Zákon č. 300/2008 Z. z. Zákon o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V súčasnosti normy európskeho komunitárneho práva neupravujú problematiku vrcholového a výkonnostného športu ani ostatných súčastí telesnej kultúry. Jeho riadenie a financovanie je plne v kompetencii jednotlivých členských štátov ako súčasť národnej identity. V zmluvách o Európskej únii z roku 1997 (Amsterdam) a z roku 2000 (Nice) sa však v Deklarácii o športe bližšie špecifikujú jeho aspekty a zdôrazňuje sa potreba súčinnosti inštitúcií Európskej únie so sektorom športu, hlavne s medzinárodnými športovými organizáciami a s orgánmi členských štátov. Najnovšie, 19. októbra 2007, bol v Lisabone schválený návrh reformnej zmluvy Európskej únie, ktorá v článku 149 upravuje sociálnu a výchovnú funkciu športu a jeho štruktúru založenú na dobrovoľnej činnosti
Európska komisia 11. júla 2007 prijala svoju prvú ucelenú iniciatívu v oblasti športu – Bielu knihu o športe. Jej prijatie je výsledkom procesu, ktorý začal vyhlásením Európskej rady v roku 2000, v ktorom boli členské štáty vyzvané, aby zohľadňovali špecifické črty a spoločenskú, vzdelávaciu a kultúrnu funkciu športu. Na ňu nadväzovalo vyhlásenie č. 29, ktoré je prílohou Amsterdamskej zmluvy.
Po zmene spoločensko-politických podmienok v roku 1989 prišlo v slovenskom vrcholovom a výkonnostnom športe k rozpadu veľkých športových organizácií, ktoré boli dlhoročnými a silnými partnermi štátu v realizácii štátnej politiky v oblasti športu. Namiesto nich iniciatívne vznikli „strešné“ združenia, ktoré však nenesú konkrétnu zodpovednosť za rozvoj športu, a preto z hľadiska financovania vrcholového a výkonnostného športu z rozpočtu verejnej správy nemôžu byť partnerom ministerstva. Financovanie vrcholového a výkonnostného športu prostredníctvom takýchto „strešných“ združení je neprehľadné a aj málo efektívne. Štát teraz nemá jedného zodpovedného partnera za celú mimovládnu športovú sféru, ktorý by zastupoval jeho záujmy v celom rozsahu a podieľal by sa aj na príprave strategických a dlhodobých zámerov v oblasti športu.
V celosvetovom meradle sa z vrcholového športu v mnohých športových odvetviach a druhoch športu stal významný komerčný, marketingový a mediálny fenomén, v ktorom sa narába s veľkým objemom finančných prostriedkov. Slovenský šport pociťuje nedostatok finančných prostriedkov a chýba mu vyhovujúce legislatívne a ekonomické prostredie pre rozvoj. Nedostatok finančných prostriedkov sa prejavuje vo všetkých oblastiach športu i v celej telesnej kultúre na všetkých úrovniach od rekreačných aktivít na miestnej úrovni až po vrcholový šport a športovú reprezentáciu. Športová infraštruktúra je zastaraná, nevyhovujúca a v mnohých prípadoch nespĺňa medzinárodné štandardy.
Zámerom navrhovaného zákona je ustanoviť priority štátnej politiky vo vrcholovom a výkonnostnom športe a financovanie zo štátneho rozpočtu a v nadväznosti na to ustanoviť úlohy a zodpovednosť orgánov štátnej správy a iných právnických osôb v oblasti športovej reprezentácie a starostlivosti o športové talenty.
Navrhovaný zákon preto neupravuje celú problematiku telesnej kultúry. Doterajšie pokusy v rokoch 2005 a 2006 stroskotali práve na koncepcii všeobsiahlosti zákona. Dôvodom je veľmi rôznorodý súbor právnych vzťahov, ktorý zasahuje do viacerých právnych odvetví súkromného práva i verejného práva. Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády
zachovať a v článku III aj novelizovať právnu úpravu telesnej kultúry, ako všeobecnú a všezahŕňajúcu právnu úpravu (zákon č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre), z ktorej sa navrhovaným zákonom vyníma problematika organizácie a štátnej podpory vrcholového a výkonnostného športu, vrátane financovania športovej reprezentácie a starostlivosti o športové talenty a o športovanie detí mimo vyučovania; v zákone č. 288/1997 Z.z. tak zostáva telesná kultúra v rovine tzv. športu pre všetkých, úprava turistiky, aerobiku, športového tanca a iných obdobných pohybových aktivít, akreditačná činnosť vzdelávacích zariadení a vzdelávanie športových odborníkov (trénerov, rozhodcov, cvičiteľov, a pod.), čím bude vo vzťahu k navrhovanému zákonu v postavení lex generalis;
zachovať právnu úpravu pravidiel organizovania verejných kultúrnych a športových podujatí (zákon č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach), ktorej novelizáciu týkajúcu sa bezpečnosti na športových podujatiach v súčasnosti pripravuje Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo vnútra SR,
vyňať právnu úpravu problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože jej riešenie sa ukazuje zložitejšie a vyžiada si dlhšiu prípravu.
Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Návrh zákona zakladá nároky na rozpočet verejnej správy, resp. jeho úpravu.
Ministerstvo školstva SR z prostriedkov štátneho rozpočtu v roku 2007 poskytlo na plnenie úloh v oblasti regionálneho športu, na úrovni samosprávnych krajov a obcí, dotácie krajským športovým centrám (regionálnym športovým občianskym združeniam) vo výške 20 000 tis. Sk. Tieto dotácie boli použité na zabezpečenie športových aktivít detí, mládeže a dospelých v jednotlivých samosprávnych krajoch, na mzdy administratívnych pracovníkov a prevádzkové náklady príslušných krajských športových centier. Úlohy samosprávnych krajov a obcí na úseku telesnej kultúry sú originálnou kompetenciou – podľa zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 416/2001 Z. z., zákonom č. 553/2001 Z. z., zákonom č. 5/2005 Z. z. a týmto zákonom. V tejto súvislosti je zodpovednosťou samosprávnych krajov a obcí zabezpečovať príslušné úlohy v oblasti telesnej kultúry z vlastných rozpočtov podľa skutočných možností a potrieb.
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky a Programovým
vyhlásením vlády SR.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona si nevyžiada zvýšenie počtu verejných zamestnancov.
Návrh zákona si nevyžiada zmeny na podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu právneho predpisu
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom
- sekundárnom,
nie je upravená v práve Európskej únie: - primárnom
- sekundárnom,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa európskych spoločenstiev.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

