Zákon č. 212/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚGKK SR“) ako iniciatívny materiál.
Dôvody, na základe ktorých ÚGKK SR pristúpil k vypracovaniu návrhu zákona, vychádzajú jednak z úloh uložených ÚGKK SR uznesením vlády SR č. 425 z 29. júna 2011 k analýze a návrhu možností urýchlenia procesu registrácie majetku vykonanej na základe uznesenia vlády SR č. 160 z 2. marca 2011 k správe o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšovanie, na základe prílohy č. 1 Návrh politiky vlády Slovenskej republiky na zlepšenie podnikateľského prostredia v SR, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 486 zo dňa 6. júla 2011, uznesením vlády SR č. 153 zo dňa 3. apríla 2013 k Správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie, ako aj úlohy uložené ÚGKK SR Úradom na ochranu osobných údajov SR. Zároveň vláda SR na svojom rokovaní dňa 30. júna 2016 vzala na vedomie materiál „Informácia o odstraňovaní duplicitného vlastníctva evidovaného v katastri nehnuteľností v Slovenskej republike“. V súlade s týmto materiálom sú navrhované legislatívne úpravy smerujúce k odstráneniu duplicít.
Predkladaný návrh novely katastrálneho zákona predstavuje základné a nevyhnutné kroky súvisiace s realizáciou projektu „Operačný program informatizácia spoločnosti – Elektronické služby katastra nehnuteľností“ a zohľadňuje aktuálne procesy v oblasti elektronizácie katastra nehnuteľností. Cieľom projektu je vybudovanie centrálneho informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý vytvorí plnohodnotné poskytovanie elektronických služieb katastra pre verejnosť, pre orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj poskytovanie informácií prostredníctvom elektronických služieb na informatívne, ale aj právne účely.
Nová právna úprava taktiež reaguje na požiadavku zrýchlenia a skvalitnenia registrácie nehnuteľností a zároveň vytvára legislatívne podmienky na zlepšenie fungovania katastra nehnuteľností, zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe. Navrhovaná právna úprava taktiež reaguje na pokrok v oblasti informačných technológií v súvislosti s verejnosťou katastrálneho operátu a poskytovaním údajov z katastra nehnuteľností, a to aj s prihliadnutím na ochranu osobných údajov. Zároveň sa rozširuje okruh prípadov, kedy bude môcť okresný úrad opraviť chyby v katastrálnom operáte.
V nadväznosti na vyššie uvedené legislatívne zmeny je potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, ako aj zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje od 1. septembra 2018.
Vplyvy predkladaného zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh novely katastrálneho zákona nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy.
Návrh novely katastrálneho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 06.04.2017 Ukončenie: 20.04.2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
máj 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
marec 2018
Definovanie problému
Pripravovaný návrh zákona predstavuje základné a nevyhnutné kroky súvisiace s realizáciou projektu „Operačný program informatizácia spoločnosti – Elektronické služby katastra nehnuteľností“ a zohľadňuje aktuálne procesy v oblasti elektronizácie katastra nehnuteľností. Nová právna úprava taktiež reaguje na požiadavku zrýchlenia a skvalitnenia registrácie nehnuteľností a zároveň vytvára legislatívne podmienky na zlepšenie fungovania katastra nehnuteľností, zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe.
Cieľom projektu je vybudovanie centrálneho informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý vytvorí plnohodnotné poskytovanie elektronických služieb katastra pre verejnosť, pre orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj poskytovanie informácií prostredníctvom elektronických služieb na informatívne, ale aj právne účely.
V nadväznosti na uvedené legislatívne zmeny je potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, ako aj zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Pripravovaný návrh zákona precizuje dotknuté doterajšie ustanovenia katastrálneho zákona, pričom ich zosúlaďuje s právnou úpravou zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Ciele a výsledný stav
Dôvody, na základe ktorých Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len ÚGKK SR“) pristúpil k vypracovaniu návrhu zákona, vychádzajú jednak z úloh uložených ÚGKK SR uznesením vlády SR č. 425 z 29. júna 2011 k analýze a návrhu možností urýchlenia procesu registrácie majetku vykonanej na základe uznesenia vlády SR č. 160 z 2. marca 2011 k správe o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšovanie, na základe prílohy č. 1 Návrh politiky vlády Slovenskej republiky na zlepšenie podnikateľského prostredia v SR, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 486 zo dňa 6. júla 2011, uznesením vlády SR č. 153 zo dňa 3. apríla 2013 k Správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie, ako aj úlohy uložené ÚGKK SR Úradom na ochranu osobných údajov. Zároveň vláda SR na svojom rokovaní dňa 30. júna 2016 vzala na vedomie materiál „Informácia o odstraňovaní duplicitného vlastníctva evidovaného v katastri nehnuteľností v Slovenskej republike“. V súlade s týmto materiálom sú navrhované legislatívne úpravy smerujúce k odstráneniu duplicít.
Dotknuté subjekty
Podnikateľské subjekty z oblasti geodézie, kartografie a katastra – osoby, vykonávajúce geodetické a kartografické činnosti, ako aj podnikateľské subjekty v oblasti realitnej činnosti, bankový sektor, zainteresovaná verejnosť.
Alternatívne riešenia
Neboli identifikované alternatívy k predloženým riešeniam, ktoré by naplnili cieľ.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Transpozícia práva EÚ
Návrh zákona nezahŕňa transpozíciu práva EÚ. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
V súlade s II. časťou (Obsahové požiadavky doložky) Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov bod 9 (Vplyvy navrhovaného materiálu) Ak predkladaný materiál nemá žiadny z vybraných vplyvov alebo je vplyv marginálny (zanedbateľný), predkladateľ označí krížikom žiadny vplyv. Zároveň v časti poznámky môže predkladateľ vysvetliť, prečo materiál nemá vplyv alebo má iba marginálny vybraný vplyv.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy predkladateľ uvádza nasledovné:
K poskytovaniu údajov z katastra nehnuteľností z dôvodu centralizácie údajov katastra nedochádza k žiadnemu vplyvu na rozpočet verejnej správy. Údaje v rezorte geodézie, kartografie a katastra doposiaľ, aj po prijatí predkladanej novely katastrálneho zákona, poskytujú právnické osoby zriadené predkladateľom. Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ) ako rozpočtová organizácia poskytuje údaje subjektom, ktoré sú oslobodené od poplatkov (bezodplatne) v súlade s § 3 ods. 4 písm. e) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výskumný ústav geodézie a kartografie (VÚGK) poskytuje údaje za odplatu, avšak je to príspevková organizácia, ktorej príjem je zdaňovaný daňou z príjmu právnických osôb. Príjem VÚGK nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Poskytovanie údajov z katastra nehnuteľností katastrálnymi odbormi okresných úradov ako preddavkových organizácií Ministerstva vnútra SR bude naďalej v doterajšom rozsahu.
