Zákon č. 104/2004 Z. z. Zákon o spotrebnej dani z vína

Ú v o d
V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.
Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane.
Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.
Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane „pohyboval“ nezdanený.
Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.
Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na
postavenie daňového dlžníka, prípadne jeho veľkosť,
sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,
pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).
Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane
Platný zákon o spotrebnej dani z vína vychádza z nasledovných princípov:
Predmetom dane je víno v tuzemsku vyrobené a do tuzemska dovezené.
Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti víno vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, u ktorej došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr nasledujúci pracovný deň po vzniku prvej daňovej povinnosti alebo najneskôr pred vznikom prvého nároku na vrátenie.
Základom dane je množstvo vína vyjadrené v hektolitroch.
Sadzby dane sú v súčasnosti určené: tiché víno 0 Sk/hl, šumivé víno s výnimkou šumivého vína s obsahom alkoholu nie viac ako 8,5% objemu 2 400 Sk/hl, šumivé víno s obsahom alkoholu nie viac ako 8,5% objemu 1 700 Sk/hl a medziprodukty 2 400 Sk/hl.
Ak bol medziprodukt vyrobený v tuzemsku a súčet spotrebnej dane z liehu a dane podľa tohto zákona, ktoré sa už uplatnili na lieh a víno použité na výrobu medziproduktu, je nižší ako sadzba dane pripadajúca na medziprodukt, uplatní sa na medziprodukt daň, ktorá je rozdielom medzi sadzbou dane pripadajúcich na lieh a víno, ktoré boli použité na výrobu medziproduktu.
Od dane je oslobodené víno:
spotrebované vo výrobnom podniku na nevyhnutné prevádzkové a technologické skúšky alebo odobraté správcami dane na daňové účely,
odovzdané ako vzorky na vykonanie kvalitatívnej skúšky z vlastného podnetu platiteľa oprávnenému orgánu alebo odobraté z podnetu tohto orgánu. Od dane je tiež oslobodené víno vyskladnené v množstve podľa propozícií súťaže alebo výstavy vín,
zničené pred vznikom daňovej povinnosti neodvrátiteľnou udalosťou s výnimkou odcudzenia nezdaneného vína, ako aj zničené na podnet oprávneného orgánu ako nespôsobilé na pitie a priemyselné spracovanie,
vyskladnené na priemyselné spracovanie na výrobok, ktorý nepodlieha dani podľa tohto zákona,
vyvážané jeho výrobcom bez prostredníctva nepriameho zástupcu,
dovážané v drobných zásielkach neobchodného charakteru a dovážané cestujúcim ako tovar neobchodného charakteru v množstve stanovenom osobitným predpisom.
Nárok na vrátenie dane je pri:
vývoze zdaneného vína, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,
prevzatí vína na výrobu iného druhu vína podľa spôsobu pracovania a na stáčanie do obalov, v ktorých sa vyskladňuje na konečnú spotrebu,
preukázateľnom prevzatí vína vráteného odberateľom,
nesprávneho výpočtu dane v neprospech odberateľa.
Nárok na vrátenie dane je v lehote 10 dní od predloženia daňového priznania, ak bola daň zaplatená a platiteľ má daňový doklad prípadne dobropis.
Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňová povinnosť vznikla.
Správu dane vykonávajú dva subjekty:
pri dovoze vyrubujú a vyberajú daň colné úrady, pričom v ustanovených prípadoch vracajú daň vyrubenú a zaplatenú pri dovoze daňovým subjektom daňové úrady,
v tuzemsku vykonávajú správu dane daňové úrady,
pri vývoze vracajú daň daňovým subjektom daňové úrady na základe dokladov vydaných colnými úradmi potvrdzujúcimi uskutočnenie vývozu.
Dôvody vypracovania návrhu nového zákona
Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie, a to
smernicou Rady č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, v znení smerníc 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,
smernicou Rady č. 92/83/EHS o zosúladení štruktúry spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov,
smernicou Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov,
Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v kapitole č. 22 – Nepriame zdaňovanie.
Realizáciou odporúčaní EÚ sú zabezpečené základné predpoklady aproximácie národného práva upravujúceho spotrebné dane odporúčané v Bielej knihe, premietnuté v Národnom programe pre prijatie Acquis communautaire v Slovenskej republike, ako i v hodnotiacich správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.
Uplatnenie nových mechanizmov, daňových režimov a s tým súvisiace finančné zabezpečenie spotrebnej dane, ktoré sa zavádza na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoločenstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.
Princípy predkladaného návrhu zákona
Zámerom návrhu zákona je premietnutie príslušných ustanovení základnej smernice Rady č. 92/12/EHS upravujúcich postavenie prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, pravidlá prepravy vína medzi členskými štátmi v rôznych daňových režimoch, dovoz a vývoz pri obchodnom styku s tretími krajinami, zavedenie jednotného sprievodného dokumentu používaného pri preprave vína na území spoločenstva a zásielkový obchod.
Na základe príslušných ustanovení smernice č. 92/12/EHS sa vytvára možnosť prepravy vína medzi členskými štátmi
v pozastavení dane medzi daňovými skladmi a medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom s povinným použitím sprievodného dokumentu, ktorý platí na celom území spoločenstva,
uvedeného do daňového voľného obehu (zdaneného) v jednom členskom štáte a prepravovaného do iného členského štátu na podnikateľské účely s povinným použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu,
formou zásielkového obchodu, kedy víno uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte je dodané do iného členského štátu osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, oprávneným príjemcom ani osobou zriadenou na základe zákona, t.j. dodaného na konečnú spotrebu.
Dovoz a vývoz vína sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi spoločenstva. Ak však na dovoz bude nadväzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a víno bude prepravované cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na území spoločenstva uplatnia postupy prepravy vína v pozastavení dane.
Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy
Predmetný zákon nezakladá potrebu vyššieho počtu pracovníkov colných úradov na výkon správy dane, pretože sa predpokladá relatívne nízky počet daňových skladov (predpoklad cca 5 daňových subjektov vyrábajúcich šumivé víno a medziprodukty).
Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60 - dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií „Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004“, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.
V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.
V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.
Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolá úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.
Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona o spotrebnej dani z vína si vyžiadal výrazne odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval.

