Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 768/2016-8 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť
,
, vo veci
namietaného porušenia „základných práv“ podľa čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „postupom Centra právnej pomoci vo veci vedenej pod sp. zn. 4387/2014 zo dňa 2. mája 2014, postupom Krajského súdu v BB vo veci vedenej pod sp. zn. 25 Sp 41//2014-65 zo dňa 19.03.2015, sp. zn. 28 Sp 41/2014-100 zo dňa 21.07.2015, sp. zn. 25 Sp 41/014-122 zo dňa 25.09.2015, postupom Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Sžo 234/2015 zo dňa 29. júna 2016, sp. zn. 5 Sžo 235/2015 zo dňa 29. júna 2016 a sp. zn. 5 Sžo 236/2015 zo dňa 29. júna 2016“ a takto rozhodol: Sťažnosť
odmieta
pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
Odôvodnenie:
I. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2016 doručená sťažnosť
,
(ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia „základných práv“ zaručených čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), čl. 1 ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,protokol č. 12“) postupom Centra právnej pomoci vo veci vedenej pod sp. zn. 4387/2014 a jeho rozhodnutím z 2. mája 2014 postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 25 Sp 41//2014 a jeho rozhodnutím z 19. marca 2015, sp. zn. 28 Sp 41/2014 a jeho rozhodnutím z 21. júla 2015, sp. zn. 25 Sp 41/014 a jeho rozhodnutím z 25. septembra 2015, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Sžo 234/2015 a jeho rozhodnutím z 29. júna 2016, sp. zn. 5 Sžo 235/2015 a jeho rozhodnutím z 29. júna 2016 a sp. zn. 5 Sžo 236/2015 a jeho rozhodnutím z 29. júna 2016. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv označeným postupom a rozhodnutím Centra právnej pomoci, označeným postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu v súvislosti s konaním pôvodne vedeným Okresným súdom Žilina a neskôr vedeným Okresným súdom Martin vo veci žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným konaním stavebníka, pri ktorých však sťažovateľka neuvádza žiadne spisové značky týchto konaní. Sťažovateľka ďalej uvádza, že ich odvolanie „bolo odvolacím, krajským súdom v Žiline zamietnuté, tiež zrejme zo zaujatosti, museli sme s manželom podávať dovolanie najvyššiemu súdu SR, ktoré je však podmienené právnym zastúpením a... požiadali sme o túto právnu pomoc Centrum...“. Sťažovateľka ďalej pokračuje: „... s poukazom na uvedené, podali sme s manželom dňa 11.07.2014, sťažnosť ústavnému súdu SR... a nakoľko sú sťažnosti ústavnému súdu tiež 2
podmienené právnym zastúpením, požiadali sme o túto pomoc opätovne centrum... mne však táto právna pomoc bola nespravodlivo odmietnutá rozhodnutím centra... sp. zn. 4387/2014 zo dňa 02.05.2014. Toto nespravodlivé a diskriminačné rozhodnutie centra potvrdil rozsudkom sp. zn. 28 Sp 41/2014-100 zo dňa 21.07.2015 krajský súd v Banskej Bystrici, spolu s nepriznaním náhrady trov konania a uvalením povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur, pričom mi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku uznesením sp. zn. 25 Sp 41/2014-65 zo dňa 19.03.2015... na základe mojich odvolaní.“ Najvyšší súd už uvedené rozhodnutia krajských súdov svojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti argumentuje v neprospech rozhodnutia Centra právnej pomoci, pričom v nadväznosti na to cituje viaceré rozhodnutia ústavného súdu, Ústavného súdu Českej republiky a na tomto základe je presvedčená o porušení jej označených práv napadnutým postupom a rozhodnutiami Centra právnej pomoci, krajského súdu a najvyššieho súdu. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom sťažnosti vyhovel, vyslovil porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru, dodatkového protokolu, protokolu č. 12 postupom a označenými rozhodnutiami Centra právnej pomoci, krajského súdu a najvyššieho súdu, označené napadnuté rozhodnutia zrušil a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €. K sťažnosti neboli priložené napadnuté rozhodnutia Centra právnej pomoci a ani všeobecných súdov, ktoré svojou sťažnosťou napáda a nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka však ako prílohu k sťažnosti pripojila kópie nesúvisiacich rozhodnutí (rozdielne od tých, ktoré svojou sťažnosťou napáda, v ktorých ani nevystupuje ako účastník týchto konaní ona, ale pán , pozn.), ako aj kópiu jej žiadosti o poskytnutie právneho zastúpenia Centrom právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom, ktorým požiadala centrum o ustanovenie právneho zástupcu vo veci „týkajúcej sa konania na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 5 C 220/2007“. Ústavný súd v súčinnosti s Centrom právnej pomoci zistil, že Centru právnej pomoci bola táto jej žiadosť doručená prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktorá však 3
nebola doplnená písomným podaním, preto sťažovateľku písomne vyzvalo na jej doplnenie, ako aj predloženie súvisiacich dokumentov potrebných na začatie konania o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a následne svoje rozhodnutie. II. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
4
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o namietanom porušení jej označených práv postupom a napadnutými rozhodnutiami Centra právnej pomoci, ako aj krajského súdu a najvyššieho súdu. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť trpí viacerými nedostatkami. Sťažovateľka v sťažnosti nesúvisle opisuje a namieta, že označenými rozhodnutiami všeobecných súdov a Centra právnej pomoci v jej veciach malo dôjsť k porušeniu jej označených práv, avšak z obsahu celej sťažnosti nie je možné zistiť, na základe čoho sa sťažovateľka domnieva a tvrdí, že označenými rozhodnutiami malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Inými slovami, sťažnosti chýba zmysluplná, ústavnoprávna argumentácia ako nevyhnutný východiskový podklad pre rozhodnutie ústavného súdu o jej sťažnosti, preto ústavný súd konštatuje, že návrh nie je v zmysle § 20 ods. 1 ústavného súdu odôvodnený. V nadväznosti na uvedené ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľka v rozpore s § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti nepripojila kópie napadnutých rozhodnutí ani žiadne iné relevantné dôkazy. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014). Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s určitým návrhom na rozhodnutie vo veci samej, a vzhľadom na absenciu kópií napadnutých rozhodnutí Centra právnej pomoci a všeobecných súdov nie je možné ani 5
z predloženej sťažnosti zistiť ani to, či sú splnené procesné podmienky na jej vecné prerokovanie, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V súvislosti s informáciou uvedenou v sťažnosti, že sťažovateľka požiadala Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v tomto konaní o jej sťažnosti, pričom predložila kópiu svojej žiadosti, ústavný súd po jej oboznámení sa s jej obsahom konštatuje, že z priloženej kópie žiadosti sťažovateľky nie je možné vzhľadom na jej všeobecnosť identifikovať, či sa jej žiadosť vôbec týka tejto sťažnosti, a to v nadväznosti na už uvedený nedostatok odôvodnenia tejto sťažnosti. Ústavný súd preto nepovažoval za prekážku rozhodovania o tejto sťažnosti, že sťažovateľka zatiaľ neúčinne doručila elektronickými prostriedkami žiadosť Centru právnej pomoci, ktorú ani riadne neodôvodnila a nepredložila zákonom vyžadované doklady, aby vôbec mohlo začať konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, pretože v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. sa konanie začne až podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Z vlastnej rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že sťažovateľka už v minulosti viackrát žiadala Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, preto konštatuje, že sťažovateľke musí byť známe, aké sú podmienky poskytnutia právnej pomoci a kedy začína konanie pred Centrom právnej pomoci. Pou e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 8. novembra 2016
6