K vydávaniu preukazov geodeta, vedeniu centrálneho registra geodetov a vypusteniu položky 11a sadzobníka správnych poplatkov zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov predkladateľ poznamenáva, že ide predovšetkým o zjednotenie doteraz vydávaných preukazov na úrovni jednotlivých krajov a ústredného orgánu štátnej správy, čo v praxi spôsobovalo neprehľadnosť v kompetencii a o územnej platnosti týchto preukazov. Zavedenie jedného preukazu „Preukazu geodeta“ oprávňuje jeho držiteľa na vstup a vjazd na cudzie nehnuteľnosti, na získanie údajov z operátu katastra nehnuteľností a tento preukaz bude platiť na celom území SR. Na základe uvedeného Centrálny register geodetov a údaje z neho budú slúžiť na prideľovanie prístupov k získaniu údajov v elektronickej podobe pre osoby spôsobilé vykonávať geodetické a kartografické činnosti. Vstup a vjazd na cudzie nehnuteľnosti je z hľadiska ochrany vlastníckych práv citlivou záležitosťou a ten kto taký preukaz vydá, musí mať potrebné informácie o účele a o dôvodoch vstupu na cudziu nehnuteľnosť. Takto získa ÚGKK SR prehľad a informácie o osobách, ktorým tento preukaz vydal. Vydávaním preukazu geodeta sa vo veľkej miere zníži administratívna záťaž podnikateľskej verejnosti v oblasti geodézie, kartografie a katastra. K vplyvu na rozpočet verejnej správy z dôvodu vypustenia Položky 11a sadzobníka k zákonu č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bola vypracovaná kvantifikácia z údajov získaných odborným odhadom. Z kvantifikácie odborným odhadom vyplýva, že v roku 2016 na vstup a vjazd na cudzie nehnuteľnosti bolo vydaných cca 348 preukazov. Poznamenávame, že celková hodnota spoplatnených úkonov sa každoročne mení v závislosti od lehoty platnosti doterajších preukazov. Rok 2016 patril k tým, kedy došlo k najväčšej obmene preukazov. Pre nový preukaz geodeta, ktorého platnosť je 5 rokov, sa budú vzťahovať sadzby uvedené v Položke 6 k zákonu č. 145/1995 Z. z., ktorá doteraz bola použitá na vydanie preukazov na vstup do štátnej dokumentácie. V roku 2016 bolo vydaných cca 526 preukazov na vstup do štátnej dokumentácie. Z pohľadu návrhu riešenia novely katastrálneho zákona nie je možné vyhodnotiť dopad na verejné financie. V nasledujúcich rokoch, vzhľadom na dobu platnosti preukazov, ich obmena bude minimálna, čím rozpočet verejnej správy môže byť ovplyvnený len v minimálnom rozsahu. Hlavným prínosom vydávania nového „Preukazu geodeta“ bude zníženie administratívnej záťaže na malých a stredných podnikateľov. Zavedenie „Preukazu geodeta“ oprávňuje jeho držiteľa na vstup a vjazd na cudzie nehnuteľností, na získanie údajov z operátu katastra nehnuteľností a bude platiť na celom území SR. Na základe uvedeného bude vedený Centrálny register geodetov a údaje z neho budú slúžiť na prideľovanie prístupov k získaniu údajov aj v elektronickej podobe pre osoby spôsobilé vykonávať geodetické a kartografické činnosti. Pokiaľ ide o vedenie „centrálneho registra geodetov“ predkladateľ uvádza, že tento register vedie už aj v súčasnej dobe bez toho, aby táto kompetencia bola upravená v zákone.
V tejto súvislosti predkladateľ uvádza, že vplyv na rozpočet verejnej správy bude iba marginálny (zanedbateľný).
Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci limitov rozpočtu kapitoly ÚGKK SR.
Predkladaný návrh zákona precizuje doterajšie ustanovenia zákona, pričom ich zosúlaďuje s právnou úpravou zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. V prípade úpravy náležitostí návrhu na začatie katastrálneho konania návrh zákona vychádza z § 24 zákona o e-Governmente, podľa ktorého je ústredný orgán štátnej správy na účely konaní v oblastiach, v ktorých vykonáva ústrednú štátnu správu a v ktorých sa vykonáva verejná moc elektronicky, povinný vytvoriť elektronické formuláre pre elektronické podania. Následne uvádzame, že obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim. Nakoľko predkladaný návrh zákona reaguje na požiadavky informatizácie spoločnosti, vychádza zo všeobecného zákona o e-Governmente a podmienky elektronického výkonu katastrálneho konania dáva do súladu s týmto právnym predpisom, návrh zákona nepredpokladá žiaden, resp. predpokladá len marginálny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Úprava kompetencií ÚGKK SR nemá vplyv na ich rozšírenie. Ide len o výpočet a konkretizáciu existujúcich právomocí, ktoré ÚGKK SR vykonáva aj v súčasnej dobe.
Kontakt na spracovateľa
Mgr. Ľubomíra Šoltysová, legislatívno-právny odbor, [email protected] Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., legislatívno-právny odbor, [email protected]
Zdroje
Analýza vplyvov vychádza aj z konzultácií s odbornou verejnosťou.
Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila k návrhu zákona súhlasné stanovisko s návrhom na jeho dopracovanie.
Komisia navrhla nasledovné zmeny a odporúčania:
„Komisia navrhuje vyznačiť pozitívne a negatívne vplyvy na služby verejnej správy na občana a negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
Pozitívne vplyvy na služby verejnej správy na občana sú najmä v rozšírení možnosti opravy chyby v katastrálnom operáte, v skracovanie lehôt, jednoznačná úprava pravidiel na poskytovanie údajov z katastra nehnuteľností, poskytovanie výpisu z listu vlastníctva a ďalšie údaje aj prostredníctvom integrovaného obslužného miesta, zníženie priamych finančných nákladov (bezodplatné konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte). Negatívne vplyvy na služby verejnej správy na občana spočívajú najmä vo zvýšenej administratívnej záťaže pre občana - napr. § 24, § 46 ods. 9
Negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe sa, podľa názoru Komisie, prejavujú v nových povinnostiach pre orgány verejnej moci (Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, okresné úrady – napr. § 6 ods. 2, § 12, § 59 ods. 2)
Komisia odporúča zvážiť aj vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vyznačiť ich v doložke vybraných vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana podľa metodického postupu pre analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana.
Komisia upozorňuje na skutočnosť, že doložka má vyznačené žiadne vplyvy na informatizáciu. V súvislosti s tým, že pripravovaný návrh zákona súvisí s realizáciou projektu „Operačný program informatizácia spoločnosti – Elektronické služby katastra nehnuteľností“ a zohľadňuje aktuálne procesy v oblasti elektronizácie katastra nehnuteľností, Komisia odporúča vyznačiť tiež vplyv na informatizáciu a dopracovať analýzu.“.
Predkladateľ návrhu zákona v súlade s odporúčaním Komisie vyznačil pozitívne vplyvy na služby verejnej správy na občana a zároveň vypracoval analýzu vplyvov na služby verejnej správy na občana podľa metodického postupu pre analýzu vplyvov na služby verejnej správy na občana.
Pokiaľ ide o odporúčanie vyznačiť negatívne vplyvy, predkladateľ zastáva názor, že predložený návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana ani negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladaný návrh zákona precizuje doterajšie ustanovenia zákona, pričom ich zosúlaďuje s právnou úpravou zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. V prípade úpravy náležitostí návrhu na začatie katastrálneho konania návrh zákona vychádza z § 24 zákona o e-Governmente, podľa ktorého je ústredný orgán štátnej správy na účely konaní v oblastiach, v ktorých vykonáva ústrednú štátnu správu a v ktorých sa vykonáva verejná moc elektronicky, povinný vytvoriť elektronické formuláre pre elektronické podania. Následne uvádzame, že obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim. Nakoľko predkladaný návrh zákona reaguje na požiadavky informatizácie spoločnosti, vychádza zo všeobecného zákona o e-Governmente a podmienky elektronického výkonu katastrálneho konania dáva do súladu s týmto právnym predpisom, návrh zákona nepredpokladá žiaden, resp. predpokladá len marginálny vplyv na informatizáciu spoločnosti. V nadväznosti na uvedené predkladateľ uvádza, že prípadný negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana by mal byť zohľadnený v doložke vplyvov k zákonu o e-Governmente.
Pokiaľ ide o ďalšie negatívne vplyvy uvádzané v stanovisku Komisie, predkladateľ návrhu zákona uvádza, že pozitívne vplyvy na širokú verejnosť týchto navrhovaných zmien jednoznačne prevažujú nad ich negatívami.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.
Problematika návrhu právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskej únie
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti
Dôvodová správa – osobitná časť
Čl. I

