Zákon č. 324/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Primárnou úlohou v oblasti verejných financií je dosiahnuť zníženie rozpočtového deficitu. Jednou z možností dosiahnutia tohto cieľa je zefektívnenie správy majetku štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorá by priniesla úsporu výdavkov a zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Centralizácia starostlivosti o majetok štátu, odstránenie administratívnych bariér a duplicity rôznych činností, určenie jednotných pravidiel a postupov alebo vytvorenie centrálnej evidencie majetku štátu by mohli predstavovať výrazný príspevok ku konsolidácii verejných financií.
Predmetná úloha vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády na roky 2012 - 2016, podľa ktorého „vláda zavedie centrálnu správu nehnuteľného majetku štátu, v záujme zefektívnenia jeho užívania, odstránenia existujúcich duplicít a hospodárnosti budúcich investícií a údržby“.
Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v súčasnosti vykonáva veľké množstvo subjektov, ktoré samostatne nakladajú s majetkom štátu v ich správe. Individuálna správa majetku štátu, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia úloh jednotlivých správcov, znamená pre každého správcu povinnosť zabezpečovať jednotlivé úseky správy majetku štátu ako jeho evidencia, prevádzka a starostlivosť vrátane údržby, nakladanie s ním. Individuálna správa takisto znamená nejednotnosť postupov pri jeho správe z hľadiska užívania, údržby, predaja alebo nájmu.
Návrh zákona umožní, aby sa správcovia venovali profesionálne len činnostiam, na ktoré boli zriadení, resp. svojim zákonným kompetenciám, a starostlivosť o nehnuteľný majetok štátu sa zverí odborným organizáciám, ktoré budú vykonávať centrálnu správu tohto majetku. Centrálna správa nehnuteľného majetku štátu znamená komplexnú starostlivosť o tento majetok, vrátane jeho prevádzky, opráv, údržby, zmien, nájmu alebo predaja. Od centralizácie správy nehnuteľného majetku štátu sa očakáva špecializácia, efektivita využitia a hospodárnosť správy tohto majetku. Vychádza sa pritom zo skúseností vyspelých krajín Európy, kde je hospodárenie s nehnuteľným majetkom pre potreby štátu sústredené len do niekoľkých centralizovaných organizácií.
Návrh zákona predpokladá odbúranie viacerých administratívne a finančne náročných činností. Ide hlavne o zrušenie zverejňovania prebytočného majetku štátu a dočasne prebytočného majetku štátu vo forme inzerátu v printových médiách, čo je finančne náročné hlavne v prípadoch, keď je potrebné ponuku viackrát zverejniť.
Aj napriek viacerým pokusom sumarizovať majetok štátu doteraz neexistuje komplexná evidencia nehnuteľného majetku štátu. Existuje len účtovná evidencia majetku vedená jednotlivými správcami, ktorá často nie je úplná. Dôsledkom tohto stavu je absencia informačnej základne o rozsahu (množstve) majetku, ktorý v skutočnosti vlastní Slovenská republika. Nie je teda možné komplexne a objektívne posúdiť, či majetok, ktorý Slovenská republika vlastní, nie je prebytočný, a teda či náklady na jeho správu zbytočne nezaťažujú výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Vytvorením databázy majetku štátu by štát získal komplexný prehľad nehnuteľného majetku štátu, ktorý slúži na plnenie jednotlivých funkcií štátu.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. novembra 2014.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia MPK: od 03.06.2014 do 23.06.2014
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť
- vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
1. Predpokladá sa, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bude mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu navrhovanej centralizácie nehnuteľného majetku štátu a následnej vyššej efektívnosti správy a nakladania s nehnuteľným majetkom štátu. Centralizácia majetku štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť pri správe nehnuteľného majetku štátu. Očakávaným dôsledkom centralizácie nehnuteľného majetku štátu, kedy predpokladaný počet správcov nehnuteľného majetku štátu by nemal presiahnuť počet 20, je optimalizácia využívania nehnuteľného majetku štátu (efektívnejšie priestorové využitie existujúceho majetku štátu), ako aj zefektívnenie správy nehnuteľného majetku štátu, najmä cestou zníženia nákladov na údržbu, opravy a rekonštrukciu nehnuteľného majetku štátu, zníženia nákladov spojených s predajom alebo prenájmom majetku štátu, pretože sa upúšťa od zverejňovania ponúk tohto majetku v dennej tlači (s celoslovenskou pôsobnosťou), premiestňovanie správcov majetku štátu do voľných priestorov vo vlastníctve štátu a postupné ukončenie drahých prenájmov priestorov vo vlastníctve súkromných partnerov.
Z dlhodobého hľadiska sa z dôvodu zabezpečenia efektívnej a transparentnej správy nehnuteľného majetku štátu javí ako nutnosť podpora informačných technológií pri správe majetku štátu. Jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa je jednotná evidencia majetku štátu, ktorá je základným predpokladom znalosti o efektivite využívania majetku štátu. Navrhovaná centrálna evidencia majetku zabezpečí prehľad o majetku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, jeho skutočný stav, množstvo a štruktúru, ako aj majetku vo vlastníctve iných vlastníkov, ktorý využívajú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie alebo štátne fondy. Na základe týchto zistení, ako aj odôvodnených potrieb správcov, ktorí budú nehnuteľný majetok štátu naďalej využívať ako vypožičiavatelia (t.j. bezplatne, platiť budú len za prevádzkové náklady, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním majetku), bude možné komplexne a objektívne posúdiť, či majetok, ktorý Slovenská republika vlastní, nie je prebytočný, a teda, či náklady na jeho správu zbytočne nezaťažujú výdavkovú časť štátneho rozpočtu.
Zavádza sa nový model správy nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mal z vyššie uvedených dôvodov zabezpečiť nižšie výdavky, ako aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozitívny dopad na štátny rozpočet, ktorý však nie je možné v súčasnosti exaktne kvantifikovať.
2. Navrhovaná úprava predpokladá doplnenie existujúceho registra prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní – www.ropk.sk (po novom pôjde o Register ponúkaného majetku štátu) a vytvorenie nového informačného systému – Centrálna evidencia majetku. Očakáva sa negatívny dopad na štátny rozpočet z titulu vytvorenia a následných nákladov na prevádzku registra ponúkaného majetku štátu, vytvorenia a prevádzky centrálnej evidencie majetku štátu a elektronickej aukcie. Náklady na rozšírenie existujúceho registra prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní za účelom vytvorenia registra ponúkaného majetku štátu (hardvér, operačné systémy, licencie, databázy...), náklady na vytvorenie centrálnej evidencie majetku, v predpokladanej sume cca 225 000,00 EUR. Predpokladané náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstarávacej ceny, t. j. 22 500,00 EUR. Z dlhodobého hľadiska by existencia týchto informačných systémov mala mať pozitívny dopad na štátny rozpočet.
3. Očakáva sa pozitívny dopad na štátny rozpočet z titulu úspor výdavkov na inzerciu, ktorú v súčasnosti platia správcovia majetku štátu (za rok 2010 dosiahla odhadovaná suma týchto výdavkov výšku 200 000 eur).
4. Predpokladáme pozitívne dôsledky na štátny rozpočet z titulu efektívnejšej správy nehnuteľného majetku štátu, ktoré však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať. Po získaní potrebných údajov a ich analýze bude možné kvantifikovať vplyv na rozpočet verejnej správy.
Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie:
Primárnom práve:
čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve – po 30. novembri 2009)
legislatívne akty
nelegislatívne akty
Sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve – do 30. novembra 2009):
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7. 2006) v platnom znení,
nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7. 2006) v platnom znení.
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:
bezpredmetné
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:
bezpredmetné
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa článku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

