Zákon č. 121/2004 Z. z. Zákon o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Prijatie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vytvorilo legislatívny základ pre možnosť odchylnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov v doprave osobitným zákonom. Všeobecne sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, uplatňuje sa tu teda subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce.
Súčasťou pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov v doprave je aj pracovný čas a doba odpočinku, ktoré sú v súčasnosti upravené radom medzinárodných zmlúv a dočasne úpravou č. 2/2002 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 28. marca 2002 o pracovnom čase a čase odpočinku zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom v doprave, ktorá bola vydaná na základe § 252 ods. 3 Zákonníka práce a ktorej účinnosť je obmedzená do 31. 12. 2003.
Vzhľadom na uvedený stav, je potrebné pracovný čas a dobu odpočinku zamestnancov v doprave upraviť samostatným zákonom, ktorý bude plne kompatibilný s právom Európskej únie a bude na rozdiel od Zákonníka práce zohľadňovať špecifickú povahu práce v doprave a špecifické podmienky jej výkonu v rámci jednotlivých druhov dopravy. Predložený návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku sa preto zameriava len na tie prípady, keď existuje objektívna potreba špeciálnej úpravy v jednotlivých druhoch dopravy.
Predložený návrh zákona upravuje odchylne od ustanovení Zákonníka práce pracovný čas, dobu odpočinku a v rámci nich aj prestávky v práci, pracovnú pohotovosť, nočnú prácu niektorých kategórií zamestnancov v cestnej, železničnej, mestskej hromadnej, leteckej a vodnej doprave (konkrétne vo vnútrozemskej plavbe), ktorých zamestnávateľ prevádzkuje dopravu, je správcom pozemných komunikácií alebo prevádzkovateľom dopravnej infraštruktúry podľa osobitných predpisov.
Z dôvodu potreby aproximácie práva Európskej únie v cestnej doprave predložený návrh zákona vo svojej druhej časti upravuje čas vedenia motorového vozidla, bezpečnostnú prestávku a dobu odpočinku pre vodičov motorových vozidiel, okrem vodičov motorových vozidiel ktorí sú v súlade s legislatívou EÚ z jeho pôsobnosti vylúčení v rámci taxatívneho vymedzenia v § 1 ods. 3, v závislosti od celkovej hmotnosti motorového vozidla, jeho maximálnej rýchlosti a účelu použitia. Druhá časť predloženého návrhu zákona sa vzťahuje nielen na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú zamestnancami v doprave (ich zamestnávatelia podnikajú v cestnej doprave), ale aj na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú zamestnaní u zamestnávateľov, ktorí vykonávajú cestnú dopravu len v súvislosti s výkonom predmetu svojho podnikania, na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, bez ohľadu na to či podnikajú v cestnej doprave alebo vykonávajú cestnú dopravu len v súvislosti so svojím podnikaním a vodičov motorových vozidiel evidovaných v zahraničí, ktorí vykonávajú medzinárodnú cestnú dopravu na pozemných komunikáciách na území Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona upravuje v súlade s právom EÚ aj povinnosti zamestnávateľov a vodičov motorových vozidiel pri zaznamenávaní časových úsekov záznamovým zariadením, kontrolu vodičov motorových vozidiel na pracoviskách a na pozemných komunikáciách a zodpovednosť za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona vrátane ukladania sankcií.
Predložený návrh zákona upravuje aj kontrolu nad dodržiavaním jeho ustanovení, konkrétne organizovanie, výkon a evidenciu tejto kontroly, predmet kontroly a vymedzuje orgány štátnej správy, ktoré túto kontrolu budú vykonávať. Na pracoviskách budú títo kontrolu v rámci dozoru nad dodržiavaním tohto pracovnoprávneho predpisu a nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vykonávať inšpektoráty práce. Na pozemných komunikáciách budú kontrolu nad dodržiavaním druhej časti návrhu (vodičmi motorových vozidiel) vykonávať inšpektoráty práce v spolupráci s orgánmi Policajného zboru. Spolupráca orgánov Policajného zboru sa navrhuje vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať motorové vozidlá podľa § 64 a jeho oprávnenie kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok podľa § 65 ods.1 písm. f) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ako aj na oprávnenie kontrolovať dodržiavanie maximálne povolenej rýchlosti dosiahnutej motorovými vozidlami podľa záznamu záznamového zariadenia na záznamový list v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Mimo spolupráce s inšpektorátmi práce budú môcť orgány Policajného zboru kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok a uvedených rýchlosti zo záznamového zariadenia aj samostatne.
Návrh v tejto oblasti je v súlade s nariadeniami a smernicami Rady EÚ a súčasne vytvára podmienky na postupnú úplnú transpozíciu smerníc EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky v časovom horizonte do dvoch rokov po vstupe Slovenskej republiky do EÚ.
Predložený návrh zákona je založený na nasledujúcich princípoch:
Vo vzťahu k navrhovanému zákonu sa bude uplatňovať subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce – návrh upravuje iba tie vzťahy, v ktorých je vecne odôvodnená a nevyhnutná ich odchylná úprava od Zákonníka práce; inštitúty, ktoré nie sú v tomto návrhu upravené sa naďalej spravujú Zákonníkom práce. Predložený návrh zákona sa vzťahuje aj na niektorých zamestnancov v doprave, ktorí sú zamestnancami vo verejnej službe podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná právna úprava neprekračuje priemernú dĺžku týždenného pracovného času určeného v Zákonníku práce v dobe najviac štyroch resp. dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov a je v súlade s čl. 6 smernice Rady 93/104/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Vzhľadom na ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 o harmonizácii niektorých sociálnych právnych predpisov, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave a smernicu rady 2000/79/ES týkajúcej sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva sprísňuje sa rozsah týždenného pracovného času v § 14 a rozsah celkového pracovného času v kalendárnom roku v § 27 ods. 3 písm. a) z dôvodu bezpečnosti dopravy, cestujúcich, zdravia a bezpečnosti vodičov motorového vozidla a členov posádky civilného lietadla.
Tento zákon sa vzťahuje na vodičov motorových vozidiel v rozsahu nariadenia rady (EHS) č. 3820/85, Európskej dohody o práci osádok v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) a na tých zamestnancov v doprave, ktorých povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú upraviť pracovný čas a dobu odpočinku v súlade so Zákonníkom práce.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Vzhľadom na rozdielnu potrebu rozvrhnutia pracovných zmien v období nižšej a vyššej potreby práce zákon umožní zamestnávateľom pružnejšie a operatívnejšie rozvrhnúť týždenný pracovný čas pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti územia.
Predložený návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet predovšetkým s ohľadom na navrhovanú povinnosť orgánov inšpekcie práce a Policajného zboru vykonávať kontroly vyplývajúce zo smernice rady 88/599/EHS. Zvýšenie výdavkov bude pozostávať z potreby:
personálneho posilnenia výkonu inšpekcie práce a kontroly na pozemných komunikáciách,
technického vybavenia mobilných pracovísk orgánov inšpekcie práce a Policajného zboru, ktoré budú vykonávať kontrolu dodržiavania času vedenia motorového vozidla, bezpečnostných prestávok, doby odpočinku vodičov a povolenej rýchlosti zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list za prebiehajúci týždeň a posledný deň vedenia vozidla v predchádzajúcom týždni.
Predpokladá sa, že časť uvedených výdavkov bude riešená v rámci prehodnotenia organizačných štruktúr a rozpočtov v súvislosti s integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie. Podľa Informácie o prispôsobení organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra SR a útvarov Policajného zboru fungovaniu v podmienkach členstva v Európskej únii, ktorá bola vzatá na vedomie na rokovaní vlády SR 2. apríla 2003, realizácia pripravovaných zámerov si vyžiada okrem iných úsekov aj posilnenie dopravnej polície vrátane nezrušenia diaľničných oddelení Policajného zboru a tzv. malých okresných dopravných inšpektorátov v sídlach zrušovaných okresných riaditeľstiev, pričom potrebné miesta sa získajú reorganizáciou Policajného zboru a v rámci posilnenia kapacít výkonných útvarov. Podľa Prezídia policajného zboru odboru dopravnej polície (PPZ ODP) na kontrolách dodržiavania sociálnej legislatívy vodičmi motorových vozidiel sa budú v roku 2004 podieľať 16 príslušníci dopravných inšpektorátov v rámci SR. Vzhľadom na to, že kontrola dodržiavania sociálnej legislatívy je pomerne zložitá oblasť a efektívnosť kontrol je podmienená aj odbornou prípravou policajtov podľa PPZ ODP v ďalšom období (v roku 2005) by kontroly vykonávali odborne školení dopravní policajti zaradení na krajských dopravných inšpektorátoch (alebo určených krajských dopravných inšpektorátoch). Čo vyžiada zvýšenie výdavkov na rok 2005. Národný inšpektorát práce vykryje z vlastných zdrojov troch inšpektorov práce a zo štátneho rozpočtu žiada vykrytie zdrojov pre 9 inšpektorov práce. Dotknuté rozpočtové kapitoly (MV SR a MPSVR SR) uplatnia požiadavky na prostriedky na technické vybavenie pracovísk v rámci návrhu rozpočtu na roky 2004 a 2005.
Vzhľadom na predpokladaný presun kompetencií v oblasti vydávania a evidencie vodičských oprávnení na miestnu štátnu správu a predpokladané zriadenie krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, nebol určený úrad na vydávanie osobných kariet vodičov, kariet prevádzkovateľov a oprávnených osôb na kontrolu záznamových zariadení a s tým súvisiacej evidencie v súvislosti s uplatňovaním povinností príslušných úradov členských štátov EÚ, vodičov a prevádzkovateľov vyplývajúcich z nariadenia rady (ES) č. 2135/98, ktorým sa mení nariadenie (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a smernica 88/599/EHS, ktorá sa týka aplikácie nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 a nariadenia komisie (ES) č. 1360/2002, ktorým sa po siedmykrát prispôsobuje technickému pokroku nariadenie rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave. Kvantifikáciu výdavkov na zabezpečovanie uvedených úloh vykonajú vecne príslušné ministerstvá (MDPT SR, MV SR a MPSVR SR) po určení kompetencií príslušných úradov v I. polroku 2004 s predložením požiadaviek pri rozpočtovaní výdavkov na rok 2005.
Neprijatie predloženého návrhu zákona by malo negatívny vplyv na hospodárenie príslušných organizácií v doprave, ktoré by v prípade režimu všeobecnej úpravy pracovného času a doby odpočinku podľa Zákonníka práce, museli zvyšovať svoje náklady, čo by malo negatívny dopad aj na štátny rozpočet, napríklad s ohľadom na úhradu výkonov vo verejnom záujme v cestnej a železničnej doprave ako aj na konkurenčnú schopnosť slovenských dopravcov v rámci Európskej únie.
Návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dôvodová správa

§ 1 §
Tento paragraf definuje predmet úpravy zákona a jeho personálnu pôsobnosť. Osobná pôsobnosť je objektívne daná platnou právnou úpravou v súvisiacich právnych predpisoch. Je limitovaná jednak tým, že zákon má vzťah k Zákonníku práce, zákonu č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov (Slovenská správa letísk a Slovenská správa ciest) a tiež k osobitným dopravným zákonom, ktoré upravujú prevádzkovanie dopravy ako aj správu dopravnej infraštruktúry. Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť zákona. Zákon upravuje okrem pracovného času a doby odpočinku zamestnancov v doprave aj čas vedenia motorového vozidla, bezpečnostnú prestávku a dobu odpočinku vodičov motorových vozidiel, práva a povinnosti vodičov motorových vozidiel a zamestnávateľov a zodpovednosť za porušenie povinností. Pre odsek 2 platí podľa smernice rady 88/599/EHS z 23. 11. 1988 o štandardných kontrolných postupoch pri implementácii nariadenia rady (EHS) č. 3820/85 a nariadenia rady (EHS) č. 3821/85 v znení nariadenia rady (ES) č. 2135/98 (ďalej len „smernica rady 88/599/EHS“), že kontroly sa majú vykonávať nediskriminačne, t.j. ako u vnútroštátnych …