§ 1 – Predmet úpravy §
Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie vína spotrebnou daňou.

§ 2 – Vymedzenie základných pojmov §
Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie vína do daňového voľného obehu a pod. Daňovým územím je územie Slovenskej republiky. Územie Európskych spoločenstiev je vymedzené čl. 2 smernice č. Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Súčasťou tohto územia sa od l. januára 2004 okrem územia Slovenskej republiky stanú aj územia ostatných kandidátskych krajín Územím tretích štátov je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev. Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom víno v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane. Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia vína do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu …

§ 3 – Správa dane §
Správu dane bude vykonávať miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

§ 4 – Predmet dane §
Predmetom dane je víno vyrobené na daňovom území, dopravené na daňové územie z iných členských štátov alebo dovezené z tretích štátov. Štruktúra predmetu dane je v súlade so štruktúrou vymedzenou taxatívne v článkoch 8, 12 a 17 smernice Rady č. 92/83/EHS o zosúladení štruktúry spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade tichého vína sa uplatňuje nulová sadzba dane, ustanovenia zákona v podstate upravujú postupy pri výrobe, skladovaní a pod. iba v prípade šumivých vín a medziproduktov, aj keď táto skutočnosť nie je v zákone explicitne vyjadrená, uvedené vyplýva z ustanovenia § 32, ktorý zjednodušuje tieto postupy v prípade tichých vín a len na ich prepravu v rámci spoločenstva. Pri definovaní vína uvedeného v predmete dane sa používajú číselné znaky kombinovanej nomenklatúry podľa čl. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 (Úradný vestník Európskej únie č. L 256 s. 1) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 3009/95 z 22. decembra 1995 (Úradný vestník Európskej únie č. L 319 s. 1), čím sa zabezpečuje identifikácia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dôjde k zmene číselného znaku alebo …