čl. I

čl. I bod 1
Zákon definuje subjekty, ktoré spravujú majetok štátu využívaný vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Navrhuje sa zlúčiť doteraz rozlišovaných správcov majetku štátu (ďalej len „správca“), ktorými sú verejnoprávne inštitúcie, ak na základe zákona spravujú majetok štátu alebo iné právnické osoby, ak na základe zákona spravujú majetok štátu. Zároveň sa explicitne priznáva postavenie správcu majetku štátu aj štátnemu orgánu bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona (dočasný správca) alebo osobitného predpisu (napr. colný zákon) spravuje majetok štátu. Takéto štátne orgány sú preddavkové organizácie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“), ktoré nie sú právnické osoby. Reaguje sa tým na prebiehajúcu reformu miestnej štátnej správy, kedy prevažná časť miestnej štátnej správy splynula do okresných úradov ako preddavkových organizácii. Práva a povinnosti správcu vykonáva štátny orgán bez právnej subjektivity v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Za správcov, …

čl. I bod 2
Upravuje sa znenie § 1 ods. 2 zákona z dôvodu zavedenia inštitútu prevodu správy cenných papierov medzi správcami majetku štátu, pri zachovaní prednosti osobitných právnych predpisov upravujúcich nakladanie s cennými papiermi.

čl. I bod 3
Zákon neumožňuje štátnym rozpočtovým organizáciám, štátnym príspevkovým organizáciám, štátnym fondom a správcom, ktorí sú štátnym orgánom bez právnej subjektivity, nadobúdať majetok do ich vlastníctva. Vzhľadom na charakter týchto organizácií, finančné hospodárenie, vzťah k štátnemu rozpočtu, dôvody vzniku a zániku týchto organizácií, všetok majetok, ktorý získajú v rámci svojej činnosti, nadobúdajú zásadne do štátneho vlastníctva. Možnosť zákonom obmedziť spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti vyplýva z § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

čl. I bod 4 a 7
Inštitút odňatia správy možno aplikovať, ak sa preukáže, že nehnuteľný majetok štátu je pre správcu prebytočným majetkom a správca s ním nenakladá postupom podľa zákona. Ďalším dôvodom odňatia správy je potreba vo verejnom záujme využívať tento majetok štátu na iné účely alebo ak je vo verejnom záujme využívať tento majetok štátu iným správcom (napr. na umiestnenie ústredného orgánu štátnej správy). Pri rozhodovaní o odňatí správy sa musí prioritne prihliadať na záujem štátu (verejný záujem) a až následne prihliadať na práva doterajšieho správcu. Keďže v tomto prípade nejde o konanie o obmedzení práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je potrebné verejný záujem zisťovať v správnom konaní a ani ho deklarovať zákonom. V danom prípade dochádza k odňatiu práva správy, a nie vlastníckeho práva. Správcovia nemajú postavenie vlastníka, pretože vlastníkom je štát, ktorý má právo o svojom majetku rozhodovať bez ohľadu na vôľu jeho doterajšieho správcu. Predmetom odňatia správy môže byť len nehnuteľný majetok štátu, vrátane …

čl. I bod 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 6
Správca podľa § 1 ods. 1 písm. d) navrhovaného zákona nie je, ako preddavková organizácia podľa § 22 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách, právnickou osobou. Z tohto dôvodu je potrebné zosúladiť platné znenie § 3 ods. 6 zákona so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého o majetku účtuje právnická osoba. Účtovnú evidenciu bude viesť štátna rozpočtová organizácia, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia zapojená.

