Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-22Sa/5/2023 4023200099 22. 01. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200099.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 19. decembra 2022 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím z 18. augusta 2022 č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žalovaná žiadosť žalobcu z 21. júla 2022 o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky žalovanej Nitra z 21. júla 2022 nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2. Na odvolanie žalobcu, nesúhlasiaceho s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preskúmal prvostupňové rozhodnutie žalovanej jej generálny riaditeľ a rozhodol dňa 19. decembra 2022 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Generálny riaditeľ dôvodil, že pre nesúhlas žalobcu s posúdením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poostenia, pobočky žalovanej Nitra, bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredia dňa 8. decembra 2022, ktorý uviedol, že žalobcovi bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, so zvýšením percentuálnej miery o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia. V odvolaní predložil nové odborné vyšetrenia. Dlhoročne je liečený pre bolesti prevažne hrudnej a driekovej chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, klinicky je prítomná výrazná porucha statodynamiky driekového úseku pri ľahkej skolióze, s pozitívnymi napínacími manévrami dolných končatín, bez senzitívneho a motorického deficitu a bez ataxie chôdze. Ku ďalším ochoreniam uviedol, že bolesť hlavy je hodnotená ako zmiešaná, parainfekčná a tenzná s verifikovanými nezávažnými atrofickými zmenami mozgu a zhrubnutím sliznice paranazálnych dutín. Sťažené dýchanie je dôsledkom vybočenia nosovej priehradky a znížená kvalita čuchu je následkom prekonania a preliečenia Covid-19. Benígne zväčšenie prostaty je bez tumoróznych zmien, čo bolo verifikované opakovanými biopsiami. Hypertenzia je zaradená v 2. štádiu bez ložiskových patologických zmien so začínajúcimi zmenami na očných cievach. Ľahká ďalekozrakosť je korigovaná dioptriami a nejedná sa nateraz závažnejšiu poruchu videnia.
4. Po opätovnom zhodnotení predložených odborných nálezov boli za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, so slabosťou svalového korzetu, obmedzením pohybu v postihnutom úseku bez senzitívneho a motorického deficitu, ktorému prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornom pásme percentuálneho rozpätia (20 % - 35 %) 30 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.. Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, bola zvýšená miera o 10 % (z maximálne možných 10 %). Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 40 % a preto u neho invalidita nevznikla. 5. Generálny riaditeľ žalovanej záverom dodal, že s odkazom na ustanovenia § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bol zdravotný stav žalobcu posúdený bez jeho osobnej účasti, vychádzajúc z lekárskych správ uvedených v lekárskom posudku posudkového lekára, pobočky žalovanej Nitra. Žalobca zároveň v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. II. Správna žaloba 6. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, nesúhlasiac s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a navrhujúc napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľ žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. 7. Žalobca v odôvodnení správnej žaloby ozrejmil, že problémy začali zápalom nosovej sliznice, ktorá sa liečila niekoľko mesiacov. Vyšetreniami sa zistilo aj zakrivenie nosovej priehradky. Počas tohto obdobia mával silné bolesti hlavy a ťažko sa mu dýchalo. Do toho ochorel na Covid-19, odkedy má poruchu čuchu. Následne mal bolesti chrbtice, na čo mu boli podávané injekcie a rehabilitoval. Chrbticu aj krčné stavce má vydraté z predchádzajúcich zamestnaní ako stavebný pracovník. Za toto zdravotné postihnutie mu bola v minulosti určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % zvýšená o ďalších 10 %. V roku 2000 dostal zápal prostaty. Práve pre uvedené ochorenia prostaty a poruchy čuchu požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu. Dlhodobo sa lieči na vysoký krvný tlak, rýchlo sa spotí a musí si ľahnúť. V auguste 2022 ochorel opätovne na Covid-19 a mal ťažký priebeh, hoci bol očkovaný. Musel zostať hospitalizovaný, pričom zápal pľúc sa u neho nepotvrdil. Má vysoký tlak v očiach a výtok, na ktorý berie kvapky. Lekárom má predpísané okuliare do diaľky. 