Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 166/2020-39 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2020 v konaní o ústavnej sťažnosti
,
, , a
,
, , zastúpených advokátom
Mgr. Marekom Parom, Šancová 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6 C 241/2011 z 11. júla 2019 takto rozhodol: Konanie o ústavnej sťažnosti
a
zastavuje.
Odôvodnenie: I. Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť
,
, a ,
,
(ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom Mgr. Marekom Parom, Šancová 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 241/2011 z 11. júla 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“). 2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom okresného súdu z 8. októbra 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) z 27. februára 2018 zaviazaní k úhrade istiny 35 500 € spolu s príslušenstvom. Sťažovatelia napadli odvolacie rozhodnutie krajského súdu 11. júna 2018 dovolaním s odkazom na ustanovenia § 420 písm. e) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a spolu s ním podali návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Uznesením okresného súdu im bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie dovolania v sume 10 €, ktorú sťažovatelia uhradili. Následne im bola 27. júna 2019 doručená výzva okresného súdu k zaplateniu súdneho poplatku za podanie dovolania v sume 2 161 € v lehote desiatich dní od doručenia výzvy. Sťažovatelia uvádzajú, že určený súdny poplatok v riadne stanovenej lehote uhradili prevodom na bankový účet, avšak z im neznámych dôvodov sa im 9. júla 2019 takto uhradený poplatok vrátil na ich účet s poznámkou „Vrátený súdny poplatok“. O uvedených skutočnostiach podaním zo 16. júla 2019 informovali okresný súd a žiadali určenie ďalšieho postupu v ich veci. V rovnaký deň im však bolo doručené namietané uznesenie okresného súdu, ktorým bolo konanie o dovolaní sťažovateľov zastavené podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). 3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že namietané uznesenie vydal sudca okresného súdu, pričom obsahovalo odôvodnenie o neprípustnosti podania odvolania. Argumentujú, že napriek tomuto poučeniu obsiahnutému v namietanom uznesení boli
2
neskôr zo strany okresného súdu telefonicky a následne aj vo forme mailu upovedomení o tom, že i napriek uvedenému (nesprávnemu) poučeniu môžu odvolanie podať v lehote podľa § 362 ods. 3 CSP, teda do troch mesiacov od doručenia namietaného uznesenia. Sťažovatelia na základe uvedeného podali proti namietanému uzneseniu 30. júla 2019 odvolanie. 4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukazujú na relevantnú právnu úpravu, a to na príslušné ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch a Civilného sporového poriadku. V prvom rade citujú ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. V nadväznosti na to sťažovatelia dôvodia, že v ich prípade napriek tomu, že malo byť uznesenie o zastavení konania správne vydané vyšším súdnym úradníkom, bolo vydané sudcom. Ďalej poukazujú na § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Sťažovatelia dôvodia, že v zmysle dotknutého ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch mala byť opravným prostriedkom proti namietanému uzneseniu sťažnosť, o ktorej mal rozhodnúť sudca. Citujú tiež ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). V nadväznosti na to poukazujú na citované ustanovenie Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. S odkazom na citované ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sťažovatelia dôvodia, že v ich prípade je odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku neprípustné, a teda nimi podané odvolanie bude zo strany krajského súdu z dôvodu podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietnuté, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
3
5. Odvolávajúc sa na prezentovanú argumentáciu, sťažovatelia vnímajú postup okresného súdu ako taký, ktorý ich obral o možnosť namietať nesprávnosť rozhodnutia o zastavení konania o dovolaní prostredníctvom riadneho opravného prostriedku (správne prostriedku procesnej obrany, pozn.), sťažnosti, v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Sťažovatelia sú toho názoru, že takýmto postupom bolo porušené ich právo na spravodlivý proces a právo na prístup k súdu, teda ich základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a ich právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru. 6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením okresného súdu, označené rozhodnutie zrušil a vrátil vec sťažovateľov okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 166/2020-14 z 28. apríla 2020 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie. Následne 31. júla 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov, v ktorom sťažovatelia ústavnému súdu oznámili, že svoju ústavnú sťažnosť berú späť v celom rozsahu, keďže napriek okolnostiam, ktoré prezentovali v podanej ústavnej sťažnosti (pozri bod 4 odôvodnenia tohto uznesenia), bola im namietaným právam poskytnutá účinná ochrana, a to zo strany Krajského súdu v Žiline, ktorý svojím uznesením sp. zn. 11 Co 186/2019 z 13. mája 2020 zrušil namietané uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Okresný súd na základe uvedeného dovŕšil ochranu práv sťažovateľov tak, že im zaslal novú výzvu k úhrade súdneho poplatku, ktorý sťažovatelia uhradili, a jeho úhrada bola zo strany okresného súdu akceptovaná. II. Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom 8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
4
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. 10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). 11. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví. 12. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovatelia vzali svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť (pozri bod 7 odôvodnenia tohto uznesenia), ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 27. augusta 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu
5