čl. I bod 8

čl. I § 3b
Návrh zákona umožní centralizovať správu nehnuteľného majetku štátu v rámci jedného rezortu. K centralizácii nehnuteľného majetku štátu môže dôjsť len na základe rozhodnutia zriaďovateľa, a to ku dňu určenému v rozhodnutí o prechode správy nehnuteľného majetku štátu. Centralizácia sa bude týkať len nehnuteľného majetku štátu, ktorý je v správe štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií alebo štátnych fondov v pôsobnosti zriaďovateľa. Rozhodnutím zriaďovateľa nebude možné centralizovať správu nehnuteľného majetku štátu, ktorý spravujú ústredné štátne orgány. Centralizovať sa nebude ani správa nehnuteľného majetku štátu, ktorého správca je ustanovený zákonom, ani nehnuteľného majetku štátu, ktorý musí spravovať správca, pretože je prijímateľom účelových prostriedkov z Nórskeho finančného mechanizmu EHP alebo z účelových fondov Európskej únie, ako aj nehnuteľného majetku štátu, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva. Nedá sa vylúčiť situácia, že časť nehnuteľného majetku štátu ostane naďalej v správe doterajšieho správcu, pretože zákon jeho centralizáciu neumožňuje, ale zvyšná časť nehnuteľného majetku štátu prejde do správy centrálneho správcu. Zriaďovateľ musí ešte pred vydaním rozhodnutia …

čl. I § 3c
Centrálna evidencia majetku je podľa navrhovaného zákona verejne prístupná evidencia bytových a nebytových budov, ktoré sú definované v § 43b a 43c zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ucelené časti budov, ako sú byty a nebytové priestory podľa § 2 ods. 1 a 3 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe všetkých správcov. Jej súčasťou bude aj prehľad o bytových budovách a nebytových budovách, bytoch alebo nebytových priestoroch, ako aj pozemkov vo vlastníctve tretích osôb, ktoré užívajú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne fondy. Predmetom centrálnej evidencie nebudú líniové stavby a nimi zastavané pozemky, nehnuteľný majetok štátu, ktorý slúži na plnenie úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu alebo obrany štátu, a preto je predmetom ochrany utajovaných skutočností. V centrálnej evidencii sa takisto nebude evidovať nehnuteľný majetok …

čl. I bod 9 až 11
Do povinnej evidencie majetku štátu v dočasnej správe sa nebude zapisovať hnuteľný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Ide o majetok, ktorý je evidentne nepoužiteľný pre potreby štátu, resp. vzhľadom na jeho stav nie je možné ani previesť jeho vlastníctvo. Je preto zbytočné a administratívne náročné ho naďalej evidovať v evidencii majetku štátu v dočasnej správe. Tým nie sú dotknuté účtovné povinnosti podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Účtovnú evidenciu vedie s poukazom na navrhovanú úpravu § 3 ods. 6 (doterajší § 3 ods. 9 zákona) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na ktorého rozpočet je dočasný správca zapojený. Dočasným správcom sú okresné úrady v sídle kraja. Týmto okresným úradom, ktoré sú preddavkové organizácie, priznáva zákon v súlade s § 1 ods. 1 písm. d) zákona o správe majetku štátu postavenie správcu v obmedzenom rozsahu, teda nemôžu …

čl. I bod 12

čl. I § 8
Návrh zákona vzhľadom na rušenie vykonávacích predpisov osobitne upravuje nakladanie s nehnuteľným majetkom štátu a hnuteľným majetkom štátu. Navrhované ustanovenia § 8 a § 8a upravujú výlučne nakladanie s nehnuteľným majetkom štátu. Nakladanie s hnuteľným majetkom štátu je predmetom navrhovaného § 8f, so subsidiárnym použitím postupov podľa § 8a. Ponuka na prevod správy prebytočného nehnuteľného majetku štátu sa zverejňuje v registri ponúkaného majetku štátu. Ponuka je určená len správcom, ktorí môžu ponúkaný nehnuteľný majetok štátu nadobudnúť na základe zmluvy o prevode správy. Netýka sa teda správcu, ktorý nespravuje nehnuteľný majetok štátu, pretože tento prešiel do správy centrálneho správcu a správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity. Zverejnením ponuky v registri budú mať všetci správcovia možnosť oboznámiť sa s ponúkaným prebytočným nehnuteľným majetkom štátu a v prípade záujmu reflektovať na túto ponuku. Ak ide o národnú kultúrnu pamiatku, musí byť prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknutý písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, ktoré podľa § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. …