čl. I

čl. I § 1 §
Účelom zákona je upraviť tú časť telesnej kultúry, ktorá sa týka vrcholového a výkonnostného športu a športovania detí mimo školského vyučovania, vzhľadom na osobitosti týchto foriem telesnej kultúry. Zákon upravuje základné úlohy štátu v tejto oblasti, ktoré predstavujú verejný záujem v športe. Ním je predovšetkým starostlivosť štátu o športovú reprezentáciu Slovenskej republiky, o športovo talentované detí a o športovanie detí mimo školského vyučovania. Vrcholový a výkonnostný šport sa stáva v duchu práva Európskych spoločenstiev osobitným druhom priemyselného odvetvia, ktoré vyžaduje osobitný prístup pre zabezpečenie športového súťaženia v duchu fair play ako osobitnej formy súťaženia. Preto každý členský štát musí prijímať a garantovať výkon osobitných opatrení v boji proti dopingu v športe, rozhodovanie sporov v športe a spravovanie informačného systému o športe.

čl. I § 2 §
Úlohy v oblasti športu plní vláda a niektoré ministerstvá, ktoré riadia a financujú športovanie v rámci rezortných organizácií. V európskom modeli organizácie vrcholového a výkonnostného športu plnia úlohy verejnej správy aj národné športové zväzy, športové kluby a ďalšie športové organizácie (napríklad národné olympijské výbory).

čl. I § 3 §
Úlohou vlády v oblasti športu je predovšetkým utváranie koncepčných a medzirezortných organizačných a finančných podmienok rozvoja vrcholového a výkonnostného športu, najmä v celoštátnych medziach podporou športovej reprezentácie, prípravy športových talentov a športovania detí mimo školského vyučovania.

čl. I § 4 §
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť telesnej kultúry vrátane športu, ktorý preto zodpovedá za štátnu starostlivosť o vrcholový a výkonnostný šport. Predovšetkým zodpovedá za utváranie organizačných, právnych a finančných podmienok pre jeho rozvoj, za efektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladaných na šport a za koordináciu činnosti orgánov verejnej správy a iných právnických osôb pri príprave a uskutočňovaní štátnej politiky v oblasti športu. Kľúčovým nástrojom pre vymedzenie konkrétnych úloh a pre zameranie starostlivosti štátu o šport je Národný program pre šport, ktorý je ministerstvo povinné vypracovať a predložiť vláde na časové obdobie potrebné na zvládnutie úloh v ňom vymedzených. Návrh v § 4 upravuje jednotlivé konkrétne úlohy ministerstva, ktorých plnením sa zabezpečí splnenie účelu navrhovaného zákona.

čl. I § 5 §
Ministerstvá obrany a vnútra zriadili podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy štátne športové strediská na prípravu športových reprezentantov a športové talenty v niektorých odvetviach a druhoch vrcholového a výkonnostného športu. Vzhľadom na ich formu ako štátnych rozpočtových organizácii zabezpečujú aj ich plné financovanie zo svojich rozpočtových kapitol.

čl. I § 6 §
Zriadením antidopingovej agentúry sa zabezpečuje inštitucionálna základňa pre realizáciu boja proti dopingu v Slovenskej republike. V súčasnosti pôsobí Antidopingový výbor Slovenskej republiky ako občianske združenie a výkon svojej činnosti odvodzuje z princípu dobrovoľnosti. Pri absencii zákonnej obligatórnosti podrobenia sa jeho právomociam je efektívnosť vykonávania dopingovej kontroly založená viac na etickej, ako na právnej autorite. To znižuje možnosť Slovenskej republiky zaručiť plnenie svojich medzinárodných záväzkov na našom území – Dohovoru Rady Európy proti dopingu, Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe UNESCO a Svetového antidopingového kódexu. V záujme zabezpečenia náležitej autority a potrebného finančného zabezpečenia agentúra sa zriaďuje ako právnická osoba vo forme štátnej príspevkovej organizácie, ktorej príspevok pôjde z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva SR. Podrobné vymedzenie úloh a jej vnútorné usporiadanie určí ministerstvo v jej štatúte, pričom zohľadní rozpočtové pravidlá a pri vymedzovaní úloh medzinárodné antidopingové pravidlá a odporúčania Svetovej antidopingovej agentúry (WADA).

čl. I § 7 §
Úlohy v oblasti vrcholového a výkonnostného športu, starostlivosti o športovú reprezentáciu a športové talenty podľa navrhovaného zákona plnia aj Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, národné športové zväzy a športové kluby. Slovenský olympijský výbor a Slovenský paralympijský výbor plnia organizačné úlohy spojené so zabezpečením účasti športových reprezentantov a realizačných tímov na olympijských hrách a na paralympijských hrách.