8. Žalobca ďalej namietal, že jeho zdravotný stav bol posúdený bez jeho prítomnosti, hoci očakával jeho osobné predvolanie. Lehota na vyhotovenie rozhodnutia o podanom odvolaní bola predĺžená o 60 dní, čo považuje za prieťah. 9. Žalobca dodal, že práceneschopný je od 23. augusta 2021 a je evidovaný na úrade práce, pretože prácu stratil. Má vyštudované gymnázium zavŕšené maturitou, na vysokú školu sa nedostal. Do roku 2003 vykonával práce ako stavebný pracovník, kde stratil všetku silu. Naposledy pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe. Žalobca dúfal, že mu bude priznané aspoň o 1 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac, aby mu vznikol nárok na invalidný dôchodok. 10. Ku správnej žalobe doložil zdravotnú dokumentáciu, ktorá bola zohľadnená v lekárskom posudku z 8. decembra 2022, pričom nad rámec doložil lekársku správu – ORL nález z 1. februára 2023 od E. B., ktorá však bola vyhotovená až po vydaní napadnutého rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovanej a podanie žalobcu 11. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá zrekapitulovala, že na účely posúdenia žiadosti o invalidný dôchodok a vypracovania lekárskeho posudku z 21. júla 2022 boli zohľadnené interné vyšetrenie z 28. októbra 2021, neurologické vyšetrenie z 27. júla 2021, ORL vyšetrenie z 18. januára 2022 a 14. septembra 2021, urologické vyšetrenie z obdobia 4. apríla 2021, 21. februára 2022 a zo 4. októbra 2021, ortopedické vyšetrenie z 19. augusta 2021, rehabilitačné vyšetrenie z 22. septembra 2021, MR vyšetrenie prostaty z 18. marca 2022, CT vyšetrenie paranazálnych dutín z 23. decembra 2021, RTG vyšetrenie driekovej chrbtice z 27. júla 2021. V odvolacom konaní boli žalobcom doložené nové odborné vyšetrenia, vrátane vyšetrení, ktoré už predložil ku žiadosti o invalidný dôchodok, a to správa z hospitalizácie na infekčnej klinike od 21. augusta 2022 do 25. augusta 2022, alergologické vyšetrenie z 21. júna 2021, ORL vyšetrenie zo 16. augusta 2022, 14. októbra 2021 a 16. augusta 2021, ďalšie ORL vyšetrenie z 27. septembra 2022, 5. augusta 2022 a 31. mája 2022, urologické vyšetrenie z 1. júla 2022, oftalmologické vyšetrenie z 29. júla 2022 a 6. septembra 2022, neurologické vyšetrenie z 30. júna 2022, emir vyšetrenie mozgu z 5. augusta 2022 a interné vyšetrenie z 25. júla 2022. 12. Zopakovala, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, so slabosťou svalového korzetu, obmedzením pohybu v postihnutom úseku bez senzitívneho a motorického deficitu, ktorému prislúcha
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornom pásme percentuálneho rozpätia 30 %. Za ostatné ochorenia (arteriálna hypertenzia, hyperplázia prostaty a deviácia septa nosa) bola zvýšená miera o 10 % (z maximálne možných 10 %). Celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 40 % a preto u neho invalidita nevznikla. Hoci v odvolacom konaní predložil ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, táto nemala za následok určenie vyššej percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola správne určená na 40 %. 13. Žalovaná vysvetlila, že zobrazovacími metódami bolo potvrdené iba mierne skoliotické vykrivenie driekovej chrbtice so zachovanou výškou tiel stavcov, s naznačenou redukciou medzistavcových priestorov bez diskopatií. V klinickom obraze je s poruchou statiky a dynamiky driekového úseku chrbtice so spazmom paravertebrálneho svalstva, pričom vyšetrenie pohyblivosti driekovej chrbtice s obmedzením na 30 centimetrov je považované za patologické, s pozitívnymi napínacími manévrami dolných končatín pri doťahovaní, čiže terminálnych úsekoch. Reflexy na dolných končatinách sú výbavené, symetrické, bez prítomnosti patologických reflexov, bez potvrdenej poruchy v zmysle poruchy citlivosti, či motoriky dolných končatín, bez ataxie, či poruchy chôdze, udávané bolesti kolien sú bez klinického korelátu ortopéda. 14. Vo vzťahu k ostatným postihnutiam uviedla, že bolesť hlavy je hodnotená ako zmiešaná, atrofické zmeny mozgu sú nezávažné, zhrubnutie sliznice paranazálnych dutín bolo preliečené, dýchanie je sťažené v dôsledku vybočenie nosovej priehradky s voľnými spoločnými priechodmi. Po prekonaní a preliečení Covid-19 infekcie po prepustení z hospitalizácie bez jednoznačného zápalu pľúc s adekvátnou saturáciou kyslíkom a mierne zvýšenými pečeňovými testami, pričom pretrváva znížená kvalita čuchu, nie strata. Vyšetrenie na alergiu sú negatívne. Zväčšenie prostaty je nezhubné. Hypertenzia je v 2. štádiu so začínajúcimi zmenami na očných cievach. Očná hypertenzia je optimalizovaný lokálnou liečbou oftalmológa. Ľahká ďalekozrakosť s astigmatizmom je adekvátne korigovaná dioptriami, a nateraz sa jedná o ľahkú poruchu videnia. Uvedené ostatné zdravotné postihnutia sú s ľahkými funkčnými zmenami, a ani jedno z nich svoju percentuálnou mierou nepresahuje percentuálnu mieru rozhodujúceho zdravotného postihnutia. 