Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky I. ÚS 165/2016-19 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval sťažnosť
a
, ktoré zastupuje advokátka JUDr. Jana Uhrinová, Bezručova 2529/1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 5/2011 a takto rozhodol: 1. Základné právo
a
podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 5/2011 p o r u š e n é b o l o . 2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 5/2011 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3.
a
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur) pre každú zvlášť, ktoré j e im Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania
v sume
363,79
€
(slovom
a tristrošesťdesiattri
eur
a sedemdesiatdeväť centov) na účet JUDr. Jany Uhrinovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Odôvodnenie: 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2016 doručená sťažnosť
a
(ďalej len
„sťažovateľky“) na prieťahy v označenom konaní pred Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresný súd“) začatom ešte v roku 2010, ktoré nie je skončené. Sťažovateľky žiadali vysloviť porušenie v záhlaví označených práv, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať každej finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 € a trovy konania po 303,16 €. 2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 165/2016-7 z 9. marca 2016 spojil sťažnosť sťažovateliek a prijal ich na ďalšie konanie. 3. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu, ktorá podala „rozpis procesných úkonov vo veci“ s tým, že dlhšie časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu boli spôsobené množstvom vecí (takmer 1 000) v senáte zákonnej sudkyne, ktoré jej neumožňujú z objektívneho hľadiska skončiť každú vec v primeranej lehote. 4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania v danej veci
2
a po oboznámení sa s obsahom relevantných podaní dospel k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. 5. Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 5/2011. 6. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatných rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04). 7. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa účastník konania ocitol. 8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.
3
9. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke ide o návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti, čo patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov, ale so zvýšeným záujmom z ich strany; to sa nenaplnilo. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri hodnotení podľa tohto kritéria ústavný súd opäť nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateliek. 10. Ústavný súd napokon hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že aj keď okresný súd vo veci vykonal celý rad úkonov, stále nevykonal ten, ktorý by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd preto považuje za neprijateľné, aby v tak citlivej rodinnoprávnej veci trvalo konanie takmer 6 rokov a ešte stále nie je právoplatne skončené. 11. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť spôsobené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 182/08) tak, ako sa to javí aj v predmetnej veci. 12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 5/2011 došlo k zbytočným prieťahom, aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 13. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
4
14. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. 15. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 5/2011 konal bez zbytočných prieťahov, a tým čo najskôr odstránil stav právnej neistoty u účastníkov konania. 16. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľky žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 € každej, čo odôvodnili pocitom neistoty, bezmocnosti až nespravodlivosti v doterajšom konaní. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu na dovŕšenie ochrany porušených ústavných práv prichádza do úvahy v tomto prípade priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 4 000 € pre každú sťažovateľku zvlášť, ktoré im vyplatí okresný súd v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. 17. Sťažovateľky boli vo veci úspešné, preto im ústavný súd priznal aj náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vo výške 363,79 €. Uvedenú sumu im zaplatí okresný súd na účet ich právnej zástupkyne v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 17. augusta 2016
5