Legislatívno-technická úprava. Precizuje sa nadpis pod § 2 v nadväznosti na § 12 ods. 1 písm. e).

bod 2
Vypustenie definície pojmov „rozostavaná stavba“, „rozostavaný byt“ a „rozostavaný nebytový priestor“ súvisí s novelizáciou § 46 katastrálneho zákona. Vzhľadom na precizovanie podmienok zápisu rozostavaných stavieb, rozostavaných bytov a rozostavených nebytových priestorov do katastra v navrhovanom znení § 46 katastrálneho zákona nie je potrebné osobitne definovať, čo sa rozumie „rozostavanou stavbou“, „rozostavaným bytom“ a „rozostavaným nebytovým priestorom“.

bod 3
V zákone bola vytvorená definícia pojmu „iná oprávnená osoba“. V doterajšom znení bol tento pojem uvedený iba ako legislatívna skratka, ktorá neobsahovala dostatočne výpočet osôb, ktoré boli v skutočnosti oprávnenými osobami. Pojem iná oprávnená osoba bol rozšírený o Slovenský pozemkový fond a Štátne lesy ako správcov majetku neznámych osôb po konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

bod 4
V nadväznosti na vypustenie úpravy obsiahnutej v § 6 ods. 1 písm. c) bod 5 zákona je potrebné upraviť znenie uvádzacej vety písmena c).

bod 5
Ide o duplicitné ustanovenie k § 6 písm. c) body 1 až 3. Všetky stavby uvedené v týchto bodoch sú nadzemnými stavbami.

bod 6
Vzhľadom na skutočnosť, že poznámka odkazovala na zrušené právne predpisy, bolo potrebné upraviť odkaz v poznámke pod čiarou. Legislatívno-technická úprava.

bod 7
Vzhľadom na precizovanie podmienok zápisu stavieb do katastra v navrhovanom znení § 46 katastrálneho zákona je potrebné vypustiť právnu úpravu, podľa ktorej sa v katastri spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby. Uvedenú zmenu si vyžiadala aplikačná prax vzhľadom na nejednotné zapisovanie týchto stavieb do katastra, nakoľko slovo „spravidla“ nedávalo jednoznačnú odpoveď, či tieto stavby zapisovať alebo nie. V nadväznosti na novú úpravu § 46 katastrálneho zákona sa do katastra budú zapisovať tie inžinierske a drobné stavby, ktoré budú mať obvodové múry a budú uzavreté strešnou konštrukciou.

bod 8
Podľa doterajšej právnej úpravy v prípade pochybností o tom, či ide o predmet evidovania v katastri bol príslušným na rozhodnutie okresný úrad, čo bol zdroj nejednotných rozhodnutí a stavu, že v jednom okrese sa určitá stavba evidovala a v niektorom nie. Z tohto dôvodu v pochybnostiach o tom, či ide o predmet evidovania v katastri bude rozhodovať na centrálnej úrovni Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako ústredný orgán štátnej správy na úseku katastra, čo zabezpečí jednotnú evidenciu v celej republike. Na rozhodnutie úradu o tom, či ide o predmet evidovania v katastri alebo nie, sa nebude vzťahovať správny poriadok. Návrh na rozhodnutie o tom, či ide o predmet evidovania v katastri, bude oprávnený podať iba okresný úrad a teda pôjde o komunikáciu iba medzi úradom a okresným úradom. Ak sa vyskytne pochybnosť o tom, či určitá nehnuteľnosť je predmetom evidovania v katastri v rámci konania o návrhu na vklad, okresný úrad, katastrálny odbor konanie o …

bod 9
Nová právna úprava zavádza ako predmet evidencie katastra aj údaj o cene nehnuteľnosti. Podľa doterajšej právne úpravy sa v katastri evidovala iba cena poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Aplikačná prax, ale aj potreby Národnej banky Slovenska, Štatistického úradu Slovenskej republiky alebo Ministerstva financií Slovenskej republiky si vyžiadali evidenciu cien všetkých nehnuteľností, ktoré sa evidujú v katastri. Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, pričom predmetom evidovania v katastri sú podľa § 6 ods. 1 písm. d) aj byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory, z čoho jednoznačne vyplýva, že na účely katastra nehnuteľností je potrebné považovať za nehnuteľnosti aj byty a nebytové priestory. Pod pojmom cena nehnuteľnosti sa tak rozumie aj cena bytu a cena nebytového priestoru, resp. cena rozostavaného bytu a cena rozostavaného nebytového priestoru. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „právne vzťahy …

bod 10
Novelizačný bod súvisí s vymedzením pojmu „iná oprávnená osoba“ v § 3a.

bod 11
Legislatívno-technická úprava. V nadväznosti na vloženie novej poznámky pod čiarou k odkazu 1 bolo potrebné upraviť citáciu poznámky pod čiarou k odkazu 5b.

bod 12
Legislatívno-technická úprava. Nadpis obsahu tretej časti katastrálneho zákona nezodpovedal jeho obsahu, preto bolo potrebné nadpis tretej časti upraviť.

bod 13
Vzhľadom na novelizačný bod, podľa ktorého v pochybnostiach o tom, či ide o predmet evidovania v katastri bude príslušný rozhodovať Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, sa slová „Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky“ s legislatívnou skratkou „úrad“ použijú už v § 6 ods. 2 katastrálneho zákona, je potrebné novelizovať § 11 ods. 1 katastrálneho zákona.

bod 14
Ustanovujú sa kompetencie úradu. Základnou úlohou úradu ako ústredného orgánu štátnej správy je riadenie výkonu štátnej správy na úseku katastra, vypracovanie koncepcií rozvoja katastra, smerovania katastra, príprava všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku katastra, medzinárodná spolupráca. Ustanovenie upravuje pôsobnosť úradu vo vzťahu k podriadeným subjektom, ktorá zohľadňuje stav na základe zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kontrolná funkcia ústredného orgánu štátnej správy voči orgánom miestnej štátnej správy nebola v doterajšom katastrálnom zákone jednoznačne upravená. Do kompetencií úradu sa zavádza poskytovanie údajov z katastra z dôvodu zavedenia Centrálneho systému katastra, ktorý bude spravovaný úradom. Úrad ako ústredný orgán štátnej správy plní aj dozornú a kontrolnú funkciu štátu pri dodržiavaní právnych predpisov na úseku geodézie, kartografie a katastra. Zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie ustanovuje jednu z tém priestorových údajov „parcely katastra nehnuteľností“. Zabezpečenie zdrojovej evidencie pre túto tému je v kompetencii úradu. Ustanovenie uvádza kompetencie …

bod 15
Ide o precizáciu ustanovenia. Úrad prostredníctvom katastrálnej inšpekcie nekontroluje dodržiavanie technických noriem, ale kontroluje dodržiavanie technických predpisov, ktoré v rámci svojej pôsobnosti vydáva úrad.