§ 5 Základ dane, výpočet dane §
Základom dane je množstvo vína vyjadrené v hektolitroch, pričom daň sa vypočíta ako súčin množstva vína a príslušnej sadzby dane. V nadväznosti na ustanovenie čl. 27 smernice č. 92/83/EHS lieh určený na použitie pri výrobe alkoholických nápojov nemôže byť oslobodený od dane, preto bude výrobca na výrobu medziproduktu musieť použiť zdanený lieh a pri jeho konečnom zdanení potom zaplatí iba rozdiel medzi sadzbou dane na medziprodukt a už zaplatenou daňou pripadajúcou na použité množstvo liehu. Týmto sa vylúči kumulácia spotrebnej dane z liehu a vína, pretože predmet dane, ktorým je medziprodukt, podlieha iba spotrebnej dani z vína. Pokiaľ ide o dovážané medziprodukty, uplatní sa na ne priamo sadzba dane, pretože dovážané medziprodukty vstupujú na územie Slovenskej republiky nezdanené. Výrobca, ktorý medziprodukt vyrobí s použitím zdaneného liehu, bude si môcť podľa zákona o spotrebnej dani z liehu uplatniť vrátenie dane pripadajúcej na množstvo liehu použitého pri výrobe medziproduktu, ktorý buď dodá do iného členského štátu alebo vyvezie do tretieho štátu. Vrátenie dane si bude smieť uplatniť aj vtedy, ak takýto medziprodukt dodá oslobodený od dane podľa § 7 ods. 1 právnickej osobe…

§ 6 Sadzba dane §
Uplatnenie sadzieb dane je v súlade s ustanoveniami smernice Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov.

§ 7 Oslobodenie od dane §
Smernicou č. 92/83/EHS v čl. 27 sú ustanovené obligatórne a fakultatívne oslobodenia vína od spotrebnej dane, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne: z obligatórnych oslobodení je do návrhu zákona zahrnuté použitie vína oslobodeného od dane na výrobu octu, aromatických látok určených na použitie pri výrobe potravinárskych výrobkov a nealkoholických nápojov, v ktorých obsah alkoholu neprevýši 1,2 % objemu, potravinárskych výrobkov priamo alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne päť litrov alkoholu na 100 kg hotového výrobku, výrobu a prípravu liekov a iných výrobkov slúžiacich na ochranu a podporu zdravia, priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa návrhu tohto zákona, návrhu zákona o spotrebnej dani z piva a návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu, Ďalej je od dane oslobodené víno ktorého prirodzené úbytky pri výrobe, skladovaní a preprave v pozastavení dane neprekročia straty ustanovené v osobitnom predpise, ktoré bolo v režime pozastavenia dane preukázateľne nenávratne zničené v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci a ak sú tieto straty na základe úradného zistenia uznané colným úradom alebo správcom dane, prepravené…

§ 8 Užívateľský podnik §
Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe odberného poukazu na odber vína oslobodeného od dane je oprávnená odoberať a používať víno oslobodené od dane. Účelom tohto riešenia je v zmysle smernice 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania vína oslobodeného od dane. Hoci predmetom návrhu zákona je všeobecne víno, tak ako je tento predmet dane definovaný v § 4, vzhľadom na uplatnenie nulovej sadzby dane na tiché vína a tiež s prihliadnutím na osobitnú úpravu pre tiché vína v § 32, užívateľskými podnikmi budú iba také daňové subjekty, ktoré budú odoberať na zákonom stanovené účely (§ 7) šumivé víno a medziprodukty. Odberné poukazy vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov a obchodné označenie vína, kód kombinovanej nomenklatúry, účel použitia vína oslobodeného od dane a predpokladané množstvo ročnej spotreby vína v hektolitroch a pod. Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, technickou dokumentáciou zariadenia, miesta spracovania a uskladnenia vína oslobodeného od dane. Colný úrad pred regist…

§ 9 Vznik daňovej povinnosti §
V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu. Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prechádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to spravidla v mieste výroby predmetu dane a jeho následnom uvoľnení do daňového voľného obehu, v prípade dovozu z tretích krajín, ukončením colného konania prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh a súčasným uvedením tovaru do daňového režimu voľný obeh. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva z momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe na spoločný trh, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci tohto trhu, …

§ 10 Daňový dlžník §
Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 9.

