Text rozhodnutia
I. ÚS 37/94 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 15. júla 1994 po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti
, bytom
vo veci porušenia základných ľudských práv a slobôd rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. k. PK-217/1993 z 8. júna 1993 takto rozhodol: Ústavná sťažnosť
sa
o d m i e t a
pre zjavnú
neopodstatnenosť. Odôvodnenie: Návrhom z 19. mája 1994 a doplnkom podania z 11. júla 1994 navrhovateľ sa domáhal prijatia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, že právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. k. PK-217/1993 z 8. júna 1993 boli porušené jeho základné práva a slobody uvedené v čl. 46 ods. 3, 4 a čl. 50 ods. 1, 2, 5, 6 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný
súd
Slovenskej
republiky
rozhoduje
o
sťažnostiach
proti
právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky). V konkrétnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky zistil z príloh k návrhu ústavnej sťažnosti, že zákonnosť rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 8. júna 1993 preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky a rozhodnutím č. k. 3 SŽ 45/93 žalobu sťažovateľa zamietol z dôvodov, že preskúmávané rozhodnutie je v súlade so zákonom.
Z tohto dôvodu nie je splnená podmienka na ďalšie konanie vo veci samej pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravená v čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako aj v ustanovení § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Podľa § 54 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. môže senát Ústavného súdu Slovenskej republiky uznesením prijatie ústavnej sťažnosti odmietnuť, ak bola podaná oneskorene alebo ak je zjavne neopodstatnená. V prípade predmetnej ústavnej sťažnosti jej zjavná neopodstatnenosť je daná príslušnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 54 ods. 2 nie je potrebné toto uznesenie odôvodňovať. Dôvody odmietnutia sú v rozhodnutí uvedené. Poučenie: prostriedok. V Košiciach, 15. júla 1994
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný