Zákon č. 360/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie nového spôsobu definovania verejnej optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii (ďalej len „optimálna sieť“). Súčasná úprava verejnej minimálnej siete poskytovateľov špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej inej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii nesignalizuje problém dostupnosti špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách v Slovenskej republike. Jej aktuálne nastavenie nedáva možnosť problém nedostatku lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov v špecializovaných ambulanciách identifikovať, predvídať, kvantifikovať ani lokalizovať.
Zdôvodnenie potreby prehodnotenia súčasného spôsobu definovania verejnej minimálnej siete sa opiera o skutočnosť, ktorou je potreba zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora a jeho posilnenie vzhľadom na očakávaný dopad starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách.
Na rozdiel od predošlého stavu návrh zákona upravuje dynamické definovanie siete na základe určených parametrov s každoročným prehodnocovaním verejnej optimálnej siete a vyhodnocovaním jej naplnenia zo strany zdravotných poisťovní Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Posilňuje sa úloha samosprávnych krajov pri tvorbe verejnej optimálnej siete. Tie majú nielen z titulu ich právomoci ako sú napríklad vydávanie povolení alebo schvaľovanie ordinačných hodín, vziať na seba úlohu priamej koordinácie siete, úlohu aktívnej súčinnosti s obcami pri hľadaní možností zabezpečenia siete, lebo sú tým prvým kontaktným miestom pre nového lekára so záujmom o zriadenie ambulantnej praxe. Posilňuje sa aj výmena údajov o poskytovateľoch medzi orgánmi verejnej moci a ostatnými zúčastnenými subjektmi s cieľom jednotnosti údajov v databázach.
Návrh bol pripravovaný v spolupráci so zástupcami ambulantných poskytovateľov, samosprávnych krajov, hlavných odborníkov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republike (ďalej len „MZ SR“) a zástupcov odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Základné charakteristiky navrhovaného spôsobu definovania verejnej optimálnej siete sú:
verejná optimálna sieť definovaná na úrovni primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v ambulancii v jednotlivých odbornostiach, nie na úrovni odborov alebo certifikovaných pracovných činností;
dynamické nastavenie v podobe každoročného prehodnocovania optimálnej kapacity verejnej optimálnej siete Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou;
právomoc samosprávneho kraja navrhovať úpravy vo forme zvýšenia alebo zníženia optimálnej kapacity verejnej optimálnej siete podľa terénnych znalostí a špecifík v regióne;
rozšírenie územnej jednotky z kraja na okres pre vybrané odborné zamerania špecializovaných ambulancií;
pre účely vyhodnocovania naplnenosti verejnej optimálnej siete sa navrhuje započítavať do verejnej siete iba verejne dostupné ambulancie, ktoré plnia účel prvého kontaktu v špecializovanej ambulancii na základe odporúčania (ďalej aj „výmenný lístok“);
navrhuje sa zohľadňovať účel, ktorý daná ambulancia plní v systéme zdravotnej starostlivosti, príklad:
a) ambulanciu vnútorného lekárstva, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť prevažne na základe výmenného lístka možno považovať za verejne dostupnú ambulanciu, ktorú má možnosť pacient kontaktovať, resp. objednať sa, prijíma pacientov bez väzby napríklad na hospitalizáciu;
b) ambulanciu vnútorného lekárstva prevádzkovanú napríklad ústavným zdravotníckym zariadením, v ktorej je poskytovaná špecializovaná ambulantná starostlivosť súvisiaca napríklad s prijatím, hospitalizáciou alebo prepustením z osoby zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti a pacient nemá možnosť kontaktovať danú ambulanciu na základe výmenného lístka, objednať sa na vyšetrenie, nie je možné považovať za verejne dostupnú ambulanciu. Daná ambulancia slúži na vybrané prípady a plní potrebný, ale iný účel v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti;
optimálna kapacita verejnej optimálnej siete a verejnej siete je vyjadrená v jednotke ambulancia, čo zodpovedá 30-tim ordinačným hodinám, upúšťa sa od jednotky lekárske miesto;
povinnosť zdravotnej poisťovne uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do výšky naplnenia stanovenej verejnej optimálnej siete ostáva zachovaná;
rozhodnutie, či poskytovateľ bude prevádzkovať ambulanciu ako verejne dostupnú alebo nie verejne dostupnú je na slobodnom rozhodnutí poskytovateľa;
príznak verejnej dostupnosti nevstupuje do súčasného úhradového mechanizmu špecializovaných ambulancií;
navrhuje sa prechodné obdobie pre existujúcich poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v ambulancii na elektronické oznámenie informácie samosprávnemu kraju, či daná ambulancia je resp. bude prevádzkovaná ako verejne dostupná ambulancia alebo nie;
navrhuje sa zefektívnenie a zjednodušenie procesu vyhodnocovania stavu a zabezpečenia siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti;
spôsob výpočtu verejnej optimálnej siete určí vykonávací predpis.
Navrhovanej právnej úprave predchádzala analýza stavu a základných ukazovateľov špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej inej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách. Zdrojové údaje poskytli samosprávne kraje, zdravotné poisťovne a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Údaje o poskytovateľoch a personálnom zabezpečení špecializovaných ambulancií boli analyzované k 1. 6. 2022. Pri ostatných ukazovateľoch bol sledovaným obdobím rok 2019, keďže v rokoch 2020 a 2021 bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách ovplyvnené pandémiou COVID-19.
Z poskytnutých údajov bolo identifikovaných celkovo 143 odborností v segmente špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách. Predmetom analýzy bolo 72 odborností, kde 34 najvýznamnejších odborností z pohľadu počtu návštev a výšky úhrad tvorilo spolu 87 % z celkových úhrad v segmente špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách v roku 2019.
Súčasťou analýzy sú ukazovatele o rozdelení počtu špecializovaných ambulancií podľa typu poskytovateľa, počet a priemerný vek lekárov v špecializovaných ambulanciách a iných zdravotníckych pracovníkov v špecializovaných ambulanciách ako aj rozdelenie počtu návštev a prvovyšetrení. Bližšie informácie sú uvedené v závere dôvodovej správy alebo na webovom sídle MZ SR: https://www.health.gov.sk/?Analyza-stavu-SAS.
Súčasný stav špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách v Slovenskej republike možno zhrnúť do súboru problémov, ktoré sú zároveň výzvami na nasledujúce obdobie s akcentom na starnutie populácie a následný rastúci dopyt aj po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách. Medzi základné vlastnosti tohto segmentu patrí najmä:
statická verejná minimálna sieť, ktorá nereaguje na meniace sa potreby v čase,
nízky stupeň medzigeneračnej obmeny a absencia motivačných nástrojov,
vysoký priemerný vek lekárov vo vybraných odbornostiach,
nezohľadňovanie odlišného účelu pri naplnenosti siete, ktorý špecializované ambulancie v systéme plnia,
systémové bariéry spôsobujúce časť nevyžiadaných návštev ako napríklad indikačné a preskripčné obmedzenia,
nízky kompetenčný status lekárov vo všeobecných ambulanciách a ich nedostatočná funkcia ako gatekeeperov v systéme s dopadom na vysoký počet návštev u lekára,
kompetenčné kolízie medzi lekármi vo všeobecných ambulanciách a lekármi v špecializovaných ambulanciách,
vysoký stupeň administratívnej záťaže,
zastaraný zoznam zdravotných výkonov,
nedostatočný stupeň využívania elektronických služieb,
absencia nástrojov na manažment dopytu, čoho dôsledkom je vysoký počet návštev na lekára v medzinárodných porovnaniach,
pretrvávajúci model „sólo ambulancie“ v zložení 1 lekár a 1 sestra bez využitia potenciálu, ktorý na seba viaže administratívny pracovník a iné.
Sieť definovaná v roku 2008 pre 42 odborností je statická, formálne naplnená v 36 odbornostiach, bez každoročného prehodnocovania, vyjadrená výlučne na úrovni kraja, definovaná na odbor a nie na úroveň poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách podľa zákonného zoznamu špecializovaných ambulancií. Optimálna kapacita stanovuje minimálny počet lekárskych miest a nie optimálny počet, pričom zohľadňuje mernú jednotku lekárske miesto, kde aplikačná prax ukazuje výraznú diskrepanciu v evidencii úväzkov v databázach samosprávnych krajov a jednotlivých zdravotných poisťovní. Navyše nie je systémovo zabezpečené prepojenie, aby poskytovateľom nahlásený údaj o výške lekárskeho miesta zodpovedal rozsahu schválených ordinačných hodín. Zároveň sieť nezohľadňuje ďalšie demografické kritériá, ktoré ovplyvňujú dostupnosť a udržateľnosť siete, ktorými sú napr. veková štruktúra poistencov a pacientov jednotlivých špecializovaných ambulancií ako aj nerovnomernosť demografickej skladby medzi okresmi.
Chýba mechanizmus, ktorý by pravidelne monitoroval a vyjadroval cieľové hodnoty verejnej optimálnej siete po vzore definovanej siete pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti so zapojením terénnej znalosti samosprávnych krajov. Ide o jednu z kľúčových intervencií napríklad pre stratégiu vzdelávania a plánovania kapacít v oblasti ľudských zdrojov v ambulantnom sektore.
Aktuálne sa pri vyhodnocovaní stavu naplnenia siete na úrovni zdravotnej poisťovne zohľadňuje trhový podiel zdravotných poisťovní. Na druhej strane sa nezohľadňuje účel, ktorý daná špecializovaná ambulancia v systéme plní. Prevádzkovateľmi špecializovaných ambulancií sú dnes ako ambulantní, tak aj ústavní poskytovatelia. Naplnenosť siete však neovplyvňuje fakt, či ide o špecializovanú ambulanciu, ktorá je vo väčšine prípadov tou prvou voľbou pacienta s odporúčaním najmä od lekára vo všeobecnej ambulancii alebo ide o špecializovanú ambulanciu, v ktorej je poskytovaná zdravotná starostlivosť, ktorá priamo súvisí napríklad s prijatím osoby do alebo prepustením osoby zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, nadväzujúcou dispenzárnou starostlivosťou po prepustení osoby zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo činnosťou konzília danej ambulancie. Dôsledkom je skutočnosť, že verejná minimálna sieť je v príslušnej odbornosti naplnená, pričom do verejnej siete pri vyhodnocovaní vstupujú aj ambulancie, ktorých nosnou činnosťou nie je poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti na základe odporúčania od lekára vo všeobecnej ambulancii.
Z tohto dôvodu sa navrhuje zavedenie príznaku verejne dostupnej ambulancie vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii do registra povolení, ktorého cieľom je zohľadňovať účel, ktorý ambulancia plní v systéme zdravotnej starostlivosti a zvýšiť transparentnosť cesty pacienta, ktorému je poskytovaná ambulantná zdravotná starostlivosť v ambulancii. Rozhodnutie, či poskytovateľ bude poskytovať zdravotnú starostlivosť vo verejne dostupnej alebo nie verejne dostupnej ambulancii bude slobodným rozhodnutím poskytovateľa.
Slovenská republika má v medzinárodných porovnaniach zároveň najvyšší počet ambulantných návštev u lekára (11,1 návštev/1 obyvateľa, priemer OECD 6,7 návštev) a nerovnomernú distribúciu poskytovateľov špecializovanej inej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii v regiónoch.
Graf 1: Počet návštev u ambulantného lekára na 1 obyvateľa za rok 2019
Zdroj: OECD, Počet konzultácií s lekárom na obyvateľa, 2019 Sandwik, H., et al. (2022)
Nastavenie nového spôsobu definovania verejnej optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii nie je nástrojom na znižovanie počtu ambulantných návštev na jedného lekára. Z tohto dôvodu je potrebné súčasne implementovať ďalšie systémové nástroje ako napríklad zvyšovanie kompetenčného statusu všeobecných lekárov, presun kompetencií z lekára na sestru v ambulancii alebo aj opatrenia na uvoľnenie indikačných a preskripčných obmedzení pre všeobecných lekárov. Predmetný návrh zároveň abstrahuje od dopadu implementácie nástrojov telemedicíny, elektronizácie, digitálnych terapií alebo nástrojov umelej inteligencie. V prípade ich systémového nasadenia ako súčasti poskytovania zdravotnej starostlivosti bude potrebné zohľadniť ich dopad pri určovaní verejnej optimálnej siete.
Definovanie novej dynamickej siete je jedným z prvých krokov k zvyšovaniu stability a odolnosti ambulantného sektora. Predpoklad, že vo vybraných odbornostiach bude verejná optimálna sieť dlhšie obdobie nenaplnená a to najmä z obmedzených a nedostatočných personálnych kapacít, je reálny a objektívny. Doplnenie verejnej optimálnej siete je niekoľko ročný proces, do ktorého je potrebné zapojiť všetky zainteresované subjekty. Z tohto dôvodu bude pre zainteresované subjekty oveľa väčšou výzvou ako samotné stanovenie a výpočet optimálnej siete jej naplnenie. Adresné opatrenia smerujúce k zabezpečeniu siete tak idú za rezortom zdravotníctva, ako aj za samosprávnymi krajmi, kde jednou z foriem sú dotačné schémy samospráv alebo ponuka byť zamestnávateľom lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov vo vlastných špecializovaných ambulanciách. Nemenej podstatným je postavenie zdravotných poisťovní, ktoré svojou zmluvnou politikou ovplyvňujú rozhodnutie lekárov pôsobiť v ambulantnom sektore.
Ďalej je cieľom návrhu zákona je na základe verejného zdravotného poistenia poskytnúť v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí ošetrovateľskú intervenciu dieťaťu, ktoré si vyžaduje ošetrovateľskú starostlivosť, najmä dieťaťu so zdravotným postihnutím a dieťaťu zo sociálne slabého prostredia, agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ďalej je zámerom návrhu zákona odbremeniť pracoviská ústavných zdravotníckych zariadení od dodatočných konzultácií poskytovaných zákonným zástupcom po prepustení dieťaťa do domáceho prostredia alebo iného prirodzeného prostredia a odľahčiť ambulancie pediatrov, ktorí poskytujú všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast, a v neposlednom rade poskytnúť zákonnému zástupcovi pomoc v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa, vrátane edukácie a podpory dojčenia.
Súčasne cieľom návrhu zákona je zabezpečenie systémovosti a prehľadnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej dieťaťu v teréne. Ošetrovateľské intervencie u dieťaťa vykonáva sestra s odbornou spôsobilosťou na výkon príslušných špecializovaných pracovných činností agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá má vydané povolenie na prevádzkovanie a uzatvorený zmluvný vzťah so zdravotnou poisťovňou.
Ďalej účelom navrhovaného zákon je umožniť poistencovi zubno-lekárske ošetrenie v celkovej anestézii plne alebo čiastočne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, a to aj v prípade, že v predchádzajúcom kalendárnom roku neabsolvoval preventívnu prehliadku u zubného lekára. Zubno-lekárske výkony sa vykonávajú na základe lekárskeho odporúčania na zubno-lekárske ošetrenie v celkovej anestézii, ktoré vydá lekár poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť, pričom lekárske odporúčanie závisí od aktuálnej patopsychológie a klinického stavu pacienta.
Ďalším cieľom predkladaného zákona je zavedenie zariadenia integrácie prierezovej starostlivosti. Uvedenou definíciou a vymedzením existujúcich ambulancií, stacionárov, a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek na ktoré môže byť zariadenie naviazané sa nezakladajú vplyvy na rozpočet verejnej správy a teda ani na verejné zdravotné poistenie. Uvedené zariadenie teda nevytvorí a ani nebude vytvárať dodatočné náklady. Cieľom zavedenie takéhoto typu zariadenia je otvoriť priestor pre komplexný manažment osôb, ktoré potrebujú zdravotnú starostlivosť a k nej prislúchajúce činnosti a služby, ktoré už nebudú súčasťou zdravotnej starostlivosti, avšak sú nevyhnutné prinavrátenie zdravia.
Taktiež sa upravujú náležitosti v súvislosti s obmedzovacími prostriedkami – použitie, evidencia, oprávnené osoby. V rámci uvedenej oblasti sa taktiež upravujú problémy z aplikačnej praxe v súvislosti so starostlivosťou v detenčnom ústave.
Zároveň sa technicky upravujú náležitosti v súvislosti so skríningom, nakoľko najnovšie odporúčania je potrebné zohľadniť aj v legislatíve. Zároveň uvedené úpravy umožnia pružnejšie reagovať na zmeny v súvislosti so skríningami onkologických ochorení.
V neposlednom rade sa upravuje oblasť nakladania, spracovania a zápisu so zdravotnou dokumentáciou aj vo vzťahu k implementácii osoby, ktorá bude vykonávať administratívne úkony v ambulancii alebo v ústavnom zdravotníckom zariadení. Uvedené ustanovenia umožnia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti implementovať do svojich zariadení tzv. „administratívnych pracovníkov“, ktorí získajú oprávnenia v súvislosti s nahliadaním, resp. zápisom do zdravotnej dokumentácie v rozsahu ich zverených kompetencií.
Zároveň sa uvedeným návrhom plní aj úloha č. 15 na mesiac september 2024 z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2024 vo veci zoznamu zdravotných výkonov.
Návrhom sa zavádzajú zmeny, ktoré zjednodušujú predpisovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, najmä pri prepúšťaní pacientov z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa upravujú pravidlá pre zabezpečenie lepšej dostupnosti odberov krvi od dobrovoľných darcov, a tým aj zvýšenie dostupnosti krvi a produktov z krvi pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti SR.
Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2025 s určeným prechodným obdobím na doplnenie údajov o verejne dostupných ambulanciách.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Graf 2: Zmluvné špecializované ambulancie podľa typu poskytovateľa (stav k 1. 6. 2022)
Graf 3: Lekárske miesta, lekári* v špecializovaných ambulanciách a ich priemerný vek (stav k 1. 6. 2022) * do analýzy boli zahrnutí zdravotnícki pracovníci v povolaniach lekár, zubný lekár a vybrané zdravotnícke povolania z iných zdravotníckych pracovníkov (napr. logopéd, psychológ, liečebný pedagóg)
Graf 4: Návštevy v špecializovanej ambulantnej starostlivosti (rok 2019)
Tabuľka 1: Veková štruktúra pacientov v špecializovaných ambulanciách (rok 2023, zdravotné poisťovne)
Tabuľka 2: Vekovo-špecifický index ročnej návštevnosti v špecializovaných ambulanciách (rok 2023, zdravotné poisťovne)
Dôvodová správa

