Zákon č. 296/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

V súčasnosti sa letisková infraštruktúra letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami nachádza aj na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve týchto letiskových spoločností. V areáli letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami, resp. vo vyhradenom bezpečnostnom priestore letísk sa nachádzajú aj pozemky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej letiskovej prevádzky (anglický pojem „safety“) alebo bezpečnostnej ochrany (anglický pojem „security“) týchto letísk, avšak nie sú vo vlastníctve štátu ani vo vlastníctve letiskových spoločností (ďalej len „pozemky“).
Zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 136/2004 Z. z.“) definuje letiskovú infraštruktúru ako „nehnuteľnosti, ktorými sú pozemky a na nich vybudované pohybové plochy s príslušenstvom, najmä so svetelnými navigačnými prostriedkami“, pričom pohybovými plochami sa rozumejú „líniové stavby na letisku určené na vzlety, pristátia a rolovanie lietadiel; najmä všetky odbavovacie plochy a prevádzková plocha so vzletovými a pristávacími dráhami a s rolovacími dráhami“.
Vzhľadom na skutočnosť, že oblasť civilného letectva a najmä problematika poskytovania verejných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky letísk, z ktorých sa vykonáva obchodná letecká doprava a na ktorých sa poskytujú letiskové služby leteckým dopravcom alebo do letiskovej infraštruktúry takýchto letísk sa stala sledovanou oblasťou zo strany Európskej komisie. Európska komisia v roku 2014 prostredníctvom oznámenia Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (Ú. v. EÚ C 99, 4.4.2014) v platnom znení a následne v roku 2017 novelou nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení zaviedla definíciu pojmu „letisková infraštruktúra“, ktorou sa rozumie „infraštruktúra a vybavenie na poskytovanie letiskových služieb letiskom leteckým spoločnostiam a rôznym poskytovateľom služieb vrátane vzletových a pristávacích dráh, terminálov, odbavovacích plôch, rolovacích dráh, centralizovanej infraštruktúry pozemnej obsluhy a ostatných zariadení, ktoré priamo podporujú letiskové služby, okrem infraštruktúry a vybavenia, ktoré sú v prvom rade potrebné na vykonávanie neleteckých činností“.
Zohľadňujúc obmedzenia týkajúce sa nakladania s majetkom ustanovené zákonom č. 136/2004 Z. z. riešilo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky otázku poskytnutia štátnej pomoci na investície do letiskovej infraštruktúry. V tejto súvislosti Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky v spolupráci s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky oslovilo Európsku komisiu, generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž s cieľom prekonzultovať možnosti poskytnutia verejných prostriedkov formou príspevku v civilnom letectve na investície do letiskovej infraštruktúry, tzv. investičnú pomoc. Právnym základom na poskytnutie takejto investičnej pomoci je zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po niekoľkomesačných konzultáciách však Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž prezentovalo jednoznačné stanovisko, že „priame poskytnutie“ verejných prostriedkov letiskovej spoločnosti nie je podľa jeho názoru možné. Ako jediné riešenie, ktoré Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž akceptuje, je oprávnenie Ministerstva dopravy Slovenskej republiky pozemky vykúpiť do vlastníctva štátu a ich následný prenájom letiskovej spoločnosti.
S cieľom usporiadať vlastnícke práva k pozemkom návrh zákona predstavuje právnu úpravu správy majetku štátu odlišnú od všeobecnej úpravy správy majetku štátu, na základe ktorej bude Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky oprávnené na kúpu pozemkov do vlastníctva štátu a následne na základe nájomnej zmluvy oprávnené ich prenajať letiskovej spoločnosti.
Návrh zákona predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a zároveň aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo zabezpečený. Návrh zákona taktiež predpokladá pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a zároveň aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov a príslušných analýzach.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Návrhom zákona sa budú vykonávať alebo transponovať nižšie uvedené právne záväzné akty Európskej únie:
nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.08.2018) v platnom znení
Termín začiatku a ukončenia PPK
júl 2024
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
júl 2024
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
august 2024
Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
V súčasnosti sa letisková infraštruktúra letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami nachádza aj na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve týchto letiskových spoločností. V areáli letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami, resp. vo vyhradenom bezpečnostnom priestore letísk sa nachádzajú aj pozemky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej letiskovej prevádzky (anglický pojem „safety“) alebo bezpečnostnej ochrany (anglický pojem „security“) týchto letísk, avšak nie sú vo vlastníctve štátu ani vo vlastníctve letiskových spoločností.
