Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-4Sa/16/2022 7022200529 28. 08. 2024 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200529.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Petronela Toporcer Zavacká, LL.M., advokátka so sídlom v Bratislave, Nám. Ľ. Štúra 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 29.07.2022 takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 29.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 29.07.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.05.2022 a vrátenia jej veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania. administratívne konanie 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj správny orgán prvého stupňa), rozhodnutím č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.05.2022 priznala žalobcovi podľa § 30, § 49, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon o SP) nárok na materské z dôvodu, že od 25.09.2021 sa stará o dieťa, ktorým je B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Siemens Healthcare s.r.o., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, vo výške 53,85210000 eur za deň od 25.09.2021 do zániku nároku na materské s výnimkou od 04.10.2021 kedy mu zanikol nárok na materské nakoľko nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa. Žalobca sa s týmto rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, a preto proti nemu podal odvolanie o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 29.07.2022 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie). Napadnutým rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.05.2022 tak, že za slová „§ 49“ doplnila slová „§ 51 ods. 2“; v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 3. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala správnosť postupu a záverov správneho orgánu prvého stupňa, a s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NSS SR)
k námietkam žalobcu najmä uviedla, že z došetrenia veci vyplýva, že fond pracovného času po prevzatí dieťaťa do starostlivosti z hľadiska jednotlivých dní v týždni a vykázaných odpracovaných hodín (i keď formou „home office“) počas týchto dní v sporných mesiacoch (október až december 2021) je natoľko rozsiahly, že znemožňuje považovať podmienku starostlivosti žalobcu o syna od 04.10.2021 za splnenú. Zo zamestnávateľom žalobcu predloženej dochádzky vyplýva, že pracovná zaťaženosť žalobcu z hľadiska času objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti o dieťa priamo žalobcom, ako to požaduje zákon o SP a judikatúra vyššie uvedených súdov, v dôsledku čoho nie je možné považovať podmienku starostlivosti o dieťa od 04.10.2021 za splnenú (uvedená podmienka je jednou z podmienok poskytnutia tejto nemocenskej dávky ustanovených v zákone o SP). Pre úplnosť žalovaná uviedla, že manželka žalobcu (A. E. C.) má aktuálne prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky kvôli starostlivosti o dcéru, narodenú dňa XX.XX.XXXX. V závere žalovaná konštatovala, že správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia opomenul uviesť ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o SP, preto žalovaná v odvolacom konaní rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenila doplnením tohto ustanovenia do výroku jeho rozhodnutia. súdne konanie 4. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 29.07.2022 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.05.2022 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 5. V správnej žalobe žalobca najmä namietal, že žalovaná úplne opomenula skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k zníženiu jeho príjmu (v dôsledku zníženia počtu odpracovaných hodín), a to práve v dôsledku jeho starostlivosti o maloletého, a teda pri aplikácii ustanovení zákona úplne opomenula a poprela účel samotného materského. Pokračoval, že žalovaná vychádza z predstavy neskĺbiteľnosti práce z domu a starostlivosti o dieťa, a to v prípade žalobcu, ktorý celý svoj čas rodičovskej dovolenky trávil doma s maloletým, pričom sa ani len neusilovala kontaktovať žalobcu za účelom zistenia denného režimu maloletého, ktorý by súvisel s poskytovanou starostlivosťou o maloletého. 6. Ďalej žalobca namietal, že ak už mala žalovaná za to, že niektoré dni pracoval dlho, že sa v tenktorý deň nemohol starať o maloletého, potom je otázne, prečo mu nebolo materské priznané za dni, kedy žalobca nepracoval, resp. pracoval napr. 2, 3, 4, 5 alebo 6 hodín. Podľa názoru žalobcu, žalovaná nesprávne poukázala na ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o SP, ktoré sa vzťahuje na situáciu, keď sa poistenec prestane starať dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav. Poukázal tiež na to, že so žalobcom ako s otcom sa podľa praxe žalovanej pri žiadaní o materské zaobchádza nepriaznivejšie v porovnaní s prípadmi, keď o materské požiada matka. 7. Záverom namietal, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí vyslovene aprobuje a ustanovuje postup, podľa ktorého požiadavky na odôvodnenie v súlade s § 209 ods. 4 zákona o SP budú naplnené až v druhostupňovom (odvolacom) konaní (t.j. nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa). Žalovaná tak ustanovuje prax, podľa ktorej odníma účastníkom konania možnosť v odvolaní napadnúť dôvody rozhodnutia, pretože tieto v prvostupňovom rozhodnutí uvedené nebudú. Žalobca uzavrel, že ani napadnuté rozhodnutie žalovanej neobsahuje odôvodnenie, ktoré by dalo odpoveď na argumenty žalobcu, ktoré uviedol žalobca v odvolaní. 