§ 11 Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, §
splatnosť dane V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie. Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti, a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty pre predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich vznik daňovej povinnosti. Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma víno v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie je povinný podať aj keď mu nevznikla daňová povinnosť. Je možné predpokladať, že víno s ustanovenou sadzbou dane budú v prevažnej miere vyrábať prevádzkovatelia daňových skladov, preto vznik daňovej povinnosti vyrobením mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom. Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, a…

§ 12 Vrátenie dane §
Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať víno v pozastavení dane alebo oslobodené od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť. Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z vína preukázateľne zdaneného na daňovom území, ak dodala víno na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, uskutočnila vývoz vína do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že víno opustilo územie spoločenstva. Ďalšie možnosti uplatnenia nároku na vrátenie dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie. Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať príslušnými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia vína, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

§ 13 Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa §
medzinárodných zmlúv Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného vína na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone. Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

§ 14 – Pozastavenie dane, daňový sklad §
Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné posunutie vzniku daňovej povinnosti na deň, v ktorom sa víno uvedie do daňového voľného obehu. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave vína. Podstatné je, že víno sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava vína sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu. Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Súčasne sa uplatnením tohto daňového režimu napĺňa aj podstata princípu voľného pohybu tovarov v rámci spoločenstva Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia vína do daňového voľného obehu, t.j. jeho uvoľnením na konečnú spotrebu. V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu vína a sklad vína ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom.

§ 15 – Podnik na výrobu vína §
Podnik na výrobu vína je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania víno uvedené v § 4 ods. 2 vyrába, spracováva, prijíma a odosiela. Definícia výroby vína je prevzatá zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb., v znení neskorších predpisov. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu vína ako daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, čo je ďalej upravené v § 17.

§ 16 – Sklad vína §
Skladom vína sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania víno skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad vína v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

§ 17 Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu §
Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne. Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti. Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje „zvýhodnené daňové postavenie“, ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu vína), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia vína až na moment jeho uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu. Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolen…

§ 18 Zábezpeka na daň §
Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ je jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských krajín EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka vystavená v prospech colného úradu podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu. Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné dvojmesačné množstvo vína uvedeného do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného množstva. Do množstva vína uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného vína na účely oslobodené od dane. Podstata zavedenia zábezpeky dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej zábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu fina…

§ 19 Postup pri preprave vína v pozastavení dane a vína oslobodeného od dane na §
daňovom území Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave vína v pozastavení dane, oslobodeného od dane a vína, ktorý podlieha daňovému dozoru a nie je naň ustanovená sadzba dane. Takéto víno je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného vína napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území. Na množstvo prepravovaného vína v pozastavení dane a oslobodeného od dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu vína v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom). Zloženie zábezpeky na daň na víno, ktorý má byť prepravované v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 18 ods. 1 je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravované víno v pozastavení dane. Ak je preprava vína ukončená, možno zloženú zábezpeku na daň na požiadanie vrátiť. Zloženie zábezpek…

§ 20 Postup pri preprave vína v pozastavení dane na území spoločenstva §
Na území spoločenstva sa môže víno v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo z jedného členského štátu do iného členského štátu cez daňové územie. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň prepravca alebo príjemca (odberateľ). Prepravu vína v pozastavení dane musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 23. Po ukončení prepravy musí byť víno bezodkladne umiestnené v sklade príjemcu.

§ 21 Oprávnený príjemca §
Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne na základe povolenia prijíma víno v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie víno v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa práva príslušného členského štátu. Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou vína pokrývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady. Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať víno v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať víno z iného členského štátu v pozastavení dane a je povinný pred vydaním povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo vína, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca. Oprávnený príjemca, ktorý bude prijíma…

§ 22 Daňový splnomocnenec §
Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky vína oprávnenému príjemcovi na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré vykoná i registráciu daňového splnomocnenca a určí konkrétny colný úrad ako správcu dane. Žiadosť o registráciu daňového splnomocnenca musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne osvedčeným podpisom a vyhlásenie daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným vyhlásením, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa).

§ 23 - Sprievodný dokument §
Ďalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu vína. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb vína v pozastavení dane, vrátene vína s nulovou sadzbou dane, ak nebolo uvedené do daňového voľného obehu. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie č. 2719/92 v znení nariadenia komisie č. 2225/93. Podľa cit. smernice sa prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ, „zbaví zodpovednosti“ za vyskladnené víno až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom preukáže, že tovar prevzal príjemca. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnety TIR alebo ATA.