15. Žalovaná je preto presvedčená, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom správne a komplexne. 16. V reakcii na vyjadrenie žalovanej sa žalobca výslovne nevyjadril, avšak do konania doložil ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, konkrétne lekársky nález z vyšetrenia v internej a diabetologickej ambulancii z 3. apríla 2023 a výsledky dlhodobého monitoringu tlaku vykonaného v období od 23. marca 2023 do 24. marca 2023. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 17. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 18. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 23Sa/5/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou NR-23Sa/5/2023. Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej (spolu s posudkovým
spisom), a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je nedôvodná. 20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 22. januára 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 21. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že ten podľa odborného lekárskeho posudku nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Žalobca v podanej žalobe ozrejmil iba subjektívne dôvody, ktoré podľa neho odôvodňujú zvýšenie sumy invalidného dôchodku a to popisom jeho zdravotných ťažkostí, ktoré mu postupne pribúdajú. 22. Správny súd úvodom, vo vzťahu ku zdravotnej dokumentácii vyhotovenej až v roku 2023 predloženej v priebehu konania pred správnym súdom, zdôrazňuje, že na túto, keďže bola vyhotovená až po vydaní napadnutého rozhodnutia, nemôže prihliadať (§ 135 SSP). Navyše, podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou výlučne lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú posudkoví lekári pobočky a posudkoví lekári ústredia žalovanej. Správny súd nie je súdom skutkovým, nemá na túto výlučne odbornú – medicínsku činnosť potrebné odborné znalosti a napokon nedisponuje žiadnym zákonným oprávnením, aby posudkovú činnosť posudkových lekárov nahrádzal, hoci by žalobca do konania predložil nové lekárske správy dokumentujúce jeho aktuálny zdravotný stav. Správny súd však skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov (ktoré mal v danom čase k dispozícii) alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo, či svojou celkovou skladbou nie je nepreskúmateľný. Nemôže však voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi a rozhodnúť o prípadnom určení vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 23. V prípade, ak je žalobca toho názoru, že sa jeho zdravotný stav po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhoršil natoľko, že by odôvodňoval vznik invalidity, všetky tieto neskoršie lekárske správy, na ktoré v predmetnom konaní pred správnym súdom nemožno prihliadať, môže predložiť k novej žiadosti o invalidný dôchodok, pričom žalovaná resp. posudkový lekár ich bude musieť na účely posúdenia jeho zdravotného stavu zohľadniť a vyhodnotiť. 24. Ako už správny súd naznačil vyššie, jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť posudkových lekárov, či samotnej žalovanej, ale preskúmavať zákonnosť jej rozhodnutí (ako aj im predchádzajúceho procesného postupu v rámci administratívneho konania a zaobstaraných podkladov), teda posúdiť, či si splnila povinnosti stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z.. S konkretizáciou na prejednávanú vec a s prihliadnutím na žalobné body sa správny súd zameral predovšetkým na lekársky posudok vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredia z 8. decembra 2022 ako podkladu napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, s ktorého závermi, že žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a teda invalidný dôchodok mu neprináleží, žalobca nesúhlasil. 25. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky kasačného súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/2021 a ďalšia nadväzujúca judikatúra). 26. Vychádzajúc z lekárskeho posudku z 8. decembra 2022 správny súd konštatuje, že ten spĺňa požadované náležitosti a tvorí zrozumiteľný podklad napadnutého rozhodnutia. Správny súd porovnaním zistil, že posudkový lekár v lekárskom posudku zohľadnil všetku zdravotnú dokumentáciu, a to aj tú, ktorú žalobca predložil správnemu súdu ako prílohu ku žalobe, a teda žiadna nezostala opomenutá pre posúdenie jeho zdravotného stavu. 27. Posudkový lekár na základe neurologických, ortopedických, rehabilitačných a RTG vyšetrení konštatoval, že žalobca je dlhoročne ambulantne liečený pre bolesti prevažne hrudnej a driekovej chrbtice, na podklade degeneratívnych zmien, vo vzťahu k čomu za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, so slabosťou svalového korzetu, obmedzením pohybu v postihnutom úseku bez senzitívneho