Čl. I (zákon č. 578/2004 Z. z)

bod 1 (§ 5 ods. 2)
Vzhľadom na osobitú povahu a definovanie verejnej optimálnej siete namiesto verejnej minimálnej siete sa zo spoločnej úpravy vyčleňuje úprava pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti (v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov) poskytovanej v špecializovanej ambulancii podľa prílohy 1a zákona č. 578/2004 Z. z.. Z dôvodu, že súčasná forma poskytovania zdravotnej starostlivosti „špecializovaná iná zdravotná starostlivosť“ sa okrem ambulancií vzťahuje aj na iné druhy zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti (napríklad stacionár, zariadenie jednodňovej ambulantnej starostlivosti, mobilný hospic,...) podľa § 7 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. bolo pre jednoznačnosť, že navrhovaná úprava sa vzťahuje len na ambulancie, do definície subjektu, na ktoré sa vzťahuje nový spôsob definovania verejnej optimálnej siete doplnený pojem „poskytovanej v špecializovanej ambulancii“. Zároveň pre jednoznačnosť, navrhovaná úprava verejnej optimálnej siete sa nevzťahuje …

bod 2 (§ 5 ods. 5)
Vzhľadom na to, že sa ustanovujú osobitné podmienky a samostatná vyhláška ako vykonávací predpis pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti, nevzťahuje sa na týchto poskytovateľov nariadenie podľa § 5 ods. 5.

bod 3 (§ 5 ods. 6 až 8)
Navrhuje sa zmena jednotky, ktorou je vyjadrená verejná sieť aj verejná optimálna sieť všeobecnej ambulantnej starostlivosti, primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Vypúšťa sa jednotka lekárske miesto. Aplikačná prax ukazuje výraznú diskrepanciu v evidencii úväzkov (lekárskych miest) v databázach samosprávnych krajov a jednotlivých zdravotných poisťovní. Navyše nie je systémovo zabezpečené prepojenie, aby poskytovateľom nahlásený údaj o výške lekárskeho miesta zodpovedal rozsahu schválených ordinačných hodín. Z tohto dôvodu sa za jednotku navrhuje ambulancia definovaná rozsahom ordinačných hodín.

