Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 150/2016-10 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
,
, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5 T 151/2001 z 3. septembra 2008 v spojení s uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 To 22/09 z 24. júna 2010 a sp. zn. 6 Tos 18/2015 z 9. júna 2015 a takto rozhodol: Sťažnosť
o d m i e t a ako podanú oneskorene. Odôvodnenie: I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2016 doručená sťažnosť
,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 151/2001 z 3. septembra 2008 v spojení s uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 To 22/09 z 24. júna 2010 a sp. zn. 6 Tos 18/2015 z 9. júna 2015. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 151/2001 z 3. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 To 22/09 z 24. júna 2010, pretože tieto súdy „nezhromažďovali dôkazy v jeho prospech, ale len tie, ktoré boli v jeho neprospech“. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Tos 18/2015 z 9. júna 2015 vyčíta jeho formuláciu na s. 2, kde sa uvádza, že „dôkazy, ktoré žiadal vykonať na súde 1. stupňa, neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine“. Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom. II. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
2
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Jednou z podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Sťažovateľ sťažnosťou napáda rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 T 151/2001 z 3. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 To 22/09 z 24. júna 2010, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a z trestného činu súlože medzi príbuznými podľa § 245 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Tieto rozhodnutia sa stali právoplatnými ešte v roku 2010 (24. júna 2010). Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 14. januára 2016, teda zjavne po zákonom ustanovenej lehote, a preto ju ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene. Za oneskorene podanú považuje ústavný súd aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie práv uznesením sp. zn. 6 Tos 18/2015 z 9. júna 2015. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 9. júna 2015, teda aj v tomto prípade bola sťažnosť ústavnému súdu doručená po lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti už nezaoberal.
3
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 11. februára 2016
4