a motorického deficitu, ktorému prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornom pásme percentuálneho rozpätia 30 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., za ktoré možno určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 % - 35 %. 28. Podľa pomôcky nachádzajúcej sa v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. obsahujúcej všeobecné posudkové hľadisko, z ktorého má posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu pacienta a pri určovaní miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vychádzať, vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa poruchy funkcie svalov na jednotlivých končatinách a na trupe – analogicky k nasledujúcim uvedeným pohybovým obmedzeniam a obrnám. Samotné postihnutie svalov (bez ohľadu na etiológiu), ak nemá vplyv na výkonnosť organizmu a pracovné zaradenie, posudkovo sa nehodnotí. Z predložených neurologických vyšetrení vyplýva, že postoj a chôdza žalobcu je bez ataxie a teda bez straty svalovej kontroly a koordinácie pohybov. U žalobcu však bola zistená porucha statodynamiky driekového úseku chrbtice a spazmus paravertebrálneho svalstva s obmedzením pohyblivosti nad 30 cm, na čo bolo prihliadnuté a v dôsledku čoho bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornom pásme percentuálneho rozpätia a to 30 %. Správny súd považuje takto určenú a ozrejmenú mieru za udržateľnú. 29. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že hoci žalobca namieta celkovú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nenamieta percentuálnu mieru určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. že táto mu mala byť určená vyššie. Namieta však, že pridružené ďalšie ochorenia, a to sťažené dýchanie, čiastočná strata čuchu a problémy s prostatou, ktorých následky subjektívne pociťuje, podľa jeho názoru už vznik invalidity podmieňujú. 30. Na tomto mieste správny súd ozrejmuje, že výsledný a teda celkový percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa odvíja primárne od rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. od takého postihnutia, za ktoré možno poistencovi určiť podľa rámca vyplývajúceho z prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 tohto zákona) tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Hoci trpí žalobca viacerými, no nateraz podľa vyjadrenia posudkového lekára menej závažnými, ochoreniami alebo postihnutiami, bez ohľadu na ich početnosť, miery poklesov schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ne mu nemožno sčítať (§ 71 ods. 5) a celkovo mu možno za tieto ďalšie ochorenia alebo postihnutia zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10 % (§ 71 ods. 6) tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Inými slovami, keďže žalobcovi bola za ostatné ochorenia zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximum čo zákon č. 461/2003 Z. z. dovoľuje, ďalšie navýšenie by sa muselo týkať miery určenej pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Dôvody na jej zvýšenie (resp. zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia) však posudkový lekár nedetegoval a žalobca to v podanej žalobe ani nenamietal. 31. Správny súd dospel k názoru, že v lekárskom posudku sú zhrnuté všetky správy z lekárskych vyšetrení s ktorými sa následne posudkový lekár v celkovom posudku logicky vysporiadal a zameral sa na ozrejmenie, ktoré zo žalobcových zdravotných postihnutí je tým rozhodujúcom spolu s ozrejmením, akým spôsobom dospel ku výslednú určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársky posudok zároveň nevykazuje žiadne (vnútorné) obsahové rozpory. Keďže správny súd nezistil nedostatky odborného lekárskeho posudku ako podkladu napadnutého rozhodnutia a nedetegoval ani akékoľvek pochybenie generálneho riaditeľa žalovanej v súvislosti s napadnutým rozhodnutím, dospel k názoru, že správna žaloba je nedôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.