§ 24 Nezrovnalosti pri preprave vína v pozastavení dane §
Ak dôjde k nezrovnalosti (napr. víno nebolo dopravené osobe oprávnenej prijímať víno v pozastavení dane, preprava vína nebola ukončená, došlo k strate vína, víno bolo odcudzené alebo nebolo vyvezené) pri preprave vína v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravované víno zložila zábezpeku na daň. Ak miesto, kde došlo k nezrovnalosti nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v čase odoslania vína. Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k nezrovnalosti pri preprave vína v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, je možné daň zaplatenú na daňovom území daňovému dlžníkovi v členskom štáte vrátiť. Ak v prípade vzniku nezrovnalosti počas prepravy vína v režime pozastavenia dane na daňovom území dojde k vzniku daňovej povinnosti a k následnému zaplateniu dane, môže byť táto daň po odstránení nezrovn…

§ 25 Dovoz vína z územia tretích štátov §
Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze vína z tretích štátov, pričom dovozom sa rozumie dopravenie vína na územie spoločenstva a následné prepustenie vína do colného režimu voľný obeh. Víno po prepustení do colného režimu voľný obeh je možné uviesť do režimu pozastavenia dane. Obdobne ako v tuzemsku, aj pri dovoze vína musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby a použitia predmetu dane, a to zabezpečením dane, použitím sprievodného dokumentu, prípadne povolením na prevádzkovanie daňového skladu, osvedčením o registrácii a odberným poukazom.

§ 26 Vývoz vína v pozastavení dane §
Vývozom vína v pozastavení dane sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom území do tretieho štátu. Pri vývoze vína do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave vína v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu vína sa použije sprievodný dokument, v ktorom sa ako príjemca vína uvedie colný úrad, ktorý prepustí víno do režimu vývozu. Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že víno opustilo územie spoločenstva.

§ 27 – Preprava vína mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely §
Z vína uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prevzatia vína na daňovom území. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je príjemcom (odberateľom) vína. Príjemca (odberateľ) je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo, názov a obchodné označenie vína, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa (krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného vína. Takýmto príjemcom je aj právnická osoba zriadená na základe zákona (verejnoprávna inštitúcia).

§ 28 Zjednodušený sprievodný dokument §
Víno uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravované na podnikateľské účely na daňové územie alebo víno uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území a prepravované do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č. 92/12/EHS a nariadenie komisie č. 3649/92). Vzor a spôsob vyplňovania zjednodušeného sprievodného dokumentu je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave vína uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava vína uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

§ 29 Preprava vína mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely §
Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie víno uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého vína nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ toto víno skutočne použije len pre vlastnú spotrebu. Ak dojde k použitiu vína na iné ako súkromné účely, vzniká daňová povinnosť dňom použitia takéhoto vína.

§ 30 Zásielkový obchod §
Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie vína uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na nepodnikateľské účely. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby, tzv. splnomocnenca pre zásielkový obchod. Príjemcom vína môžu byť iba osoby, ktoré nie sú prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom. Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo príjemca, táto povinnosť vzniká dňom dodania vína príjemcovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť správcovi dane miestne príslušnému pre príjemcu príslušné údaje a zložiť zábezpeku vo výške dane pripadajúcej na množstvo vína, ktoré je predmetom dodávky.

§ 31 Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane §
Víno predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a dodávané na paluby lietadiel je oslobodené od dane, ak je predávané osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva alebo je dodávané na paluby lietadiel a určené na konzumáciu počas letu bez ohľadu na cieľové letisko,. Dodávky vína oslobodené od dane budú môcť uskutočňovať len autorizované, tzv. tranzitné daňové sklady, ktoré budú mať na to oprávnenie od správcu dane. Ustanovenie je koncipované v zhode s obdobnými ustanoveniami v návrhoch zákonov o spotrebnej dani z piva, tabaku a liehu, na základe čoho budú môcť byť tranzitné daňové sklady zaregistrované a schválené podľa ľubovolného zákona o spotrebnej dani, tak aby bolo možné na základe jedného povolenia na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu distribuovať súčasne víno, pivo, alkoholické nápoje a tabakové výrobky. Činnosti tranzitného daňového skladu súvisiace s nákupom nie sú obmedzené avšak dodávky sa smú uskutočňovať len na účely vymedzené týmto ustanovením. Iné dodávky napríklad z dôvodu končiacej sa doby spotreby alebo nepredajnosti predmetu dane mimo priestoru tranzitného daňového skladu budú môcť byť uskutočnené len s písomným súhlasom správcu d…