§ 2 §
V tomto paragrafe sa definujú základné pojmy, ktoré zákon používa a ktoré sú buď špeciálne pre oblasť dopravy alebo sú vymedzené odlišne od úpravy v Zákonníku práce. Vymedzenie pojmov v jednotlivých druhoch dopravy nadväzuje na pojmy v špeciálnych dopravných zákonoch, je analogické s pojmami v medzinárodných dohovoroch, napr. v dohode AETR a s pojmami názvoslovných Slovenských technických noriem, ako aj s pojmami vyplývajúcimi z platných smerníc Rady ES v jednotlivých druhoch dopravy. Okrem toho sa na účely tohto zákona definujú pojmy: vodič motorového vozidla, všeobecne ako fyzická osoba v súlade s nariadením Rady č. 3820/85 a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. 3. 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (ďalej len „smernica rady 2002/15/ES“), zamestnanec v doprave zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je fyzická alebo právnická osoba zaregistrovaná na podnikanie v Slovenskej republike, ktorá prevádzkuje dopravu, je správcom pozemných komunikácií alebo prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom civilného lietadla alebo civilného letiska alebo poskytovateľom letových …

§ 3 §
Druhá časť zákona, v súlade s nariadením Rady č. 3820/85 a dohodou AETR, s výnimkou vodiča motorového vozidla podľa § 1 ods. 3 a 4 vzťahuje: na vodiča motorového vozidla, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, ktorý podniká v cestnej doprave podľa zákona o cestnej doprave a živnostenského zákona alebo ktorý vykonáva cestnú dopravu v súvislosti s akýmkoľvek iným podnikaním, na samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý podniká v cestnej doprave podľa zákona o cestnej doprave a živnostenského zákona alebo ktorý vykonáva cestnú dopravu v súvislosti s akýmkoľvek iným podnikaním a nie je zamestnávateľom, na vodiča motorového vozidla evidovaného v zahraničí, ktorý vykonáva medzinárodnú cestnú dopravu na pozemných komunikáciách na území Slovenskej republiky. Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú dĺžku denného času vedenia motorového vozidla a celkového času vedenia motorového vozidla v dobe dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch v záujme určenia hranice plynulého času vedenia vozidla, z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky ako aj bezpečnosti vodiča motorového vozidla. Predĺženie času vedenia motorového vozidla podľa odseku 3 …

§ 4 §
Prestávka v práci z dôvodu zaistenia bezpečnosti práce ale aj bezpečnosti v cestnej doprave (bezpečnostná prestávka) je riešená prerušením času vedenia vozidla po uplynutí 4,5 hodiny. Bezpečnostná prestávka je čas prestávky v práci v priebehu ktorého nemôže zamestnanec v doprave a vodič motorového vozidla vykonávať inú prácu. Za inú prácu sa nepovažuje čas čakania, ani čas ktorý nie je venovaný vedeniu motorového vozidla sprevádzaním vozidla pri preprave vlakom alebo plavidlom, ani čas stráženia vozidla alebo nákladu.