čl. I § 8a
Možnosť predaja majetku štátu formou osobitného ponukového konania je možné využiť pri prevode vlastníctva majetku štátu, ktorého primeraná cena nepresiahne 10 000 eur. Osobitné ponukové konanie sa začína zverejnením ponuky v registri ponúkaného majetku štátu. Od toho dňa začne plynúť lehota na doručenie cenových ponúk. Navrhovaný zákon ustanovuje minimálne náležitosti ponuky. Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola predložená v lehote a za podmienok ustanovených v osobitnom ponukovom konaní. Navrhuje sa, aby správcom určená lehota na doručovanie písomných cenových ponúk nebola kratšia ako 10 pracovných dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky. Lehota na doručovanie je hmotnoprávnou lehotou, ktorá je dodržaná, ak v určenom čase bola ponuka (fyzicky) doručená správcovi. Do navrhovanej desaťdňovej lehoty možno započítať výlučne len pracovné dni. Cieľom osobitného ponukového konania je vytvoriť čestné súťažné prostredie pri dôslednom zachovaní princípu transparentného nakladania s majetkom štátu. Správca pri nakladaní s majetkom štátu je povinný postupovať v súlade s navrhovaným zákonom tak, aby neobmedzil možnosť potenciálnych záujemcov zúčastniť …

čl. I bod 13

čl. I § 8aa
Ďalším spôsobom predaja prebytočného nehnuteľného majetku štátu je elektronická aukcia, ktorá je povinná pri predaji nehnuteľného majetku štátu, ktorého primeraná cena (pred znížením) presahuje 10 000 eur. Prvou etapou je vyhlásenie elektronickej aukcie, zmyslom ktorej je vytvoriť okruh záujemcov o účasť na elektronickej aukcie, a to na základe predložených písomných cenových ponúk. Druhou etapou je samotná elektronická aukcia, v rámci ktorej môžu záujemcovia zvyšovať najvyššiu cenovú ponuku, predloženú v rámci vyhlásenia elektronickej aukcie alebo v rámci prebiehajúcej elektronickej aukcie. Cieľom celého procesu je vytvoriť súťažné prostredie na dosiahnutie najvýhodnejšej kúpnej ceny pre štát. Oznam o vyhlásení elektronickej aukcie sa zverejňuje v registri ponúkaného majetku štátu. Náležitosti oznámenia o vyhlásení elektronickej aukcie ustanovuje navrhovaný zákon. Navrhuje sa, aby správcom určená lehota na doručovanie písomných cenových ponúk, nebola kratšia ako 20 pracovných dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyhlásenia elektronickej aukcie v registri ponúkaného majetku štátu. Táto minimálna lehota môže byť kratšia (10 pracovných dní), ak je predmetom ponuky majetok štátu, …

čl. I § 8ab
Ak najmenej dvaja záujemcovia splnili zákonné podmienky, správca vykoná elektronickú aukciu. Navrhovaný zákon od záujemcov vyžaduje, aby v lehote určenej správcom predložili cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou v zákonom požadovanej výške, v lehote určenej správcom a riadne na účet správcu zložili zábezpeku (ak bola požadovaná). Zároveň nemôže ísť o osobu, ktorá je osobou spriaznenou s iným záujemcom. Najmenej päť dní pred začatím elektronickej aukcie správca vyzve všetkých záujemcov, ktorých cenové ponuky spĺňajú zákonné podmienky, na predkladanie nových cenových ponúk v elektronickej aukcii. Návrh zákona neupravuje formu výzvy. Výzvu je však správca povinný uskutočniť preukázateľným spôsobom, ktorým zároveň zabezpečí včasnú a dostatočnú informovanosť záujemcov (napr. mailom, faxom, poštou). Výzva musí obsahovať východiskovú cenu elektronickej aukcie, minimálnu sumu, o ktorú možno zvýšiť cenovú ponuku oproti predchádzajúcej cenovej ponuke, informácie týkajúce sa použitého elektronického zariadenia a špecifikácie technického pripojenia k nemu, dátum a čas začatia elektronickej aukcie, čas skončenia elektronickej aukcie, aukčný čas, o ktorý sa predlžuje skončenie elektronickej aukcie a dôležité informácie …

čl. I bod 14
Návrh zákona rieši oblasti, ktoré existujúci zákon neupravoval. Pri nakladaní so živými zvieratami sa bude postupovať podľa ustanovení zákona, ktoré upravujú nakladanie s hnuteľným majetkom štátu. Živé zvieratá je správca oprávnený previesť mimo osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie. Prevod správy cenných papierov a majetkových účastí medzi správcami majetku štátu sa realizuje zmluvou o prevode správy podľa tohto zákona. Táto zmluva nepodlieha súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky ani zriaďovateľa. Všeobecné zásady nakladania s majetkom štátu sa vzťahujú aj na nakladanie s cennými papiermi a majetkovými účasťami štátu. Preto správca musí akékoľvek nakladanie s nimi realizovať tak, aby to bolo pre štát ekonomicky výhodné a efektívne, teda súťažnou formou (transparentne), pokiaľ to osobitná právna úprava v tejto oblasti umožňuje.

čl. I bod 15
V súvislosti so zjednotením právnej úpravy nakladania s hnuteľným majetkom štátu sa zrušuje oprávnenie zriaďovateľov vydávať vykonávacie predpisy, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu. Pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo zriaďovateľa je daná iba v zákonom ustanovených prípadoch. Ak zákon pozitívne nepožaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo zriaďovateľa, tento súhlas nemožno vyžadovať ani udeliť. Vychádza sa tu z predpokladu, že verejná správa sa nemôže pohybovať praeter legem, t.j. mimo zákonného zmocnenia.