bod 16
Miestnym orgánom štátnej správy vykonávajúcim štátnu správu aj na úseku katastra nehnuteľností sú okresné úrady. Okresný úrad vykonáva štátnu správu s územnou pôsobnosťou v rámci okresu. Základnou úlohou okresného úradu na úseku katastra nehnuteľností je vykonávať katastrálne konanie, teda zápisy práv a iných údajov do katastra, opravovať chyby v katastrálnom operáte, vykonávať obnovu katastrálneho operátu. Okresný úrad kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, úradne overuje geometrické plány. Okresný úrad aktualizuje údaje v katastrálnom operáte, obnovuje katastrálny operát a zabezpečuje ho pred poškodením, zničením, stratou a odcudzením. Okresný úrad naďalej poskytuje údaje z katastra, avšak v mene úradu, nakoľko nie je správcom informačného systému katastra, ktorým je úrad. Z dôvodu zabezpečenia ochrany doručených listín a spisového materiálu pre potreby orgánov štátnej správy na úseku katastra overuje kópie alebo rovnopisy verejných a iných listín ako aj kópie geometrických plánov. Jedná sa o prípady, kedy okresný úrad zasiela odvolaciemu orgánu spisový materiál na vybavenie alebo ak sa …

bod 17
Ak bol návrh na začatie katastrálneho konania podaný v elektronickej podobe, potom musia byť aj všetky prílohy predložené v elektronickej podobe, aby bolo možné uplatniť ustanovenie o znížení správneho poplatku. Správny orgán však bude povinný prijímať prílohy návrhu, resp. podania aj v listinnej podobe, napriek tomu, že samotný návrh na vklad bol podaný elektronicky – v takomto prípade však bude potrebné doplatiť správny poplatok do plnej výšky. Predmetný novelizačný bod nadväzuje na zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) a zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

bod 18
Upravujú sa náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania. Návrh musí obsahovať identifikačné údaje navrhovateľa. Pokiaľ ide o cudzinca bude potrebné uviesť iný identifikátor - môže to byť napríklad číslo pasu. Iným identifikátorom teda nemusí byť len ekvivalent rodného čísla. Pri vymedzení iného identifikátora vychádzal predkladateľ návrhu zákona z číselníka, ktorý vypracoval Štatistický úrad SR. Pokiaľ účastníci konania majú trvalý pobyt alebo sa zdržiavajú v zahraničí, je potrebné, aby návrh obsahoval aj adresu na doručovanie, ktorá musí byť na území Slovenskej republiky, a to z dôvodu zabezpečenia doručenia dôležitých písomností účastníkom konania. Ďalej sa v návrhu na začatie katastrálneho konania uvádza označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný. Medzi náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať sa dopĺňa označenie, čoho sa navrhovateľ domáha, ktoré v súčasnej právnej úprave absentovalo a spôsobovalo v praxi veľké problémy, nakoľko okresný úrad ani z obsahu návrhu nevedel posúdiť, čoho sa navrhovateľ domáha. V návrhu je taktiež potrebné uviesť aj číslo úradného overenia geometrického plánu a označenie príloh. …

bod 19
Legislatívno-technická zmena, ktorá reaguje na prijatie zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie upravuje oprávnenie zamestnancov okresných úradov, katastrálnych odbor, katastrálnych inšpektorov alebo členov komisie zriadenej na obnovu katastrálneho operátu vstupovať na cudzie nehnuteľnosti. Tieto osoby môžu vstupovať na cudzie nehnuteľnosti napríklad v prípade konania o oprave chyby, predmetom ktorého je chybná hranica pozemku a je potrebné jej priebeh preveriť v teréne alebo pri výkone štátneho dozoru katastrálnou inšpekciou Úradu, alebo pri miestnom prešetrovaní v teréne pri obnove katastrálneho operátu.

bod 20
Ustanovuje sa možnosť pred podaním návrhu na vklad vyplniť oznámenie k návrhu na vklad zverejnené na webovom sídle úradu. Oznámenie má iba informatívny charakter, nenahrádza návrh na vklad a nemá žiadne právne účinky. Účel tohto oznámenia spočíva v tom, že vyplnené údaje z oznámenia sa v prípade povolenia vkladu automaticky premietnu do informačného systému katastra nehnuteľností. Dôsledkom podania oznámenia o návrhu na vklad je zníženie správneho poplatku za návrhu na vklad. Oznámenie o návrhu na vklad môže byť bez ohľadu na to, či návrh na vklad bude podaný v papierovej alebo elektronickej podobe.

bod 21
Vzhľadom na zavedenie všeobecnej právnej úpravy návrhu na začatie katastrálneho konanie je potrebné vypustiť § 30 ods. 4 katastrálneho zákona.

bod 22
Vypúšťa sa právna úprava, podľa ktorej k návrhu na vklad je potrebné priložiť geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku. Podľa novej právnej úpravy sa bude v návrhu na vklad uvádzať číslo úradného overenia geometrický plánu. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, že geometrický plán sa bude prikladať k návrhu na vklad len v tých prípadoch, kedy geometrický plán, ktorý bol pokladom pre právny úkon, ktorým sa nakladá s nehnuteľnosťou, bol úradne overený pred nadobudnutím účinnosti tejto novely katastrálneho zákona. Pokiaľ bude geometrický plán overený po nadobudnutí účinnosti tejto novely katastrálneho zákona, bude postačovať, ak účastník konania v návrhu na vklad uvedie číslo úradného overenia geometrického plánu.

bod 23
Precizuje sa právna úprava príloh návrhu na vklad. Prílohy k návrhu na vklad uvedené v doterajšom znení § 30 ods. 5 katastrálneho zákona zostávajú zachované, pričom ustanovenie sa dopĺňa o čestné vyhlásenie, ktorým sa preukazuje splnenie podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka alebo čestné vyhlásenie, že sa podmienky na danú obchodnú spoločnosť nevzťahujú. Z § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že dané ustanovenie sa vzťahuje len na akciovú spoločnosť. To znamená, že okresný úrad, katastrálny odbor nebude vyžadovať doloženie takéhoto čestného vyhlásenia v prípade iných druhov obchodných spoločností. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že výpočet príloh návrhu na vklad je uvedený len príkladmo. Nie je možné taxatívne vymedziť všetky prílohy k návrhu na vklad, vzhľadom na rozsah a dynamiku vývoja právnej úpravy upravujúcej platnosť, resp. neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami. Vzhľadom na časté zmeny právnych predpisov upravujúcich nakladanie s nehnuteľnosťami by bolo nevyhnutné zakaždým novelizovať aj katastrálny zákon v časti upravujúcej prílohy k návrhu na vklad, …

bod 24
Zakotvuje sa povinnosť v návrhu na vklad označiť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, a podliehajú vkladu. Jedná sa o zosúladenie návrhu s predloženou zmluvou. V doterajšej právnej úprave takéto ustanovenie absentovalo, čo spôsobovalo nejasnosti a rôzny výklad, vo väčšine prípadov zbytočné prerušenie konania, ak napríklad návrh obsahoval len jeden právny úkon a obsahom predloženej zmluvy boli dva právne úkony. Podľa nového znenia vkladu podliehajú všetky právne úkony, ktoré sú uvedené v zmluve (t. j. všetky právne úkony uvedené na jednej listine, pokiaľ podliehajú vkladu, čiže ak ide o právne úkony, ktorými sa právo zriaďuje avšak vzniká až vkladom), a všetky nehnuteľnosti, ktoré sa týkajú právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluvná listina. Do budúcnosti nebude možné v návrhu na vklad vypustiť niektoré nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vklad. V praxi sa stávajú prípady, kedy v jednej listine je spísaná tak zmluva o …

