Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-14Sa/16/2023 4023200220 21. 04. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200220.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY NR-14Sa/16/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpená: JUDr. Mgr. Mária Kováčová, advokátka, so sídlom: Pod Sokolom 12, Nitra - Hrnčiarovce, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2023, takto rozhodol: NR-14Sa/16/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 24. júna 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 10.05.2022. 2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálnej poisťovne pobočky Sociálnej poisťovne, Nitra z 10.05.2022, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom v ktorom bez uvedenia konkrétnych námietok vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím. K odvolaniu pripojila neurologické vyšetrenie zo dňa 20. januára 2022, MR vyšetrenie LS chrbtice zo dňa 29. júna 2022 a neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 7. júla 2022. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2023 podľa § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.
5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 293eu, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 9 , § 70 ods. 1, § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 21. júla 2022, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, a keďže nevyhovel odvolaniu žalobkyne, kompletný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 12. januára 2023 s tým, že celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne určil na 30 %, preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac oko 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. II. Žaloba a jej dôvody 6. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 28. februára 2023 podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalobkyňa nie je stotožnená s neuznaním invalidity v posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia a stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola žalovanou určená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 8. Namieta nedôsledné a nekomplexné posúdenie zdravotného stavu zo strany posudkových lekárov, poukazuje na to, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje a pribudli ďalšie diagnózy. Ako žiadateľka o invalidný dôchodok trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré neboli Sociálnou poisťovňou zohľadnené v posudku. Je presvedčená o tom, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podmieňuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V rozhodnutí nebolo presne zdôvodnené, prečo sa určila miera poklesu práve 30%, pretože je presvedčená, že určenie miery poklesu na úrovni hornej hranice, resp. určenie vážnejšej poruchy, ako aj priradenie z toho vyplývajúcich psychických problémov, lepšie zodpovedá reálnemu zdravotnému stavu a vyjadreniam a záväzným odporúčaniam ošetrujúcich lekárov – špecialistov. Pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť aj na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. 9. Žalobkyňa namieta, že posudkoví lekári, ktorí posudzovali jej zdravotný stav, sú zamestnancami žalovanej a preto má výhrady voči ich posudkom. Žalobkyňa je presvedčení o tom, že ak by posudkoví lekári žalovanej zhodnotili a riadne sa vysporiadali so všetkými rozhodnými a pre túto vec relevantnými skutočnosťami, t.j. závermi ďalších lekárskych vyšetrení a prihliadli na všetky udávané ťažkosti žalobkyne, ich posudkové závery by boli náležite odôvodnené, ich rozhodnutím by sa potvrdil záver, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jednotlivé vyšetrenia u odborných lekárov, ktoré v čase pred a po vydaní rozhodnutia absolvovala, preukazujú zhoršenie jej zdravotného stavu. 10. Žalobkyňa v rámci svojej žaloby predkladá vyšetrenia u odborných lekárov: lekárska správa zo dňa 27.03.2023 NR - Neurologické vyšetrenie E. B., lekárska správa zo dňa 30.03.2023 NR – Rehabilitačné vyšetrenie vstupné E. F., lekárska správa zo dňa 15.04.2023 - neurochirurgia – E. C. B., lekárska správa zo dňa 19.04.2023 - rádiológ E. G., lekárska správa zo dňa 20.04.2023 – MR-NR Ingenia E. G., lekárska správa zo dňa 30.03.2023– E. C.. 11. Žalobkyňa podotýka, že v jednotlivých lekárskych správach a z vyšetrení EMG je vidieť zhoršený celkový zdravotný stav žalobkyne. Posledné dva roky liečenia nepriniesli podstatnejší efekt ustálenia zdravotného stavu. Bolesti chrbta, bolesti pri sedení a státí, bolesti pri chodení po cca pol hodine, tieto bolesti vyžarujú do celého tela, sústreďujú sa v oblasti krížov, vážne zasahujú do základných bežných činností a každodenného života. Chôdza a státie samé o sebe sú nepríjemné a bolestivé.
