Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/57/2022 7022200375 11. 06. 2026 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200375.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a členov senátu JUDr. Martina Špaka (sudca spravodajca) a Mgr. Slavomíra Podhorského v právnej veci žalobcu: Mgr. Andrej Fekete, správca konkurznej podstaty úpadcu: chrysso s.r.o., so sídlom kancelárie Slovenskej jednoty 13, 040 01 Košice, IČO: 53 020 855, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia č. 101435163/2022 zo dňa 17.05.2022, takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za kalendárny rok 2015 a 2016, a to na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 02.04.2019. 2. Po vykonaní daňovej kontroly správca dane vyhotovil dňa 02.04.2020 Protokol o daňovej kontrole číslo 100744724/2020, 9106408/BaJá, na základe zistení uvedených v protokole vydal správca dane dňa 08.12.2020 rozhodnutie č. 101933583/2020, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 13 149,33 €, pričom z tejto sumy výška nepriznaného nadmerného odpočtu dane predstavovala sumu 11 165,49 € a daň zistená a vyrubená správcom dane bola ustálená na sumu 1 983,84 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.01.2021 v zákonnej lehote odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 100484725/2021 zo dňa 24.03.2021 potvrdil žalobcom napadnuté rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 13 149,33 €. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.04.2021. 3. Správca dane rozhodnutím zo dňa 16.02.2022 pod č. 100311742/2022 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 zákona číslo 563/2009 Z. z. uložil pokutu žalobcovi vo výške 5 245,30 € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona číslo 563/2009 Z. z., a to správny delikt za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroka roku 2015. Správca dane pri výpočte výšky pokuty vychádzal zo sumy rovnajúcej sa súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní krát sadzba krát počet dní, pričom správca dane ustálil počet dní omeškania žalobcu v trvaní 1 457 dňoch, pri sadzbe 10,00 % základ predstavoval sumu 13 149,33 €, výška pokuty po zaokrúhlení predstavovala sumu 5 245,30 €. Podaním zo dňa 16.03.2022 žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie v ktorom namietal právne posúdenie, ktoré správcu dane viedlo k vyrubeniu pokuty, ďalej namietal uplatnenie sčítacej zásady namiesto absorpčnej zásady a navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil
späť správnemu orgánu na prvom stupni na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného zo 17.05.2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo 16.02.2022. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.05.2022 . II. Konanie pred správnym súdom 4. Dňa 18.07.2022 podal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu podľa §177 ods. 1 a nasl. SSP, v ktorej uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že správca dane, ako prvostupňový orgán žalovaného, uložil žalobcovi za rovnaký správny delikt, teda správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, a to za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2015, druhý štvrťrok 2016 a štvrtý štvrťrok 2016. Žalobca má zato, že ak správca dane a žalovaný uznali žalobcu vinného zo spáchania správneho deliktu, žalobca má zato, že sa malo viesť spoločné konanie a že mu mala byť uložená 1 sankcia. Žalovaný, ako aj správca dane pochybili, ak uplatnili sčítaciu zásadu, namiesto absorpčnej zásady, a preto mali trestať iba správny delikt najprísnejšie trestný. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo 101435163/2022 z 17.05.2022 a žiadal priznať náhradu trov súdneho konania. 5. Krajský súd v Košiciach, doručil správnu žalobu spolu s prílohami žalovanému dňa 13.09.2022 a vyzval ho, aby sa v lehote 60 dní písomne vyjadril k správnej žalobe. 6. Žalovaný podaním zo dňa 10. 11. 2022 sa vyjadril k podanej správnej žalobe, a to tak, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvádzaných v napádanom rozhodnutí, pričom žalobné body uvádzané v správnej žalobe sú identické s odvolaním žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný poukázal na to, že podmienkou uplatnenia absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorej výška je určená rozpätím, ale nie pevnou sumou, ktorú je potrebné určiť výpočtom (§ 155a ods. 1 Daňového poriadku). V súvislosti so správnymi deliktami, ktorých sa dopustil žalobca, a na základe ktorých vydal správca dane rozhodnutia č. 100300830/2022 (3. štvrťrok 2015), č. 100311742/2022 (1. štvrťrok 2015), č. 100312714/2022 (2. štvrťrok 2016) a č. 100313517/2022 (4. štvrťrok 2016), nemohla byť uplatnená absorpčná zásada a uložená úhrnná pokuta, keďže žalobca sa dopustil správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. e), resp. § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, za ktoré sa pokuta ukladá pevnou sumou vypočítanou správcom dane a nie v rámci zákonom stanoveného rozpätia. Žalovaný preto považuje správnu žalobu za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 7. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 7S/57/2022. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE- 7S /57/2022. III. Relevantná právna úprava 8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“
10. Podľa §3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 11. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 12. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 13. Podľa §154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. 14. Podľa §155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. 15. Podľa §155 ods. 2 daňového poriadku, pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane. 16. Podľa §155 ods. 5 prvá veta daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). 17. Podľa §155a daňového poriadku, tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. IV. Právne posúdenie správnym súdom 18. Správny súd v Košiciach preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.05.2022 a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, administratívne konanie netrpí žiadnymi vadami, pre ktoré by bolo možné uvažovať o zrušení napádaného rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na tento prejednávaný prípad nebolo možné aplikovať absorpčnú zásadu pri ukladaní správneho deliktu, nakoľko predpokladom uplatnenia absorpčnej zásady, je ukladanie sankcie, ktorá umožňuje správnemu orgánu uložiť správny delikt v rámci zákonom stanoveného rozpätia, teda správnej úvahy. Správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta a ktorý je
predmetom tohto súdneho prieskumu, bol uložený za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, pričom výška pokuty bola upravená podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 daňového poriadku, a podľa §155 ods. 5 prvej vety daňového poriadku a to v trvaní podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku. 19. Z dikcie ust. §155a daňového poriadku je zrejmé, že uplatnenie absorpčnej zásady, resp. možnosti úhrnnej sankcie (pokuty), je možné iba v prípadoch, ak sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný, ako aj správca dane správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia pri určení výšky pokuty. Správny súd preskúmal taktiež správnosť výpočtu výšky pokuty, teda preskúmal počet dní omeškania žalobcu, vrátane použitej sadzby pre vyrubenie pokuty s poukazom na ust. §155 ods. 5 daňového poriadku. Správny súd preto dospel k záveru, že výška pokuty, ktorá bola uložená správcom dane ako správnym orgánom konajúcim na prvom stupni, bola uložená v súlade so zákonom, a preto správny súd považoval správnu žalobu za nedôvodnú, a vo výroku číslo I. túto správnu žalobu zamietol. 20. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal (výrok II). 20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.