bod 25 až 28
Precizuje sa právna úprava podmienok získania osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad. Dopĺňa sa ďalší predpoklad na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad, a to o podmienku vykonávania praxe na úseku katastra v trvaní minimálne tri mesiace. Katastrálny zákon doposiaľ výslovne neupravoval postup pre prípad neúspešného vykonania skúšky. Zavádza sa právna úprava, podľa ktorej je možné skúšku absolvovať najviac trikrát, to znamená prvýkrát riadny termín a dva opravné termíny. Po neúspešnom vykonaní skúšky sa môže uchádzač zúčastnil skúšky najskôr po uplynutí troch mesiacov. Zároveň bolo potrebné v zákone výslovne upraviť, že na odobratie oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad sa nevzťahuje správny poriadok, to znamená, že o odobratí oprávnenia sa nevydáva rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku a zároveň proti odobratiu nebude možné podať odvolanie v zmysle správneho poriadku – takáto právna úprava je motivovaná zámerom, aby osoba, ktorá závažným spôsobom porušuje právne predpisy pri rozhodovaní o návrhoch na vklad, nemohla oddialiť nastúpenie …

bod 29
Ustanovuje sa, že návrh na vykonanie záznamu možno podať aj prostredníctvom elektronického formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle.

bod 30
Demonštratívnym spôsobom sa uvádzajú niektoré prílohy, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Aj v prípade návrhu na vykonanie záznamu platí všeobecná úprava, podľa ktorej je potrebné k návrhu priložiť geometrický plán len vtedy, ak bol úradne overený do nadobudnutia účinnosti novely zákona – ak bol geometrický plán úradne overený po tomto dátume, stačí v návrhu na záznam uviesť číslo úradného overenia geometrického plánu. K žiadosti o zápis zákonného záložného práva bude postačovať žiadosť správcu bytového domu alebo žiadosť spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov o jeho zápis do katastra nehnuteľností bez uvedenia pohľadávky a bez doloženia listiny preukazujúcej existenciu pohľadávky. Okresný úrad bude oprávnený požadovať predloženie aj ďalších listín, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre vykonanie záznamu. Potreba predkladať tieto listiny vyplýva z osobitných právnych predpisov upravujúcich vznik, zmenu a zánik vecných práv k nehnuteľnostiam zo zákona alebo rozhodnutím príslušného orgánu a nie je možné ani účelné ich v katastrálnom zákone všetky vymenovať. V tejto …

bod 31
Znenie § 36a stanovuje postup orgánov katastra v záznamovom konaní pri listine nevychádzajúcej z údajov katastra nehnuteľností. Ak orgán katastra predloženie takejto listiny na zápis zistí, vyzve dotknuté osoby na uzavretie dohody alebo na podanie žaloby na súd na určenie práva k nehnuteľnosti. Z toho potom vyplýva, že rozhodnutie súdu o takejto žalobe by malo byť vždy spôsobilým podkladom pre vykonanie záznamu vecného práva u úspešného žalobcu, ktorý predtým nebol v katastri nehnuteľností zapísaný za vlastníka, resp. za osobu oprávnenú z vecného práva, prípadne pre zápis výlučného vlastníctva v prípade predchádzajúceho vyznačenia jeho duplicity. V tejto súvislosti však katastrálny zákon vôbec nerieši otázku vykonania, či nevykonania záznamu na podklade súdneho rozhodnutia o určení vlastníctva, či iného vecného práva v prípade ďalšej právnej zmeny, ak súdne rozhodnutie nie je pre osobu, ktorej sa táto zmena týka, záväzné. Navrhovaná právna úprava odstraňuje absenciu právnej úpravy vyššie uvedenej otázky. Stanovuje sa, za akých podmienok sa môže do katastra nehnuteľností vykonať zápis práva. Zároveň …

bod 32
Legislatívno-technická úprava. Zosúlaďuje sa okruh osôb, ktorých podpisy nemusia byť úradne osvedčené, a to tak pri návrhu vklad ako aj pri oprave chyby.

bod 33
Po nadobudnutí účinnosti novely zákona bude možné chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v zmluve po podaní návrhu na vklad odstrániť len formou dodatkov k zmluve. Táto právna úprava je motivovaná aj tou skutočnosťou, že v prípade zmluvy vyhotovenej v elektronickej podobe je možné vykonať v nej opravy len formou dodatku k nej. Novelizačný bod vyplýva z požiadavky Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorej korektnou formou opravovania nedostatkov je uzatvorenie dodatku k zmluve. Aplikačná prax ukázala, že inštitút „opravnej doložky“ sa často zneužíval, pričom nebolo vždy zrejmé, do akej miery a v akom rozsahu je možné odstrániť nedostatky v zmluve, resp. robiť zásahy do textu zmluvy. Predkladateľ návrhu zákona zastáva názor, že ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje nedostatky, tieto je možné odstrániť iba uzatvorením dodatku k príslušnej zmluve. Pokiaľ bude zmluva uzatvorená v elektronickej podobe, akékoľvek zmeny k nej je možné urobiť len formou uzatvorenia dodatku. Nemali by existovať rozdiely v možnosti, resp. forme odstránenia nedostatku …

bod 34
V zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) referenčným registrom je register, ktorý je uvedený v zozname referenčných údajov. Zoznam referenčných údajov obsahuje ako referenčné údaje také údaje objektu evidencie, ktoré sú vo vzťahu k subjektu evidencie jedinečné, a taký register ako referenčný, v ktorom je podľa osobitných predpisov k týmto údajom ustanovená domnienka správnosti. Na základe uvedeného bude potrebné údaje o totožnosti osoby, pokiaľ je preukázaná jej jednoznačnosť, evidovať v katastri podľa referenčného registra. Účelom právnej úpravy je predísť zbytočnému predlžovaniu katastrálneho konania, v prípade, že sú napríklad identifikačné údaje účastníkov konania, ktoré obsahuje zmluva v rozpore s identifikačnými údajmi evidovanými v katastri alebo v doložke o osvedčení pravosti podpisu.

bod 35
Precizuje sa lehota na vykonanie zápisu práva do katastra. Zároveň sa skracuje lehota, ak ide o výmaz záložného práva.

bod 36
V záujme zrýchlenia registrácie majetku sa zavádza skrátená lehota na vykonanie záznamu pre tie prípady, kedy bude návrh na vykonanie záznamu podaný prostredníctvom elektronického formulára.