čl. I § 8 §
Model organizácie európskeho športu je charakterizovaný dvojstupňovou schémou - národný športový zväz medzinárodne i vnútroštátne reprezentujúci konkrétny šport a športový klub ako základná organizačná jednotka na vykonávanie športu. Ustanovenie v odseku 1 definuje všeobecné a transparentné kritéria pre uznanie národného športového zväzu, ktoré vyplývajú z medzinárodných pravidiel. Dôležitosť tohto ustanovenia je v tom, že len uznané národné športové zväzy môžu byť príjemcom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ustanovenie má zabrániť alebo obmedziť trieštenie základne v niektorých športoch a vzniku samozvaných konkurenčných zoskupení, ktoré sa usilujú o paralelnú reprezentáciu športu a najmä o prostriedky (dotácie) zo štátneho rozpočtu. V odseku 2 sa ustanovujú hlavné úlohy národného športového zväzu v rozvoji športového odvetvia alebo konkrétneho druhu športu, v príprave športovej reprezentácie pre medzinárodné športové súťaže (európske ligy, svetové a európske poháre a iné dlhodobé súťaže) a pre medzinárodné športové podujatia (majstrovstvá sveta a Európy a iné jednorazové turnaje), v starostlivosti o športové talenty, v boji proti dopingu, a pod. Národný športový zväz …

čl. I § 9 §
Návrh v odseku 1 definuje športový klub ako základnú organizačnú jednotku na výkon športu. Športové kluby plnia jednu z najdôležitejších úloh v oblasti športu, lebo v nich sa realizuje samotná podstata športu, a to realizácia priamej športovej činnosti športovcov v organizovaných športových súťažiach a športových podujatiach. V odseku 2 sa ustanovuje, že športový klub môže mať právnu formu buď ako občianske združenie, alebo ako obchodná spoločnosť nezaložená na podnikanie podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dôvodom tohto členenia je skutočnosť, že podľa pravidiel niektorých medzinárodných športových zväzov musia mať účastníci vrcholných celoštátnych športových súťaží formu obchodných spoločností, najmä formu akciových spoločností. Napriek forme obchodnej spoločnosti nebude športový klub podnikať v zmysle činnosti podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto veci bude mať rovnaké možnosti ako športový klub založený ako občianske združenie. To však neznamená, že by športový klub mal zostať bez vlastných príjmov, pretože bez nich by nemohol plniť svoje úlohy podľa zákona ani zabezpečovať vlastnú prevádzku. …

čl. I § 10 §
Návrh upravuje len tú časť financovania vrcholového a výkonnostného športu, ktorá je poskytovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva formou poskytovania dotácií na zákonom ustanovené účely. V odseku 2 je ustanovené, že celá činnosť športového klubu, ktorý má formu štátnej rozpočtovej organizácie, financujú zo svojej rozpočtovej kapitoly zriaďovateľské ministerstvá a nie sú účastné dotačného systému ako národné športové zväzy.

čl. I § 11 §
Návrh ustanovuje účel, na aký možno poskytnúť dotáciu, a základné pravidlá poskytovania dotácií národným športovým zväzom. Podrobné pravidlá tak, ako doteraz, ustanoví vykonávací predpis vydaný ministerstvom školstva. Detaily poskytnutej dotácie a jej možného použitia upravujú tak, ako aj pri iných druhoch dotácií z rozpočtu verejnej správy, zmluvy medzi poskytovateľom a prijímateľom dotácie.

čl. I § 12 §
Vrcholový a výkonnostný šport nemožno uskutočňovať bez technického zázemia, ktorého rozhodujúcou zložkou sú jednotlivé druhy športovísk. Návrh ich súhrnne označuje ako športovú infraštruktúru konkrétneho územia, napríklad kraja, obce, časti obce. Týmto termínom sa v zákone rozumejú všetky druhy krytých i otvorených športovísk za predpokladu, že sú určené na športovú prípravu (na tréningy) a na športové súťaže a športové podujatia všetkých stupňov v jednotlivých druhoch športu organizované na úrovni národných športových zväzov, napríklad ligové súťaže, pohárové súťaže, a pod. V odseku 2 sa ustanovuje požiadavka na financovanie ich výstavby, údržby a prevádzky. Vzhľadom na potrebu veľkých objemov finančných prostriedkov sa športoviská budú čoraz viac stavať zo združených prostriedkov z rozpočtu verejnej správy, z rozpočtov národných športových zväzov a športových klubov a zo súkromných prostriedkov. Ustanovenie nevylučuje nijaký spôsob financovania. V odseku 3 sa sleduje dodržiavanie technických požiadaviek na jednotlivé športoviská s cieľom zabezpečiť ich funkciu na účely športových podujatí, ale aj na účely bezpečnosti športovcov a divákov. Stavby na šport sú …

čl. I § 13 §
Ustanovenie upravuje požiadavky na športoviská určené predovšetkým na medzinárodné športové podujatia, ktoré majú umožniť uskutočniť vrcholné podujatia s účasťou športovej reprezentácie a s veľkým počtom divákov. Ide o tzv. národné štadióny (tenisový, futbalový, hokejový, atletický). Okrem požiadaviek podľa § 12 by mali takéto športoviská spĺňať aj požiadavky medzinárodných športových zväzov, aby sa na nich mohli uskutočňovať športové súťaže medzinárodnej úrovne. Výstavba a prevádzka takýchto spravidla veľkých a nadpriemerne vybavených športovísk je veľmi nákladná a bez účasti rozpočtu verejnej správy spravidla neuskutočniteľná. Aj tu sa teda predpokladá združovanie verejných a súkromných prostriedkov.

čl. I § 14 §
Problematika športovo talentovaných detí je z pohľadu športu veľmi dôležitou oblasťou. Mladé talenty je potrebné zahrnúť do systému športovej prípravy, ktorý sa bude realizovať v úzkej súčinnosti všetkých osôb zodpovedných za šport vrátane základných a stredných škôl a školských zariadení, ktoré sa taktiež podieľajú na športovej výchove talentov počas vyučovania v školských športoviskách alebo v špecializovaných školách pre takéto deti. Návrh zveruje základnú povinnosť starostlivosti o talentovaných športovcov v prvom rade národným športovým zväzom, ktoré sú reprezentantmi športových odvetví a druhov športu s celoštátnou pôsobnosťou a majú najlepšiu možnosť koncentrovať starostlivosť o športové talenty zabezpečením športového rastu, životosprávy, účasti na športových podujatiach, zdravotnej starostlivosti a zahraničnej účasti. Túto starostlivosť zabezpečujú aj športové strediská ministerstiev obrany a vnútra.