čl. I bod 16
Návrh zákona novo definuje pojem „zriaďovateľa“. Za zriaďovateľa sa považuje ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadil správcu podľa zákona o rozpočtových pravidlách alebo na jeho rozpočtovú kapitolu je zapojený správca, ktorý bol zriadený zákonom. Správca, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity, je súčasťou rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou. Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona môže vykonávať iba ústredný orgán štátnej správy, na rozpočet ktorého je zapojená rozpočtová organizácia, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je preddavková organizácia. Ak je štátny orgán bez právnej subjektivity súčasťou ústredného orgánu štátnej správy, funkciu zriaďovateľa tohto správcu vykonáva priamo tento ústredný orgán štátnej správy. Okrem ústredných orgánov štátnej správy funkciu zriaďovateľa na účely zákona plní aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky voči krajským a okresným prokuratúram a Slovenská akadémia vied voči organizáciám akadémie. Osobitné postavenie má Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky plní funkciu zriaďovateľa ako každý ústredný orgán štátnej správy voči všetkým správcom, ktorých zriadilo, ako aj správcom, ktorí sú zriadení zákonom a …

čl. I bod 17
Výrazne sa posilňuje význam registra ponúkaného majetku štátu, ktorý bude v oblasti nakladania s majetkom štátu plniť úlohu informačného kanálu medzi štátom a verejnosťou. Rozhodujúcim prvkom začatia ponukového konania, osobitného ponukového konania, vyhlásenia elektronickej aukcie, alebo ponuky na prenájom nehnuteľného majetku štátu bude zverejnenie tejto ponuky na portáli www.ropk.sk. Obsahom registra bude evidencia: (trvalo) prebytočného nehnuteľného majetku štátu a vymedzeného hnuteľného majetku štátu ponúkaného na prevod správy správcom, (trvalo) prebytočného nehnuteľného majetku štátu a vymedzeného hnuteľného majetku štátu ponúkaného na predaj v rámci osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie, dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu a informácií o výsledku súťaže. Výnimky z povinnosti ponúknuť majetok štátu v registri ponúkaného majetku štátu ustanovuje zákon len v prípadoch, kedy je pre štát neefektívne postupovať súťažnou formou, napr. predaj pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou vo vlastníctve kupujúceho. Ponuku majetku štátu v registri ponúkaného majetku štátu zverejňuje správca, ktorý zodpovedá za správnosť a včasnosť vložených údajov. Zákon ustanovuje obsahové náležitosti registra ponúkaného majetku štátu. …

čl. I bod 18

čl. I § 8e
V záujme zachovania transparentnosti nakladania s majetkom štátu a dosiahnutia najvyššej kúpnej ceny sa prevod nehnuteľného majetku štátu realizuje na základe osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie. Preto počet prípadov, kedy nie je potrebné vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu, by mal byť odôvodnený a limitovaný. Navrhované ustanovenie definuje prípady, kedy je správca oprávnený nehnuteľný majetok štátu previesť vopred určenému kupujúcemu. Zároveň nevylučuje ani v týchto prípadoch vykonanie osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie. Výpočet zákonom ustanovených výnimiek z povinnosti vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu je taxatívny a nemožno ho rozšíriť dohodou zmluvných strán. Vopred určenému kupujúcemu možno previesť nehnuteľný majetok štátu, ktorý nie je správca povinný ponúknuť iným správcom podľa § 8 ods. 4 navrhovaného zákona, napríklad pozemok zastavaný stavbou vo vlastníctve kupujúceho, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Takouto stavbou môže byť len bytová alebo nebytová budova, teda bytové domy, rodinné domy, ostatné budovy na bývanie, ktorých …

čl. I § 8f
Navrhuje sa komplexne upraviť nakladanie s hnuteľným majetkom štátu priamo v zákone o správe majetku štátu. Tým sa zjednocuje úprava nakladania s hnuteľným majetkom štátu, pretože doterajšia právna úprava roztrieštená medzi jednotlivé vykonávacie predpisy vnášala do správy hnuteľného majetku štátu nejednotnosť a nebola ani zárukou efektívneho nakladania s rôznorodými druhmi hnuteľného majetku štátu. Navrhovaný zákon špecifikuje tzv. vymedzený hnuteľný majetok štátu. Týmto pojmom sa označuje výpočtová a telekomunikačná technika, ktorá nie je staršia ako dva roky, drahé kovy, drahé kamene a iný hnuteľný majetok štátu, ktorý sa neodpisuje (napr. kultúrne pamiatky), výrobky obranného priemyslu, ktorých obstarávacia cena je vyššia ako 10 000 eur, alebo iný hnuteľný majetok štátu, ktorého obstarávacia cena je vyššia ako 10 000 eur a súčasne nie je starší ako päť rokov. Vymedzený hnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod správy v registri ponúkaného majetku štátu. Zverejnením ponuky v registri budú mať všetci správcovia možnosť oboznámiť sa s ponukou prebytočného vymedzeného hnuteľného majetku štátu a …