bod 37
V prípade, ak hrozí, že okresný úrad v konaní o vklade alebo v konaní o zázname nedodrží lehotu podľa tohto zákona, môže predseda úradu na určený čas alebo v určených konaniach rozhodnúť o tom, že v konaní o vklade alebo v konaní o zázname bude konať zamestnanec iného okresného úradu vykonávajúci štátnu službu. Toto ustanovenie je inštitútom opatrenia proti nečinnosti okresného úradu a spĺňa aj preventívnu úlohu na zabránenie vzniku škôd v dôsledku nedodržania lehôt a zbytočných žalôb na náhradu škody proti štátu. Oprávnenie predsedu úradu rozhodnúť o tom, že na určený čas a v určených konaniach o návrhu na vklad alebo v určených konaniach o zázname bude konať iný okresný úrad, nebude mať vplyv na povinnosť okresného úradu rozhodnúť v týchto konaniach v zákonom ustanovenej lehote, čiže ak bude doručený návrh na vklad, okresný úrad bude povinný o tomto návrhu rozhodnúť do 30 dní, resp. do 20 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad alebo do 60 dní v …

bod 38
Upravujú sa niektoré podmienky na zápis práv k stavbám, bytom a nebytovým priestorom. Tieto stavby budú predmetom zápisu v katastri aj v štádiu ich rozostavanosti. Upravujú sa aj podmienky na výmaz stavby, ktorá zanikla. Uplatňuje sa vyvrátiteľná právna domnienka, na základe ktorej sa ako vlastník nehnuteľnosti alebo iná oprávnená osoba zapíše osoba, ktorá je uvedená v záznamovej listine, nakoľko skutočnosti uvedené v záznamovej listine sú považované za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Výnimkou však budú tie prípady, kedy sa inou záznamovou listinou preukáže, že vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou je iná osoba. V prípade, že osoba uvedená v týchto listinách nie je totožná s vlastníkom nehnuteľnosti, je potrebné preukázať vlastnícke právo k stavbe inou listinou. Aj v prípade zápisu stavieb, bytov a nebytových priestorov, resp. rozostavaných stavieb, rozostavaných bytov a rozostavaných nebytových priestorov platí všeobecná úprava, podľa ktorej je potrebné k žiadosti o zápis do katastra priložiť geometrický plán len vtedy, ak bol úradne overený do nadobudnutia účinnosti novely zákona – …

bod 39
Doplniť údaje katastra bude možné aj automatizovaným spôsobom na základe údajov z iných referenčných registrov (napr. register adries, register fyzických osôb, ...). Automatizované preberanie údajov zabezpečí súlad údajov v rámci rôznych referenčných registrov a odbúra zbytočnú byrokraciu. Pre občana tento spôsob doplnenia údajov bude napr. znamenať, že nebude musieť navštíviť osobne okresný úrad a žiadať o zmenu svojich identifikačných údajov.

bod 40
Ustanovenie definuje konanie o oprave chyby, a to tie chyby, ktoré vznikli vlastnou činnosťou okresného úradu alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb. Podkladom na vykonanie opravy chyby v katastri bude rozhodnutie o oprave chyby, protokol o oprave chyby alebo, ak pôjde o opravu výmery parcely registra „E“, chybnú výmeru možno opraviť aj zápisom geometrického plánu.

odseku 2
Špecifikujú sa prípady, na ktoré sa vzťahuje oprava chyby. Písm. a) Zakotvuje sa možnosť opraviť chybné údaje katastra, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra. Ide o skutočnosti, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a v doterajšej právnej úprave absentovali. Zároveň majú za cieľ zefektívniť činnosť okresných úradov na úseku katastra. Písm. b) Zavádza sa možnosť opraviť chybne zobrazené hranice pozemkov v katastrálnej mape a v mape určeného operátu. Zároveň sa definuje podmienka, kedy možno hranice pozemkov považovať za chybne zobrazené. Ide o stanovenie podmienky na dôsledné prešetrovanie vlastníckych hraníc v teréne. Toto ustanovenie reaguje na potreby aplikačnej praxe a umožňuje opraviť chybné zobrazenie hranice pozemku určené v minulosti napr. pri technicko – hospodárskom mapovaní, teda ide o chybu, ktorú spôsobil správny orgán. Konaním o oprave chybne zobrazenej hranice v katastrálnej mape sa neriešia prípady chybného vyznačenia hranice v teréne, ale len chybné evidovanie hranice v …

odseku 3
Ustanovuje sa, kedy musí byť pravosť podpisu osôb, ktorých sa oprava týka, úradne osvedčená.

odseku 4
Konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh alebo bez návrhu. Návrh môže podať ten, koho práva sú údajmi katastra dotknuté. V nadväznosti na konanie o prešetrovaní údajov katastra začne okresný úrad konanie bez návrhu z vlastného podnetu na základe výsledkov prešetrenia. Okresný úrad začne konanie aj na základe vlastných zistení v rámci svojej činnosti.

odseku 5
Ustanovuje sa, že na konanie o oprave chyby sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem taxatívne stanovených prípadov. Navrhované ustanovenie odseku 5 negatívne vymedzuje vzťah k správnemu poriadku, to znamená, ustanovuje sa taxatívny výpočet dôvodov, kedy sa správny poriadok na opravu chyby nevzťahuje. Ide o opravu údajov, ktoré nie sú zapísané v liste vlastníctva (napr. výmera pozemku, ktorý nie je zapísaný v liste vlastníctva), vybrané údaje, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva (opravou týchto údajov nedochádza k zmene vlastníckeho práva, ide o len opravu identifikačných údajov už zapísaného vlastníka), znenie poznámky, ak bolo zapísané v rozpore s predloženou verejnou listinou alebo inou listinou, výmeru a chybne zobrazenú hranicu parcely registra „E“ a chybne zobrazenú hranicu parcely registra „C“. V týchto prípadoch vyhotoví okresný úrad protokol.

odseku 6
Ustanovuje sa, že okresný úrad môže vykonať opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) aj v inom katastrálnom konaní na základe zápisu geometrického plánu.

odseku 7
Nakoľko sa na opravu chyby v prípadoch uvedených v odseku 5 nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, bolo potrebné ustanoviť, kto je účastníkom konania v týchto prípadoch.

odseku 8
Keďže sa na opravu chyby v prípadoch uvedených v odseku 5 nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v týchto prípadoch sa nevydáva rozhodnutie o oprave chyby, ale sa vyhotoví protokol o oprave chyby. Ak však pôjde o opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) na základe zápisu geometrického plánu, protokol o oprave chyby sa nevyhotovuje. Vymedzujú sa prípady, v ktorých je potrebným technickým podkladom na opravu autorizačne a úradne overený záznam podrobného merania zmien a elektronický podklad na aktualizáciu súboru geodetických informácií. Vymedzuje sa prípad, kedy záznam podrobného merania zmien a elektronický podklad na aktualizáciu súboru geodetických informácií môže vyhotoviť okresný úrad z vlastného podnetu.

bod 41

§ 59a
Ustanovenie upravuje spôsob ukončenia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, a to buď rozhodnutím o oprave chyby alebo zamietnutím návrhu na opravu chyby alebo vyhotovením protokolu o oprave chyby alebo oznámením dôvodu nevykonania opravy chyby. Stanovuje sa lehota na vydanie rozhodnutia o oprave chyby. Ďalej sa ustanovuje lehota na vyhotovenie protokolu o oprave chyby v prípadoch, kedy ide o opravu chyby neformálnym spôsobom. Najčastejším podnetom na opravu chyby neformálnym spôsobom je podnet geodeta, ktorý zistil chyby v katastrálnom operáte pri výkone geodetických a kartografických prác. V tomto prípade, ide o opravu chyby, ktorú začal správny orgán z vlastného podnetu. V takomto prípade je správny orgán povinný vyhotoviť protokol najneskôr do 30 dní, resp. v zložitých prípadoch do 90 dní odo dňa zistenia chyby, resp. doručenia podnetu na opravu chyby. Odôvodneným prípadom na predĺženie lehoty môže byť situácia, kedy okresný úrad, katastrálny odbor rozhoduje o chybne zakreslenej hranici pozemku a za účelom preverenia jej správnosti je potrebné vykonať šetrenie priamo …

