Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/807/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614200412 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614200412.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou: T. L., zamestnankyňou Okresného súdu Skalica, o zaplatenie sumy 5.529,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 09. júla 2014, č. k. 6C/85/2014-77, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania ruší a v zrušenom rozsahu mu vracia vec na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica č. k. 10Ro/15/2014-37, zo dňa 14. marca 2014 a čiastočne vyhovel žalobe navrhovateľa a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.063,46 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 04.11.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 179,55 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1,2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2,3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a to v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 9.3.2007 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje nasledovnú povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, keď v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i). V zmluve je uvedené len to, že výška splátky je 75,75 eur a že splátok je celkovo 119, pričom posledná splátka má byť zaplatená dňa 20.2.2017. Podľa názoru súdu, táto náležitosť splnená nebola. Účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva pritom podľa názoru súdu zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom, čo v zmluve úplne absentuje. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 258/2001 Z.z. v zmysle § 4 ods. 3 poslednej vety sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného je potom odporca povinný vrátiť navrhovateľovi hodnotu toho, čo mu navrhovateľ poskytol bez akéhokoľvek navýšenia a po odpočítaní toho, čo už zaplatil. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď odporca je povinný zaplatiť istinu z titulu poskytnutého úveru po odpočítaní už uhradenej sumy 1.915,63 Eur, teda 3.063,46 Eur ( 4979,09,- Eur - 1.915,63 Eur). V ostatnej časti súd návrh zamietol. Súd dospel ďalej k záveru, že navrhovateľ žiada oprávnene úrok z omeškania, a preto zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.1.2013). Súd uložil odporcovi vychádzajúc z § 142 ods. 2 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania len v pomernej výške podľa miery jeho úspechu a neúspechu, ktorý predstavuje 17,14 % ( 58,57 % - 41,43 % ), z toho za zaplatený súdny poplatok to predstavuje sumu 56,81 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 122,74 eur. Proti tomuto rozsudku výslovne iba voči jeho zamietajúcej časti podal odolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, resp. aby odvolací súd v tejto časti rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere došlo dňa 09.03.2007 a ustanovenie, ktoré použil súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní, na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l) je účinné až od 01.01.2008 (na základe novely č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z.). Na základe uvedeného preto navrhovateľ je toho názoru, že pokiaľ nie je splnená podmienka v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č 258/2001 Z.z. nie ej uvedený nedostatok sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené sankcie podľa zákonných ustanovení platných a účinných v čase uzavretia zmluvy nastáva v prípade, ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo nie je daný prípad, keďže táto je v zmluve o splátkovom úvere uvedená. Taktiež úrok ako i poplatky súdu v zmluve špecifikované a teda rovnako nemožno poukazovať na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci zo strany súdu prvého stupňa a to na základe neúčinných ustanovení v čase uzavretia zmluvy, preto rozhodnutie súdu nemožno považovať za správne. Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom prepísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda v zamietajúcich častiach v závislom výroku o náhrade trov konania ako i dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1,2 písm. b) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V priebehu konania, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.10.2014 (po podaní odvolania navrhovateľom) oznámil subjekt - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Navrhovateľ podaním zo dňa 14.09.2015 vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a to z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu, keď v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.Ú.1/2014-9 a rozhodnutie NS SR sp.zn. 4 Obdo 151/2007. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., ( v znení účinnom od 1.1.2015) vedľajší účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Právna úprava v ustanovení § 93 ods.3 O.s.p. bola zavedená zákonom č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď súd rozhodujúci o odvolaní, aplikuje zákonné ustanovenia, ktoré sú účinné v čase jeho rozhodovania a v danom prípade ust. § 93 ods.3 O.s.p. jasne uvádza, že ak vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu ako právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, čo je aj tento prípad, tak súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Odvolací súd vyzval ustanovenú opatrovníčku odporcu, aby súdu v lehote 10 dní k č.k. zaslala súhlas so vstupom subjektu - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne, avšak ustanovená opatrovníčka odporkyne tento súhlas v súdom určenej lehote nezaslala, keď na výzvu súdu nereagovala. Za popísanej situácie, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba na oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania v zmysle ust. § 96 ods. 3 veta druhá O.s.p. neprihliadať a teda nebol tak daný ani zákonný dôvod rozhodovať o námietke navrhovateľa o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania v zmysle ust § 96 ods. 3 veta tretia O.s.p.. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/85/2014 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 5.529,75 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania. Vychádzajúc z obsahu spisu z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť a navrhovateľovi časť čerpaného úveru nevrátila, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a to v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy t.j. ku dňu 09.03.2007 a teda či navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 2.466,29 eur s príslušenstvom uplatnený zamietnutou časťou návrhu a to na úroky a poplatky. Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spol. Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou bola dňa 09. marca 2007 uzavretá úverová zmluva - Zmluva o splátkovom úvere č. 0253054795 (uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 150.000,- Sk /4.979,08 eur, ktorý sa dlžníčka zaviazala uhradiť v 119 mesačných splátkach vo výške 2.282,- Sk / 75,75 eur, počínajúc dňom 20.04.2007 vždy do 20.dňa v kalendárnom mesiaci, pričom ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 14,91 % a konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.02.2017. V zmysle čl. II bod 2, 3 je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a zaväzuje sa ich dodržiavať s tým, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti úrokov a poplatkov t.j. v sume 2.466,29 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že skúmaním predmetnej úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z. zistil, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 cit. zák., nakoľko v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i). Keďže v zmluve je uvedené len to, že výška splátky 75,75 eur, splátok je celkovo 119, pričom posledná splátka má byť zaplatená dňa 20.02.2017, táto podmienka splnená nebola. V zmluve preto absentuje údaj o sume úrokov a iných poplatkov, ktorú má celkovo odporca uhradiť, pretože je uvedená len výška splátky ako celku bez špecifikácie výšky istiny, úrokov a poplatkov. Keďže tieto nedostatky zákon v zmysle § 4 ods. 3 poslednej vety sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov súd prvého stupňa rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi len istinu titulom poskytnutého úveru po odpočítaní už uhradenej sumy 1.915,63 eur t.j. sumu 3.063,46 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 4.979,09 eur a zaplatenou sumou 1.915,63 eur. Súd prvého stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pri právnom posúdení vychádzal v znení zákona č. 258/2001 Z.z. ku dňu uzavretia zmluvy, avšak v danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa na prejednávanú vec neaplikoval správny právny predpis, pretože súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom až od 01.01.2008 (na základe novely č. 568/2007 Z.z.), avšak zmluva medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá dňa 09. marca 2007 a teda správne mal súd prvého stupňa aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 09.03.2007. V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 9. 3. 2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Na základe vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že len v prípade splnenia podmienok uvedených v § 4 ods. 2 písm. g) a v § 4 ods. 5 a teda ak predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a taktiež neobsahuje úrok alebo poplatky nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, čo v prejednávanej veci zo strany súdu prvého stupňa nebolo zisťované a teda zo strany súdu prvého stupňa nebol dostatočne zistený skutkový stav. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o úvere ako za úver bezúročný a bez poplatkov z toho dôvodu, že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré ustanovenie však v znení ku dňu uzavretia zmluvy v zmysle § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. absentuje a preto je potrebné, aby súd prvého stupňa znova preskúmal a posúdil predmetný zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou v zmysle ustanovení právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa a najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy t.j. k 09.03.2007 ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, následne aj dostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak potom nemohol vzhľadom na nižšie uvedené urobiť ani odvolací súd až v odvolacom konaní. Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občiansko-súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práva a oprávnených záujmom účastníkov ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS14/2001, II.ÚS132/2002). Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy SR (čl. 41 ods. 1) listiny základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 zabezpečuje a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejedná v dvojinštančnom konaní. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa porušil by právo konať účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by vynútil právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančnom vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť príp. predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa musí rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd mohol učiniť za dosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkov realizáciu ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových z pohľadu záverov súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov, čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis, mutandis, - porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/276/2007). S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní pojednávajúc už iba o zamietnutej časti návrhu bude posúdiť zmluvné dojednania upravujúce žalobou uplatnené nároky navrhovateľa, o ktorých by doposiaľ nebol právoplatne rozhodnuté podľa príslušných zákonných ustanovení a opätovne o tejto časti žaloby rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.