bod 4 (§ 5b až 5d)
Vzhľadom na osobitú povahu sa zo spoločnej úpravy vyčleňuje úprava všeobecnej ambulantnej starostlivosti, primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Poskytovatelia všeobecnej, primárnej špecializovanej gynekologickej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti tvoria početnú a z hľadiska ich úloh a funkcie v systéme zdravotnej starostlivosti samostatnú skupinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zavádza sa pomenovanie podmnožiny verejnej optimálnej siete ako usporiadania verejne dostupných ambulancií v definovanej územnej jednotke a v určenej optimálnej kapacite. Na rozdiel od súčasného stavu, podľa ktorého je verejná minimálna sieť definovaná na úrovni odborov, špecializačných odborov alebo aj certifikovaných pracovných činností je verejná optimálna sieť je definovaná na úrovni poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti. Východiskom je príloha č. 1a k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá definuje zoznam špecializovaných ambulancií. Vzhľadom na absenciu automatického pridelenia číselného kódu zdravotníckeho pracovníka v povolaní lekár po získaní odbornej spôsobilosti …

bod 5 (§ 5e)
Klasifikácia okresov ako nástroj monitorovania a komplexného vyhodnotenia stavu všeobecnej ambulantnej starostlivosti v Slovenskej republike sa rozširuje aj na primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť. Pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť sa nenavrhuje uplatňovať nástroj klasifikácie okresov z dôvodu diferencovanej územnej jednotky.

bod 6 (§ 6 ods. 1)
Vzhľadom na to, že pre verejnú sieť poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti sa ustanovujú osobitné podmienky, nevzťahuje sa na týchto poskytovateľov ustanovenie podľa § 6 ods. 1.

bod 7 (§ 6 ods. 2)
Vypustenie celého odseku vzhľadom na to, že samosprávne kraje priebežne informujú všetky zdravotné poisťovne o vydaní každého nového povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

bod 8 (§ 6c až 6e)
Spresnenie definície verejnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, v rámci ktorej sa legislatívne nejednoznačný pojem „verejne dostupní poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti“ mení na jednoznačný a v súlade s navrhovanou právnou úpravou na „poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorí prevádzkujú aspoň jednu verejne dostupnú všeobecnú ambulanciu“. Zároveň sa v súlade s navrhovanou právnou úpravou ustanovujú osobitné podmienky pre verejnú sieť poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti. Vypúšťa sa ustanovenie o príspevku na zabezpečenie optimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti z dôvodu aplikačnej praxe. Aplikačná prax si vyžiadala ponechanie flexibilnejšieho riešenia, ktoré dokáže reagovať na podnety od dotknutých subjektov.

bod 9 (§ 7 ods. 3)
Na základe pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania a za účelom rozlíšenia dvoch typov gynekologicko-pôrodníckych ambulancií (typ zdravotnej starostlivosti 103 a typ zdravotnej starostlivosti 200) dopĺňa pre jednoznačnosť, pre aký druh zariadení ambulantnej starostlivosti sa definuje verejná optimálna sieť poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti zariadenie “primárna gynekologicko-pôrodnícka ambulancia”.

bod 10 (§ 7 ods. 3)
Pridáva sa nový typ zdravotníckeho zariadenia, ktoré má zabezpečovať poskytovanie novej služby súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorou je integrácia prierezovej starostlivosti do komplexnej starostlivosti o zdravie. Podrobnosti týkajúce sa poskytovania služby integrácie prierezovej starostlivosti určuje § 16b zákona č. 576/2004 Z. z. Definičné znaky zariadenia integrácie prierezovej starostlivosti sa určujú vo Vyhláške MZ SR č. 84/2016 Z. z.

bod 11 (§ 9b ods. 20)
Predkladaným návrhom sú riešené tak podrobnosti a spôsob vykonávania klinického auditu v zdravotníckom zariadení, v ktorom je vykonávané lekárske ožiarenie (diagnostická a intervenčná rádiológia, radiačná onkológia a nukleárna medicína), ako aj hodnotenie súladu so štandardnými postupmi na vykonávanie lekárskeho ožiarenia a metodický postup vykonávania povinného klinického auditu, pričom podmienky takéhoto klinického auditu budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Zavedením minimálnych požiadaviek pre klinický audit sa dosiahne, že postupy auditu na pracoviskách budú vykonávané podľa jednotných pravidiel, čím sa zvýši transparentnosť hodnotenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ustanovenie vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom zdravotníctva zabezpečí, že požiadavky budú flexibilne prispôsobiteľné aktuálnym technickým a medicínskym poznatkom. Vytvorenie právneho rámca pre hodnotenie výsledkov klinických auditov zabezpečí efektívne monitorovanie a kontrolu nad ich implementáciou. Postupy na hodnotenie výsledkov sú kľúčové pre zabezpečenie toho, aby zistenia z auditov boli aplikované v praxi, čo vedie k neustálemu zlepšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti.

bod 12 (§ 11 ods. 1 písm. l))
Ustanovuje sa, že orgánom príslušným na vydanie povolenie na zriaďovanie zariadenia integrácie prierezovej starostlivosti je ministerstvo zdravotníctva. Dôvodom je, že ide o inovatívny typ zdravotníckeho zariadenia, ktorého dopad presahuje rámec rezortu zdravotníctva a z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť jeho dostatočnú reguláciu a taktiež možnosť výkonu dohľadu zo strany ministerstva zdravotníctva, s cieľom ľahšieho získavania dát a informácií z aplikačnej praxe a možnosti riešenia problémov vzniknutých v aplikačnej praxi pri zavádzaní nového typu zdravotníckeho zariadenia.

bod 13 (§ 11 ods. 2 písm. a))
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením nového typu zdravotníckeho zariadenia - zariadenia integrácie prierezovej starostlivosti.

bod 14 (§ 12 ods. 2 písm. d))
Z aplikačnej praxe vznikla potreba legislatívne previazať rozhodnutia ministerstva s povoleniami na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Navrhuje sa ustanovenie, ktoré definuje, že pokiaľ nová nemocnica požaduje byť v sieti kategorizovaných nemocníc, t.j. mať zmluvu so zdravotnými poisťovňami o úhrade zdravotnej starostlivosti najskôr potrebuje rozhodnutie ministerstva o zaradení nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc a následne mu môže byť vydané povolenie na prevádzkovanie nemocnice. Zároveň sa nastavuje výnimka pre nemocnice, ktoré nebudú mať záujem o zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade zdravotnej starostlivosti.

bod 15
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením zariadení integrácie prierezovej starostlivosti.

bod 16 (§ 12 ods. 3)
Z aplikačnej praxe vznikla potreba legislatívne previazať rozhodnutia ministerstva s povoleniami na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Navrhuje sa ustanovenie, ktoré definuje, že pokiaľ nová nemocnica požaduje byť v sieti kategorizovaných nemocníc, t.j. mať zmluvu so zdravotnými poisťovňami o úhrade zdravotnej starostlivosti najskôr potrebuje rozhodnutie ministerstva o zaradení nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc a následne mu môže byť vydané povolenie na prevádzkovanie nemocnice.. Zároveň sa nastavuje výnimka pre nemocnice, ktoré nebudú mať záujem o zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade zdravotnej starostlivosti.

bod 17 (§12 ods. 10)
Ustanovuje sa povinnosť pre zariadenia integrácie prierezovej starostlivosti určiť odborného zástupcu pre každé zo zdravotníckych povolaní podľa § 27 ods. 1 a 2, na ktorého výkon sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a pre zdravotnícke povolanie pôrodná asistentka, ak zdravotnícki pracovníci s odbornou spôsobilosťou na výkon týchto zdravotníckych povolaní budú v zdravotníckom zariadení poskytovať zdravotnú starostlivosť.

bod 18 (§ 12 ods. 11)
K ambulanciám a hospicom sa pridávajú stacionáre, zariadenia jednodňovej zdravotnej starostlivosti zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek ako zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktoré môžu mať spoločného odborného zástupcu. V prípade stacionárov ide o zariadenia zo zákona nadväzujúce na ambulantnú alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktoré sú určené na poskytnutie komplexného opakovaného ambulantného medicínskeho programu po vyšetrení a stanovení plánu liečby v ambulancii (napr. podávanie chemoterapeutík, imunomodulačnej terapie alebo poskytovanie psychoterapeutických intervencií). Nie je preto odôvodnené vyžadovať, aby stacionár, ktorý nadväzuje na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním, potreboval osobitného odborného zástupcu, čo vzhľadom na nedostupnosť odborníkov nie je regionálne možné vždy zabezpečiť. Zároveň sa doplnili do predmetného ustanovenia aj agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

bod 19 (§ 12 ods. 19)
Uvedená úprava zabezpečí rozšírenie možnosti vydať povolenie na prevádzku epidemiologickej ambulancie aj počas inej krízovej situácie ako len z dôvodu ochorenia COVID-19. Taktiež sa dopĺňa možnosť vydať povolenie na prevádzkovanie epidemiologickej ambulancie aj zariadeniam ústavnej zdravotnej starostlivosti, čím sa zabezpečí v prípade ohrozenia verejného zdravia II. stupňa aj dostupnosť následnej zdravotnej starostlivosti, ak bude potrebná priamo v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti.

bod 20 a 29 (§ 13 a § 26a ods. 3)
Na základe podnetov od samosprávnych krajov sa dopĺňa požiadavka pre žiadateľov o vydanie povolenia o poskytnutie kontaktných údajov (emailová adresa a telefónne číslo) v rámci žiadosti o vydanie. Do registra povolení sa dopĺňa informácia o verejnej dostupnosti všeobecných a špecializovaných ambulancií na základe nahlásených údajov od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

bod 21 (§ 13 ods. 3 a ods. 5)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novelizáciou § 52 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s odvolaním sa na § 52 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona. Rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva (RÚVZ) sa spomína v zákone č. 578/2004 Z. z. len pri novom vydaní povolenia, ale ak poskytovateľ bude poskytovať zdravotnú starostlivosť v priestoroch, kde už bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v danej špecializácii, vydáva príslušné RÚVZ, len oznámenie. Pri zmene miesta nie je konkrétne uvedené čo dokladá FO a PO, preto sa navrhuje doplnenie z dôvodu zmeny v zákone č. 355/2007 Z. z.

bod 22 a 23 (§ 14a)
Uvedenou úpravou sa riešia problémy vyplývajúce z rozhodovacej činnosti ministerstva, pri vydávaní povolení, resp. poverení na prevádzkovanie ambulancií pevnej ambulantnej pohotovostnej služby. Vzhľadom ku skutočnosti, že v tomto období sa vyhlasovalo výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií pevnej ambulantnej pohotovostnej služby, pri vydávaní povolení v samotnom procese vznikli aplikačné problémy, ktoré sa úpravou dotknutých ustanovení odstránia. Boli doplnené skutočnosti, na základe ktorých ministerstvo bude môcť riadne vykonávať zákonom stanovené úlohy.