8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2022 najmä uviedla, že podmienka starostlivosti o dieťa musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t.j. otec musí poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka. Z prešetrenia veci žalovanou vyplýva, že v prípade žalobcu došlo v novom pracovnom pomere k úprave pracovných podmienok (skrátenie týždenného pracovného času, výkonu práce formou „home office“, zníženie príjmu), no napriek tomu po doplnení dokazovania bolo zistené, že žalobca pracoval cez aktívnu časť dňa, síce rôzne od 2 hodín do 9 hodín denne, no dosiahnutý fond pracovného času bol natoľko rozsiahly, že žalovaná vyhodnotila, na základe týchto podkladov, podmienku starostlivosti o dieťa ako nesplnenú. 9. K námietke žalobcu týkajúcej sa diskriminácie žalovaná uviedla, že v prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum poistnej udalosti, t.j. dátum starostlivosti
o dieťa. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočnej situácie v porovnaní s poistenkyňami uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým dátum predpokladaného pôrodu určí lekár, resp. s poistencami uplatňujúcimi si nárok na iné nemocenské dávky, u ktorých náhle nastane poistná udalosť – choroba, potreba ošetrovania člena rodiny. Žalovaná ďalej uviedla, že prihliadajúc na životnú (rodinnú) situáciu žalobcu, manželka žalobcu sa po deklarovanom zabezpečovaní starostlivosti o dieťa žalobcom, do pracovného procesu nezapojila, nakoľko čerpala u svojho zamestnávateľa materskú dovolenku v súvislosti s narodením druhého dieťaťa, čo nabáda k pochybnosti, či skutočne starostlivosť o staršie dieťa zabezpečoval žalobca, resp. je daný predpoklad, že takáto rodinná situácia mu zabezpečila komfortné vykonávanie pracovnej činnosti na základe novovzniknutej dohody o vykonaní práce u svojho zamestnávateľa, u ktorého čerpal rodičovskú dovolenku. Situácia ohľadom manželiek, resp. matiek detí iných poistencov sa sleduje podporne na zabezpečenie celkového obrazu o životnej situácii, čo je súčasť individuálneho postupu pri sledovaní podmienok nároku na materské. 10. V závere žalovaná konštatovala, že je nespochybniteľné, že výkonu práce v akejkoľvek forme je potrebné sústredene venovať určitý čas, a preto nie je možné v takýchto prípadoch reálne uvažovať o tom, že by sa v pracovnom čase, kedy sa žalobca musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce, mohol zároveň plnohodnotne starať o dieťa, ktoré taktiež vyžaduje sústredené venovaniu času, a to spravidla v aktívnej forme. 11. Žalobca v replike zo dňa 07.12.2022 najmä uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej uvedenými v jej vyjadrení k žalobe, že sa o maloletého syna nestaral v dôsledku svojej pracovnej činnosti. Uvedené tvrdenia považuje za nesprávne, bez adekvátneho odôvodnenia žalovanej. V závere konštatoval, že správne orgány pri vydávaní napadnutých rozhodnutí v časti prešetrenia splnenia podmienok žalobcu na vznik materského plne pochybili. 12. Replika žalobcu bola žalovanej doručená dňa 09.12.2022, no žalovaná nevyužila právo na podanie dupliky. 13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-4Sa/16/2022. 14. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.08.2024. Pojednávania sa zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca ako aj zástupkyňa žalovanej. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe, zopakoval podstatné žalobné námietky a poukázal na to, že aj keď žalobca bol prihlásený do interného systému zamestnávateľa, neznamená to, že bol aktívne pri počítači v celom časovom rozsahu pracovnej doby, nakoľko aktívna a súvislá prítomnosť pri počítači nie je zo strany zamestnávateľa vyžadovaná. Žalobca k uvedenému dodal, že sa neodhlasoval vždy keď dieťa niečo potrebovalo. Svoju prácu mohol dokončiť aj večer, prípadne na druhý deň, pričom dobu práce neupravoval manuálne, aby nevznikali problémy. Právny zástupca žalobcu zároveň poukázal na to, že mu nie je známe, aby z nejakého všeobecne záväzného právneho predpisu vyplýval limit, aký počet odpracovaných hodín sa považuje za akceptovateľné v súvislosti s výkonom starostlivosti o maloleté dieťa. Zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojich písomných podaniach a mala za to, že správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie a napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené. právny názor správneho súdu 15. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 28.08.2024 dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 16. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si Žiadosťou o materské č. B 1148107 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec od 25.09.2021 z dôvodu starostlivosti o