Obmedzenia, ktoré všetky bolesti spôsobujú, ovplyvňujú nielen žalobkyňu, ale aj celé jej okolie, pretože tieto bolesti a zhoršený fyzický stav sa prejavujú v subjektívnom pocite od mierneho diskomfortu až po zničujúci nepríjemný pocit a ťažko zvládajúci pocit. Každodenné užívanie analgetík proti bolesti vôbec nepomáha. Vzhľadom na to, že ochorenie chrbtice, strata dynamiky zasahujú do každodennej rutiny, žalobkyňa nie je schopná vykonávať žiadnu prácu, je významne obmedzená na kvalite života. Podľa jednotlivých lekárskych správ, dodatočné vyšetrenia potvrdili skutočnosti rozhodujúce o nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu. Všetky absolvované vyšetrenia preukazujú postupné zhoršovanie sa zdravotného stavu a výrazné obmedzenie jej zaradenia do pracovného režimu, čo spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 12. Žalobkyňa má za to, že posudky posudkových lekárov nie sú dostačujúce, pretože v odbornom posudku nevychádzali zo všetkých záverov, keďže žalobkyňa má aj ďalšie lekárske správy a nálezy, ktoré posudkoví lekári nevyhodnocovali v kontexte komplexného preskúmania zdravotného stavu žalobkyne. Z posudkov nevyplýva, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s ďalšími zdravotnými postihnutiami žalobkyne, predovšetkým týkajúcimi sa jej podporného a pohybového aparátu a skoliózy. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. III. Vyjadrenie žalovanej 13. Žalovaná považuje správnu žalobu za neopodstatnenú a v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). 14. Nakoľko napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X bolo vydané dňa 28. februára 2023 a predmetné lekárske vyšetrenia, na ktoré sa žalobkyňa v správnej žalobe odvoláva, absolvovala až po vydaní napadnutého rozhodnutia, nebolo ich možné zohľadniť pri posúdení zdravotného stavu pre nárok na invalidný dôchodok. 15. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2023 a trvá na jeho správnosti. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné. IV. Replika žalobkyne 16. Žalobkyňa opätovne zdôrazňuje, že nesúhlasí s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30%. Poukazuje na to, že nepriaznivý zdravotný stav ju obmedzuje v každodenných činnostiach. 17. Žalobkyňa dokladá ďalšie správy, ktoré preukazujú, že sa jej zdravotný stav neustále zhoršuje, aj napriek absolvovaniu všetkých doporučených foriem liečby a to : lekársku správu zo dňa 22.05.2023 - E. F. H. - rehabilitačné vyšetrenie kontrolné, lekársku správu zo dňa 03.07.2023 E. F. H., lekársku správu zo dňa 18.09.2023 E. F. H., lekársku správu zo dňa 29.06.2023 E. I. A., lekársku správu zo dňa 19.10.2023 E. I. A.. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 20. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 22. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 23. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 24. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 26. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 27. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 28. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
29. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 30. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala nedôsledné a nekomplexné vyšetrenie zdravotného stavu. Pričom do konania predložila aj nové lekárske nálezy z odborných vyšetrení. 31. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú. 32. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej 28. februára 2023, bol lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre zo dňa 12.01.2023, podľa ktorého žalobkyňa: 33. „... je posúdená v konaní o odvolaní z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % pre degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek pri žiadosti o invalidný dôchodok. 34. Pre bolesti šije, pliec a driekovej časti chrbtice pri exogénnej obezite stredne ťažkého stupňa podstúpila v marci 2021 redukčnú operáciu prsníkov. Je naďalej v liečbe neurológa, opakovane rehabilitovala. V neurologickom obraze opakovane pretrváva zvýšenie reflexov horných končatín s terminálnym obmedzením aktívnej hybnosti ľavého ramenného kĺbu, porucha dynamiky driekovej chrbtice je stredne ťažkého stupňa s pozitívnymi napínacími manévrami dolných končatín pri doťahovaní. Zobrazovacími metódami je potvrdená skolióza driekovej chrbtice s miernym posunom platničiek v úseku L2-4 s degeneratívnymi zmenami a diskopatiami aj krčného a driekového úseku chrbtice. Elektromyograficky prítomná radikulopatia L5, S1 obojstranne a známky sekundárnej neuropatie dolných končatín s prevahou vpravo sú bez klinického korelátu, nie je prítomná porucha reflexov, postoj a chôdza sú v norme. Neurochirurgická intervencia nie je nateraz indikovaná, je doporučené plné vyťaženie konzervatívneho postupu vrátane kúpeľnej liečby. Vyšetrenie srdca je bez regionálnych porúch kinetiky srdcových oddielov s dobrou výtlakovou funkciou, nepriamych známok pľúcnej hypertenzie, uvedený nález nemá vplyv na zmenu percentuálnej miery. 