Zohľadňujúc obmedzenia týkajúce sa nakladania s majetkom ustanovené zákonom . o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov riešilo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky otázku poskytnutia štátnej pomoci na investície do letiskovej infraštruktúry. V tejto súvislo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky v spolupráci s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky oslovilo Európsku komisiu, generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž s cieľom prekonzultovať možnosti poskytnutia verejných prostriedkov formou príspevku v civilnom letectve na investície do letiskovej infraštruktúry, tzv. investičná pomoc. Právnym základom na poskytnutie takejto investičnej pomoci je zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po niekoľkomesačných konzultáciách však Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, prezentovalo jednoznačné stanovisko, že „priame poskytnutie“ verejných prostriedkov letiskovej spoločnosti nie je podľa jeho názoru možné. Ako jediné riešenie, ktoré Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, bude akceptovať, je oprávnenie Ministerstva dopravy Slovenskej republiky predmetné pozemky vykúpiť do vlastníctva štátu a ich následný prenájom letiskovej spoločnosti.
Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Návrh zákona predstavuje právnu úpravu správy majetku štátu odlišnú od všeobecnej úpravy správy majetku štátu, na základe ktorej bude Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky oprávnené na kúpu pozemkov do vlastníctva štátu a následne na základe nájomnej zmluvy na ich prenájom letiskovej spoločnosti.
Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky,
letiskové spoločnosti,
vlastníci pozemkov
Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Nulovým variantom by bolo ponechanie súčasnej nedostatočnej právnej úpravy, ktorá by mohla v tom najhoršom prípade ohroziť prevádzky letísk.
Navrhovaná právna úprava zohľadňuje jednoznačné stanovisko Európskej únie, generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž.
Oproti nulovému variantu by mala nastať lepšia ochrana letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťami a usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
☐ Áno ☒ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Účelnosť prijatia navrhovanej právnej úpravy sa preskúma najneskôr do troch rokov od nadobudnutia jej účinnosti a v prípade potreby v tejto periodicite aj naďalej.
Preskúmanie účelnosti sa bude realizovať na základe poznatkov získaných z aplikačnej praxe, aby sa overil účel prijatia navrhovanej právnej úpravy, t. j. či uvedená právna úprava pomohla vyriešiť usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré v súčasnosti nie sú vo vlastníctve štátu ani letiskovej spoločnosti.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☐
Áno
☒
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
☐
Áno
☒
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.
Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).
Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.
Návrhom zákona nie je možné jednoznačne kvantifikovať charakter a rozsah vplyvu na podnikateľské prostredie, keďže návrh zákona vytvára len právny rámec na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu alebo letiskovej spoločnosti.
Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, konkrétne vo vzťahu k letiskovej spoločnosti, predstavuje skutočnosť, že ak letisková spoločnosť nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na výkup predmetných pozemkov, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky môže tieto pozemky vykúpiť a následne prenajať letiskovej spoločnosti za trhové nájomné. Možno predpokladať, že výška nájomného nebude pre letiskovú spoločnosť predstavovať, najmä z dlhodobého hľadiska, nárazovú finančnú záťaž ako v prípade výkupu pozemkov priamo letiskovou spoločnosťou.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, konkrétne vo vzťahu k letiskovej spoločnosti, by mohla predstavovať skutočnosť, že ak výkup pozemkov bude zabezpečovať Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, predmetné pozemky budú vo vlastníctve štátu a nie vo vlastníctve letiskovej spoločnosti, pričom letisková spoločnosť bude povinná platiť trhové nájomné. Vlastníctvo štátu predmetných pozemkov nepredstavuje až taký negatívny vplyv, pretože samotný zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v prípade prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorý predstavuje špecifickú časť letiskovej infraštruktúry, uvádza, že takýto majetok môže byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve letiskovej spoločnosti.
Návrhom zákona nie je možné jednoznačne kvantifikovať charakter a rozsah celkových príjmov, keďže nie je možné konkrétne určiť rozsah prenajímaných pozemkov a ani výšku nájomného.
Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Michal Hýsek, odbor civilného letectva, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, 02/59494617, [email protected]
Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Pri výpočte výdavkov v rámci vplyvov na rozpočet verejnej správy slúžili ako zdroje podklady od letiskových spoločností a ich následné interné posúdenie.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č.
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 136/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☒ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2024
2025
2026
2027
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
6 500 000
0
0
0
v tom: MD SR/07T0101
6 500 000
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
6 500 000
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
6 500 000
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
6 500 000
0
0
0
v tom: MD SR
6 500 000
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Tabuľka č. 1/B
2024
2025
2026
2027
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: MD SR/07T0101
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý predstavuje príjem štátneho rozpočtu (nájomné) v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov vo vlastníctve štátu. Výšku tohto vplyvu však nie je možné určiť ani odhadom, či na základe expertného výpočtu.
