné dodania budú zdanené dvakrát, keďže právo na zdanenie má Maďarsko ako členský štát nadobudnutia tovaru. Dodatočne dorubenú daň by žalobcovi nikto neuhradil, keďže mala byť vybraná v Maďarsku. III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že splnenie podmienok pre oslobodenie deklarovaných dodávok tovaru nebolo preukázané. Nebolo preukázané, že tovar bol skutočne prepravený z tuzemska na miesto určenia v inom členskom štáte pre označeného nadobúdateľa (odberateľa) tak, ako to žalobca tvrdil. Označený odberateľ nadobudnutie tovaru v mieste určenia v inom členskom štáte ani nepreukázal; pravdivosť údajov uvádzaných žalobcom nebola preukázaná. Za účelom preverenia deklarovaného dodania tovaru pre jednotlivých odberateľov a preverenia deklarovanej prepravy zaslal správca dane množstvo žiadostí o MVI. 14. Žalovaný uviedol, že doklady predložené žalobcom spochybnil, pretože tieto listinné dôkazy neboli potvrdené aj odberateľmi a nebolo možné potvrdiť u odberateľov predmetné dodania, čo potvrdili aj závery MVI, kedy bolo zo strany chorvátskych a maďarských správcov dane potvrdené, že nadobúdatelia si nesplnili svoje daňové povinnosti v štáte svojho pôsobenia, boli nekontaktní a súčasťou podvodu. Žalovaný súčasne uviedol, že čestné vyhlásenia nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci, že žalobca dodal tovar práve deklarovaným dodávateľom. 15. Ďalej žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly sa nepreukazovala účasť žalobcu na daňovom podvode. Žalovaný konštatoval, že absentoval dôkaz, ktorý by preukazoval, že bol skutočne prepravený práve ten tovar, ktorý bol predmetom fakturácie medzi žalobcom a jeho odberateľmi, a neboli ani prepravcami potvrdené skutočne uskutočnené prepravy tovaru.
16. Žalovaný mal za to, že správca dane nebol povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie daňového subjektu o rozhodujúcich skutočnostiach (dodanie tovaru pre zahraničných odberateľov), pričom tieto pochybnosti v konaní neboli spochybnené. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca bol informovaný s výsledkami MVI trikrát, a to dňa 26.10.2020, 08.07.2021 a 27.10.2021 a s výsledkami vyrubovacieho konania správca dane oboznámil žalobcu dňa 06.04.2022. 17. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej žalobnej argumentácii. IV. Konanie na správnom súde 18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-11S/45/2022. V. Verejné vyhlásenie rozhodnutia 19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 23. júna 2026, pričom na tento postup boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Relevantná právna úprava 20. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 21. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko
vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. VII. Právne posúdenie 22. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane, v dôsledku čoho žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 55 490,84 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016. 23. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Konajúci senát 1S zistil, že správny súd už rozhodoval vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (neuznanie oslobodenia od dane), ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, pričom išlo o veci vedené pod sp. zn. NR-15S/28/2022 a sp. zn. NR-21S/38/2022. Senát 1S poukazuje na to, že v predmetných veciach sú dané takmer totožné skutkové okolnosti, ako aj argumentácia daňových orgánov a žalobcu, ide o jednu daňovú kontrolu a totožných odberateľov. Rozdielnym je v podstate len zdaňovacie obdobie, kedy v prípade sp. zn. NR-15S/28/2022 išlo o september 2016 a v prípade sp. zn. NR-21S/38/2022 o november 2016. S ohľadom na uvedené, senát 1S v zmysle § 140 SSP poukazuje na odôvodnenia a závery rozsudkov správneho súdu vo veciach sp. zn. NR-15S/28/2022 a sp. zn. NR-21S/38/2022, s ktorými sa stotožňuje. V tejto súvislosti nižšie opakuje závery k žalobným námietkam uvedené v rozsudku správneho súdu vo veci sp.zn. NR-15S/28/2022: ,,29. Správny súd v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje princíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva i právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie - Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006, C- 439/04 a C-440/04). 30. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26. 01.2017 uviedol:,,...aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 31. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného
členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021). 32. V súvislosti s dôkazným bremenom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. K námietke žalobcu ohľadom nesprávnej interpretácie a aplikácie zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie 33. Žalobca v danej žalobnej námietke uviedol, že správcovi dane predložil všetky doklady a dôkazy, ktoré platná legislatíva vyžadovala na oslobodenie od DPH, pričom žalobca konal v dobrej viere, že tovary boli riadne prevzaté odberateľmi. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ako to uviedol správny súd aj vyššie, zákon o DPH síce stanovuje, aké formálne doklady je daňový subjekt povinný predložiť, ale toto nepostačuje. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia formálnych podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH. 34. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane spochybnil práve reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako totižto vyplynulo z MVI, zo strany zahraničných správcov dane nebolo preukázané, že deklarovaní odberatelia prevzali fakturovaný tovar, a teda nedošlo k potvrdeniu reálneho uskutočnenia dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane má v prípade, ak má pochybnosti ohľadom reálneho dodania tovaru do iného členského štátu, oprávnenie požiadať prostredníctvom MVI o informácie, ktoré v konečnom dôsledku môžu spochybniť formálne predložené doklady, čo bol aj predmetný prípad. 