Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/31/2022 4022200433 29. 09. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200433.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Zuzany Zelenajovej, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., v minulosti podnikajúci ako: A. B. F., s miestom podnikania C. XX, XXX XX D. E., IČO: 36 952 320, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102047700/2022 zo dňa 20.07.2022, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102047700/2022 zo dňa 20.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2019, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „protokol z daňovej kontroly“ alebo aj len „protokol“). Protokol z daňovej kontroly bol dňa 25.05.2021 doručený žalobcovi, ktorý sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním zo dňa 06.07.2021. Dňa 14.07.2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu žalobcom. 2. Správca dane rozhodnutím č. 101295710/2021 zo dňa 21.07.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 40 983,24 eura na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102319191/2021 zo dňa 19.11.2021 tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku predmetné rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Správca dane rozhodnutím č. 100462534/2022 zo dňa 11.03.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
40 983,24 eura na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 278,77 eura zvýšil na sumu 41 262,01 eura. 5. Konštatoval, že žalobca v preverovanom zdaňovacom období uskutočnil nákup ojazdených motorových vozidiel len od dodávateľov z iného členského štátu, a to od nemeckých dodávateľov Autogalerie Frankfurt GbR, Max- Planck-Strasse 20, 65779 Kelkheim, IČ DPH: G. XXXXXXXXXX (ďalej aj len ,,Autogalerie“); MEDAK GmbH, Brunnenstrasse 11, 65795 Hattersheim, IČ DPH: G. XXXXXXXX (ďalej aj len „MEDAK“) a JOVANOVIC MOTORS FRANKFURT – G. A., Eichenstr. 45-47, 65933 Frankfurt, IČ DPH: G. XXXXXXXXX (ďalej aj len ,,G. A.“), ktorí na faktúrach vyhotovených pre žalobcu uviedli: ,,Steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. § 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6a UstG“, čo znamená: „doručenie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6a UstG“, čím deklarovali dodanie tovaru s oslobodením od dane. Uviedol, že tieto ojazdené vozidlá boli následne predané tuzemským, resp. zahraničným odberateľom, pričom žalobca pri ich predaji uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare podľa § 66 ods. 3 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), kde základom dane pri predaji tovaru je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou zníženou o daň, vyčíslil daňovú povinnosť a odviedol daň z „prirážky“. 6. Na základe preverenia správneho vyčíslenia daňovej povinnosti zaslal správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len „MVI“) a z doručených odpovedí nemeckej daňovej správy zistil, že vo všetkých prípadoch išlo o intrakomunitárne dodanie, ktoré jednotliví dodávatelia uviedli aj v súhrnnom výkaze. Doplnil, že dodávatelia žalobcu na faktúrach neuviedli, že ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitnej úpravy platnej v inom členskom štáte, t. j. v Nemecku, ale uviedli, že ide o intrakomunitárne dodávky. Vyjadril sa, že podstata uplatňovania osobitnej úpravy zdaňovania pri použitom tovare spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia len v tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH, čo v uvedenom prípade nebolo splnené, nakoľko dodávateľ fakturoval tovar - ojazdené vozidlá ako intrakomunitárne dodávky, ktoré bol žalobca povinný zdaniť. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca nesprávne odviedol daň pri predaji ojazdených vozidiel, ktoré boli dodané zahraničným odberateľom - osobám identifikovaným pre daň v inom členskom štáte, nakoľko v uvedenom prípade išlo o dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Na základe zistení v zmysle odpovedí na žiadosti o MVI uzavrel, že v danom prípade sa nejedná o predaj použitého tovaru, ojazdených motorových vozidiel, ktorý podlieha osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare podľa § 66 zákona o DPH, ale jedná sa o dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, a teda žalobca bol povinný pri predaji tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH, kedy je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať, zníženú o daň. Konštatoval, že žalobca nepostupoval pri predaji vozidiel správne, čím došlo k porušeniu § 19 ods. 1 zákona o DPH. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102047700/2022 zo dňa 20.07.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu podľa jeho názoru nesporne vyplýva, že nemeckí dodávatelia žalobcu nepostupovali podľa osobitného režimu (ako tvrdí žalobca), ale dodali mu tovar oslobodený od dane v rámci Európskej únie, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku, ako aj na potvrdeniach o dodaní tovaru, ktoré žalobca podpisoval a v ktorých sa zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že dokazovaním sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcu, že v zmluvách, ktoré mal uzavreté s nemeckými dodávateľmi MEDAK a Autogalerie, bol dohodnutý osobitný režim zdaňovania. Obe rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca k výkonu daňovej kontroly predložil a ktoré sú identické, neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ale ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“. Dodal, že využitím inštitútu MVI správca dane zistil, že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe, v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy dane podľa § 25a UstG (nemecký zákon o DPH) tento
výraz nepoužíva nemecká daňová správa ani podnikatelia alebo ich daňoví poradcovia a toto slovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ významovo nedáva žiadny zmysel. 9. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane v danom prípade preveroval podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj len „SDEÚ“) aj tú skutočnosť, či žalobca v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi konal v dobrej viere, resp. či prijal všetky opatrenia, ktoré sú v jeho moci. Mal za to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o DPH, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že informácie o použití osobitného režimu zdanenia mu ústne poskytli jeho dodávatelia v inom členskom štáte. Zdôraznil tiež, že žalobca podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informáciu, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane, a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku v zmysle § 11 zákona o DPH. Z uvedeného podľa jeho názoru explicitne vyplýva, že žalobca už v čase realizácie sporných transakcií nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku. 10. Súčasne uviedol, že na faktúrach je v nemeckom jazyku uvedená poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušné paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH (zodpovedajúce § 43 slovenského zákona o DPH) a v nemeckom a súčasne aj v slovenskom jazyku poznámka o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na § 66 slovenského zákona o DPH. V prípade žalobcu je protichodné označenie ohľadom uplatňovaného režimu zdanenia uvedené na predložených faktúrach podľa jeho mienky takej povahy, že u obozretného daňového subjektu malo vzbudiť podozrenie na existenciu neštandardného postupu. V tejto súvislosti tiež uviedol, že nemeckí dodávatelia sa zhodne vyjadrili, že poznámku v slovenskom jazyku, ktorej nerozumeli a domnievali sa, že sa týka oslobodenia od dane, žiadal na faktúrach uvádzať žalobca, čo žalobca aj sám potvrdil počas ústneho pojednávania. Uzavrel, že dané skutkové okolnosti vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú dobromyseľné konanie žalobcu. II. Žaloba 11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné a vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov. Z rovnakých dôvodov považoval za nezákonné aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 12. Ďalej uviedol, že správca dane a žalovaný založili svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH na základe zistenia z daňovej kontroly, počas ktorej vyplynulo, že jeho nemeckí dodávatelia MEDAK, Autogalerie a G. A. vykázali pri dodaniach predmetných ojazdených vozidiel vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Považoval za nesporné, že svojim tuzemským odberateľom predával ojazdené osobné automobily spadajúce pod pojem použitý tovar v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Zároveň podľa jeho mienky nie je sporné, že na dodávateľských faktúrach prijatých od nemeckých spoločností, ako aj na jeho odberateľských faktúrach nebola samostatne uvedená žiadna suma dane. V tejto súvislosti namietal, že bol po celý čas v presvedčení, že mu jeho nemeckí dodávatelia dodávali ojazdené vozidlá v režime podľa § 66 zákona o DPH, t. j. v režime tzv. diferenčného zdaňovania, kedy je predmetom dane daňová prirážka pozostávajúca z kladného rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou znížená o daň, keďže sa na takomto postupe s nemeckými dodávateľmi výslovne dohodol a bol o tom z ich strany výslovne uistený. So svojimi nemeckými dodávateľmi obchodoval dlhodobo, už od roku 2015, pričom títo dodávatelia zhodne od počiatku spolupráce uvádzali na svojich dodávateľských faktúrach informáciu o tom, že ide o dodávky použitého tovaru s úpravou zdaňovania prirážky v zmysle § 66 zákona o DPH, v dôsledku čoho nemal žiadny dôvod pochybovať o tom, že sú splnené všetky podmienky na použitie predmetného zdaňovacieho režimu pri ďalšom predaji daných vozidiel z jeho strany. 13. Nemeckí dodávateľa žalobcu bez akéhokoľvek upozornenia či iného oznámenia v roku 2019 zmenili textáciu vlastných (dodávateľských) faktúr a poznámku aplikácie režimu osobitného zdaňovania prirážky