čl. I § 15 §
Organizovanie športovania detí mimo vyučovania má umožniť kontinuitu so športovaním detí počas vyučovania. Ani jedno, ani druhé samo osebe nedokáže zabezpečiť dorast vrcholového a výkonnostného športu na úrovni športových klubov a športovej reprezentácie. Na zabezpečenie organizačnej a finančnej stránky tejto starostlivosti zabezpečuje podporu ministerstvo školstva z rozpočtu verejnej správy formou koncepčných rozvojových programov a organizáciou a financovaním možností súťaženia v školských športových súťažiach.

čl. I § 16 §
Prejavom autonómnosti športu je kreovanie športovej reprezentácie Slovenskej republiky. Príprava a úspešná účasť športovej reprezentácie Slovenskej republiky v medzinárodnej športovej súťaži alebo v medzinárodnom športovom podujatí je vo verejnom záujme vzhľadom na prestížny charakter športových súťaží najmä v najrozšírenejších kolektívnych športoch. Štátne orgány ponechávajú výber športovcov a športových odborníkov na medzinárodnú športovú súťaž v kompetencii národného športového zväzu v konkrétnom športovom odvetví. Je plne v kompetencii národných športových zväzov určovať výkonnostné kritériá a limity, ktoré športovec musí splniť, aby bol nominovaný za člena športovej reprezentácie. V zhode s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci Christelle Deliège v. Ligue Francophone de Judo et Disciplines Associèes z 11. apríla 2000 sa pri nominovaní športovca na medzinárodnú športovú súťaž alebo na medzinárodné športové podujatie musia zohľadniť aj kritériá určené organizátorom súťaže alebo podujatia, napríklad splnenie atletických výkonnostných limitov na účasť na majstrovstvá sveta v atletike. Ani splnenie týchto limitov a kritérií však neznamená pre športovca automaticky právo byť nominovaný na medzinárodnú športovú súťaž …

čl. I § 17 §
Návrh ustanovuje ako dôležitú súčasť športovej reprezentácie povinnosť používať na športovom ošatení a na technických zariadeniach štátny znak Slovenskej republiky a označenie štátnej príslušnosti. Ministerstvo školstva určí spôsob takéhoto označenia podľa osobitosti konkrétnej medzinárodnej športovej súťaže alebo medzinárodného športového podujatia a požiadaviek ich organizátora a s prihliadnutím na zvyklosti jednotlivých športov a možnosti a požiadavky národných športových zväzov. Zabezpečenie označenia, vrátane finančného, je podľa odseku 2 na národnom športovom zväze, ktorý zabezpečuje športovú reprezentáciu.

čl. I § 18 §
Zákaz užívania dopingových látok je kľúčovým inštitútom zabezpečujúcim základné právo športovca zúčastniť sa na bezdopingovom športe, a tak podporovať zdravie, čestnosť a rovnosť športovcov pri výkone športovej činnosti. Zákaz užívania dopingových látok vychádza z Dohovoru proti dopingu, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku ako člena Rady Európy (uverejnený bol pod č. 262/1993 Z.z.), Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe UNESCO (uverejnený bol pod č. 347/2007 Z.z.) a tiež zo Svetového antidopingového kódexu, ku ktorého dodržiavaniu sa Slovenská republika zaviazala. Premietnutím základných inštitútov týchto medzinárodných noriem do navrhovaného zákona dáva najlepšiu záruku ich dodržiavania na Slovensku. Právna úprava nahrádza doterajší stav, keď plnenie Svetového antidopingového kódexu bolo na Slovensku právne takmer nevynútiteľné a jeho uplatňovanie záležalo na dobrovoľnosti športovcov a ochoty národných športových zväzov. V právnom vzduchoprázdne je aj postavenie terajšieho Antidopingového výboru Slovenskej republiky, ktorý pôsobí ako občianske združenie. Zákaz užívania dopingových látok sa vzťahuje predovšetkým na športovcov a jeho obsahom je zákaz držať dopingovú látku a zákaz požívať dopingovú látku pri …

čl. I § 19 §
Základnou úlohou boja proti dopingu je okrem zachovania pravidiel čestnej športovej hry aj ochrana zdravia športovca. Bolo by proti zmyslu boja proti dopingu, keby sa v mene zachovania pravidiel čestnej športovej hry ohrozilo zdravie športovca. Zákon preto umožňuje užívanie dopingových látok na liečebné účely v súlade s reguláciou na udeľovanie výnimiek pre terapeutické použitie podľa medzinárodnej normy WADA. Zákaz odstraňuje aj nedostatok zo športovej praxe, ktorý sa prejavuje nielen u nás, ale aj v zahraničí, a to absenciu procesných pravidiel pri povoľovaní užívania dopingových látok na liečebné účely. Rozhodnutie o práve športovca užívať dopingovú látku na liečebné účely bude oprávnené vydať len antidopingová agentúra, pričom bude viazaná lekárskym posudkom, ktorý bude zohľadňovať aj možnosti použitia inej liečebnej látky a len v prípade nevyhnutnosti odporučí prvotne určenú dopingovú látku (napríklad pri akútnej ťažkej astme, či zápalovom ochorení čreva). Proti zamietavému rozhodnutiu sa športovec bude môcť odvolať na arbitrážny tribunál. Rozhodnutie antidopingovej agentúry o práve užiť dopingovú látku na liečebné účely bude …