dieťa B. C., nar. XX.XX.XXXX, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Siemens Healthcare s.r.o. Žalobca je evidovaný ako povinne nemocensky poistený zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa Siemens Healthcare s.r.o. od 01.01.2016, od 25.09.2021 do 17.12.2021 bol žalobca povinne nemocensky poistený u tohto zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce, to znamená na celé obdobie predpokladaného trvania nároku žalobcu na materské (syn žalobcu dosiahol vek troch rokov dňa 18.12.2021). Z doloženého potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 13.01.2022 vyplýva, že žalobca vykonával dohodnutú prácu v režime „home office“. Na základe žiadosti správneho orgánu prvého stupňa predložil zamestnávateľ Siemens Healthcare s.r.o. dochádzku žalobcu. Správny orgán prvého stupňa žalobcovi rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 04.01.2022 (ďalej aj predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) priznal nárok na materské od 25.09.2021 a zároveň od 04.10.2021 rozhodol o zániku tohto nároku z dôvodu, že od uvedeného dňa žalobca nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaná rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 21.03.2022 (ďalej aj predchádzajúce rozhodnutie žalovanej) predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušila a vec mu vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom správny orgán prvého stupňa zaviazala došetriť skutočnosti týkajúce sa výkonu pracovnej činnosti žalobcu na základe dohody o vykonaní práce formou „home office“ so zameraním na zistenie, kedy počas dňa žalobca spravidla prácu vykonával. Správny orgán prvého stupňa v novom konaní v súčinnosti so zamestnávateľom (e-mail zo dňa 11.04.2022, 12.04.2022, 13.04.2022, 14.04.2022 a 20.04.2022) došetril mesačné dochádzky žalobcu s presnými časmi príchodov a odchodov v konkrétnych dňoch za obdobie september 2021 až december 2021, a na základe nich vydal rozhodnutie zo dňa 02.05.2022. Žalobca sa ani s týmto rozhodnutím nestotožnil a podal proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím preskúmavaným v tomto súdnom konaní. 17. Podľa § 2 písm. a/ zákona o SP, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 18. Podľa § 30 písm. b/ zákona o SP, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 19. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o SP, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského. 20. Podľa § 49 ods. 3 písm. d/ zákona o SP, iný poistenec je otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. 21. Podľa § 51 ods. 2 zákona o SP, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. 22. Podľa § 218 ods. 1 zákona o SP, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 23. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť v žalobe namietanú zákonnosť rozhodnutí žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa, eventuálne postupu v konaní, t.j. posúdiť, či orgán verejnej správy v konkrétnom prípade postupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnými právnymi predpismi aplikovanými v konkrétnej veci a či bol správnymi orgánmi dostatočne zistený skutkový stav veci. 25. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že dôvodom zániku nároku žalobcu na uplatnenú nemocenskú dávku je nesplnenie jednej z podmienok zakotvených v § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení – starostlivosť o dieťa žalobcom.
26. Správny súd poukazuje na to, že právna úprava materského nevylučuje poskytnutie tejto nemocenskej dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Z ustanovenia § 30 písm. b/ zákona o SP vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, čo však nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t.j. z iného nemocenského poistenia. Okrem týchto všeobecných podmienok nároku na nemocenskú dávku (nemocenské poistenie a absencia príjmu), v danom prípade materského, musí žiadateľ – otec dieťaťa, spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky nároku na materské: starostlivosť o dieťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu, nepoberanie materského resp. rodičovského príspevku na to isté dieťa matkou dieťaťa. 27. Podmienka zabezpečovania starostlivosti o dieťa nie je naplnená len jej formálnym deklarovaním, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania starostlivosti o dieťa. Z uvedeného dôvodu je potrebné v každom prípade osobitne posudzovať reálnu možnosť faktického poskytovania starostlivosti otcom dieťaťa. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim so všeobecným účelom nemocenského poistenia (§ 2 písm. a/ zákona o SP). 28. Splnenie uvedených podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi (napr. otcovi), pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Žalovaná preto oprávnene skúmala, či tomu tak je, pričom zabezpečovanie starostlivosti o dieťa musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí žalovaná postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, a zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel. Účelom materského nie je poistencom poskytovať príplatok resp. iný benefit k príjmu, ale aspoň čiastočne kompenzovať výpadok príjmu, ku ktorému došlo v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj starostlivosť o dieťa – v prípade iného poistenca). 29. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý namietal iba formálne vyhodnotenie skutočnej starostlivosti o maloleté dieťa, pričom tvrdil, že vedel v rámci denného režimu maloletého syna skĺbiť pracovnú činnosť vyplývajúcu z dohody o vykonaní práce s riadnou starostlivosť o maloletého s poukazom na flexibilný pracovný čas. 30. V prejednávanej veci správne orgány poukázali na to, že v prípade žalobcu síce došlo v novom pracovnom pomere vykonávanom na základe dohody o vykonaní práce k úprave pracovných podmienok ako aj k zníženiu jeho príjmu za takto vykonávanú prácu, no napriek tomu po doplnení dokazovania bolo zistené, že fond pracovného času žalobcu po prevzatí dieťaťa do starostlivosti z hľadiska jednotlivých dní v týždni a vykázaných odpracovaných hodín počas týchto dní v období od 04.10.2021 do 17.12.2021, ktoré sú podrobne uvedené v tabuľkách tvoriacich súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je natoľko rozsiahly, že daný stav znemožňuje považovať podmienku starostlivosti o syna zo strany žalobcu v tomto období za splnenú. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podmienka starostlivosti o dieťa musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t.j. otec musí poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala matka. Zo zamestnávateľom žalobcu predloženej dochádzky vyplýva, že žalobca síce vykonával prácu formou „home office“, avšak takmer na dennej báze cez aktívny čas dieťaťa (od 8hod. do 16hod.), čo z hľadiska času objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti o dieťa priamo žalobcom, ako to požaduje zákon o sociálnom poistení. 31. Podľa názoru správneho súdu je pojem starostlivosť o dieťa potrebné v tomto smere vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú je z dôvodu odkázanosti dieťaťa, celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa. Delegovaná starostlivosť o dieťa, za ktorú osoba (v danom prípade otec dieťaťa) poberá materské v sebe zahŕňa skutočnú fyzickú osobnú starostlivosť bez zastúpenia inou fyzickou osobou, a to i s poukazom na skutočnosť, že manželka žalobcu (A. E. C.) má aktuálne prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky z dôvodu starostlivosti o dcéru (nar. XX. XX.XXXX). Vzhľadom na uvedené sa správny súd stotožnil s názorom žalovanej, že žalobcovi od 04.10.2021 zanikol nárok na materské, nakoľko nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa.
32. K námietke žalobcu, že mu malo byť priznané materské aspoň za tie dni kedy odpracoval u zamestnávateľa menej hodín, prípadne nepracoval vôbec, keďže materské sa poskytuje za dni nie za mesiace, súd uvádza, že zo systematiky právnej úpravy materského v zákone o sociálnom poistení vyplýva, že ustanovenia § 48 až § 51a sú súhrnne označené ako „Podmienky nároku na materské“, ktoré musia byť splnené pre priznanie materského. Až v prípade priznania nároku na materské sa v súlade s § 52 („Poskytovanie materského“) priznané materské vypláca za kalendárne dni. Nakoľko správny orgán po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca výkonom pracovnej činnosti od 04.10.2021 prestal spĺňať uvedené zákonné podmienky, nárok na materské mu zanikol, pričom je nevyhnutné poukázať na to, že splnenie podmienok preveruje správny orgán počas celého obdobia trvania tohto nároku. Materské je teda nemocenskou dávkou, ktorá sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú v prípade jej priznania za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. 33. V danom prípade nemožno hovoriť ani o diskriminácii, pretože v prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum poistnej udalosti, t.j. dátum starostlivosti o dieťa, pričom im je nárok na materské priznaný po splnení zákonom stanovených podmienok. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočnej situácie v porovnaní s poistenkyňami uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým dátum predpokladaného pôrodu určí lekár. 34. K námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov súd uvádza, že nie je nevyhnutné, aby správny orgán na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, dal odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa považuje správny súd za dostatočné na jeho vecné preskúmanie, nakoľko je z neho zrejmé, na základe akých podkladov bol zistený skutkový stav veci, následne správne právne posúdený. 35. Správny súd tiež poukazuje na to, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, ako i rozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. V súlade s ustanovením § 218 zákona o SP, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Vychádzajúc z uvedeného, rozhodnutie vydané v odvolacom konaní teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia skutkovo a právne podrobnejšie odôvodnené, a vytvoriť tak spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok. V prejednávanej veci boli argumenty správneho orgánu prvého stupňa podrobnejšie špecifikované a dostatočne ozrejmené žalovanou v napadnutom rozhodnutí, v dôsledku čoho vytvorili dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. 36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich postupy zodpovedajú obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade s vyššie označenými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.