Súčasne návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je zabezpečený v rozpočte kapitoly Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona predstavuje právnu úpravu správy majetku štátu odlišnú od všeobecnej úpravy správy majetku štátu, na základe ktorej bude Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky oprávnené na kúpu uvedených pozemkov do vlastníctva štátu a následne na základe nájomnej zmluvy na ich prenájom letiskovej spoločnosti.
Návrh zákona zohľadňuje problémy aplikačnej praxe, ako aj jednoznačné stanovisko Európskej únie, generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
× iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
V rámci príjmov štátneho rozpočtu na príslušné rozpočtové roky ide o príjmy
nájomné za prenájom pozemkov vo vlastníctve štátu
V rámci výdavkov štátneho rozpočtu na príslušné rozpočtové roky ide o výdavky na
kúpa pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve letiskovej spoločnosti a ktorý sa nachádza pod letiskovou infraštruktúrou letiska alebo ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie bezpečnej letiskovej prevádzky alebo bezpečnostnej ochrany letiska do vlastníctva štátu
MD SR Tabuľka č. 4/A
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2024
2025
2026
2027
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
6 500 000
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (711001)2
6 500 000
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
6 500 000
0
0
0
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
Predkladateľ: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na webovom sídle MH SR, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Sankcie a pokuty
0
0
D. Nepriame finančné náklady
0
0
E. Administratívne náklady
0
0
Spolu = A+B+C+D+E
0
0
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ (okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
0
0
G. Goldplating
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
0
0
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)
Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia (§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvu In (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie doplňujúce informácie
Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).
Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..
Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.
Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Návrh zákona bol pred jeho predložením na medzirezortné pripomienkové konanie zaslaný formou cielenej konzultácie 5 letiskových spoločnostiam, Asociácii priemyselných zväzov a dopravy, Integrovanému odborovému zväzu a Únii dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
1 letisková spoločnosť vzniesla pripomienku na úpravu § 3 ods. 5 zákona č. 136/2004 Z. z., ktorá bola zohľadnená.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
☐ zvyšuje x nemení ☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
☐ zvyšuje x nemení ☐ znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
Návrhom zákona nie je možné jednoznačne kvantifikovať charakter a rozsah vplyvu na podnikateľské prostredie, keďže návrh zákona vytvára len právny rámec na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu alebo letiskovej spoločnosti.
Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, konkrétne vo vzťahu k letiskovej spoločnosti, predstavuje skutočnosť, že ak letisková spoločnosť nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na výkup predmetných pozemkov, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky môže tieto pozemky vykúpiť a následne prenajať letiskovej spoločnosti za trhové nájomné. Možno predpokladať, že výška nájomného nebude pre letiskovú spoločnosť predstavovať, najmä z dlhodobého hľadiska, nárazovú finančnú záťaž ako v prípade výkupu pozemkov priamo letiskovou spoločnosťou.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, konkrétne vo vzťahu k letiskovej spoločnosti, by mohla predstavovať skutočnosť, že ak výkup pozemkov bude zabezpečovať Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, predmetné pozemky budú vo vlastníctve štátu a nie vo vlastníctve letiskovej spoločnosti, pričom letisková spoločnosť bude povinná platiť trhové nájomné. Vlastníctvo štátu predmetných pozemkov nepredstavuje až taký negatívny vplyv, pretože samotný zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v prípade prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorý predstavuje špecifickú časť letiskovej infraštruktúry, uvádza, že takýto majetok môže byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve letiskovej spoločnosti.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve
Zmluva o fungovaní Európskej únie (čl. 107 a 108)
v sekundárnom práve
nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení - gestor: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.08.2018) v platnom znení - gestor: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Dopravný úrad, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie napr.
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 25. januára 2018,
Brussels South Charleroi Airport (BSCA) proti Európska komisia (vec T-818/14)
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení
nariadenie (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení – 1. júl 2014,
nariadenie (EÚ) 2018/1139 v platnom znení – 11. september 2018
uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
bezpredmetné,
uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
bezpredmetné.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne

čl. I

čl. I bod 1
V nadväznosti na bližšiu špecifikáciu letiska prevádzkovaného letiskovou spoločnosťou v § 2 sa navrhuje doplniť definíciu pojmu „malé letisko“ priamo v zákone č. 136/2004 Z. z. Predmetná definícia zhŕňa oblasť obchodnej leteckej dopravy vzhľadom na skutočnosť, že letisková spoločnosť je právnická osoba, ktorá prevádzkuje verejné letisko, z ktorého sa vykonáva obchodná letecká doprava a ktorá poskytuje letiskové služby leteckým dopravcom.

čl. I bod 2
Legislatívnotechnická úprava zohľadňujúca skutkový stav, keďže pôvodné znenie § 3 ods. 5 zákona č. 136/2004 Z. z. nereflektovalo skutočnosť, že doteraz bol prioritný infraštruktúrny majetok vo vlastníctve letiskovej spoločnosti a podľa platnej právnej úpravy môže majetok dávať do nájmu len jeho vlastník. Zároveň sa upravuje, aký súhlas bude potrebný na platnosť nájomnej zmluvy, ak prioritný infraštruktúrny majetok prenecháva do nájmu letisková spoločnosť. Ak bude platnosť nájomnej zmluvy najviac 360 mesiacov, s cieľom zjednotenia právnej úpravy s inými osobitnými právnymi predpismi v pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, sa bude vyžadovať predchádzajúci súhlas Ministerstva dopravy Slovenskej republiky z pohľadu jeho pôsobnosti „akcionára“. V prípade platnosti nájomnej zmluvy od 361 do 600 mesiacov sa bude vyžadovať predchádzajúci súhlas vlády Slovenskej republiky.

čl. I bod 3
Legislatívnotechnická úprava týkajúca sa precizovania textu a bližšej špecifikácie stavieb a zariadení, ktoré možno zriadiť a prevádzkovať na prenajatom prioritnom infraštruktúrnom majetku, zohľadňujúc posledné novely zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 143/1998 Z. z.“), ako aj právne záväzné akty Európskej únie v civilnom letectve. Pojmy „letisková stavba, „stavba pre letecké pozemné zariadenia“ a „súčasti letiskovej stavby alebo stavby pre letecké pozemné zariadenie“ sú definované v § 2 zákona č. 143/1998 Z. z. Pojem „vybavenie letiska súvisiace s bezpečnosťou“ je definovaný v čl. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a …

čl. I bod 4
Zohľadňujúc špecifickosť infraštruktúry civilného letectva a pozemkov pod nimi, ako aj stanovisko Európskej komisie, generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, je potrebné upraviť správu tohto majetku štátu odlišne od zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a zároveň upraviť , že ustanovenia tohto zákona o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu, o odňatí správy majetku štátu, o centrálnej evidencii majetku štátu, o súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky na platnosť nakladania s majetkom štátu, o nájme majetku štátu, o možnosti zriadenia objektu na majetku štátu a o možnosti použitia majetku štátu ako vkladu do základného imania právnickej osoby alebo ako vkladu pri založení právnickej osoby sa na pozemky nebudú vzťahovať. V § 3a ods. 1 sa ustanovuje oprávnenie Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ako správcu majetku štátu, na nadobudnutie predmetných pozemkov do vlastníctva štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že o pozemkoch má najviac informácií letisková spoločnosť, ktorá pozná miestne pomery, má vypracované …

čl. I bod 5
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s bodom 1.

čl. II
Účinnosť sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho predpisu. Bratislava 21. augusta 2024 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Jozef Ráž minister dopravy Slovenskej republiky