čl. I § 20 §
Princíp oddelenosti rozhodovania o vine a o treste vychádzajúci zo Svetového antidopingového kódexu vyžaduje, aby sankcie za porušenie zákazu dopingu v športe vydal národný športový zväz, ktorý je disciplinárnym orgánom voči športovcovi, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom národného športového zväzu. Na určenie osobnej príslušnosti k národnému športovému zväzu je určujúce športové odvetvie, v ktorom športovec pôsobil v čase dopingu, a vydanie preukazu športovca. Vzhľadom na dynamiku športových súťaží je národný športový zväz povinný uložiť sankciu za užitie dopingu určenú v zákone. Rozhodnutie antidopingovej agentúry je pre národný športový zväz záväzné a odvolanie športovca na arbitrážny tribunál nemá odkladný účinok. Návrh umožňuje národnému športovému zväzu pri ukladaní sankcie vziať do úvahy aj poľahčujúce okolnosti (odsek 5), ktoré znížia mieru zavinenia športovca. Tieto poľahčujúce okolnosti nemenia nič na princípe objektívnej zodpovednosti športovca, a teda nie sú exculpačnými dôvodmi, ale môžu sa uplatniť pri zmiernení sankcie za užitie dopingu. Svetový antidopingový kódex výslovne ukladá „antidopingovej organizácii“ …

čl. I § 21 §
Upravuje sa postup pri súbežnom zistení dopingu. V odseku 1 ide o zistenie dopingu jednou dopingovou kontrolou, pri ktorej sa u športovca zistilo užitie viacerých dopingových látok. V tomto prípade sa uloží len jedna sankcia, pri ktorej ukladaní sa táto okolnosť bude považovať za priťažujúcu okolnosť. V odseku 2 sa rieši situácia, keď sa u športovca zistí doping dvomi na sebe nezávislými dopingovými kontrolami, a športovcovi ešte nebola ani za jedno z nich uložená sankcia za užitie dopingu. V tomto prípade sa zvyšuje horná hranica sankcie o jeden rok zákazu účasti na športovej súťaži.

čl. I § 22 §
Hlavnou sankciou za doping je zákaz účasti na športovej súťaži. Tento zákaz však neznamená, že športovec by naďalej nemohol vykonávať šport. Naopak, aj počas doby trvania sankcie sa naďalej môže pripravovať na športové súťaže. Náklady na takúto športovú činnosť však športovec alebo športový odborník nemôže uhradiť z rozpočtu verejnej správy špecifikovaných v návrhu. Nič však nebráni tomu, aby športovec alebo športový odborník uhrádzal tieto náklady zo súkromných zdrojov, čo umožňuje článok 4 ods. 3 písm. b) Dohovoru proti dopingu. Ďalším obmedzením športovca, ktorému nebol uložený doživotný zákaz účasti na športovej súťaži, je povinnosť poskytovať informácie, ktoré umožnia vykonanie mimosúťažnej dopingovej kontroly (odsek 2).

čl. I § 23 §
Ustanovenie upravuje rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú počas konkrétnej hry predovšetkým správaním sa hráčov. Hrou sa rozumie tak kolektívna hra (napríklad futbalový, volejbalový alebo hokejový zápas), ako aj individuálny športový výkon (napríklad jednotlivé disciplíny v atletike, v gymnastike, v lyžovaní, v plávaní, a pod.). Spory vzniknuté počas hry sa zásadne rozhodujú okamžite, napríklad, trestným kopom, napomenutím alebo vylúčením hráča z hry, a podobne, podľa pravidiel konkrétnej hry. Takéto spory rozhoduje delegovaný rozhodca, ktorého možnosti nápravných opatrení vyplývajú z pravidiel konkrétnej hry. Rozhodnutie rozhodcu je vo všeobecnosti konečné bez dôsledkov mimo hry a spravidla aj dostatočné. V odseku 4 sa pamätá na výnimočné situácie, keď porušenie pravidiel hry je natoľko závažné, že nemôže zostať len na úrovni rozhodnutia rozhodcu. Pritom môže ísť o porušenie pravidiel zo strany športovca, rozhodcu, športového klubu alebo organizátora hry. Národný športový zväz má v takýchto prípadoch možnosti potrestať športovca (napríklad uložením disciplinárneho opatrenia), rozhodcu (napríklad sankciou alebo vylúčením zo zboru rozhodcov), športový klub (napríklad pokutou) i organizátora …

čl. I § 24 §
V tomto ustanovení ide o rozhodovanie sporov, ktoré nevznikli v priebehu konkrétnej hry porušením pravidiel hry. Tieto spory už nerozhoduje rozhodca ako súčasť hry, ale národný športový zväz ako organizátor športovej súťaže. Ide tu o spory vzniknuté počas športovej súťaže z nedodržania pravidiel športovej súťaže zo strany organizátorov športových podujatí alebo športových klubov alebo z porušenia stanov národného športového zväzu zo strany športového klubu, napríklad z porušenia pravidiel na zabezpečenie bezpečnosti športovcov a divákov na športovisku, z prestupových pravidiel, z evidencie, registrácie a licencií. Jednotlivé porušenia a možné sankcie vyplývajú z pravidiel športovej súťaže a zo stanov národných športových zväzov. Navrhovaný zákon vylučuje z rozhodovania sporov tie spory, ktorých obsahom sú záväzky občianskoprávnej, obchodnoprávnej a pracovnoprávnej povahy, o ktorých sú príslušné rozhodovať súdy. Národný športový zväz je občianskym združením, a tak nemôže nahrádzať štátne orgány.

čl. I § 25 §
Ustanovenie nadväzuje na § 24 tým, že upravuje disciplinárnu právomoc národného športového zväzu a základné procesné pravidlá disciplinárneho konania ako dôsledku rozhodovania sporov v športe. Vzhľadom na súkromnoprávny charakter disciplinárneho postihu a na rôznorodosť hier a z toho vyplývajúcu rôznosť pravidiel športových súťaží, zákon nemôže upraviť viacero procesných pravidiel, ktoré by boli spoločné všetkým možným postihom vo všetkých športoch. Preto sa ponecháva tak, ako doteraz, úprava procesných pravidiel na národné športové zväzy. Návrh umožňuje, aby národný športový zväz v pravidlách určil, že disciplinárne konanie bude jednostupňové (rozhodnutie napríklad disciplinárnej komisie bude konečné), alebo či zavedie dvojinštančné (napríklad proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie sa bude možné odvolať na iný orgán národného športového zväzu). Zriadením športového arbitrážneho tribunálu ako nezávislej inštitúcie súdneho typu sa umožní obrátiť sa odvolaním na tento tribunál bez ohľadu na to, či na národnom športovom tribunáli bolo jednoinštančné alebo dvojinštančné disciplinárne konanie. Zriadenie tribunálu je upravené v čl. II bode 3.