čl. I bod 19
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 20
Zmluva o prevode správy (hnuteľného aj nehnuteľného) majetku štátu bude platná jej podpísaním oboma zmluvnými stranami. Na platnosť týchto zmlúv sa nebude vyžadovať súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky ani zriaďovateľa. Výnimkou budú zmluvy o prevode správy nehnuteľného majetku štátu uzavreté medzi štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou, štátnym fondom a právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu /§ 1 ods. 1 písm. c) navrhovaného zákona/ alebo správcom podľa osobitného predpisu /napr. štátnym podnikom, Železnicami Slovenskej republiky/, na platnosť ktorých bude potrebný súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

čl. I bod 21
Prevod správy alebo výmena správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami sa realizuje bezodplatne. Štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne fondy môžu nadobudnúť správu majetku štátu najviac za primeranú cenu. Prevod správy nehnuteľného majetku štátu medzi štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou, štátnym fondom a právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, ktorá na základe zákona spravuje majetok štátu, alebo správcom podľa osobitného predpisu /napr. štátnym podnikom, Železnicami Slovenskej republiky/, je odplatný, pričom výška odplaty je najmenej vo výške primeranej ceny. Návrh zákona neumožňuje nižšiu odplatu za prevod správy nehnuteľného majetku štátu. K reálnemu prevodu správy dôjde najskôr dňom úhrady odplaty za prevod správy majetku štátu. Výška odplaty pri prevode správy hnuteľného majetku štátu nie je zákonom ustanovená, rozhodujúca bude preto dohoda týchto zmluvných strán. Pri výmene správy nehnuteľného majetku štátu medzi štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou, štátnym fondom a právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, ktorá na základe zákona spravuje majetok štátu alebo správcom podľa osobitného predpisu /napr. štátnym …

čl. I bod 22
Návrhom zákona sa vypúšťa oprávnenie nájomcov rodinných domov s jedným bytom prednostne nadobudnúť užívaný majetok štátu. Týmto sa zosúlaďuje právna úprava so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorá taktiež neuprednostňuje nájomníkov bytov v rodinných domov s dvomi až troma bytmi. Dohodnutá kúpna cena za prevod nehnuteľného majetku štátu musí zodpovedať primeranej cene alebo primeranej ceny po znížení v rámci jednotlivých kôl osobitného ponukového konania alebo vyhlásenia elektronickej aukcie (§ 8a ods. 8, 9 a 11 zákona). Výnimka z tejto zásady sa uplatňuje pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku štátu prevádzaného do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, ak nadobúda tento majetok štátu bezodplatne po štyroch neúspešných osobitných ponukových konaniach alebo vyhláseniach elektronickej aukcie alebo ak obec alebo vyšší územný celok tento majetok štátu nadobúda bez vykonania osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb alebo za účelom výstavby verejnoprospešnej stavby, cudzieho štátu pre potreby diplomatického zastúpenia, ak …

čl. I bod 23
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 24
Zákon všeobecne upravuje podmienky, za akých možno (hnuteľný aj nehnuteľný) majetok štátu vymeniť na základe zámennej zmluvy. Zámennou zmluvou nadobúdaný majetok do vlastníctva štátu musí byť pre správcu vhodnejší a účelnejší než vymieňaný majetok štátu, pričom vhodnosť a účelnosť zámennou zmluvou nadobúdaného majetku štátu musí správca preukázať. Hodnota nadobúdaného majetku musí byť porovnateľná s hodnotou vymieňaného majetku štátu, t. j. rozdiel ich primeraných cien by mal byť minimálny. V prípade markantného rozdielu medzi vymieňanými majetkami môže ísť aj o obchádzanie zákona, pretože by mohlo ísť o skrytý predaj majetku štátu uskutočnený bez vytvorenia súťažného prostredia. Zákon v princípe neumožňuje správcovi nadobúdať zámennou zmluvou nehnuteľnosti, ktoré sú zaťažené záložným právom. Výnimkou z tohto pravidla je zákonné záložné právo, ktoré podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov viazne na byte alebo nebytovom priestore. Nehnuteľný majetok štátu možno vymeniť len za nehnuteľný majetok. Rozhodnutie o prebytočnosti sa v prípade výmeny majetkov nevydáva, …

čl. I bod 25
Vo väzbe na zmenu právnej úpravy nakladania s hnuteľným majetkom štátu ustanovuje sa schvaľovacia kompetencia zriaďovateľov pri výmene vymedzeného hnuteľného majetku štátu správcami v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

čl. I bod 26
V záujme odbúrania finančných nákladov za inzerovanie v dennej tlači sa upúšťa od povinnosti ponúkať dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači, ale zavádza sa povinnosť ponúkať dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v registri ponúkaného majetku štátu. Dočasne prebytočný hnuteľný majetok štátu nie je správca povinný ponúknuť v registri ponúkaného majetku štátu, avšak aj tento majetok štátu musí správca prenechať do nájmu nájomnou zmluvou len za nájomné platené v peniazoch. Nájomné nemožno započítať s napr. nákladmi za opravu alebo zhodnotenie veci danej do nájmu. Zákon upravuje minimálny rozsah náležitostí ponuky dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu zverejnenej v registri ponúkaného majetku štátu. Okruh povinne uvádzaných údajov sa rozširuje o požadované trhové nájomné. Výšku trhového nájomného, ktoré bude správca požadovať, zisťuje správca vlastnou činnosťou. Podkladom na určenie trhového nájomného môže byť všeobecne záväzné nariadenie obce, nájomné dohodnuté u rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v správe iného správcu, znalecký posudok a pod. Cenové ponuky, ktoré nedosiahnu výšku požadovaného nájomného, nebude môcť správca akceptovať, …

čl. I bod 27
Vyčísliť prevádzkové náklady pred doručením vyúčtovania od dodávateľov energií alebo služieb je prakticky nemožné. Údaj o výške prevádzkových nákladov by mal vychádzať z odôvodneného predpokladu (napr. podľa výsledkov predošlých rokov). Ide o podstatný údaj, ktorý má vplyv na rozhodovanie záujemcu, či vstúpi do nájomného vzťahu so štátom, zastúpeným príslušným správcom.