§ 59b
Taxatívne sa vymedzuje ukončenie konania o oprave chyby, následný zápis do katastra ako aj oznámenie o vykonaní opravy chyby dotknutej osobe.

bod 42
Upresňuje sa termín pozastavenia zápisov v katastri pred vyhlásením platnosti obnoveného katastrálneho operátu. Oznámenie zhotoviteľa o pozastavení zápisov bolo nevykonateľné, nakoľko okresný úrad pozastavuje zápisy aj vyhlasuje platnosť obnoveného katastrálneho operátu.

bod 43
V doterajšej právnej úprave absentovalo ustanovenie o vykonávaní meračských prác v teréne v rámci obnovy katastrálneho operátu. Zo skúseností z aplikačnej praxe vyplýva, že meranie sa vykonáva súčasne so zisťovaním priebehu hraníc pozemkov a ďalších objektov potrebných na evidovanie nehnuteľností.

bod 44
Ide o zosúladenie so súčasným znením § 67d ods. 1.

bod 45
Právna úprava verejnosti katastrálneho operátu a poskytovania údajov z katastra neprešla takmer žiadnou novelizáciou od roku 1995. Vzhľadom na pokrok v oblasti informačných technológií umožňujúcich strojové spracovanie údajov, zmeny v právnej úprave ochrany osobných údajov a právne akty Európskej únie bolo potrebné dôsledne prepracovať ustanovenia upravujúce verejnosť katastrálneho operátu a poskytovanie údajov z katastra. Zámerom zákonodarcu je nájsť rovnováhu medzi ochranou osobných údajov a právom na informácie o nehnuteľnosti a právach k nej v nadväznosti na záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti alebo práva k nej zo strany určitej osoby.

§ 68 ods. 1
Vypúšťa sa deklaratórne ustanovenie, podľa ktorého katastrálny operát je verejný. Uvedené ustanovenie spôsobovalo výkladové problémy vo vzťahu k otázke, čo rozumieť pod slovom „verejný“ a „verejnosť údajov katastra“. Takéto deklarovanie verejnosti katastrálneho operátu nie je potrebné vzhľadom na to, že jednotlivé navrhované ustanovenia presne upravujú, kto, za akým účelom, v akom rozsahu a za akých podmienok má právo na prístup k údajom katastra. Deklarovanie verejnosti katastrálneho operátu má svoj pôvod v právnej úprave pozemkovej knihy, ktorá sa však viedla len v papierovej podobe a údaje z nej bolo možné získať len nahliadnutím do pozemkovej knihy. Navrhovaná právna úprava čiastočne vychádza z právnej úpravy v novom českom katastrálnom zákone. Naďalej platí, že každý má právo nahliadať do katastrálneho operátu a robiť si z neho výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie. Odsek 1 sa týka tých prípadov, kedy sa určitá osoba dostaví na okresný úrad, katastrálny odbor a na pracovisku okresného úradu, katastrálneho odboru nahliadne do katastrálneho operátu, pričom si môže robiť výpisy, …

§ 68 ods. 2
Upravuje sa, komu možno poskytnúť údaj o cene nehnuteľnosti.

§ 68 ods. 3
Naďalej bude platiť, že verejnosť zbierky listín je obmedzená. To znamená, že prístup k listinám uvedeným v zbierke listín budú mať len osoby, ktoré sú taxatívne uvedené v tomto ustanovení. Pod slovom „vlastník“ je potrebné rozumieť aj spoluvlastníka určitej nehnuteľnosti, avšak s tým, že má nárok na prístup iba k tým listinám, ktoré sa týkajú predmetu jeho spoluvlastníctva a v takom rozsahu, v akom sa týkajú predmetu jeho spoluvlastníctva. Ustanovuje sa oprávnenie nahliadať do zbierky listín aj zamestnancom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z dôvodu prístupu k listinám zo zbierky listín pri výkone kontroly v zmysle zákona o kontrole v štátnej správe. Uvedené ustanovenie je potrebné aj z dôvodu reformy verejnej správy podľa zákona č. 180/2013 Z. z., nakoľko zbierka listín je spravovaná okresnými úradmi, katastrálnymi odbormi, ktoré sú začlenené pod Ministerstvo vnútra SR.

§ 68 ods. 4
Ustanovenie upravuje zverejňovanie údajov katastra prostredníctvom internetového portálu, ktorého prevádzkovateľom je úrad alebo právnická osoba zriadená úradom. Zároveň sa ustanovuje rozsah zverejňovaných údajov. Prehliadanie zverejnených údajov je bezodplatné, pričom zverejnené údaje majú informatívny charakter.

§ 68 ods. 5
Ustanovuje sa, že údaje katastra, vymedzené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad, sa budú zverejňovať aj v podobe štruktúrovaných údajov. Prístup k týmto údajom bude umožnený komukoľvek, automatizovaným spôsobom a bezodplatne.

§ 69
Navrhovaná právna úprava nadväzuje na centralizáciu informačného systému geodézie, kartografie a katastra. V dôsledku tejto centralizácie bude údaje katastra poskytovať úrad alebo v jeho mene okresný úrad alebo právnická osoba zriadená úradom.

odseku 1
Ustanovuje sa podoba, v akej sa poskytujú údaje katastra. Podmienkou poskytovania údajov katastra v elektronickej podobe je to, že požadované údaje sú vedené v elektronickej podobe. K odsekom 2 a 3 Upravuje sa poskytovanie údajov katastra v listinnej podobe. Zároveň sa ustanovuje, ktoré listiny vyhotovené okresným úradom sú verejnými listinami. K odsekom 4 a 5 Ustanovuje sa, komu možno poskytnúť výpis alebo kópiu z listu vlastníctva obsahujúcu rodné číslo alebo iný identifikátor, ak ide o cudzinca. Toto ustanovenie upravuje poskytovanie údajov na základe žiadosti v konkrétnej individuálnej veci, napr. ak notár žiada údaje katastra na účely prejednania dedičstva po konkrétnom poručiteľovi. Ustanovenie sa netýka hromadného poskytovania údajov katastra, v tomto prípade nie je potrebné ani uzatvárať zmluvu o poskytovaní údajov katastra.

odseku 6
Ustanovuje sa, aké výstupy z informačného systému katastra sa poskytujú prostredníctvom integrovaného obslužného miesta.

odseku 7
Upravuje sa možnosť poskytnúť údaje katastra ktorýmkoľvek okresným úradom, avšak za podmienky, že požadované údaje katastra sú vedené v elektronickej podobe.

odseku 8
Upravuje sa možnosť poskytnúť údaje katastra prostredníctvom právnickej osoby zriadenej úradom. Ak údaje katastra poskytne právnická osoba zriadená úradom, majú informatívny charakter.