čl. I § 26 §
Ustanovenie je nomenklatúrou disciplinárnych opatrení, ktoré môžu národné športové zväzy v disciplinárnom konaní ukladať za disciplinárne previnenia. Týka sa tak športovcov, ako aj športových odborníkov. Návrh ponecháva na národné športové zväzy, aby upravili sadzby pokút a zákazu účasti v športovej súťaži a vyradenia zo športovej reprezentácie vo svojich stanovách alebo iných predpisoch (disciplinárnych poriadkoch). Vzhľadom na súkromnoprávny charakter disciplinárneho postihu a na rôznorodosť hier a z toho vyplývajúcu rôznosť pravidiel športových súťaží, zákon nemôže upraviť viacero procesných pravidiel, ktoré by boli spoločné všetkým možným postihom vo všetkých športoch. Významnú úlohu pri určovaní sadzieb zohráva aj úprava medzinárodného športového zväzu a zvyklosti jednotlivých športov. Ani rovnaké sadzby by nezabezpečili rovnosť všetkých športovcov, lebo niektoré športy sú len krátkodobé sezónne, iné zasa celoročné. V rôznych športoch sú súťaže, v ktorých sú jednotlivé športové podujatia každý druhý deň, v iných zasa dva-trikrát za sezónu.

čl. I § 27 §
V záujme zvýšenia transparentnosti športového systému sa zriaďuje jednotný celoštátny informačný systém o športe, ktorého správou je poverené ministerstvo. Tento informačný systém je súčasťou informačného systému verejnej správy so všetkými zákonnými pravidlami. Zriadenie je vyvolané potrebou sprehľadnenia systému, do ktorého sú investované značné prostriedky z rozpočtu verejnej správy. Viaceré kontroly zamerané na finančné hospodárenie s poskytnutými prostriedkami z rozpočtu verejnej správy preukázali na neprehľadnosť systému a na absenciu základných údajov o počte športovcov, športových odborníkov a športových zariadení v jednotlivých športových odvetviach a druhoch športu. Informačný systém má odstrániť aj podozrenia z manipulovaním legitimity niektorých národných športových zväzov, ktoré vykazujú nekorektné údaje napríklad o počte svojich členov, o množstve nimi organizovaných športových súťaží a pod.. Informácie o použití prostriedkov z rozpočtu verejnej správy zasa zvýšia dôveryhodnosť športových klubov a národných športových zväzov nielen vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale aj k športovej verejnosti a všetkým občanom. Informačný systém môže splniť všetky tieto potreby a požiadavky len vtedy, ak bude …

čl. I § 28 §
Obsahom informačného systému o športe bude tzv. športový register, ktorý sa bude členiť na viacero čiastkových registrov, ktoré sú uvedené v návrhu. Vzhľadom na to, že bude prístupný aj verejnosti bude obsahovať len také údaje o osobách, ktoré neohrozia právo na súkromie, ani dobré meno a budú rešpektovať zákonnú ochranu osobných údajov.

čl. I § 29 §
Zakotvením zákonnej informačnej povinnosti sa má zabezpečiť včasnosť, vierohodnosť a úplnosť údajov obsiahnutých v jednotlivých registroch informačného systému o športe. Každému registru korešponduje konkrétna osoba, ktorá bude mať povinnosť zasielať ministerstvu zákonom požadované údaje. Nesplnenie tejto povinnosti voči ministerstvu školstva je sankcionované ako správny delikt (odsek 1). Nesplnenie povinnosti športového klubu voči národnému športovému zväzu (odsek 2) je porušením stanov a vyrieši ho národný športový zväz disciplinárnou sankciou.

čl. I § 30 §
Návrh upravuje porušenie oznamovacej povinnosti k vedeniu informačného systému ako správny delikt. Správnym orgánom, ako aj správcom a vymáhajúcim orgánom uložených pokút sa navrhuje ministerstvo školstva.

čl. I § 31 §
Spoločné ustanovenia riešia tri veci. V odseku 1 sa generálne rieši procesná úprava. Vzhľadom na súkromnoprávny charakter konaní medzi členmi občianskych združení sa vylučuje použitie správneho poriadku, disciplinárne konania upravia stanovy. Správny poriadok sa použije len na konanie o správnych deliktoch. V odseku 2 je generálna požiadavka na výstavbu športových zariadení tak, aby boli prístupné aj pre telesne postihnuté osoby. Podrobné technické požiadavky na bezbariérovosť vyplývajú zo stavebno-technických predpisov a z technických noriem. V odseku 3 je generálna požiadavka sledujúca zabrániť ďalší úbytok verejných športových zariadení. Táto požiadavka by sa v konkrétnom území mala realizovať predovšetkým v územných plánoch obcí a zón.

čl. I § 32 §
Prechodné ustanovenia riešia v odsekoch 1 a 2 prechod na novú úpravu v oblasti boja proti dopingu. V odseku 1 sa navrhuje uplatniť na nedokončené konania navrhovaný zákon z dôvodu, že terajšie konanie sa neuskutočnili na základe zákona, ale podľa právne nejasných pravidiel. Nie je vhodné, aby navrhovaný zákon vylúčil zákonný postup. Určitá výnimka z tohto pravidla je len pri ukladaní sankcie za užitie dopingu, keď sa umožňuje uložiť takú, ktoré je priaznivejšia pre sankcionovaného, hoci nie je podložená zákonom. Odsek 3 sa týkajú prechodu na navrhovaný režim upravený navrhovaným zákonom.

čl. I § 33 §
Navrhujú sa zrušiť vykonávacie predpisy, ktoré sú sčasti nahradené navrhovanou úpravou v článku III. Budú nahradené novými vykonávacími predpismi ku dňu účinnosti navrhovaného zákona.