35. Po komplexnom zhodnotení predložených odborných vyšetrení degeneratívnym zmenám na chrbtici a medzistavcových platničkách s prejavmi nervového a svalového dráždenia, obmedzením pohybu
v postihnutom úseku prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornom pásme percentuálneho rozpätia, 30 %. Aktuálny zdravotný stav účastníčky konania nepodmieňuje vznik invalidity.“ 36. Z uvedeného odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce, úvahy lekára o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia v rámci druhostupňového odvolacieho konania pri posudzovaní invalidity zhodnotil zdravotný stav žalobkyne, vychádzal pritom z objektívnych odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňa predložila. 37. Pochybnosti žalobkyne o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako už súd vyššie opísal, si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. 38. Ako rozhodujúce zdravotné ochorenie, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre určil dorzagliu, ktorá je zaradená do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 %. Správny súd ešte dodáva, že ani určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % by samostatne nepostačovalo na to, aby bola žalobkyňa považovaná za invalidnú v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 39. Nakoľko iné zdravotné ochorenie u žalobkyne nebolo posudkovým lekárom zistené, nepristúpila žalovaná k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Zároveň poruchy podporného a pohybového aparátu a skolióza namietané žalobkyňou, boli posudkovými lekármi sociálneho poistenia už zohľadnená v rámci rozhodujúceho zdravotného ochorenia. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe spomína aj bližšie neurčené psychické problémy, tieto v administratívnom konaní nijako nepreukázala a neprodukovala na ich preukázanie ani žiadne dôkazy. Napokon vo vzťahu k dôkaznej povinnosti tunajší súd pripomína, že „...povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017). Žalobkyňa ku svojmu odvolaniu voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa pripojila lekárske správy : MR vyšetrenie LS chrbtice z 29.06.2022, neurochirurgické vyšetrenie zo 07.07.2022 a neurologické vyšetrenie z 20.01.2022, pričom na tieto posudkový lekár pri vyhotovovaní svojho odborného lekárskeho posudku prihliadol a závery z nich použil. 40. Na žalobkyňou predložené lekárske správy: lekárska správa zo dňa 27.03.2023 NR - Neurologické vyšetrenie E. B., lekárska správa zo dňa 30.03.2023 NR – Rehabilitačné vyšetrenie vstupné E. F., lekárska správa zo dňa 15.04.2023 - neurochirurgia – E. C. B., lekárska správa zo dňa 19.04.2023 rádiológ E. G., lekárska správa zo dňa 20.04.2023 – MR-NR Ingenia E. G., lekárska správa zo dňa 30.03.2023– E. C., lekárska správa zo dňa 22.05.2023 - E. F. H. - rehabilitačné vyšetrenie kontrolné, lekárska správa zo dňa 03.07.2023 E. F. H., lekárska správa zo dňa 18.09.2023 E. F. H., lekárska správa zo dňa 29.06.2023 E. I. A., lekárska správa zo dňa 19.10.2023 E. I. A., správny súd nemohol prihliadať nakoľko pri rozhodovaní súd vychádza v zmysle ustanovenia § 119 SSP zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak a na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Ak žalobkyňa po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia absolvovala nové lekárske vyšetrenia, preukazujúce iné, resp. ďalšie
jej ochorenia, alebo zhoršenie jej zdravotného stavu, čo by vedela preukázať práve novými lekárskymi správami, či nálezmi, môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce zhoršenie jej zdravotného stavu, teda všetky vyššie uvedené lekárske správy. 41. Správny súd v Bratislave na záver konštatuje, že posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na všetky jej diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 42. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).