bod 24 (§ 17g ods. 1)
Uvedená úprava zabezpečí možnosť vydať rozhodnutie o dočasnej zmene povolenia na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby aj z iného dôvodu, ako len z dôvodu ochorenia COVID-19. Táto úprava umožní efektívnejšie reagovať na novo vzniknuté situácie, v súvislosti s možnými novými ochoreniami, ktoré nie je možné predpokladať.

bod 25 a 26 (§ 18 ods. 3 písm. a) a § 19 ods. 1 písm. m))
Zníženie počtu „fiktívnych“ zdravotníckych zariadení, ktoré napriek tomu, že dlhšie nefungujú, stále figurujú ako aktívne zdravotnícke zariadenia (prípadne sú zazmluvnené zdravotnými poisťovňami možno na úkor iného poskytovateľa, s ktorým preto zdravotné poisťovne neuzatvoria zmluvný vzťah). Týmto krokom sa zreálnia aj počty jednotlivých lekárskych miest. Niektoré zdravotnícke zariadenia majú tendenciu žiadať o pozastavenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia aj v prípade, že šanca obnoviť prevádzkovanie ambulancie je minimálna (napríklad keď je dôvodom problém s personálnym zabezpečením). Týmto spôsobom sa „blokuje“ miesto vo verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a skresľuje počet lekárov v jednotlivých špecializáciách a fiktívne sa udržiavajú ambulancie, ktoré sa už nikdy neotvoria - neobnovia.

bod 27 a 28 (§ 25 ods. 1)
Vypúšťa sa slovné spojenie spádové územie, ktoré spôsobuje problémy pri vydávaní povolení, a ktoré je súčasne nadbytočné pri vydanom povolení. Spádové územia určuje platná Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 22/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú spádové územia a pevné body pre ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby v znení neskorších predpisov.

bod 30
Vzhľadom na skutočnosť, že jediná činnosť pri ktorej očný optik prichádza do styku s ľudským telom, je meranie antropologických rozmerov hlavy, je účelné vypustiť zo zákona očného optika ako zdravotníckeho pracovníka, pretože od očného optika vzhľadom na jeho odborné vzdelanie a dosiahnutú kvalifikáciu nie je zmysluplné a účelné požadovať všetky povinnosti a zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka, ktorý prichádza do styku s pacientom.

bod 31 (§ 62 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením očného optika ako zdravotníckeho pracovníka z § 27.

bod 32 (§ 68 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava vzhľadom ku skutočnosti, že optometrista je zdravotníckym pracovníkom, avšak jeho výkon bol upravený len v živnostenskom zákone ako viazaná živnosť, je potrebné, aby mal optometrista vydanú licenciu na výkon jeho činnosti. Uvedená skutočnosť vyplynula ako potreba aplikačnej praxe, nakoľko registrácia bola upravená, avšak samotný výkon činnosti nebol legislatívne upravený.

bod 33 (§ 68 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vydávaním licencií pre optometristu. Licenciu bude vydávať Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov.

bod 34 (§ 74 ods. 1)
Skrátenie lehoty na 1 mesiac, nakoľko lehota 2 mesiacov bola zbytočne dlhá, čím sa predlžovali procesy pri zrušení licencie. Uvedená úprava reflektuje požiadavky aplikačnej praxe a zároveň zefektívni rýchlosť administratívnych procesov.

bod 35
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s rozšírením kompetencií ministerstva zdravotníctva v oblasti dozoru.

bod 36 (§ 79 ods. 1 písm. y)
Legislatívno-technická úprava pojmu poskytovateľ všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

bod 37 (§ 79 ods. 1 písm. bf))
Uvedená úprava zabezpečí, aby aj v prípade iného ochorenia, ktoré patrí do skupiny ohrozenia verejného zdravia II. stupňa bolo povinné prevzatie osoby bez zbytočného odklady poskytovateľom. Uvedená úprava zároveň zabezpečí, aby nedošlo k zdržiavaniu prevzatia pacienta poskytovateľom, nakoľko v prípade respiračných ochorení sa musia sanitné vozidlá dezinfikovať a zároveň je limitovaný aj ich počet a môže dôjsť k zhoršeniu dostupnosti voľných posádok v systéme.

bod 38 (§ 79 ods. 1 písm. bo) až by))

písmenu bo) - Navrhuje sa zavedenie povinnosti poskytovateľa používať obmedzovac
K písmenu bp) - Navrhuje sa odstrániť ochranné lôžka v nadväznosti na § 49q zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je možné ochranné lôžka použiť ako obmedzovací prostriedok pri poskytovaní ústavnej starostlivosti len do 31. decembra 2024. K písmenu bq) - Navrhuje sa zavedenie povinnosti poskytovateľa zabezpečiť vzdelávanie a pravidelné preškolenie zdravotníckych pracovníkov a osôb určených poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a miernejších spôsoboch zvládnutia situácie za účelom zabezpečenia primeranosti a správnosti používania obmedzovacích prostriedkov. K písmenu br) - Navrhuje sa pri poskytovaní jednodňovej zdravotnej starostlivosti alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti zavedenie povinnosti poskytovateľa zabezpečiť hospitalizáciu pacientov, ktorí dovŕšili vek 15 rokov, ale nedosiahli plnoletosť, oddelene od dospelých, resp. plnoletých. pacientov umiestnením na samostatnej izbe so zabezpečením zvýšeného dohľadu, v prípade, ak dôjde k umiestneniu takéhoto pacienta na oddelenie medzi prevažne dospelých pacientov. V prípade, ak dôjde k umiestneniu viacerých pacientov, ktorí dovŕšili vek 15 rokov, avšak nedosiahli plnoletosť, na oddelenie s prevažne dospelými pacientmi, môžu byť …

bod 39 (§ 79 ods. 13)
Uvedenou úpravou sa zabezpečí povinnosť poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie dopravnej zdravotnej služby, aby počas krízovej situácie z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa zabezpečil prepravu zdravotníckeho pracovníka za účelom odberu biologického materiálu na zistenie ochorenia, ako aj prepravu osoby na miesto určené operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.

bod 40 (§ 79 ods. 18)
Rozširuje sa okruh povinných subjektov o poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Zároveň sa rozširuje okruh údajov, ktoré poskytovateľ hlási samosprávnemu kraju o informáciu o verejnej dostupnosti ambulancie. Účelom je zabezpečiť kompletné a aktuálne informácie o verejnej sieti poskytovateľov v kraji potrebné na vyhodnocovanie stavu optimálnej siete a zároveň tvoria dátovú základňu pre rozhodovacie procesy súvisiace so zabezpečovaním optimálnej siete.

bod 41 (§ 79 ods. 19 až 21)
V záujme jednoznačného zmapovania reálnej situácie s dodržiavaním personálneho zabezpečenia v zdravotníckych zariadeniach, je nevyhnutné robiť každoročne zber údajov o počtoch zdravotníckych pracovníkoch. Ako aj o nákladoch a výdavkoch poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dôvodom tejto úpravy je, že MZSR údaje z týchto správ nevyhnutne potrebuje pre účely tvorby rozpočtu verejného zdravotného poistenia. Každoročne dochádza ku konfliktom medzi ANS a AŠN a zdravotnými poisťovňami ohľadom úväzkov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach. Považujeme za nevyhnutné ustanoviť takúto povinnosť pre všetkých poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, aby bolo možné jednak správne nastaviť rozpočet verejného zdravotného poistenia ale aj plánovať chýbajúce zdravotnícke povolania. V súčasnej dobe, kedy zákonom o rozpočtových pravidlách sú ustanovené limity verejných výdavkov pre všetky subjekty verejnej správy, resp. pre subjekty, ktoré hospodária s verejnými financiami, je nevyhnutné, aby týmito údajmi MZSR disponovalo. Subjektami verejnej správy sú nemocnice obcí, VUC a miest bez ohľadu na to, či ich obce, mestá alebo VUC dali do prenájmu súkromným spoločnostiam. Údaje z NCZI nie je možné …

bod 42 (§ 80 ods. 3)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením osoby určenej poskytovateľom podľa § 18 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.

bod 43 (§ 80 ods. 4)
Účelom navrhovanej úpravy je zosúladenie praktického postupu samosprávnych krajov a ministerstva vo veci aplikácie inštitútu zbavenia mlčanlivosti ako aj precizovanie tohto postupu, ktorého výsledkom má byť vydanie aktu organizačnej povahy mimo realizácie verejnej správy, a teda keďže nejde ani o rozhodnutie a takisto ani o opatrenie, ktoré by bolo výsledkom administratívneho konania, nie je dôvod na preskúmanie zákonnosti postupu týchto orgánov a ani na prijímanie niektorého z opatrení prokurátora. Rozhodovanie o zbavení mlčanlivosti je rozhodovaním vo verejnom záujme, avšak nejde o rozhodnutie, resp. opatrenie vydané podľa správneho poriadku, keďže v prípade rozhodovania o zbavení mlčanlivosti nejde o rozhodovanie vo veciach verejnej správy, t. j. o správu vecí verejných. Zároveň sa dopĺňa zbavenie mlčanlivosti osoby určenej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v prípade ak sa jedná o osobu, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom, avšak pri výkone pracovných činností sa podieľa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

bod 44 (§ 80 ods. 6)
Dopĺňa sa ustanovenie, že zdravotnícky pracovník neporuší mlčanlivosť, ak pri zabezpečovaní komplexnej starostlivosti informuje v primeranom rozsahu iného člena multidisciplinárneho tímu, aj v prípade že nejde o zdravotníckeho pracovníka. Člen multidisciplinárneho tímu má zo zdravotníckym zariadením zmluvný vzťah. Toto platí aj pre člena podporného tímu. Za oblasť primeranú pre zbavenie mlčanlivosti sa považujú informácie potrebné na to, aby člen tímu mohol zabezpečiť intervencie potrebné na plnenie úloh vyplývajúcich mu zo spoločného liečebného plánu.

bod 45 (§ 80 ods. 7)
Vzhľadom na spresňovanie a sprísňovanie podmienok mlčanlivosti predkladaným návrhom je potrebné upraviť predmetné ustanovenie tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti i naďalej poskytujú potrebnú súčinnosť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely výkonu ich zákonom upravených povinností a oprávnení.