odseku 9
Zavádza sa nový výstup z katastra nehnuteľností, a to súpis nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve jednej osoby, alebo v správe jednej osoby. Súpis nehnuteľností obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré jedna osoba vlastní alebo má v správe, a preto už nebude potrebné vyhotovovať jednotlivé listy vlastníctva, v ktorých sú nehnuteľnosti zapísané. Pokiaľ sa súpis nehnuteľností týka fyzickej osoby, tento môže byť poskytnutý iba tejto fyzickej osobe alebo oprávnenej osobe, ako napr. notárovi, správcovi konkurznej podstaty, orgánom činným v trestnom konaní. Uvedené obmedzenie sa zavádza z dôvodu ochrany osobných údajov fyzickej osoby, ako aj ochrany jej ekonomického postavenia a ochrany súkromia. Súpis nehnuteľností možno vyhotoviť za celé územie Slovenskej republiky, alebo za jeden okres, jeden kraj alebo za jedno katastrálne územie.

odseku 10
Ustanovuje sa, že výstup z katastra preukazuje stav evidovaný v katastri k dátumu a času, ktorý je na ňom uvedený. K odsekom 11 a 12 Uvedené ustanovenie upravuje poskytovanie údajov katastra úradom prostredníctvom právnickej osoby ním zriadenej. Ide o poskytovanie hromadných údajov, vrátane osobných údajov, pričom sa upravuje, komu je možné poskytnúť osobné údaje, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností, na aký účel a za akých podmienok.

odseku 13
Upravuje sa, že údaje a elektronické služby katastra sa poskytujú za úhradu. Ide o poskytovanie hromadných údajov o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, správcoch, vrátane grafických informácií z celého katastrálneho územia alebo z celého územia Slovenskej republiky na základe zmluvy (nie vo forme výpisu z listu vlastníctva, alebo identifikácie parciel), ktoré nie sú spoplatnené podľa zákona o správnych poplatkoch. Zároveň sa ustanovuje, ktoré osoby sú oslobodené od platenia úhrady za údaje a elektronické služby katastra.

bod 46
Upresňuje sa predmet štátneho dozoru v súvislosti s konaním o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.).

bod 47
Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2018.

bod 48
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie. Čl. II

bod 1
Upravuje sa pôsobnosť Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v nadväznosti na aplikačnú prax. Novou kompetenciou Úradu je vydávanie preukazu geodeta, ktorý oprávňuje jeho držiteľa na vstup a vjazd na cudzie nehnuteľnosti a na získavanie údajov z katastrálneho operátu. Preukaz geodeta platí na celom území Slovenskej republiky.

bod 2
Definuje sa Centrálny register geodetov. S vydávaním preukazu geodeta súvisí aj vedenie Centrálneho registra geodetov, v ktorom sa evidujú údaje o držiteľoch preukazu geodeta. Údaje v Centrálnom registri geodetov slúžia na prideľovanie prístupov k získavaniu údajov z katastrálneho operátu v elektronickej podobe pre osoby spôsobilé vykonávať geodetické a kartografické činnosti.

bod 3
Precizuje sa právna úprava osoby, ktorá úradne overuje výsledky vybraných geodetických a kartografických činností.

bod 4
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie pojmu preukaz geodeta.

bod 5, 8 až 10
Navrhovaná právna úprava súvisí s napĺňaním Programového vyhlásenia vlády SR z roku 2016, podľa ktorého vláda SR v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska vytvorí technické predpoklady pre zmenu systému zdaňovania nehnuteľností smerom k určovaniu základu dane podľa hodnotového princípu s cieľom zvýšiť daňovú spravodlivosť a efektívnosť v oblasti miestnych daní. Dlhodobou ambíciou Ministerstva financií SR je zmeniť aktuálny spôsob zdaňovania nehnuteľností na princíp hodnotového prístupu. Z toho dôvodu je nevyhnutné rozšíriť rozsah aktuálne zbieraných údajov na úrovni katastra o rezidenčných nehnuteľnostiach. ÚGKK SR navrhuje vytvoriť konsolidovanú inicializačnú vrstvu stavieb ako základ tzv. „registra stavieb“, do ktorého by cez aplikáciu vo webovom prehliadači zapisovali požadované údaje o stavbách/bytoch priamo stavebné úrady, ako orgány, u ktorých sa požadované údaje nachádzajú v originálnej podobe. Z dôvodu potreby úpravy informačného systému geodézie, kartografie a katastra je potrebné účinnosť ustanovenia nového § 20a ods. 2 a 3 zákona o geodézii a kartografii odložiť na 1. september 2019.

bod 6
Vypustenie § 21 ods. 3 zákona o geodézii a kartografie súvisí s novou právnou úpravou poskytovania údajov z katastra nehnuteľností.

bod 7
Vypustenie právnej úpravy, podľa ktorej súbory z informačného systému geodézie, kartografie a katastra ani prístup k nim nesmú fyzické osoby alebo právnické osoby poskytnúť tretím osobám, súvisí s novou právnou úpravou poskytovania údajov z katastra nehnuteľností.

bod 11
Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2018. Ustanovuje sa, že preukaz oprávňujúci na vstup na cudzie nehnuteľnosti vydaný do 31. augusta 2018 sa považuje za preukaz geodeta podľa tohto zákona. Aj keď bol preukaz vydaný pred nadobudnutím účinnosti tejto novely zákona o geodézii a kartografii, naďalej bude platiť len na dobu uvedenú na tomto preukaze, t. j. bude platiť 3 roky od jeho vydania. Po uplynutí doby platnosti bude potrebné požiadať o vydanie nového preukazu geodeta. Prechodné ustanovenia ďalej súvisia s evidovaním špecifikovaných údajov o rodinných domoch a bytových domoch v informačnom systéme geodézie, kartografie a katastra podľa § 20a. Ide o značný rozsah údajov, ktoré je potrebné doplniť do informačného systému spätne, v rozmedzí od 1.1.2014 do 31.8.2019. Keďže tieto údaje nie sú evidované v elektronickej podobe, zavádza sa dostatočne dlhá lehota na to, aby obce tieto údaje zo svojich archívnych materiálov v listinnej podobe do informačného systému geodézie, kartografie a katastra doplnili.

bod 12
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie prílohy č. 2.

bod 13
V nadväznosti na úpravu preukazu geodeta sa ako príloha zákona dopĺňa vzor preukazu geodeta. Čl. III

bod 1
Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente.

bod 2
Novelizačný bod súvisí so skutočnosťou, že do budúcnosti sa už nebude vydávať preukaz oprávňujúci na vstup na cudzie nehnuteľnosti, ale iba preukaz geodeta. Čl. IV Upravuje sa účinnosť navrhovanej právnej úpravy. Účinnosť právnej úpravy, podľa ktorej úrad zverejní na svojom webovom sídle elektronický formulár návrhu na vykonanie záznamu a podľa ktorej okresný úrad vykoná záznam do 30 dní od doručenia návrhu na vykonanie záznamu, pokiaľ bol tento návrh podaný prostredníctvom elektronického formulára, sa odkladá k 1. septembru 2019. Odkladom účinnosti tohto ustanovenia sa vytvorí dostatočný časový priestor na prípravu elektronických formulárov. Samotné podanie návrhu na vykonanie záznamu v elektronickej podobe (napr. v prípade zaručenej konverzie listinného dokumentu do elektronického dokumentu naskenovaním pôvodného listinného dokumentu) neumožní zrýchlenie vykonania zápisu práva do katastra formou záznamu. Elektronické formuláre umožnia prevziať údaje automatizovaným spôsobom do operátu katastra nehnuteľností a tým skrátenie lehoty na vykonanie záznamu. Zároveň je potrebné odložiť účinnosť novelizačného čl. II piateho bodu. Uvedená právna úprava súvisí s potrebou dobudovania informačného systému …