§ 32 - Osobitná úprava pre tiché víno §
Hoci ustanovenia návrhu zákona upravujú spotrebnú daň z vína všeobecne, v skutočnosti sa ustanovenia zákona uplatnia iba na šumivé vína a medziprodukty, pričom osobitné pravidlá pre tiché vína upravuje toto osobitné ustanovenie, a to vzhľadom na nulovú sadzbu dane. Ustanovenie upravuje zjednodušené postupy spojené s registráciou daňových subjektov, ktoré vyrábajú len tiché vína, pričom táto registrácia je nevyhnutná pre identifikáciu z hľadiska prepravy vína pri jeho dodávkach do iných členských štátov alebo pri odbere z iných členských štátov. Pokiaľ ide o pohyb tichého vína len na daňovom území, vzhľadom na nulovú sadzbu dane sa takéto víno pre zjednodušenie bude považovať za víno uvedené do daňového voľného obehu, teda pri jeho vyskladnení nebude potrebné predkladať daňové priznanie a platiť daň. Povinnosti spojené s prepravou tichého vína v rámci spoločenstva, ako je použitie sprievodných dokumentov, najmä však ich potvrdzovanie a odosielanie, ostáva týmto ustanovením nedotknuté. Povinnosti sa rovnako vzťahujú na prepravu tichého vína v rámci spoločenstva v pozastavení dane, v daňovom voľnom obehu, ako aj na zásielkový obchod. V súlade s ustanovením čl. 29 smernice 92/12/EHS s…

§ 33 až 37 – Vedenie evidencií §
Ďalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu vína je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane. V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií prevádzkovateľom daňového skladu (t.j. podniku na výrobu vína alebo skladu vína), užívateľským podnikom, oprávneným príjemcom a daňovým splnomocnencom. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného, vydaného vína.

§ 38 – Daňový dozor a daňová kontrola §
Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalé bydlisko, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok prepravujúci víno alebo samotné kontrolované víno. Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby víno uniklo zdaneniu v ktoromkoľvek stupni, od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe. Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb vína od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné použitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu vína a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum. Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza víno alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, kontrolovať prepravu vína, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať dok…

§ 39 – Vedenie evidencie správcom dane §
Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, týkajúcej sa registra daňových skladov, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov a splnomocnencov pre zásielkový obchod ako aj evidencie užívateľských podnikov. Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu databázu daňových skladov a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2. Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako užívateľský podnik. Táto informácia je dôležitá pre každého dodávateľa najmä vtedy, ak odberateľ požaduje víno v pozastavení dane, a to ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca. Poskytovanie údajov o zaregistrovaných subjektoch, upravené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS nadobudne ešte zásadnejší význam po vstupe SR do EÚ.

§ 40 §
Nadväzne na príslušné ustanovenia návrhu zákona vyplývajúce z ustanovení smernice č. 92/12/EHS je potrebné kontrolovať pohyb vína prostredníctvom povolení na nákup vína oslobodeného do dane. Preto ustanovenia tohto paragrafu upravujú sankcie v prípade neoprávnených dodávok vína oslobodeného od dane alebo nedovoleného použitia vína oslobodeného od dane.

§ 41 až 47 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia §
Zmeny oproti súčasne platnému zákonu, spočívajúce najmä v zavedení daňových skladov s pozastavením dane a finančnou zábezpekou, ako aj prechod správy dane z daňových úradov na colné úrady, si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod zo súčasne platného právneho stavu na nový, vrátane usporiadania dane zo skladovaných zásob vína a zrušenia už neaktuálnej registrácie doterajších platiteľov spotrebnej dane. Z dôvodu prechodu správy dane z daňových úradov na colné úrady sa navrhuje, aby správu dane podľa doterajších predpisov vykonávali doterajší správcovia dane. Ustanovenia nového zákona sa budú vzťahovať na víno uvedené do daňového voľného obehu, dovezené a vyvezené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ďalej sa v týchto paragrafoch riešia registrácie (v období pred 1. májom 2004) právnických a fyzických osôb, ktoré chcú byť podľa nového zákona prevádzkovateľmi daňových skladov alebo oprávnenými príjemcami. Vzhľadom na to, že sa menia daňové režimy (napr. pozastavenie dane, oslobodenie od dane), bude v ustanovených prípadoch potrebné uskutočniť za prítomnosti správcov dane inventarizáciu zásob k 30. 4. 2004 a daň vysporiadať. V prípade, ak daňový subjekt požiadal o vyda…