bod 46 (§ 81 ods. 1)
Za účelom zabezpečenia možnosti výkonu dozoru Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky nad plnením povinností všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatri a v odbornom zameraní detská psychiatria obsiahnutých v ustanovení § 79 sa dopĺňajú medzi subjekty, nad ktorými môže ministerstvo vykonávať uvedený dozor aj liečebne, nad ktorými doposiaľ ministerstvo nemohlo vykonávať dozor. Potrebu zavedenia možnosti vykonávať dozor nad všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatria a v odbornom zameraní detská psychiatria, bez ohľadu na to, ktorý príslušný orgán im vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, zo strany ministerstva odôvodňujú opatrenia uložené Slovenskej republike Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „Výbor CPT“) a Výborom Organizácie spojených národov proti mučeniu (ďalej len „Výbor CAT“) vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatria a v odbornom zameraní detská psychiatria a zdravotnej starostlivosti osobám, ktorých osobná sloboda je obmedzená.. V Správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Výbor CPT …

bod 47 a 48 (§ 82 ods. 1)
V § 82 ods. 1 písm. b) sa navrhuje vypustenie § 79 písm. bm) a bn) a ich doplnenie do § 82 ods. 1 písm. d) spoločne s doplnení novo vzniknutých povinností poskytovateľa upravených v § 79 ods. 1 písm. bp) až bs). Dôvodom pre zavedenie sankcií, resp. pokút je zabezpečenie vynútiteľnosti dodržiavania povinností poskytovateľa.

bod 49 (§ 82 ods. 8)
Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť efektívne a spravodlivé využívanie lôžkových kapacít v rámci systému ústavnej zdravotnej starostlivosti a optimalizovať dostupnosť špecializovaných a bežných lôžok pre pacientov podľa ich aktuálnych zdravotných potrieb. Uvedený princíp platí obojstranne: Uvoľňovanie špecializovaných lôžok: Poskytovatelia špecializovanej zdravotnej starostlivosti sú povinní včas preberať pacientov z bežných lôžok, keď títo pacienti potrebujú špecializovanú starostlivosť. Pokiaľ poskytovatelia špecializovanej starostlivosti neprevezmú týchto pacientov, dochádza k situácii, kedy bežné nemocnice nie sú schopné poskytovať adekvátnu starostlivosť, čo môže ohroziť zdravie pacientov vyžadujúcich špecializované zákroky alebo liečbu. Uvoľňovanie bežných lôžok: Na druhej strane, poskytovatelia bežnej zdravotnej starostlivosti musia zabezpečiť, aby pacienti, ktorí už nepotrebujú špecializovanú starostlivosť, boli presunutí na bežné lôžka. Tento krok je nevyhnutný na to, aby sa špecializované lôžka uvoľnili pre ďalších pacientov, ktorí ich aktuálne potrebujú. Pokuta sa vzťahuje na oba uvedené prípady: Ak poskytovateľ špecializovanej zdravotnej starostlivosti odmietne prevziať pacienta z bežnej nemocnice, ktorý potrebuje špecializovanú starostlivosť. Ak poskytovateľ bežnej zdravotnej starostlivosti neprevezme pacienta, ktorý už nepotrebuje špecializovanú …

bod 50 (§ 82 ods. 10)
Naviazanie sankcií, resp. pokút na nesplnenie si oznamovacej povinnosti o oznámení informácie o verejnej dostupnosti alebo nedostupnosti ambulancie.

bod 51 (§ 82 ods. 24 a 25)
V § 82 sa navrhuje doplnenie nového odseku 23 zavádzajúceho pokutu pre poskytovateľa, ktorý neodstráni ochranné lôžko alebo bude naďalej používať ochranné lôžka po 1. januári 2025. Dôvodom pre zavedenie sankcií, resp. pokút je zabezpečenie vynútiteľnosti dodržiavania povinností poskytovateľa. Stanovená výška pokuty zodpovedá na jednej strane chránenému záujmu pacienta a na strane druhej predstavuje sumu, za ktorú si poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti môže zakúpiť dva kusy moderných bezpečných ochranných postelí s názvom “WHO Safespace® Hi-Lo", ktoré sú vhodnou náhradou ochranných lôžok (sieťových postelí). Ďalej ministerstvo zdravotníctva uloží držiteľovi povolenia na prevádzkovanie ústavného zdravotníckeho zariadenia zaradeného do siete kategorizovaných nemocníc (§ 5a) pokutu za porušenie povinností ustanovených v § 79c vo výške 33 193 eur.

bod 52 (§ 102ax)
S cieľom poskytnúť dostatočný časový priestor pre poskytovateľov na nahlasovanie údajov potrebných na vyhodnocovanie stavu optimálnej siete a pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na zabezpečenie organizačného a personálneho pokrytia nových úloh súvisiacich s vyhodnocovaním optimálnej siete, sa prvé vyhodnotenie stavu optimálnej siete vykoná k 1.9.2025, a výsledky úrad zverejní najneskôr do 31.12.2025. Existujúci poskytovatelia, tak majú čas na nahlásenie údajov o verejnej dostupnosti ambulancie a personálnom zabezpečení svojich ambulancií do 31.8.2025. Z dôvodu zavedenia “primárnej gynekologicko-pôrodníckej ambulancie” sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa súčasní poskytovatelia špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti, ktorí majú aspoň jedného kapitovaného poistenca, ktorému poskytujú špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť považujú za poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2025. Legislatívno-technická úprava z dôvodu vypustenia špecializovanej ambulancie pediatrickej oftalmológie.

bod 53 až 56 (Príloha č. 1a)
Precizovanie názvu ambulancie maxilofaciálnej a dentoalveolárnej chirurgie, vypustenie ambulancie pediatrickej oftalmológie - nakoľko vzdelávanie v oftalmológii je už len jedno – pre deti a dospelých. Úprava ambulancie anestéziológie a intenzívnej medicíny aj mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia vyplynula z potrieb aplikačnej praxe. Uvedená úprava zabezpečí dostupnosť lekárov anestéziológov aj v iných ambulanciách, kde je potrebné vykonávať zdravotnú starostlivosť v úzkej spolupráci s lekárom anestéziológom. Takouto úpravou sa zabezpečí aj potreba vykonávania zubno-lekárskej starostlivosti v prípadoch, kedy pacient trpí ochorením, ktorého povaha sa nezlučuje s bežnou starostlivosťou v zubnej ambulancii, čím sa zároveň zvýši dostupnosť zubno-lekárskej starostlivosti. Zároveň sa realizuje požiadavka na zavedenie nového druhu špecializovanej ambulancie, ktorá vychádza od odbornej obce za účelom zachovania kontinuity poskytovania neuropsychiatrickej starostlivosti pacientom po ústavnej liečbe formou ambulantnej terapie. Neuropsychiatrická klinika Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinnela bola zaradená do European Huntington´s disease Network v rámci toho sa zvýšil počet pacientov, ktorí požadujú konzultáciu a zdravotnú starostlivosť. V podmienkach Slovenskej republiky máme vyvzdelaných niekoľko lekárov so špecializáciou …

bod 1 (§ 2 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava potrebná z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti formou telemedicíny.

bod 2 (§ 2 ods. 7 písm. f) a písm. g))
V Európskom pláne boja proti rakovine Komisia oznámila novú schému skríningu rakoviny, ktorá má pomôcť členským štátom zabezpečiť, aby 90 % populácie EÚ, ktorá sa kvalifikuje na skríning rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva, do roku 2025 dostalo skríning. Kľúčovým prvkom tejto novej schémy je aktualizácia odporúčania Rady z roku 2003 o skríningu rakoviny na základe vedeckých odporúčaní a možnom rozšírení skríningu na iné typy rakoviny. Odporúčanie Rady (EÚ) Nový prístup EÚ ku skríningu rakoviny, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady 2003/878/ES. V správe o vykonávaní odporúčania Rady z roku 2017 a v príručke European Guide on Quality Improvement in Comprehensive Cancer Control (Európska príručka zlepšovania kvality v komplexnom boji proti rakovine) sa poukázalo na niekoľko pretrvávajúcich problémov a potrieb, predovšetkým na to, že 2003 odporúčanie nie je založené na najnovších dôkazoch. Od roku 2003 sa v členských štátoch validovali a zaviedli nové skríningové testy a protokoly, pričom nové dôkazy podporujú rozšírenie skríningových odporúčaní aj na iné druhy rakoviny, než …

bod 3 (§ 2 ods. 22)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou pojmu špecializovaná gynekologická ambulantná starostlivosť na primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z..

bod 4 (§ 2 ods. 23)
Dochádza k problému v prípadoch, keď je povoľovacím orgánom ministerstvo. Navrhovaná úprava jednoznačne definuje, že zdravotný obvod určuje samosprávny kraj tak ako je to aj v praxi vykonávané. Pojem „popisné číslo“ slovenská legislatíva nepozná. V praxi sú zaužívané časti ulíc alebo zoznamy orientačných čísel.

bod 5 (§ 2 ods. 36)
Pridávajú sa dve nové definície podporného tímu. Podporný tím doterajšia právna úprava definuje ako pomocný orgán ošetrujúceho lekára zriaďovaný v zariadení ústavnej starostlivosti, ktorý môže zabezpečovať osobe sociálnu pomoc s cieľom zmierňovania sociálnych dôsledkov zdravotnej situácie tejto osoby v súvislosti s jej hospitalizáciou alebo jej prepustením z ústavnej starostlivosti podľa potreby osoby určenej ošetrujúcim lekárom a duchovnú službu s cieľom uspokojovania duchovných potrieb tejto osoby. Podľa písm. b) je v navrhovanej novelizácii podporný tím definovaný aj ako pomocný orgán lekára v zariadení ambulantnej starostlivosti, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní komunitnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je definovaná v § 2 ods. ods. 41. Podľa písm. c) je podporný tím definovaný aj ako pomocný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka poskytujúceho špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria, detská psychiatria alebo klinická psychológia, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní služby integrácie prierezovej starostlivosti do diagnostického a liečebného plánu. Služba integrácie prierezovej starostlivosti je definovaná v § 13 písm. g).

bod 6 (§ 2 ods. 40)
V § 2 ods. 40 došlo k precizovaniu definície obmedzovacieho prostriedku na základe požiadaviek odborných spoločností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. K použitiu obmedzovacích prostriedkov dochádza u osôb s príznakmi psychickej poruchy alebo s psychickou poruchou, a to bez ohľadu na to, či ide o hospitalizáciu takéhoto pacienta za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatria a v odbornom zameraní detská psychiatria alebo v iných odboroch medicíny zaoberajúcich sa liečbou somatických ochorení.