z faktúr odstránili. Nakoľko o tejto zmene nebol žalobca žiadnym spôsobom upovedomený, mal naďalej za to, že ojazdené vozidlá sú mu stále dodávané v režime osobitného zdaňovania prirážky, a preto pokračoval v ich predaji v rovnakom režime. V presvedčení, že predmetné obchody zdaňoval správne, ho utvrdzovalo aj to, že v predchádzajúcom období boli u neho vykonané až dve miestne zisťovania (v júni 2017 a v januári 2018) zo strany Daňového úradu Bratislava, na základe, ktorých mu nebolo vytknuté akékoľvek pochybenie. Skutočnosť, že bol po celý čas dobromyseľný o tom, že predmetné dodávky zdaňuje v osobitnom režime zdaňovania, podľa neho potvrdzuje aj výsluch jeho účtovníčky – p. C. H., ktorá vo svojej výpovedi pred Kriminálnym úradom Finančnej správy dňa 25.02.2020 potvrdila, že mala za to, že ojazdené automobily žalobca dováža v osobitnom režime zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH, pričom nemeckú poznámku o oslobodení dodávky od dane nepovažovala za podstatnú a mala za to, že ide o dodávku v osobitnom režime zdaňovania. 14. Systém dane z pridanej hodnoty, ktorý je harmonizovaný pre všetky členské štáty Európskej únie smernicou o DPH, je založený na princípe zodpovednosti za zavinenie, a teda v jednotlivých prípadoch je potrebné skúmať, či daňový subjekt uplatňujúci určité právo, resp. daňový režim, bol v dobrej viere o tom, že spĺňa zákonné podmienky pre jeho uplatnenie alebo nie. Otázku možnosti uplatnenia režimu osobitného zdaňovania prirážky v prípade, ak dodávateľ daňového subjektu v skutočnosti vykazoval dodávky ako intrakomunitárne dodávky v bežnom režime zdaňovania (s oslobodením od dane), rozoberal SDEÚ v rozsudku vo veci C-624/15 - Litdana zo dňa 18.05.2017. Podľa SDEÚ nemožno zdaniteľným osobám odopierať práva vyplývajúce z úpravy DPH, pokiaľ boli pri ich uplatňovaní v dobrej viere o tom, že spĺňajú podmienky na ich uplatnenie, pričom založením systému zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie by sa prekročil rozsah nevyhnutný na ochranu I. J.. 15. Zdôraznil, že podľa citovaného rozsudku zdaniteľná osoba, ktorá chce uplatniť osobitný režim zdaňovania prirážky, nie je povinná iniciatívne preverovať, či jej dodávateľ skutočne vykázal dodanie predmetného tovaru v tomto režime a či si v tejto súvislosti splnil daňové povinnosti. Je pritom povinnosťou príslušných štátnych orgánov zistiť (a preukázať), že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Aj napriek tomu, že z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť vyvracajúca alebo dôvodne spochybňujúca jeho dobromyseľnosť o splnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania, správca dane a žalovaný skonštatovali, že žalobca v danom prípade nemohol predmetný režim uplatniť z dôvodu, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako intrakomunitárne dodávky v režime bežného zdaňovania. Správca dane a žalovaný sa podľa názoru žalobcu mali zaoberať aj tým, či tento reálne vedel, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto režimu, t. j. či konal zavinene. 16. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval žalobca v mnohých smeroch za zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko obsahuje tvrdenia, ktoré nekorešpondujú s tvrdeniami správcu dane, pričom tento rozpor nie je žiadnym spôsobom vysvetlený. Žalovanému konkrétne vytkol, že v napadnutom rozhodnutí napr. tvrdí, že bolo preukázané, že žalobca mal s obomi nemeckými dodávateľmi uzatvorené rámcové zmluvy, v zmysle ktorých mali nemeckí dodávateľa povinnosť dodávať mu osobné automobily v osobitnom režime zdaňovania vyjadrenom slovom „Sonderregime“, hoci uvedený záver je v priamom rozpore s tvrdením správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobca nemal s nemeckými dodávateľmi uzatvorené žiadne písomné zmluvy. Súčasne namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že faktúry od nemeckých dodávateľov obsahovali poznámku o tom, že dodanie sa realizuje v režime osobitnej úpravy zdaňovania prirážky, kým správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že dodávateľské faktúry obsahovali len informáciu o tom, že ide o dodanie tovaru oslobodené od dane, pričom akúkoľvek poznámku o aplikácii osobitného režimu zdaňovania prirážky správca dane nekonštatoval. Odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane tak podľa jeho názoru obsahujú zásadné rozpory, a to vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.04.2023 navrhol žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť.