§ 5 a 6 §
V týchto paragrafoch je stanovený nepretržitý denný odpočinok a nepretržitý odpočinok v týždni. Stanovené limity, ktoré sú pre vodiča motorového vozidla a prípadne zamestnávateľa záväzné, sú v súlade s nariadením rady č. 3820/85.

§ 7 a 8 §
V súlade so smernicou Rady 2002/15/ES a s nariadením Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. 12. 1985 o záznamových zariadeniach v cestnej doprave v znení nariadenia komisie č. 3314/90, č. 3688/92, č. 2479/95, č. 1056/97, č. 2135/98 (ďalej len „nariadenie rady č. 3821/85“) sa zamestnávateľovi okrem všeobecných povinností, ktoré mu vyplývajú napr. zo Zákonníka práce a § 15 zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2002 Z. z. na účel sledovania času vedenia vozidla, bezpečnostnej prestávky a doby odpočinku, ukladá zabezpečiť do vozidiel zabudovanie, funkčnosť a riadne používanie záznamového zariadenia, ako aj jeho opravu pri prípadnej poruche na pozemnej komunikácii, vydať vodičom dostatočný počet záznamových listov, aspoň na dva roky po použití záznamových listov zabezpečiť ich uchovanie a na požiadanie poskytnúť ich inšpektorovi práce alebo ich kópie vodičom, ktorí o ne požiadajú. Pre účely kontroly času vedenia motorového vozidla, bezpečnostnej prestávky a doby odpočinku zákon ukladá povinnosť vodičovi …

§ 9 §
V súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia Rady č. 3820/85 a článkom 19 ods. 1 nariadenia Rady č. 3821/85 ustanovenie upravuje vykonávanie kontroly na pracoviskách a na pozemných komunikáciách. Podľa zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2002 Z. z. sa navrhuje, aby kontrolu na pracovisku nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonávali inšpektoráty práce. Kontrolou inšpekcie práce nie je dotknutý výkon iných orgánov štátnej správy (napr. Štátny dráhový úrad, Štátny dopravný úrad, Letecký úrad SR, Štátna plavebná správa) podľa osobitných zákonov. Podľa smernice rady 88/599/EHS sa časť kontrol má uskutočniť na pozemných komunikáciách. Vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať motorové vozidlá navrhuje sa, aby kontroly na pozemných komunikáciách podľa druhej časti zákona vykonávali inšpektoráty práce v spolupráci s orgánmi Policajného zboru. Predmetom kontroly inšpektorátu práce na pozemných komunikáciách je dodržiavanie denných časov vedenia motorového vozidla, prestávok v práci, denných dôb odpočinku, poslednej týždennej doby odpočinku, správne používanie záznamových …

§ 10 §
Z dôvodu aproximácie legislatívy EÚ v cestnej doprave ustanovenia upravujú vzájomnú spoluprácu a pomoc príslušných orgánov EÚ pri uplatňovaní nariadení Rady č. 3820/85 a č. 3821/85, organizáciu kontrol na pozemných komunikáciách a pracoviskách zamestnávateľov v cestnej doprave, poskytovanie údajov a informácií. Na základe vzájomnej koordinácie kontroly času vedenia vozidla, bezpečnostnej prestávky a doby odpočinku vodičov motorových vozidiel na pozemných komunikáciách Národný inšpektorát práce v spolupráci s Policajným zborom najmenej dvakrát ročne organizuje kontroly s príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov. Ďalej v rámci vzájomnej výmeny informácií a pomoci príslušných orgánov Národný inšpektorát práce v spolupráci s Policajným zborom bude pravidelne zasielať požadované informácie: - Komisii ES o počte vodičov kontrolovaných na cestách, počte kontrol na pracoviskách zamestnávateľov, počte pracovných dní počas ktorých sa vykonávali kontroly a počte zaznamenaných priestupkov, - príslušným úradom členských štátov EÚ o porušení tohto zákona ich občanmi a pokutách uložených týmto občanom za porušenie tohto zákona a pokutách uložených príslušnými orgánmi SR občanom SR za …

§ 11 §
Paragraf vymedzuje oprávnenie inšpektora práce na zakázanie používania motorového vozidla.