čl. I bod 28
Navrhuje sa predĺžiť dobu trvania nájomnej zmluvy, ktorou sa prenecháva do nájmu nehnuteľný majetok štátu, na dobu piatich rokov, a to v záujme znižovania administratívnej náročnosti. Zákon neupravuje proces výberu nájomcu hnuteľného majetku štátu, upravuje však maximálnu hranicu trvania nájomnej zmluvy, ktorou sa prenecháva do nájmu hnuteľný majetok štátu.

čl. I bod 29
Na základe požiadaviek praxe sa upúšťa sa od povinnosti správcu previesť celú nehnuteľnosť po ukončení trvania nájmu do vlastníctva inej osoby. Dočasne prebytočnú stavbu alebo dočasne prebytočný pozemok možno preto prenechať do nájmu nájomnou zmluvou opakovane, t. j. aj po ukončení platnosti predchádzajúcej zmluvy o nájme.

čl. I bod 30 a 31
Ide o spresňujúce ustanovenie z rovnakých dôvodov ako v bode 26. Súčasne sa navrhovanou právnou úpravou reaguje na legislatívne a organizačné zmeny v oblasti sociálnej pomoci. Umožnením nájmu nehnuteľného majetku štátu na netrhových princípoch sa vytvárajú právne podmienky na zabezpečenie dostupnosti a udržateľnosti sociálnych služieb poskytovaných podľa zákona o sociálnych službách v zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, v zariadeniach sociálnych služieb dočasnej starostlivosti o deti, v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby z dôvodu ich ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo dovŕšenia dôchodkového veku a podporné služby v zariadeniach sociálnych služieb. Navrhuje sa, aby vzťah medzi správcom majetku štátu a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo správcom majetku štátu a poskytovateľom sociálnej služby (môže ísť priamo o zariadenie sociálnej služby alebo o fyzickú/právnickú osobu, ktorá zriadila zariadenie sociálnej služby bez právnej subjektivity) bol založený na nájomnom vzťahu a možnosti dohodnúť nižšie nájomné, …

čl. I bod 32
Rovnako ako v prípade nájomnej zmluvy aj v prípade zmluvy o výpožičke sa navrhuje, aby táto zmluva obsahovala aj údaj o predpokladanej výške prevádzkových nákladov spojených s užívaním predmetu výpožičky. Vyčísliť prevádzkové náklady pred doručením vyúčtovania od dodávateľov energií alebo služieb je prakticky nemožné. Údaj o výške prevádzkových nákladov by mal vychádzať z odôvodneného predpokladu (napr. podľa výsledkov predošlých rokov). Vzhľadom na navrhované zmeny § 1 ods. 1 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu textu.

čl. I bod 33
Návrh zákona ustanovuje maximálnu hranicu trvania zmluvy o výpožičke, ktorou sa prenecháva do výpožičky majetok štátu. Takisto sa navrhuje, aby správcovia boli oprávnení prenechať do výpožičky aj (trvalo) prebytočný nehnuteľný majetok štátu za podmienky, že správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu. Doba trvania výpožičky je v tomto prípade obmedzená do dňa prevodu vlastníckeho práva, najdlhšie však na dobu piatich rokov. Obmedzenie trvania doby výpožičky do dňa prevodu vlastníckeho práva vyplýva z potreby zabezpečiť predajnosť tohto nehnuteľného majetku štátu, ktorá môže byť ohrozená existenciou užívacích vzťahov, na ktorých by zmena vlastníckych práv nemala žiaden vplyv. Dočasne prebytočnú stavbu alebo dočasne prebytočný pozemok možno preto prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke opakovane, t. j. aj po ukončení platnosti predchádzajúcej zmluvy o výpožičke.

čl. I bod 34
Ustanovuje sa schvaľovacia kompetencia zriaďovateľov pri nakladaní s vymedzeným hnuteľným majetkom štátu a nehnuteľným majetkom štátu v správe správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

čl. I bod 35
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu vo väzbe na zrušenie doterajšieho § 11 ods. 2 zákona.