čl. II

čl. II bod 1
Úlohy Slovenského olympijského výboru sa dopĺňajú z dôvodu navrhovanej úpravy v článku I. Vedenie zoznamu uznaných športov bude významné na posudzovanie, či nejaké občianske združenie má právnu povahu národného športového zväzu podľa článku I § 8 ods. 1 písm. a). Ustanovenie o oprávnení Slovenského olympijského výboru určovať spôsob označovania účastníkov olympijských hier doteraz v zákone chýbalo, hoci v praxi sa realizovalo. Ustanovenie je uzákonením terajšej praxe.

čl. II bod 2
Ustanovenie je dôsledkom zrušenia Štátneho fondu telesnej kultúry.

čl. II bod 3 (§ 7a)
Navrhuje sa zriadiť vrcholnú arbitrážnu inštitúciu na rozhodovanie sporov v športe, ktorá dosiaľ v slovenských pomeroch chýba. Jej zriadenie umožní objektívnejšie a spravodlivejšie rozhodovanie sporov v športe. Teraz je rozhodujúcim rozhodovanie disciplinárnych a arbitrážnych komisií alebo výborov národných športových zväzov, pretože po nich už je len možnosť obrátiť sa žalobou na civilný súd. Zriadením tribunálu sa umožní objektívne preskúmanie rozhodnutia národného športového zväzu ešte v rámci športových štruktúr a odbremení súdy od rozhodovania športových sporov. Možnosť obrátiť sa aj potom na civilný súd síce zostáva zachovaná, ale je predpoklad, že sa výrazne zmenší početnosť súdnych žalôb. Prieskumom v zahraničí sa zistilo, že obdobné národné športové súdy (tribunály, výbory) sú väčšinou pri národných olympijských výboroch, ako pri najnezávislejších športových inštitúciách, pretože všetky národné olympijské výbory vo všetkých štátoch pracujú na základe jednotných pravidiel Medzinárodného olympijského výboru a Olympijskej charty, majú všešportovú povahu a nie sú závislé na niektorom národnom športovom zväze. Termín „tribunál“ sa navrhuje z dôvodu potreby terminologického odlíšenia od …

čl. III

čl. III bod 1
Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Pri ostatnej novele sa opomenulo existenciu samosprávnych krajov doplniť aj do § 1. Nejde o vecnú zmenu

čl. III bod 2
Úpravou sa vo výpočte orgánov na úseku telesnej kultúry očisťuje nezrozumiteľný text o nepotrebné slová. Nejde o vecnú zmenu.

čl. III bod 3
Vypúšťajú sa úlohy ministerstva školstva, ktoré bude plniť podľa navrhovaného zákona v článku I (§ 4 návrhu).

čl. III bod 4
Ide o formulačnú úpravu terajšieho § 4 písm. m) vzhľadom na úpravy v oblasti akreditácie vzdelávacích zariadení (bod 11).

čl. III bod 5
Ustanovenie sa dopĺňa o športové kluby, ktoré sú štátnymi rozpočtovými organizáciami ministerstiev obrany a vnútra.

čl. III bod 6
Ide o úpravu úloh Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu verejného zdravotníctva SR vyplývajúcich z teraz platných predpisov o verejnom zdraví a o zdravotnej starostlivosti.

čl. III bod 7
Dopĺňa sa úloha ministerstva hospodárstva vo veci trhovej kontroly obsahu dopingových látok v prípravkoch používaných vo farmakológii v spotrebiteľskej sieti a vo fitcentrách a posilňovniach. Ide o miesta nekontrolovaného dopingu v oblasti tzv. športu pre všetkých, keď sa ako doping užívajú chemické látky bežne dostupné v maloobchodnej sieti ako sú vitamíny, posilňujúce nápoje alebo iné podporné prípravky.

čl. III bod 8
V § 6 a 7 sú vo výpočte úloh pre samosprávne kraje a obce v oblasti telesnej kultúry formulačné a drobné vecné zmeny. Ich aktivity sú naďalej nasmerované v regionálnych a miestnych podmienkach na podporu športových podujatí a využívania športovísk, vrátane školských športovísk (telocviční) na účely tzv . športu pre všetkých. Vypustili sa ich úlohy v oblasti starostlivosti o športové talenty, ktorú upravuje navrhovaný zákon v článku I.

čl. III bod 9
Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré je teraz zahrnuté do nového znenia § 7.

čl. III bod 10
Vypúšťaný odsek 3 sa vzťahuje na problematiku, ktoré je teraz upravená v článku I. Vypustením odseku nedochádza k podstatnej zmene terajšieho stavu.

čl. III bod 11
Vypúšťané slová v novooznačenom odseku 3 sa vzťahujú na problematiku upravenú v článku I. Ustanovenie zostáva naďalej platné vo vzťahu k odmeňovaniu športovcov a osôb v oblasti telesnej kultúry (napríklad v oblasti turistiky, aerobiku a iných telesných aktivít).

čl. III bod 12 a 13
Ustanoveniami sa modifikuje názov a upresňuje obsah činnosti akreditačnej komisie ministerstva. Novým znením odsekov 1 až 7 nedochádza k podstatnej vecnej zmene postavenia ani úloh akreditačnej komisie. Tento postup sa zvolil z racionálneho dôvodu – znížiť počet novelizačných bodov vyvolaných drobnými formulačnými zmenami a legislatívnotechnickými úpravami textu, ktoré by sa dotkli každého odseku v § 11. Akreditačná komisia zostáva poradným orgánom ministerstva školstva, a preto nemá postavenie správneho orgánu. Akreditáciu udeľuje a odníma a potvrdenia o akreditácii vydáva a odoberá ministerstvo školstva vo vlastnom mene. Problematiku správnych poplatkov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Vypúšťané odseky 8 a 9 boli zahrnuté do nového znenia odsekov 6 a 7 v § 11.

