Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 297/2016-17 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., Prievozská
ulica
1318/14,
Bratislava,
zastúpenej
Advokátskou
kanceláriou
HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján Havlát, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 381/2013 z 23. apríla 2014 a základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky
uznesením
Najvyššieho
súdu
Slovenskej
republiky
sp. zn. 4 Cdo 400/2014 z 26. januára 2016 a takto rozhodol: Sťažnosť obchodnej spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Odôvodnenie: I. 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2016 mailom a 28. apríla 2016 poštou (podané na pošte 26. apríla 2016, pozn.) doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou v odôvodnení a v petite namietala porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 381/2013 z 23. apríla 2014 a tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 400/2014 z 26. januára 2016. 2. Ústavný súd návrh sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí zistil, že sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom s výslovným uvedením, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. 3. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka má advokáta, ktorý ju koncipoval a podpísal, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. K predloženej sťažnosti totiž nebolo pripojené splnomocnenie sťažovateľky na jej zastupovanie uvedeným právnym zástupcom (a ani do dňa prerokovania veci v senáte ústavného súdu toto splnomocnenie sťažovateľka nepredložila). Predloženie splnomocnenia je však zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne I. ÚS 150/2016 a I. ÚS 262/2015) a navyše sťažovateľka (resp. jej právny zástupca) v inej veci bola už predtým výslovne upozornená na dôsledky nesplnenia tejto povinnosti (pozri uznesenie I. ÚS 419/2012 z 3. októbra 2012 o odmietnutí sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, keď v rozpore s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde tiež nepredložila ústavnému súdu plnú moc na zastupovanie zvoleným advokátom).
2
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky preto odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 4. mája 2016
3