čl. I bod 36
Ide o spresňujúce ustanovenie vyvolané požiadavkami praxe. Navrhuje sa, aby výška odplaty za zriadenie vecného bremena, bola dohodnutá najmenej vo výške stanovenej znalcom v znaleckom posudku podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 37
Zo všeobecného zákazu zriadenia záložného práva na majetok štátu sa v záujme zabezpečenia lepšej predajnosti prevádzaného nehnuteľného majetku štátu navrhuje výnimka, a to možnosť zriadiť záložné právo na prevádzaný nehnuteľný majetok štátu, ak kupujúci bude platiť kúpnu cenu (resp. len jej časť) z úveru poskytnutého bankou. Kupujúci musí mať uzavretú napr. zmluvu o úvere, zmluvu o hypotekárnom úvere alebo zmluvu o komunálnom úvere podľa § 36a, 68, 69 a 74 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príp. zmluvu o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Zmluvu o zriadení záložného práva môže uzavrieť správca s bankou až po nadobudnutí platnosti kúpnej zmluvy, t.j. v prípade kúpnej zmluvy, na platnosť ktorej je potrebný súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky až po udelení súhlasu podľa § 11 ods. 4 zákona o správe majetku štátu. Splatnosť kúpnej ceny alebo jej časti financovanej z úveru musí rešpektovať dohodu zmluvných strán o dĺžke …

čl. I bod 38
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 39
Spresňujú sa podmienky, za akých možno majetok štátu prenechať do užívania koncesionárovi. Obsahom III. hlavy zákona je osobitná úprava nakladania s majetkom štátu, ktorý je predmetom projektu verejno-súkromného partnerstva. Cieľom projektov verejno-súkromného partnerstva v oblasti správy majetku štátu by malo byť obstaranie nového majetku štátu, obnovenie alebo zhodnotenie existujúceho majetku štátu na úseku činností, ktoré správca vykonáva v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak je predmetom koncesnej zmluvy len poskytovanie služieb, ktoré by mal správca vykonávať, pretože vyplývajú z predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s nimi, bez výhodnosti tohto zmluvného vzťahu pre štát z hľadiska rizika vyplývajúceho z tohto zmluvného vzťahu pri užívaní majetku štátu, je možné takúto zmluvu považovať za obchádzanie zákona, pretože prebytočný majetok štátu alebo dočasne prebytočný majetok štátu správca odovzdáva do užívania súkromnému partnerovi bez toho, aby s týmto majetok štátu nakladal postupom podľa I. a II. hlavy zákona.

čl. I bod 40
Upravuje sa pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky a správ finančnej kontroly pri vykonávaní vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov. Rozširuje sa kompetencia Ministerstva financií Slovenskej republiky pri výkone vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov voči Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Slovenskej akadémii vied a Slovenskej informačnej službe, voči kupujúcemu, ktorý nadobudol nehnuteľný majetok štátu priamym predajom a tiež voči kupujúcemu, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, ak nehnuteľný majetok štátu obec alebo vyšší územný celok nadobudli za cenu nižšiu než primeranú podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona a tento majetok bude obec, vyšší územný celok alebo nimi zriadené rozpočtové alebo príspevkové organizácie využívať na účely uvedené v § 8e písm. d).

čl. I bod 41
Vzhľadom na to, že predajom, nájmom alebo výpožičkou vopred určenej osobe, resp. za nižšiu než trhovú cenu, môže byť narušená zásada transparentného nakladania s majetkom štátu, prevod vlastníckeho práva alebo prenechanie do užívania majetku štátu osobe, ktorá vykonáva hospodársku činnosť na relevantnom trhu, je potrebné posúdiť aj z hľadiska pravidiel štátnej pomoci.

čl. I bod 42
Ide o legislatívno-technickú úpravu, pretože právna úprava elektronickej aukcie je novo upravená v § 8aa a 8ab zákona.

čl. I bod 43
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 44

čl. I § 18m
Osobitné ponukové konania, vyhlásenia elektronickej aukcie a elektronické aukcie, ktoré správcovia začali pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Takto sa bude postupovať aj pri schvaľovaní zmluvy uzavretej na základe vykonaného osobitného ponukového konania, vyhlásenia elektronickej aukcie a vykonanej elektronickej aukcie. Ak sa osobitné ponukové konanie začalo ešte pred účinnosťou tohto zákona, pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky a zriaďovateľa ostane zachovaná. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, resp. zriaďovateľ, pri schvaľovaní zmluvy budú postupovať podľa zákona o správe majetku štátu, prípadne podľa zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov, ako aj podľa príslušných opatrení zriaďovateľov o úprave dispozičných oprávnení správcov pri správe majetku štátu, účinných ku dňu začatia osobitného ponukového konania, vyhlásenia elektronickej aukcie alebo elektronickej aukcie, a to aj vtedy, ak zmluva bola uzavretá po účinnosti zákona. Vzhľadom na nutnosť zabezpečiť rozšírenie existujúcej funkcionality registra ponúkaného majetku štátu (teraz „register prebytočného majetku …

čl. I § 18n
Centrálnu evidenciu majetku ministerstvo financií zriadi do konca roka 2015. Od zriadenia centrálnej evidencie majetku bude každý správca povinný doplniť do nej databázu bytových budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov vo svojej správe (okrem zákonom ustanovených výnimiek) a bytových budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov iných vlastníkov, ktoré správca užíva.

čl. I bod 45
Z dôvodu, že kompletná právna úprava nakladania s hnuteľným majetkom štátu je predmetom návrhu zákona, ruší sa kompetencia zriaďovateľov vydávať opatrenia, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

čl. I bod 46
V záujme zjednotenia právnej úpravy nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu sa zrušuje zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov. Vo väzbe na navrhované zmeny sa zrušujú aj existujúce opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. novembra 2014. Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2014. Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Kažimír, v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky