Zákon č. 239/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasťou reformy justície schválenej parlamentom koncom roka 2020 je aj presun agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Táto agenda patrila do 31. júla 2021 do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky a od 1. augusta 2021 prešla do právomoci Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky avšak bez toho, aby mal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov. Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené na 31. októbra 2022, je nevyhnutné upraviť Správny súdny poriadok spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024, resp. 2021-2024.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
Je potrebné spresniť, že žalovaným v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť každá politická strana/hnutie/koalícia/nezávislý kandidát, ktorí spĺňajú tieto podmienky a teda nemožno si vybrať len jeden z týchto subjektov.

čl. I bod 2
Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) pozná „vyhlásenie výsledkov“ volieb len pri voľbe prezidenta (§ 114). Inak zákon dôsledne hovorí o „zverejnení výsledkov“ (§ 33). Navyše, pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a samosprávy obcí zákon rozlišuje medzi zverejnením výsledku volieb v príslušnom územnom celku (samosprávnom kraji - § 158, obci - § 190) a zverejnením celkových výsledkov volieb štátnou volebnou komisiou (§ 33 ods. 2). Je prakticky ťažké zisťovať, kedy konkrétne boli uverejnené výsledky volieb (napr. vyvesením na úradnej tabuli) v jednotlivej obci. Preto by praktickejšie bolo viazať lehotu na okamih, keď Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zverejní celkové výsledky volieb.

čl. I bod 3
Keďže žalovaným je – na rozdiel od správneho orgánu pri všeobecnej správnej žalobe – súkromnoprávny subjekt (politická strana, hnutie, koalícia, nezávislý kandidát), je len na jeho voľbe, či sa k žalobe vyjadrí. Terajšie znenie zákona by mohlo viesť k sporom, či správny súd môže bez vyjadrenia konať alebo sa má vyjadrenie žalovaného vynucovať poriadkovými pokutami.

čl. I bod 4
Pri ustanoveniach týkajúcich sa doručovania treba zohľadniť, že žalovaným nie je správny orgán (volebná komisia), ale jednotlivé strany/hnutia/koalície/nezávislí kandidáti. Tieto subjekty si musia pri podaní kandidátnej listiny ustanoviť splnomocnenca vo volebných veciach [§ 139 ods. 5 písm. b), § 144 ods. 4 písm. b), § 171 ods. 5 písm. b), § 176 ods. 4 písm. b) volebného zákona]. Osoba splnomocnenca je praktická najmä preto, že ide o konkrétnu fyzickú osobu s konkrétnou adresou, ktorá už vo volebnom procese preberá za stranu písomnosti. Najmä vo voľbách do orgánov samosprávy obcí kandidujú často malé miestne strany, ktoré nemajú formálnu štruktúru, ich adresa je často nedostupná a pod., takže doručiť na ňu čokoľvek môže byť problém. Ďalším problémom je existencia volebných koalícií, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sú ad hoc spojením, a tak ani nemajú spoločnú adresu na doručovanie. Splnomocnenca však majú vždy ustanoveného jedného, takže doručenie jemu je možné a aj praktické. Navyše sa tým neprekročí ani účel jeho ustanovenia (aj súdny prieskum …

čl. I bod 5 až 7
Historicky právomoc ex post súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy patrila Ústavnému súdu Slovenskej republiky s ohľadom na čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení do 31. decembra 2020 v spojení s čl. 154g ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a to do 31. júla 2021. Dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky činnosť a prevzal od Ústavného súdu Slovenskej republiky právomoc vo vzťahu k ex post súdnej kontrole volieb, a to podľa čl. 142 ods. 2 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. V príslušnej procesnej úprave naposledy obsiahnutej v zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31. decembra 2020 (a predtým v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov) mal Ústavný súd Slovenskej republiky k dispozícii nástroje na efektívne zvládnutie vybavovania …

čl. I bod 8
Ústavný súd Slovenskej republiky mal v minulosti lehotu na rozhodnutie v agende prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy stanovenú na 90 dní. Potreba urýchleného rozhodovania vo volebných veciach je zjavná, avšak základná lehota 30 dní je príliš krátka, a bolo by ju vhodné trvalo nastaviť na pôvodných 90 dní . Popri kasačnej agende musí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vybavovať aj disciplinárnu agendu, ktorá má tiež stanovené pomerne krátke lehoty s poukazom na § 31 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok). Príliš krátka lehota na vybavenie jednorazovo značného množstva volebných vecí môže ohroziť až paralyzovať vybavovanie iných agend v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 15. novembra 2022. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona: nie je upravený v primárnom práve Európskej únie, nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. Doložka vybraných vplyvov A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné A.2. Vplyvy: Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x …