čl. III bod 14
Ustanovenie nového odseku 3 je po úprave prevzaté z doterajšieho ustanovenia § 11 ods. 4, lebo vecne takáto problematika patrí do § 12. Nové odseky 4 a 5 ustanovujú režim vydávania osvedčení. Z dôvodu právnej istoty je nevyhnutné, aby základné veci týkajúce sa vydávania osvedčenia a jeho platnosti upravoval priamo zákon.

čl. III bod 15
Ide o legislatívnotechnickú úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 3a, ktorý je v § 12a zákona po jeho novele zákonom č. 5/2005 Z. z. Zákon č. 477/2002 Z. z. bol nahradený novým zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

čl. IV
Navrhuje sa vyhlásiť úplné znenie zákona o telesnej kultúre z dôvodu, že ide už o štvrtú zmenu zákona a že ide zákon určený veľkému okruhu adresátov.

čl. V
Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona. Bratislava 26. marca 2008 Robert F i c o v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján M i k o l a j v. r. podpredseda vlády a minister školstva Slovenskej republiky

Čl. I

bod 1
Navrhovaná úprava súvisí s novelizáciou ustanovenia § 11, z dôvodu, že oblasť podpory sa rozširuje aj na športovanie počas školského vyučovania a na športovanie študentov. Školské športové súťaže a aktivity sa konajú aj v čase vyučovania. V nadväznosti na túto úpravu je potrebné spresnenie spočívajúce v terminologickej úprave.

bod 2 §
Predmetné ustanovenie sa vypúšťa v súvislosti s jeho nadbytočným a duplicitným uvedením. Z ostatných úloh vymedzených v zákone vyplýva, že národný športový zväz sa podieľa na vytváraní podmienok pre športovanie, napr. prípravou športovej reprezentácie, starostlivosťou o talenty, organizovaním súťaží a pod, a to bez ohľadu na vek športovcov.

bod 3 §
V § 10 sa uvádzajú možné zdroje financovania športu. Inými zdrojmi financovania športu sú napríklad dedičstvo, výhra v lotérií a pod.

bod 4 §
V § 11 odseku 1 sa ustanovujú činnosti a oblasti, na ktoré je možné poskytnúť dotáciu. Návrhom zákona sa rozširuje možnosť poskytnutia dotácie aj na zabezpečenie športovania detí, žiakov a študentov nielen mimo vyučovania, ale aj počas vyučovania, ďalej na vzdelávanie v športe, na odmeny športovcov a trénerov a podporu edičnej, muzeálnej a osvetovej činnosti v športe. Navrhovaným ustanovením odseku 2 sa zabezpečuje, aby sa prostriedky štátneho rozpočtu, poskytnuté ako dotácia, nemohli poskytnúť ani použiť na účely vymedzené týmto odsekom s výnimkou dotácie v oblasti športovej infraštruktúry osobitného významu, kedy sa dotácia môže poskytnúť aj na výdavky z predchádzajúcich rokov, avšak len vtedy, ak tieto výdavky vznikli po podpise zmluvy o poskytnutí dotácie. Pôjde predovšetkým o prípady, v ktorých bude zmluva podpísaná na viacročné obdobie v súlade s uzneseniami vlády SR.

bod 5 §
k § 11a: Predmetné ustanovenie určuje kto môže požiadať o poskytnuitie dotácie. Žiadateľom môže byť právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a plnoletá fyzická osoba. k § 11b: V odseku 1 sa určuje spôsob vyhlásenia výzvy na predkladanie žiadostí, a to prostredníctvom webového sídla ministerstva. V odseku 2 sú ustanovené povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať výzva. Jednotlivé výzvy budú obsahovať aj presné výberové kritéria v závislosti od konkrétneho účelu poskytovanej dotácie, ktoré budú mať vplyv na poskytnutie dotácie a jej výšku, resp. neposkytnutie. Zároveň sa ustanovuje minimálna 30-dňová lehota na predkladanie žiadostí od zverejnenia výzvy na webovom sídle. Z odseku 3 vyplýva spôsob predkladania žiadosti a v odsekoch 4 a 5 je určený jej obsah. k § 11c: Návrh zákona ukladá ministerstvu povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle informácie o predložených žiadostiach, poskytnutí, resp. neposkytnutí dotácie žiadateľom s uvedením dôvodu neposkytnutia dotácie a zmluvy uzatvorené so žiadateľmi, ktorým bude poskytnutá dotácia. Odsek 2 ustanovuje, že dotáciu nemožno …

bod 6 §
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na novelizačné body 1 a 4 (§11 ods. 1 písm. d)).

bod 7 §
Uvedené odseky sa vypúšťajú z dôvodu duplicity informačných povinností pre ministerstvo, ktoré sú uvedené v § 11b ods. 1 a ods. 2 a § 11c ods. 1.

bod 8 §
Prechodné ustanovenie, ktoré upravuje spôsob posudzovania žiadostí predložených do účinnosti tohto zákona.

čl. VII
V záujme preventívneho pôsobenia právnou úpravou sa navrhuje v zákone o športe výslovne vyjadriť oprávnenie športového klubu, ktorému bola uložená pokuta v disciplinárnom konaní alebo v správnom konaní alebo mu bola uložená iná sankcia alebo opatrenie, s ktorými sú spojené finančné náklady (napr. športovému klubu bude uložená povinnosť zdvojnásobiť na ďalšie stretnutie počet usporiadateľov alebo vykonávať usporiadateľskú službu aj na stretnutiach u súpera), uplatniť si v civilnom konaní primeranú úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov od toho, kto sa dopustil konania alebo je zodpovedný za konanie, ktoré bolo dôvodom pre uloženie sankcie. Aj keď zaplatená pokuta nie je škodou v pravom slova zmysle, predstavuje zníženie majetku pokutou postihnutého subjektu. Ak dôvodom pre uloženie pokuty bolo konanie iného subjektu ako toho, ktorému bola pokuta uložená, požiadavka náhrady / regresu zaplatenej pokuty alebo jej časti voči osobe, ktorej konanie bolo dôvodom pre uloženie pokuty, sa javí byť spravodlivá.