bod 7 (§ 2 ods. 41 až 46)
Komunitná zdravotná starostlivosť je ambulantná zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe spôsobom, ktorý zohľadňuje prostredie, v ktorom trvale žije alebo sa práve nachádza, jej sociálnu situáciu a nerovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti zapríčinenú psychickou poruchou alebo sociálnymi faktormi a zdravotnými faktormi. Cieľom komunitnej zdravotnej starostlivosti je udržanie zdravia a funkčnosti osoby a prekonanie nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Komunitná zdravotná starostlivosť spravidla vyžaduje zapojenie podporného tímu, ktorý systematicky identifikuje a odstraňuje nerovnosti v zdraví a odstrániteľné prekážky u osôb, ktoré z bežnej zdravotnej starostlivosti nedokážu mať úžitok, pretože organizácia zdravotnej starostlivosti v súčasnosti pre nich predstavuje privysoký prah. Takéto osoby nedostanú potrebnú starostlivosť z dôvodov, ktoré so zdravotnou starostlivosťou nesúvisia a môžu byť odstránené, ak sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zohľadňujú špecifické potreby jednotlivých skupín a odstraňujú sa prekážky, ktoré jednotlivým skupinám pacientov bránia v prístupe k zdravotnej starostlivosti alebo v dosiahnutí pre nich možného zdravia Členmi podporného tímu môžu byť akékoľvek osoby, s ktorými ošetrujúci lekár spolupracuje na dosiahnutí …

bod 8 (§ 3 ods. 1)
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie tak, aby Zoznam zdravotných výkonov mohol obsahovať údaj o trvaní zdravotného výkonu v minútach, ohodnotenie zdravotného výkonu v bodoch alebo cenách, pravidlá tvorby bodov alebo cien ako aj vyjadrenie, či je výkon plne, čiastočne alebo neuhrádzaný z verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so Slovenskou lekárskou komorou a s asociáciami poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti pripravuje nový zoznam výkonov, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta, ak všetko dobre pôjde a legislatíva bude schválená, 1. januára 2027. Zatiaľ sa spúšťa pilotný projekt od 1. októbra 2024, s tým, že sa po dohode s odbornou verejnosťou vybrali niektoré špecializácie, ktoré sa budú vykazovať už podľa nového zoznamu výkonov. Zoznamy zdravotných výkonov pre vybrané špecializácie ambulantných lekárov do pilotného projektu boli v riadnom termíne pripravené a ďalšie zoznamy sú vo finálnej fáze schvaľovania Komisiou pre zdravotné výkony. Teraz nasleduje samotná implementácia zoznamov zdravotných výkonov, čo v praxi znamená, že je potrebné upraviť informačné systémy u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a …

bod 9 (§ 3 ods. 8))
Ponecháva sa, že zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením vlády. Umožňuje sa však, aby bol tento zoznam zdravotných výkonov vydaný vcelku alebo čiastkovo podľa špecializačných odborov. Taktiež sa ustanovuje, že pred zaradením nového zdravotného výkonu do zoznamu zdravotných výkonov (ktorý sa má vydať nariadením vlády) musí sa overiť správnosť zdravotného výkonu a to jeho zverejnením v číselníku zdravotných výkonov na webovom sídle národného centra zdravotníckych informácií a ministerstva zdravotníctva podľa osobitného zákona, ktorým je § 67a ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. Overením správnosti sa rozumie napríklad potvrdenie údaju o trvaní zdravotného výkonu v minútach, o jeho početnosti (počet vykázaných výkonov poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti). Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so Slovenskou lekárskou komorou a s asociáciami poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti pripravuje nový zoznam výkonov, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta, ak všetko dobre pôjde a legislatíva bude schválená, 1. januára 2027. Zatiaľ sa spúšťa pilotný projekt od 1. októbra 2024, s tým, že sa po dohode …

bod 10 (§ 7 ods. 1 písm. a) druhý bod)
Na základe pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania a za účelom rozlíšenia dvoch typov gynekologicko-pôrodníckych ambulancií (typ zdravotnej starostlivosti 103 a typ zdravotnej starostlivosti 200) a foriem zdravotnej starostlivosti sa pre jednoznačnosť precizuje forma poskytovania zdravotnej starostlivosti zo špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti na primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť. Na základe tejto zmeny bude definovaná verejná optimálna sieť poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti.

bod 11 (§ 7 ods. 1 písm. a) tretí bod)
Na základe pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania a za účelom rozlíšenia dvoch typov gynekologicko-pôrodníckych ambulancií (typ zdravotnej starostlivosti 103 a typ zdravotnej starostlivosti 200) a foriem zdravotnej starostlivosti sa pre jednoznačnosť precizuje forma poskytovania zdravotnej starostlivosti zo špecializovanej inej ambulantnej starostlivosti na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Pre jednoznačnosť špecializované gynekologicko-pôrodnícke ambulancie v type zdravotnej starostlivosti 200 spadajú pod formu poskytovania zdravotnej starostlivosti - špecializovaná ambulantná starostlivosť a sú uvedené v prílohe č. 1a (Zoznam špecializovaných ambulancií) a gynekologicko-pôrodnícke ambulancie v type zdravotnej starostlivosti 103 spadajú pod formu poskytovania zdravotnej starostlivosti - primárna špecializovaná gynekologická ambulantná starostlivosť.

bod 12 (§ 7 ods. 1 písm. f))
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením v § 2 ods. 2.

bod 13 (§ 7 ods. 7)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou pojmu špecializovaná gynekologická ambulantná starostlivosť na primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z..

bod 14 (§ 8 ods. 1)
Uvedené ustanovenie umožní v krízovej situácii zabezpečovať zdravotnú starostlivosť aj v inom prostredí. Táto úprava zabezpečí, že v prípade krízovej situácie bude možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť pre osoby, ktoré sa z rozličných dôvodov, či už osobných alebo zdravotných nevedia dostaviť či už na očkovanie, alebo poskytnutie inej zdravotnej starostlivosti priamo do miesta prevádzkovania ambulancie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Nakoľko uvedený inštitút preukázal svoju účelnosť, je potrebné aj pre budúce situácie zachovať „status quo“ a zabezpečiť tak dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetky osoby.

bod 15 (§ 8 ods. 5 písm. d))
V prípade ak pacient bol kompenzovaný a nevyžadoval liečbu v dlhšom období, tak aby nemusel pre zhoršenie zdravotného stavu si hľadať nového lekára špecialistu, nevyžaduje sa odporúčanie všeobecného lekára, ak bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v špecializovanej ambulancii za posledné dva roky pre tú istú diagnózu. Prax ukazuje, že nie každý pacient, ktorý je liečený u špecialistu je aj dispenzarizovaný zdravotnou poisťovňou.

bod 16 (§ 8 ods. 5 písm. e))
V § 8 ods. 5 písm. e) došlo k doplneniu osobitného liečebného režimu, ktorý sa poskytuje v detenčnom ústave a v detenčnom ústave pre mladistvých medzi prípady, v ktorých sa nevyžaduje odporúčanie všeobecného lekára alebo elektronický záznam o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť za účelom zabezpečenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktoré sa nachádzajú vo výkone detencie na základe rozhodnutia súdu.

bod 17 (§ 8 ods. 5 písm. g))
Rozširuje sa skupina prípadov, na ktoré sa nevyžaduje odporúčanie od všeobecného lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť a to konkrétne na absolvovanie preventívnych prehliadok podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Účelom je odbremeniť všeobecných lekárov ako aj poistencov od návštev v ambulancii, ktorých účelom je len vyžiadanie výmenného lístka na preventívnu prehliadku, na ktorú majú zákonom definovaný nárok, ak sa poistenci rozhodnú absolvovať preventívnu prehliadku.

bod 18 (§ 8 ods. 13)
S ohľadom na rozvoj telemedicíny ako súčasti poskytovania zdravotníckych služieb, by možnosť poskytovať ambulantnú starostlivosť vo forme konzultácií prostredníctvom elektronickej komunikácie bez prítomnosti pacienta v ambulancii mala byť bežnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a nemala by byť obmedzená len na obdobie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID- 19, ako je to v súčasnosti (§ 49k ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.). Prax ukazuje, že poskytovanie konzultácií telefonicky, e-mailom, resp. prostredníctvom iných elektronických komunikácií, je v krajinách s vyspelým zdravotníckym systémom už súčasťou bežného štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie konzultácií prostredníctvom elektronickej komunikácie môže významným spôsobom prispieť k zníženiu počtu osobných návštev pacientov v ambulanciách, a v tejto súvislosti aj k úspore času, ale aj finančných prostriedkov spojených napr. s cestovaním za účelom osobnej návštevy ambulancie na strane pacientov, ako aj k lepšiemu časovému manažmentu na strane samotných lekárov, a tým k celkovej efektivite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a rozvoju elektronizácie zdravotníctva. Aj u …

bod 19 (§ 9 ods. 9 písm. b))
Ustanovuje sa, že lekár predpíše pacientovi lieky pri prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti najviac na 28 dní, aby sa predchádzalo tzv. „sáčkovaniu liekov”, čo nie je správne a ani pre pacienta vhodné.

bod 20 (§ 9 ods. 9 a 10)
Ide o precizovanie predmetných ustanovení tak, aby boli vytvorené právne podmienky pre možnosť poučenia pacientov, resp. ich zákonných zástupcov (napr. rodičov/iných osôb zodpovedných za dieťa) o liečebnom režime a o ďalšom liečebnom postupe už pred prepustením z ústavnej starostlivosti, nie až v momente prepustenia. Zdravotný stav niektorých prepúšťaných pacientov vyžaduje dlhšiu prípravu na prepustenie do domáceho prostredia (náhradného prostredia v prípade niektorých detí). Navrhovaná zmena zároveň zohľadňuje už dnes v praxi používané postupy poskytovateľov.

bod 21 (§ 9 ods. 13)
Navrhovaná zmena vychádza z praktických skúseností a potrieb v rámci poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Doba potrebná na zabezpečenie dostupnosti individuálne zhotovenej zdravotníckej pomôcky po prepustení pacienta môže spôsobiť nežiaduce predlžovanie hospitalizácie. Dôvodom je často potreba dôkladnej edukácie pacienta o správnom používaní takejto zdravotníckej pomôcky, ktorá by mala byť ideálne realizovaná ešte počas hospitalizácie.

bod 22 (§ 9 ods. 14)
Účelom návrhu je umožniť, aby pri prepúšťaní dieťaťa z ústavného zdravotníckeho zariadenia, ktoré má byť umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, mohli byť poučení aj zamestnanci týchto zariadení, ktorí budú zabezpečovať starostlivosť o dieťa a to už v čase, kedy súd ešte nerozhodol napr. vo veci neodkladného opatrenia. Takéto poučenie osobitne v prípade detí s vážnym zdravotným znevýhodnením nie je realizované len pri faktickom prepúšťaní dieťaťa z nemocnice, ale rodičia/zákonní zástupcovia sú pripravovaní na prevzatie dieťaťa do domácej starostlivosti po dlhšiu dobu pred prepustením. Zariadenie, centrum pre deti a rodiny, nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a podmienky, ktoré sú v ňom vytvorené nesanujú a ani nemôžu sanovať doliečovanie dieťaťa ústavnou formou. Jeho úlohou o. i. je utvoriť pre život dieťaťa prostredie, čo najviac podobné prostrediu v rodinách a v prípade dieťaťa nahrádzajú starostlivosť rodičov/iných osôb aj bežné domáce prostredie dieťaťa. Primárnym cieľom návrhu je utvorenie podmienok pre poskytovanie starostlivosti aj dieťaťu s vážnym zdravotným znevýhodnením v profesionálnej náhradnej rodine …

bod 23 (§ 9b)
V § 9b ods. 1 došlo vytvorením formulácie „verbálna deeskalačná technika” a vypustením ostatných deskriptívnych popisov k precizovaniu pojmu za účelom zosúladenia terminológie používanej v aplikačnej praxi a obsiahnutej v medzinárodných štandardných postupoch upravujúcich používanie obmedzovacích prostriedkov. Vypustením § 9b ods. 2 došlo k zjednoteniu právnej úpravy používania obmedzovacích prostriedkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a v detenčných ústavoch, resp. v detenčnom ústave a v detenčnom ústave pre mladistvých. Používanie obmedzovacích prostriedkov v detenčných ústavoch bolo doposiaľ regulované zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj napriek tomu, že ide o ústavné zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa v rámci osobitného liečebného režimu poskytuje zdravotná starostlivosť rovnakým spôsobom, ako sa poskytuje v “civilných zdravotníckych zariadeniach“, a preto nie je dôvod na to, aby existovali dva právne režimy používania obmedzovacích prostriedkov. V § 9b ods. 3 došlo k vypusteniu „zábrany“ spomedzi mechanických obmedzovacích prostriedkov na základe konsenzu medzi odborníkmi z jednotlivých …

bod 24 (§ 10f)
Zvyšujúci sa počet ľudí s duševnými poruchami, ktorí navyše častejšie vyhľadávajú odbornú pomoc, je možné považovať aj za dôležitú príležitosť. Vytvorenie funkčnej siete komunitných psychiatrických zariadení, ktoré budú prepájať ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť, zabezpečí komplexnú psychiatrickú starostlivosť v koordinácii so sociálnymi službami, odľahčí preťažené psychiatrické ambulancie o pacientov náročných na manažment zdravotnej a sociálnej starostlivosti. A zároveň ich sprístupnia pacientom, ktorí do systému psychiatrickej starostlivosti iba vstupujú. Skrátia sa čakacie lehoty na vyšetrenie. Poklesne nadmerné pracovné zaťaženie ambulantných psychiatrov, pretože pacienti, ktorí si vyžadujú najviac ich starostlivosti, budú liečení v komunitných zariadeniach. Pre nových pacientov, ktorí sa k diagnostike a liečbe dostanú skôr, to bude znamenať rýchlejšie zlepšenie stavu, prevenciu či skrátenie práceneschopnosti a u niektorých aj odvrátenie následnej invalidizácie. V tých najzávažnejších prípadoch možno očakávať odvrátiteľnosť úmrtí v dôsledku samovraždy. Pokračovanie liečby v komunitných podmienkach umožní skoršie prepustenie pacienta z hospitalizácie. Pretože komunitné psychiatrické zariadenia budú poskytovať aj služby užívateľom v ich prirodzenom prostredí, najmä v tých prípadoch, …

bod 25 (§ 11a)
V § 11a sa navrhuje precizovať text písm. i) upravujúceho právo pacienta na nahliadanie do zdravotnej dokumentácie za účelom zosúladenia tohto ustanovenia s § 25 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v zmysle ktorého psychiater nemusí umožniť pacientovi nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie, ak by to zhoršilo jeho zdravotný stav. Samotné právo pacienta na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie však vyjadruje právo pacienta do svojej zdravotnej dokumentácie nahliadnuť, ak to jeho zdravotný stav umožňuje a zároveň akonáhle to jeho zdravotný stav umožňuje. To znamená, že akonáhle pominú zdravotné dôvody, pre ktoré nebolo možné v danej chvíli, keď o to pacient požiadal, zo strany psychiatra pacientovi umožniť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, napr. atak, epizóda, a pod., psychiater je povinný pacientovi nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie umožniť.

bod 26 (§ 11b)
V § 11b sa navrhuje doplniť nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že v detenčnom ústave a v detenčnom ústave pre mladistvých, ktoré sú ústavnými zdravotníckymi zariadeniami sa za vnútorný poriadok považuje tzv. „ústavný poriadok“. Zariadenia na výkon detencie majú povinnosť mať vypracovaný ústavný poriadok v zmysle zákona č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň majú povinnosť mať vypracovaný aj vnútorný poriadok, pričom tieto dva dokumenty sú si obsahovo podobné. Účelom tohto ustanovenia je teda odstránenie duplicitnej povinnosti detenčných ústavov.

bod 27 až 33 (§ 12a)

bod 27
Zásadným dôvodom na legislatívnu úpravu je, že pri výkone štátnej služby v silových a ozbrojených zložkách musí príslušník spĺňať prísne kritériá zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, bližšie upravené v príslušných interných predpisoch. Všeobecná a špecifická zdravotná starostlivosť a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti príslušníka na ďalší výkon štátnej služby je zabezpečené prostredníctvom limitovanej siete určených všeobecných lekárov pre dospelých ( § 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z.z.), a v súlade s internými predpismi, ktorí zohľadňujú špecifiká výkonu štátnej služby s profesionálnou držbou strelnej zbrane. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby o e-DPN príslušníka rozhodoval určený všeobecný lekár pre dospelých. Na tomto princípe je nastavený výkon lekárskej posudkovej činnosti v silových a ozbrojených zložkách.

bod 28
Doplnenie lekára (všeobecného lekára pre dospelých alebo všeobecného lekára pre deti a dorast) poskytujúceho ambulantnú starostlivosť u organizátora, ktorý prevádzkuje ambulanciu pevnej ambulantnej pohotovostnej služby, a zubného lekára, prostredníctvom, ktorého poskytovateľ poskytujúci zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť zabezpečuje poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby, zabezpečí, aby nemusela byť vystavovaná dočasná pracovná neschopnosť spätne, ak pacient navštívi ambulantnú pohotovostnú službu alebo zubno-lekársku pohotovostnú službu, nakoľko ide o jediné ambulancie , na ktorých nebolo doteraz možné vystaviť dočasnú pracovnú neschopnosť. Zároveň predmetná úprava zabezpečí kontinuitu zdravotnej starostlivosti, čo znamená, že pacient s akútnym ochorením môže byť posúdený priamo na mieste a nemusí čakať na vyšetrenie u svojho všeobecného lekára; rýchlu ochranu zdravia a bezpečnosť pacienta, a to včasným uznaním neschopnosti pracovať chráni pacienta pred prehĺbením zdravotných problémov; znížením administratívnej záťaže pre pacientov a to, že pacient nemusí dodatočne navštíviť ďalšieho lekára len kvôli vystaveniu neschopnosti. efektívnejšie využitie zdravotných služieb, čo znamená, že sa znižuje preťaženie iných zdravotníckych zariadení, pretože pacienti nemusia navštevovať viacerých lekárov na ten …

bod 29
Vypúšťa sa spätné uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti pri návšteve ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby a zubno-lekárskej pohotovostnej služby vzhľadom k úprave, ktorá ustanovuje, že aj na týchto ambulanciách sa vystavuje dočasná pracovná neschopnosť. Uvedeným sa riešia aplikačné problémy so spätným uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti.

bod 30
Podľa aktuálnej právnej úpravy § 12a ods. 6 písm. b) ošetrujúci lekár, ktorý rozhodne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vytvorí elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti ku dňu, v ktorom bolo vykonané vyšetrenie. Uvedená formulácia spôsobuje v aplikačnej praxi problémy, nakoľko lekárovi neumožňuje ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť inak, ako dňom vyšetrenia (aktuálnym dňom), aj keď objektívne skutočnosti opodstatňujú iný dátum ukončenia (napr. úmrtie pacienta, nedostavenie sa na kontrolu s tým, že lekár neukončil ePN hneď v ten deň, resp. technické príčiny v deň vyšetrenia a pod.).

bod 31
Vzhľadom na potrebu ďalšej administrácie ePN všeobecným lekárom je potrebné ustanoviť povinnosť osobe hlásiť sa u svojho všeobecného lekára po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti. Taktiež je dôležité poukázať na skutočnosť, že zrušenie tejto povinnosti už v súčasnosti komplikuje spravovanie ePN a navyšuje počet exspirovaných ePN.

bod 32
Daným bodom sa upravuje povinnosť ošetrujúceho lekára bezodkladne vytvoriť elektronický záznam o dočasnej práceneschopnosti po odstránení technických príčin, kedy nie je možné vystaviť elektronický záznam o dočasnej práceneschopnosti. V zmysle súčasného legislatívneho a z neho vyplývajúceho technického nastavenia, v prípade, že ošetrujúci lekár vystaví tzv. odpis ePN na základe § 12a ods. 17 (technické problémy), nie je už ďalej povinný dodatočne uvedenú ePN zaevidovať elektronicky. V takom prípade vznikne situácia, že dočasnú pracovnú neschopnosť Sociálna poisťovňa manuálne nahrá vo svojom informačnom systéme, kde ju aj eviduje, avšak v eZdraví, ani v ambulantnom systéme lekára táto práceneschopnosť nebude nikdy zaevidovaná, keďže nie je možný (ani v tomto smere legislatívne upravený) spätný tok prenosu týchto dát z informačného systému Sociálnej poisťovne do eZdravia.