§ 12 §
Ustanovenie definuje priestupky. Podľa oprávnenia v zákone č. 95/2000 Z. z. v znení zákona č. 231/2002 Z. z. inšpektoráty práce rozhodujú o uložení pokuty a prejednávajú priestupky podľa odseku 1 a 2. Ďalej rozhodujú o uložení zákazu činnosti vodiča motorového vozidla podľa návrhu inšpektorov práce. Za porušenie povinností vodiča motorového vozidla inšpektor práce je oprávnený uložiť blokovú pokutu do výšky 5 000 Sk. Pri určovaní výšky pokuty do 10 000 Sk resp. do 20 000 Sk budú inšpektoráty práce prihliadať na mieru ohrozenia bezpečnosti vodiča, cestujúcich, bezpečnosti dopravy, vedomé zasahovanie a manipuláciu so záznamovým zariadením, zničenia záznamových listov alebo údajov zaznamenaných na záznamovom liste. Prekročenie povolenej rýchlosti jazdy motorového vozidla kategórie N3 a M3 zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list je priestupkom podľa zákona o priestupkoch. Za nedodržanie povolenej rýchlosti uvedených kategórií motorových vozidiel zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list sú orgány Policajného zboru oprávnení uložiť pokutu a prejednávať priestupky podľa zákona o priestupkoch. Orgány Policajného zboru sú oprávnené uložiť …

§ 13 §
Ustanovenie odseku 1 vymedzuje pôsobnosť prvej hlavy tretej časti len na vodiča motorového vozidla, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa podnikajúceho v cestnej doprave podľa zákona o cestnej doprave alebo živnostenského zákona. V súlade so smernicou Rady č. 2002/15/ES odsek 2 spoločných ustanovení rozširuje platnosť prvej, druhej a štvrtej hlavy druhej časti tohto zákona na vodiča motorového vozidla, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa podnikajúceho v cestnej doprave podľa zákona o cestnej doprave alebo živnostenského zákona.

§ 14 §
Tento paragraf vymedzuje čas, ktorý sa započítava do pracovného času vodiča motorového vozidla. Do pracovného času vodiča motorového vozidla sa započítava aj čas v priebehu ktorého je vodič motorového vozidla k dispozícii zamestnávateľovi na svojom pracovisku a je pripravený prevziať prácu spojenú s dopravnou činnosťou, najmä počas čakania na nakladanie alebo vykladanie, ak predvídateľná doba trvania čakania nie je známa vopred, to značí buď pred odchodom na určené miesto výkonu práce alebo pred skutočným začiatkom príslušnej doby. Zavádza priemerný týždenný pracovný čas pre vodičov motorových vozidiel, ktorí sú zamestnancami dopravných spoločností v zmysle smernice Rady 2002/15/ES a odchylne od Zákonníka práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas. Ďalej rieši pracovný čas najmä s ohľadom na definovanie jeho obsahu a stanovenie maximálneho pracovného času v rôznych časových obdobiach. Na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú zamestnancami fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorí vykonávajú cestnú dopravu v súvislosti so svojím podnikaním (napr. obchodné spoločnosti, stavebné spoločnosti) sa nevzťahuje tento paragraf návrhu zákona ale ustanovenia …

§ 15 §
Prestávka na odpočinok a jedenie pre vodiča motorového vozidla je 30 minút, prípadne 45 minút v závislosti od dĺžky pracovnej zmeny.

§ 16 §
Tento paragraf stanovuje týždenný pracovný čas a čas vedenia vozidla zamestnancov v mestskej hromadnej doprave a vodičov autobusu v prímestskej autobusovej doprave, kde dĺžka autobusovej linky nepresahuje 50 km s určitými odlišnosťami z dôvodu zabezpečovania plynulosti prímestskej a mestskej hromadnej dopravy osôb.

§ 17 §
Vzhľadom na súčasnú prax a v súlade s nariadením Rady 3820/85 upravuje odsek 1 bezpečnostnú prestávku uvedených vodičov inak ako je upravená u vodičov motorových vozidiel podľa druhej časti zákona. Prestávka na odpočinok a jedenie je rovnaká ako v § 15. Zamestnávateľ predĺži vodičovi prestávku v práci o čas posúvania vozidla na konečných zastávkach.

§ 18 a 19 §
Odpočinok je definovaný v zmysle rešpektovania špecifík tohto druhu dopravy s ohľadom na súčasnú prax a požiadavky bezpečnosti dopravy.

§ 20 §
Špeciálna úprava pracovného času zamestnancov na pozemných komunikáciách vychádza z nutnosti vytvoriť podmienky na zvýšenie bezpečnosti cestnej dopravy v zimnom období alebo pri odstraňovaní následkov poveternostných situácií alebo mimoriadnych situácii. Podľa tohto ustanovenia týždenný pracovný čas zamestnanca na pozemných komunikáciách môže byť vo vyššie uvedenom období v jednotlivých týždňoch najviac 60 hodín. Priemerný týždenný pracovný čas pritom počas roka nepresiahne ustanovený týždenný pracovný čas podľa Zákonníka práce. Pokiaľ je zamestnanec na pozemných komunikáciách aj vodičom motorového vozidla alebo obsluhuje pracovný stroj na zabezpečenie zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií, vzťahujú sa na neho primerane niektoré ustanovenia o pracovnom čase vodiča a čase vedenia vozidla podľa prvej hlavy a druhej hlavy tretej časti zákona. Ustanovenie odseku 3 umožňuje zamestnávateľovi nariadiť zamestnancovi na pozemných komunikáciách nástup na zmenu najneskôr pred skončením predchádzajúcej zmeny.

§ 21 a 22 §
Odpočinok je definovaný v zmysle rešpektovania potrieb praxe s ohľadom na potreby zabezpečenia zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií pri zabezpečení primeraného odpočinku zamestnanca. Skrátenie nepretržitého denného odpočinku je možné len za podmienok vymedzených v odseku 2 a 3.

§ 23 §
S ohľadom na špecifickú povahu práce na dráhe paragraf určuje pre týchto zamestnancov dĺžku pracovného času a umožňuje jeho predĺženie o čas režijnej cesty, ak sa táto vykonáva na konci pracovného času. Režijné cesty zamestnancov v doprave vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh v súlade s § 220 Zákonníka práce sú súčasťou ostatných výkonov a nemožno ich zamieňať s cestou z miesta bydliska na pracovisko a z pracoviska do miesta bydliska. Kogentné ustanovenie paragrafu 90 ods. 7 Zákonníka práce zakladajúce povinnosť zamestnávateľa oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred sa pre zamestnancov pracujúcich „letmo“ nahrádza podmienkou dohody so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom.

§ 24 §
Dĺžka nepretržitého denného odpočinku môže byť po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom skrátená na 6, resp. 3 hodiny. Navrhovaná úprava neprinesie zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov, nakoľko v odseku 2 stanovuje isté limity, aby nemohlo byť toto ustanovenie aplikované ako pravidlo.

§ 25 §
Navrhované znenie paragrafu umožňuje čerpanie nepretržitého odpočinku v týždni v hodinách v súlade s požiadavkami praxe (grafikon vlakovej dopravy). Ak z prevádzkových dôvodov nie je možné rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec na dráhe mal odpočinok v týždni najmenej 48 hodín po sebe nasledujúcich, môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom nepretržitý odpočinok v týždni skrátiť až na 24 hodín, ktorý musí nadväzovať na nepretržitý denný odpočinok v trvaní osem hodín.

§ 26 §
Čerpanie dovolenky sa navrhuje v kalendárnych dňoch, ako je to dlhoročne zaužívané v praxi, nakoľko počet pracovných dní je u zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na dráhe rôzny.

§ 27 §
V paragrafe zákon upravuje celkový čas letu člena posádky na 900 hodín ročne, čím zohľadňuje špecifiká a náročnosť tejto činnosti s ohľadom na zaistenie bezpečnosti letovej prevádzky. Rozvrhnutie času letu a pracovného času člena posádky lietadla tak, ako to ustanovujú odseky 1 a 3 sú v súlade s Dodatkom 6 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, ku ktorému pristúpila Slovenská republika 15. 3. 1993 a Dohodou o vývoji, prijatí a zavedení jednotných leteckých predpisov z 11. 9. 1990, ktorej plnenie je súčasťou aproximácie slovenských národných leteckých predpisov s predpismi EÚ. Ustanovenie odseku 2 upresňuje rozsah času letu. Ustanovenie odseku 4 oprávňuje veliteľa lietadla dĺžku času letu posádky a pracovný čas predĺžiť v dôsledku okolností, akými môžu byť nepriaznivé poveternostné podmienky alebo prevádzkovo-technické prekážky v cieľovom letisku, resp. nutnosť použitia náhradného letiska z týchto alebo iných dôvodov. Tento spôsob predlžovania letu nesmie byť podľa odseku 5 predmetom plánovania pred letom. Obmedzenia počtu letov podľa odseku 6 sa nevzťahujú na posádku vrtuľníkovej …

§ 28 §
Ustanovenie na zaistenie bezpečnosti letu a ochrany zdravia leteckej posádky pri výkone leteckých prác zavádza povinnosť poskytnúť bezpečnostnú prestávku po uplynutí každých troch hodín letu v trvaní najmenej 20 minút a u riadiacich letovej prevádzky poskytnutie bezpečnostnej prestávky po najmenej dvoch hodinách výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce v rozsahu najmenej 30 minút. Vzhľadom na rozdielnu úroveň intenzity práce riadiacich letovej prevádzky na jednotlivých pracoviskách okruh pracovísk, podmienky a obdobie výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce (prerušenie práce bezpečnostnou prestávkou) určuje letecký úrad na návrh zamestnávateľa. Pôsobnosť v oblasti bezpečnosti vyplýva leteckému úradu z § 48 ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. Vyššie zaťaženie riadiacich letovej prevádzky je zaznamenávané na Oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb Bratislava, nižšie zaťaženie je zaznamenávané na jednotlivých stanovištiach letových prevádzkových služieb.