35. Podľa názoru správneho súdu tak orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH a ustálenou súdnou praxou, ak prostredníctvom MVI dopytovali zahraničných správcov dane, za účelom preverenia skutočného dodania tovaru odberateľom. Ako súčasne vyplýva z napadnutých rozhodnutí, tak k (i) spoločnosti Erdela Kft. so sídlom v Maďarsku maďarský správca dane ozrejmil, že táto spoločnosť v skutočnosti neuskutočnila žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nepotvrdila zaúčtovanie, priznanie a zaplatenie predmetného tovaru, (ii) k spoločnosti Gold-Food Europe Kft. so sídlom v Maďarsku maďarský správca dane nevedel preveriť nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou, (iii) k spoločnosti SIOMEAT PODRAVINA d.o.o. so sídlom v Chorvátsku chorvátsky správca dane nevedel preveriť nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou a (iv) spoločnosti SPIEL Kft. so sídlom v Maďarsku maďarský správca dane nepotvrdil druh dodaného tovaru, jeho zaúčtovanie a priznanie. Správca dane tak podľa správneho súdu postupoval tak, aby zistil všetky relevantné skutočnosti, potrebné na riadny výkon daňovej kontroly, pričom však žalobca závery správcu dane relevantne nespochybnil – a to ani v rámci podanej žaloby. 36. Žalobca síce v žalobe uviedol, že predložil všetky doklady, avšak ako to správny súd uviedol vyššie, formálne preukázanie nepostačuje, je potrebné preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru z tuzemska do zahraničia – v predmetnom prípade do Maďarska a Chorvátska. Práve to, že správca dane na základe MVI zistil, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodania tovaru do zahraničia spochybnilo formálne predložené dôkazy, a preto správca dane mal oprávnenie určiť rozdiel dane a nepriznať mu oslobodenie dane od dodania tovarov. Tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru z tuzemska do zahraničia, správca dane nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane, pričom súčasne správca dane neporušil zásadu neutrality, pretože z vyjadrení zahraničných správcov dane (ktoré
správny súd uviedol vyššie v odseku) vyplynulo, že zahraniční odberatelia nepriznali dodanie tovaru, čím teda nedošlo ani k zdaneniu v zahraničí, a preto správca dane dorubil rozdiel dane práve žalobcovi. K námietke žalobcu, že nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na podvode a žalobca prijal všetky rozumné opatrenia 37. Žalobca ďalej namietol, že nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na podvode a že prijal všetky rozumné opatrenia. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správy súd uvádza, že správca dane nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane z dôvodu jeho účasti / vedomosti na daňovom podvode. Správca dane a následne aj žalovaný opakovane uviedli, že nebolo preukázané samotné dodanie tovaru pre odberateľov uvedených na faktúre – neboli tak preukázané základné zákonné hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane. Tým, že orgány finančnej správy neskúmali účasť žalobcu na podvode, neboli ani povinné aplikovať relevantnú judikatúru viažucu sa k skúmaniu a preukazovaniu daňového podvodu. Daná žalobná námietka je tak nedôvodná. K námietke žalobcu vo vzťahu k otázke hodnotenia dôkazov a zásade proporcionality 38. Žalobca v rámci tejto časti žaloby namietol, že počas daňovej kontroly správca dane porušil viacero zákonných princípov, a to princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy a súčasne nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom. Žalobca namietol, že orgány finančnej správy odkazovali na informácie získané z MVI ako na kľúčový dôkaz, pričom žalobca nebol v rámci konania oboznámený s priebehom MVI. Daná žalobná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. 39. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí správny súd nevzhliadol, že by orgány finančnej správy porušili princíp proporcionality a zásadu materiálnej pravdy. Naopak, správca dane vykonával daňovú kontrolu za účelom úplného zistenia skutkového stavu (teda snažil sa zistiť materiálnu pravdu), čoho dôsledkom boli aj žiadosti o MVI. Konanie správcu dane zároveň nemožno vyhodnotiť ani ako neproporcionálne, pretože správca dane a následne žalovaný práva žalobcu garantovali, tieto práva žalobca riadne využil. Súčasne je potrebné uviesť, že žalobca ani konkrétne neuviedol, v čom (v akej konkrétnej situácii) došlo k porušeniu princípu proporcionality. 40. Súčasne nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o tom, že nebol oboznámený s MVI. Ako to správne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe, žalobca bol informovaný s výsledkami MVI kontroly trikrát, a to dňa 26.10.2020, 08.07.2021 a 27.10.2021. Zároveň je potrebné uviesť, že z dôvodu MVI bola daňová kontrola aj prerušená, pričom dôvod prerušenia (a následne aj pokračovania v daňovej kontrole) bol žalobcovi uvedený – potreba MVI. Žalobca tak mal objektívne vedomosť o MVI a so žiadosťami a následne s obsahom MVI bol oboznámený. 41. Ak žalobca odkazoval na to, že predložil čestné vyhlásenie odberateľov, na podklade ktorého bolo deklarované prevzatie tovaru do Maďarska, tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax: „k použiteľnosti čestného prehlásenia, ako dôkazného prostriedku, zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozsudku 2Sžf/40/2011, z ktorého vyplýva, že aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v zákone č. 71/1967 Zb. v Správnom poriadku, keď čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Správny poriadok sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Súd poznamenáva, že ani v zákone č. 563/2009 Z. z. inštitút čestných prehlásení nie je zaradený v demonštratívnom výpočte dôkazných prostriedkov ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., preto závery z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR možno použiť aj pre zákon č. 563/2009 Z. z.“ (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/43/2022 zo dňa 31.05.2024). Predložené čestné vyhlásenie tak nie je relevantným dôkazom na to, aby došlo k dostatočnému spochybneniu záverov správcu dane, a teda ani dostatočným dôvodom na spochybnenie výsledku celého dokazovania vykonaného orgánmi finančnej správy a jeho hodnotenia.“
24. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd po oboznámení sa so žalobou, napadnutým rozhodnutím a administratívnym spisom nezistil dôvod k tomu, aby zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov. Námietky žalobcu neboli podľa názoru správneho súdu spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy a súčasne správny súd nevzhliadol ani žiadne také procesné pochybenie, ktoré by zakladalo dôvody na vyhlásenie nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.