18. Uviedol, že nemeckí dodávatelia žalobcu použili tzv. bežný režim zdanenia (podmienky pre použitie osobitného spôsobu zdaňovania neboli preukázané), a preto bol povinný použiť takýto režim s určením základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH pri predaji ojazdených motorových vozidiel aj žalobca. Žalobca v priebehu daňovej kontroly žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal s nemeckými dodávateľmi dohodu o dodávaní ojazdených vozidiel v režime podľa § 66 zákona o DPH, ani to, že bol dodávateľmi o tejto skutočnosti uistený. 19. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu o zmene textu faktúr nemeckými dodávateľmi bez upozornenia žalovaný podotkol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie ako svojho obchodného partnera a akým spôsobom si preverí obsah dohôd, ktoré s obchodným partnerom uzatvorí, a tiež aj obsah vystavených dodávateľských faktúr. Skutočnosť, že žalobca nezaregistroval zmenu obsahu vystavených dodávateľských faktúr, považoval za dôvod na vyslovenie záveru, že žalobca nepostupoval pri realizovaní obchodných transakcií s dostatočnou opatrnosťou. K vykonaným miestnym zisťovaniam uviedol, že správca dane ich vykonal za účelom preverenia nadobudnutia motorových vozidiel od zahraničných dodávateľov, avšak správca dane nevykonával daňovú kontrolu, a teda nepreveroval, akým spôsobom žalobca postupoval pri predaji nadobudnutých motorových vozidiel v nadväznosti na ustanovenia zákona o DPH. 20. Pokiaľ si účtovníčka žalobcu myslela, že žalobca dováža ojazdené motorové vozidlá v osobitnom režime zdaňovania a nemeckú poznámku o oslobodení dodávky od dane nepovažovala za podstatnú, podľa mienky žalovaného táto skutočnosť nevyznieva v prospech žalobcu a nie je prejavom jeho dobromyseľnosti, keďže účtovníčka žalobcu mala vedomosť o obsahu faktúr a bolo jej známe, že nemeckí dodávatelia dodávajú žalobcovi tovar s oslobodením od dane a tento je povinný predávať nadobudnuté motorové vozidlo s daňovou povinnosťou. V súvislosti so žalobcom prezentovaným rozhodnutím SDEÚ vo veci Litdana žalovaný zastával názor, že skutkové okolnosti zistené v danej veci nie sú totožné so skutkovými okolnosťami žalobcu, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevykonal takmer žiadne, resp. žiadne opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome, aj keď v danom prípade nebolo podvodné konanie preukázané. K námietkam žalobcu ohľadom rozdielov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia sa vyjadril, že vytýkané rozdiely v odôvodnení nie sú takého charakteru, že by mali vplyv na samotné rozhodnutie vo veci a nevytvárajú nezákonnosť rozhodnutia. IV. Ďalšie vyjadrenia 21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 23.11.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 22. Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k replike žalobcu. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/31/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-15S/31/2022. 24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
25. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29.09.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 03.08.2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 30. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 31. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 33. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 34. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 35. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 36. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. 37. Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). 38. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 39. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a. 40. Podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024, právo na odpočítanie dane pod ľ a § 49 môže platiteľ uplatniť , ak pri odpočítaní dane pod ľ a § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu. 41. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 42. Podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024, obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. 43. Podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH, základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. 44. Podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH, základom dane ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n). 45. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a. 47. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66. 48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 40 983,24 eura na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019. 49. Žalobca v podanej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí oboch stupňov a nesprávne zistenie skutkového stavu v rozpore s obsahom administratívnych spisov. Tvrdil, že bol presvedčený, že mu jeho nemeckí dodávatelia dodávali ojazdené vozidlá v režime podľa § 66 zákona o DPH s tým, že na tomto postupe sa výslovne dohodli, pričom jeho nemeckí dodávatelia bez upozornenia v roku 2019 poznámku aplikácie režimu osobitného zdaňovania prirážky z faktúr odstránili. Jeho dobromyseľnosť pri zdaňovaní daných dodávok v osobitnom režime zdaňovania má potvrdzovať aj výsluch jeho účtovníčky. Poukázal tiež na rozsudok SDEÚ vo veci Litdana. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označil za zmätočné a nezrozumiteľné pre jeho rozpory s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, keď mal podľa žalovaného s nemeckými dodávateľmi uzatvorené rámcové zmluvy, hoci podľa správcu dane s nimi nemal uzatvorené žiadne písomné zmluvy, a súčasne podľa žalovaného faktúry od nemeckých dodávateľov obsahovali aj poznámku o režime osobitnej úpravy zdaňovania prirážky, kým podľa správcu dane tieto faktúry obsahovali len informáciu, že ide o dodanie tovaru oslobodené od dane. 50. Predmetom posudzovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi z Nemecka bolo dodanie ojazdených motorových vozidiel. Na takto vykonaný obchod je v zmysle zákona o DPH (v intenciách prejednávanej veci) možné uplatniť dva daňové režimy: (i) ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu od platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“) - obdoba § 43 zákona o DPH platného v Slovenskej republike, potom kupujúci má nadobudnutie auta v tuzemsku v zmysle § 11 zákona o DPH, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH (bežný režim zdanenia), (ii) ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu od platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime osobitnej úpravy uplatňovania dane v zmysle čl. 313 smernice 2006/112 (obdoba § 66 zákona o DPH platného v Slovenskej republike), potom kupujúci nemá nadobudnutie auta v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH a nevzniká mu povinnosť platiť daň. Vzhľadom k tomu, že kupujúcemu nevzniká daňová povinnosť, nemá možnosť ani si odpočítať daň (osobitný režim zdanenia). Na základe § 66 zákona o DPH obchodník pri predaji tohto ojazdeného auta odvedie daň len zo svojej obchodnej marže, ktorú tvorí kladný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou. Sumu takto vypočítanej dane obchodník s ojazdenými autami nesmie uviesť na faktúre. Na faktúre je však povinný, okrem iných náležitostí uviesť slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“ (obdobne rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/77/2022 zo dňa 28.04.2023, sp. zn. 1Sfk/70/2022 zo dňa 31.01.2024, sp. zn. 1Sfk/114/2022 zo dňa 29.02.2024 a ďalšie). 51. Zároveň v zmysle rozsudku SDEÚ vo veci C 624/15 – Litdana zo dňa 18.05.2017 sa má čl. 314 smernice 2006/112 zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ zo dňa 13.07.2010 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj
oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. 52. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanej správnej žalobe okrem iného namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnými bodmi týkajúcimi sa tejto vady napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pritom predstavuje jednu z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa okrem iného považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy zahŕňa aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax považuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo 156/2007 zo dňa 08.12.2008, sp. zn. 3Sžo 200/2010 zo dňa 08.10.2010 či sp. zn. 5Sžo 122/2010 zo dňa 24.03.2011 (pozri K., A.. § 191 [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In: K., A., L., M., I., M., L., N. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. K., 2018, s. 944). 53. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza skutkové zistenia, ktoré vôbec nekorešpondujú so skutkovými zisteniami správcu dane obsiahnutými v prvostupňovom rozhodnutí, a to bez toho, aby žalovaný tieto rozpory akýmkoľvek spôsobom vysvetlil, resp. sa vymedzil voči protichodným skutkovým zisteniam správcu dane. Predovšetkým žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že predmetné faktúry od nemeckých dodávateľov žalobcu obsahujú protichodné poznámky týkajúce sa uplatňovaného režimu zdaňovania (v nemeckom jazyku poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušné ustanovenia nemeckého zákona o DPH a poznámka v nemeckom aj v slovenskom jazyku o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na § 66 slovenského zákona o DPH), kým správca dane v prvostupňovom rozhodnutí naproti tomu uviedol, že dané faktúry obsahovali výlučne informáciu o tom, že ide o dodanie tovaru oslobodené od dane. Súčasne žalovaný tvrdil, že žalobca mal so svojimi nemeckými dodávateľmi uzavreté rámcové zmluvy a zaoberal sa ich obsahom, kým správca dane takúto informáciu v prvostupňovom rozhodnutí vôbec neuviedol a obsah daných rámcových zmlúv neskúmal. 54. Uvedené rozpory v odôvodnení sa podľa názoru správneho súdu týkajú podstatných skutkových okolností prejednávanej veci, na podklade ktorých dospel žalovaný k záveru o nesplnení podmienok na použitie osobitného režimu zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH na strane žalobcu. Obzvlášť zodpovedanie otázky, či na príslušných faktúrach od nemeckých dodávateľov boli uvedené dve protichodné poznámky ohľadom uplatňovaného režimu zdaňovania alebo výlučne poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane, má pritom rozhodujúci význam aj z hľadiska, či na predmetnú vec vôbec možno uplatniť závery obsiahnuté v rozsudku SDEÚ vo veci Litdana. Správny súd vyhodnotil vyššie uvedené rozpory ako natoľko závažné, že v ich dôsledku je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia správcu dane, s ktorým tvorí jeden argumentačný celok, nezrozumiteľné. 55. Vychádzajúc z uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 56. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie a rozhodnúť o žalobcom podanom odvolaní s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby z neho bolo zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil jednotlivé skutkové a právne
závery správcu dane a v prípade, ak ich bude považovať za potrebné skorigovať, náležite takéto úpravy vysvetlí. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením. 57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.