§ 29 a 30 §
Paragrafy v súlade s medzinárodnými dohovormi o civilnom letectve ustanovujú základné pravidlá odpočinku posádky lietadiel tak, aby bola eliminovaná pracovná záťaž a aby sa predchádzalo kumulovanej únave. Na rozdiel od Zákonníka práce nepretržitý odpočinok je stanovený aj na obdobie dlhšie ako týždeň. V nadväznosti na § 20 ods. 8 skrátenie doby odpočinku zamestnanca na letisku pri nepriaznivých poveternostných situáciách alebo mimoriadnych situácii až na šesť hodín sa umožňuje najviac trikrát v priebehu týždňa za podmienok, že ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok v nasledujúcom týždni bude predĺžený o čas skrátenia odpočinku. Zákon vymedzuje podmienky pri vzniku ktorých je odôvodnené predĺžiť pracovný čas a skrátiť nepretržitý denný odpočinok zamestnanca na letisku.

§ 31 §
Ustanovenie rieši rozvrhnutie pracovného času členov posádok plavidiel. Dĺžka zmeny v rozsahu max. 14 hodín je základným režimom všetkých prevádzkovateľov vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe. Z hľadiska zosúladenia prevádzky vodnej dopravy na Dunaji a z hľadiska konkurencieschopnosti slovenských podnikov vodnej dopravy je potrebné túto dĺžku zmeny zachovať. Odsek 2 oprávňuje vodcu plavidla predĺžiť pracovný čas člena posádky plavidla v dôsledku okolností, akými môžu byť napr. nepriaznivé plavebné podmienky (nízka alebo vysoká hladina vody) alebo nepredvídateľná prevádzkovo-technická situácia. Prácu lodnej posádky je potrebné organizovať vo väzbe na rozličné okolnosti (poveternostné, plavebné a pod.) a nie je možné v súlade so Zákonníkom práce oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred, preto sa v odseku 3 pre zamestnancov pracujúcich „letmo“ podmienky rozvrhnutia pracovného času dohodnú so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom. V odseku 4 je potrebné pre zamestnanca v prístave špeciálne upraviť pracovný čas pri odstraňovaní následkov poveternostných situácií alebo mimoriadnych situácii z dôvodu bezpečnosti a zabránenia vzniku škôd.

§ 32 a 33 §
Rozvrhnutie pracovného času členov posádok plavidiel na ktoré sa vzťahuje návrh, je v nadväznosti na § 31 ods. 3 limitované odpočinkom v trvaní aspoň 77 hodín v priebehu týždňa, s možnosťou predĺženia podľa podmienok dohodnutých so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, napr. podľa rozvrhnutia zmien na dlhšie časové obdobie (do 12 mesiacov) alebo denným odpočinkom a nepretržitým odpočinkom nasledujúcim po uplynutí najviac 9. po sebe nasledujúcich týždňov výkonu práce, kedy má člen posádky plavidla nárok na odpočinok v trvaní aspoň 35 hodín za každý odpracovaný týždeň. Táto možnosť vyplýva z rozdielneho režimu plavby na hornom a dolnom toku Dunaja. V nadväznosti na odsek 2 skrátenie doby odpočinku zamestnanca v prístave pri nepriaznivých poveternostných situáciách alebo mimoriadnych situáciách až na šesť hodín sa umožňuje najviac dvakrát v priebehu týždňa za podmienok, že ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok v nasledujúcom týždni bude predĺžený o čas skrátenia odpočinku. Zákon vymedzuje podmienky pri vzniku ktorých je odôvodnené predĺžiť …

§ 34 §
Tento paragraf ustanovuje priemernú dĺžku pracovného času zamestnancov v doprave pracujúcich v noci v rozsahu 10 hodín v priebehu 24 hodín, v období najviac šesť mesiacov po sebe nasledujúcich a spôsob výpočtu.

§ 35 §
Vzhľadom na špecifickú povahu činností v doprave, ktoré sú charakteristické tým, že sa musia vykonať s ohľadom na plynulosť dopravy (dodržiavanie grafikonu a cestovných poriadkov) ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadiť pracovnú pohotovosť mimo rámca pracovnej zmeny zamestnancom v doprave v rozsahu najviac 300 hodín v kalendárnom roku. Pri dodržaní uvedeného predpokladu možno zamestnancom na pozemných komunikáciách a členom posádky plavidiel nariadiť najviac 400 hodín pracovnej pohotovosti v kalendárnom roku aj s ohľadom na zabezpečenie zjazdnosti diaľnic, zjazdnosti alebo schodnosti ciest alebo miestnych komunikácií v zimnom období alebo pri nepriaznivej poveternostnej situácii alebo mimoriadnej situácii a na zabezpečenie plavidla pri státí na vodných cestách a prístavoch (napríklad vysoký a nízky vodný stav, znížená viditeľnosť, nočné státie, státie pred plavebnými komorami, čakanie na nakládku a vykládku). Obsahová náplň činností zamestnancov závodného hasičského útvaru je úplne porovnateľná s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru. Z uvedených dôvodov je pracovná pohotovosť zamestnancov závodného hasičského útvaru upravená rovnako ako u …

§ 36 §
Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny je špeciálny druh pohotovosti pre zamestnanca v doprave vychádzajúca zo smernice Rady 2002/15/ES a smernice Rady 2000/79/ES z 27. 11. 2000 týkajúcej sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA), ktorá má odlišný charakter od pracovnej pohotovosti podľa § 96 Zákonníka práce a je súčasťou pracovnej zmeny. Ustanovenie odseku 3 zakotvuje podmienku, že predvídateľná doba trvania musí byť zamestnancovi v doprave známa vopred, inak nejde o pracovnú pohotovosť v rámci pracovnej zmeny, ale o pracovný čas. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny pre zamestnanca v doprave po viacerých rokovaniach so zamestnávateľskými a odborovými zväzmi v doprave predkladáme prijatý kompromisný návrh na náhradu najmenej vo výške hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 …

§ 37 §
Ustanovenie deklaruje subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce vo vzťahu k predloženému návrhu zákona. Špecifická povaha činností v doprave neumožňuje poskytnúť v niektorých prípadoch zamestnancovi čas na oddych a jedlo mimo pracoviska (miesta výkonu pracovnej činnosti), nakoľko je nevyhnutné dohliadať na prácu alebo prevádzku aj počas prestávky v práci. Z týchto dôvodov zamestnávateľ poskytne prestávku v práci na pracovisku a táto je súčasťou pracovného času. Vzhľadom na špecifiká dopravy v odseku 3 sa umožňuje zamestnávateľovi pracovný čas tej istej zmeny rozdeliť na dve alebo tri časti po splnení stanovených podmienok. Ďalej špecifikuje povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov v doprave o príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, vnútorných predpisoch, ktoré majú vplyv na pracovný čas a dobu odpočinku. Odsek 5 definuje transpozíciu smerníc európskeho spoločenstva do zákona.

§ 38 §
Zrušuje sa Úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky z 29. marca 1976 číslo SD-349/76-3 o určovaní pracovného času niektorých pracovníkov cestnej a mestskej dopravy a jej doplnok č. SD-4349/78-4 zo 6. septembra 1978.

čl. II
Vzhľadom na aproximáciu smernice rady 88/599/EHS v oblasti určenia a kontroly dodržiavania bezpečnostnej prestávky a povolenej rýchlosti jazdy motorového vozidla kategórie N3 a M3 zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list navrhuje sa doplniť a meniť zákon o premávke na pozemných komunikáciách o poznámky pod čiarou k ustanoveniam o rýchlosti jazdy a oprávneniam policajta kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok ustanovených zákonom o pracovnom čase a dobe odpočinku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z poznámky pod čiarou k odkazu 20 navrhuje sa vypustiť vyhlášku Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel z dôvodu nesúladu s Nariadením rady (EHS) č. 3820/85.

čl. III
Zákon o inšpekcii práce sa mení a dopĺňa z dôvodu rozšírenia - oblasti spolupráce Národného inšpektorátu práce s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru nad dodržiavaním času vedenia motorového vozidla, doby odpočinku, bezpečnostnej prestávky a o poskytovanie požadovaných informácií, - pôsobnosti inšpektorov práce a inšpektorátov práce o podanie návrhu a o uloženie zákazu činnosti, o uloženie pokuty fyzickým osobám a o zakázanie používania motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise.

čl. IV
Účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2004, okrem § 10 ods. 1 až 3 a bodu 1 článku III, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Bratislava 8. októbra 2003 Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Pavol Prokopovič v. r. minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Príloha k Dôvodovej správe Kvantifikácia výdavkov na zabezpečenie inšpekcie práce a cestných kontrol vodičov motorových vozidiel Na základe odhadu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, kontroly podľa druhej časti zákona na pozemných komunikáciách sa budú vykonávať u vodičov cca 5 000 autobusov ( z celkového počtu cca. 12 tis.) a 13 500 nákladných automobilov (z celkového počtu cca. 163 tis.), ktoré sa používajú v rámci podnikania v cestnej doprave. Okrem nich používa cestnú sieť v Slovenskej republike každý pracovný deň cca 13 700 zahraničných nákladných motorových vozidiel alebo autobusov (prameň Štatistický úrad SR a MDPT SR). Na základe Smernice Rady 88/599/EHS z 23. novembra …