bod 33
Toto ustanovenie je zavedené ako ochranný nástroj na zabezpečenie správnosti a oprávnenosti dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Cieľom je zabrániť zneužívaniu systému DPN a zabezpečiť, že pracovná neschopnosť bude uznávaná iba v prípadoch, kde je to skutočne potrebné z medicínskeho hľadiska. Zavedenie tohto ustanovenia do zákona prináša niekoľko praktických výhod. Zabezpečuje spravodlivosť a integritu systému DPN, chráni verejné zdroje a zvyšuje dôveru v zdravotnícky systém. Odborný dohľad posudkových lekárov poskytuje garanciu, že DPN bude uznávaná a ukončovaná na základe objektívnych a odborných kritérií, čo prispieva k celkovej efektivite a spravodlivosti systému. Prevencia zneužívania systému: Ustanovenie umožňuje posudkovému lekárovi, ktorý vykonáva lekársku posudkovú činnosť podľa osobitného predpisu, zasiahnuť v prípadoch, kde existuje podozrenie, že DPN bola vystavená neoprávnene alebo "na požiadanie pacienta". Takéto situácie môžu nastať, keď pacient žiada o DPN z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho skutočným zdravotným stavom, ale napríklad z dôvodu osobných alebo pracovných záujmov. Ochrana verejných zdrojov: Zneužívanie systému DPN má negatívny dopad na verejné zdroje, zdravotné poistenie …

bod 34 (§12b ods. 2 písm. b))
Legislatívno-technická úprava, precizovanie pojmu “gynekológia” na “gynekológia a pôrodníctvo”.

bod 35 (§ 13 písm. e))
Zavádza sa nová služba, ktorou je vypracovanie psychologického posudku. V predchádzajúcej právnej úprave sa nachádzal len pojem lekársky posudok, čo spôsobovalo nejednoznačnosti pri klasifikácii posudkov psychickej spôsobilosti vypracovaných psychológmi ako súčasť hodnotenia zdravotnej spôsobilosti. V aplikačnej praxi sa zvykovo považovali za lekárske posudky, pretože táto služba im bola najviac podobná. Išlo však o nepresné označenie, nakoľko psychológ, aj keď je súčasťou systému špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, nie je lekár.

bod 36 (§ 13 písm. g))
Zavádza sa nová služba súvisiaca so zdravotnou starostlivosťou, ktorá definuje činnosť ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka vykonávanú v súvislosti s využitím prierezovej starostlivosti v komplexnej starostlivosti o zdravie. V aplikačnej praxi poskytovatelia zdravotnej starostlivosti spolupracujú s rôznymi odborníkmi a službami mimo systému zdravotnej starostlivosti (ako sú napríklad psychológovia, logopédi, špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci, fyzioterapeuti) na zabezpečenie toho, aby sa zohľadnili všetky potreby a aspekty života pacienta alebo klienta majúce dopad na výsledný stav jeho zdravia a klinického prejavu jeho porúch. Tento prístup k starostlivosti sa považuje za účinnejší v prevencii a liečbe ochorení a porúch, a dokáže prispôsobiť starostlivosť pre rôznorodé skupiny pacientov nielen podľa diagnóz, ale aj z pohľadu rovného prístupu a ich schopnosti pristupovať k zdravotnej starostlivosti a mať z nej prospech. Zároveň je potrebné, aby integrácia výsledkov činnosti odborníkov z rezortov mimo zdravotníctva podieľajúcich sa na prierezovej starostlivosti o pacienta podliehala dostatočnej regulácii najmä z pohľadu kvality starostlivosti a dohľadu nad ňou, ak sa stávajú súčasťou komplexnej starostlivosti o …

bod 37 (§ 14)
Daným bodom sa rozširuje možnosť prepravy zdravotníckeho pracovníka za účelom odberu biologického materiálu nie len na ochorenie COVID-19, nakoľko v budúcnosti je možné predpokladať aj iné ochorenia, pri ktorých môže byť predpoklad potreby odberu biologického materiálu.

bod 38 (§ 16a a § 16b)
Definuje sa psychologický posudok a ustanovuje sa postup a oprávnenia pri jeho vydávaní. Definuje sa pojem integrácia prierezovej starostlivosti a jej naviazanie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení integrácie prierezovej starostlivosti s povolením podľa § 7 ods. 3 písm. k). Poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti a ostatní poskytovatelia majúci zámer poskytovať predmetnú službu ju môžu poskytovať, ak zriadia zdravotnícke zariadenie zabezpečujúce integráciu prierezovej starostlivosti. Zároveň sa vytvára splnomocňovacie ustanovenie pre jej ďalšiu podrobnejšiu reguláciu s ohľadom na potreby aplikačnej praxe, ktorú má zabezpečovať nadväzujúci právny predpis ministerstva zdravotníctva. Predmetné ukotvenie služby integrácie prierezovej starostlivosti má zabezpečiť jej kvalitu a dostatočnú reguláciu, čím nie je dotknutá možnosť poskytovateľa využívať podporný tím podľa § 2 ods. 36 písm. a) a b) pre oblasť zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje. Definuje sa činnosť ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho integráciu prierezovej starostlivosti. Činnosť takéhoto zdravotného pracovníka zahŕňa nielen zdravotné výkony samotnej zdravotnej starostlivosti o pacienta, ale aj zdravotné výkony vykonané pre jeho prospech. Takýmito výkonmi sú najmä …

bod 39 až 44 (§ 18, §21)
V súčasnom zdravotníckom systéme je jedným z najväčších problémov vysoká administratívna záťaž zdravotníckych pracovníkov, najmä lekárov. Táto záťaž nielenže odoberá čas, ktorý by lekári mohli venovať pacientom, ale tiež znižuje efektívnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Navrhované legislatívne zmeny, ktoré umožňujú aj iným osobám určeným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktoré sú v pracovnom alebo inom obdobnom pracovnom pomere a zároveň nie sú zdravotníckymi pracovníkmi, spracúvať, poskytovať a sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie, majú za cieľ významne znížiť túto administratívnu záťaž. Navrhovaná legislatívna zmena, ktorá umožňuje iným osobám určeným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktoré sú v pracovnom alebo inom obdobnom pracovnom pomere a zároveň nie sú zdravotníckymi pracovníkmi ako zdravotníckym pracovníkom spracúvať, poskytovať a sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie, prináša množstvo pozitívnych sociálnych vplyvov. Zníženie administratívnej záťaže lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov umožní lepšiu starostlivosť o pacientov, zlepší efektivitu zdravotníckych zariadení a prispeje k lepším pracovným podmienkam v zdravotníctve. Tento krok je preto dôležitým krokom smerom k modernizácii a zlepšeniu zdravotníckeho systému.

bod 45 (§ 23 ods. 9)
Uvedeným ustanovením sa umožňuje samosprávnemu kraju, aby v prípade, ak zaniká poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zároveň existuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý prevezme pacientov do starostlivosti, aby prevzatie a odovzdanie zdravotnej dokumentácie prebehlo priamo medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti za účasti zástupcu samosprávneho kraja a samosprávny kraj nemusel prevziať zdravotnú dokumentáciu do úschovy. Uvedenou úpravou sa znižuje administratívna záťaž.

bod 46 (§ 24 ods. 4)
Podľa súčasne platného § 24 ods. 4 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú orgány činné v trestnom konaní na základe písomnej žiadosti oprávnené získať údaje zo zdravotnej dokumentácie pre účely trestného konania formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie, pričom podľa uvedeného § 24 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. orgány Policajného zboru pri objasňovaní priestupkov nie sú oprávnené získať údaje zo zdravotnej dokumentácie. Navrhovaná legislatívna zmena rozširuje okruh subjektov oprávnených získať údaje zo zdravotnej dokumentácie formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie o orgány Policajného zboru, ktoré objasňujú priestupky podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že poskytnutie údajov zo zdravotnej dokumentácie pre účely objasňovania priestupku v súčasnosti nemá oporu v zákone a tieto informácie, ktoré sú predmetom lekárskeho tajomstva, v súčasnosti nie je možné zabezpečiť pre účely …

bod 47 (§ 45 ods. 1 písm. s))
V § 45 ods. 1 písm. s) sa precizuje text a bližšie sa špecifikuje zabezpečenie koordinácie poskytovania zdravotnej starostlivosti s inými ústrednými orgánmi štátnej správy, najmä pri výkone ochranného liečenia a výkone detencie, z dôvodu, že aplikačná prax, či už zo strany súdov, prokuratúry alebo zdravotníckych zariadení ukazuje, že aktuálne nastavenie koordinácie poskytovania zdravotnej starostlivosti medzi ministerstvom zdravotníctva a inými ústrednými orgánmi štátnej správy pri výkone ochranných liečení a detencie nie je postačujúce.

bod 48 (§ 45 ods. 1 písm. ao) až aq))
V § 45 ods. 1 sa navrhuje doplnenie nových písmen am) a an) v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.03.2024, a podľa ktorého má ministerstvo zdravotníctva viesť zoznam zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie. Účelom písmena am) je vytvorenie nového systému zabezpečovania realizácie ochranných liečení, na základe rozhodnutí súdov, nakoľko aktuálne nastavenie tohto systému považujú za nedostatočné, neefektívne a neflexibilné ako súdy, tak aj prokuratúra a samotní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom tejto zmeny je pravidelne a systematicky monitorovať skríningové programy, aby sme mohli v budúcnosti plnohodnotne prispieť k monitorovaniu rozdielov prostredníctvom európskeho informačného systému o rakovine a registra nerovností v oblasti onkologických ochorení a v budúcnosti spoločne využívať údaje o skríningu rakoviny, a to aj prostredníctvom plánovaného európskeho priestoru pre zdravotné údaje. Všeobecne záväzný právny predpis umožní definovať …

bod 49 (§ 45a)
Navrhuje sa doplnenie nového § 45a, ktorého účelom je dať kompetenciu ministerstvu zdravotníctva na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho podrobnosti o vedení zoznamu zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie; postup pri určovaní poskytovateľov, u ktorých je možné realizovať výkon súdom nariadených ochranných liečení alebo umiestniť obvineného na základe predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu; a podrobnosti o postupe pri koordinácii výkonu ochranných liečení a detencie podľa § 45 písm. s); za účelom zabezpečenia právnej istoty.

bod 50 až 53 (§ 46 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava, zosúladenie podľa novej jednotky (ambulancia), ktorá vyjadruje optimálnu kapacitu vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Zosúladenie znenia s novým pojmom verejná optimálna sieť, nie minimálna.

bod 54 (§ 49s)
Navrhuje sa doplnenie nového § 49s upravujúceho prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025 týkajúce sa zmien pri používaní obmedzovacích prostriedkov, povinnosti absolvovať vzdelávanie o používaní obmedzovacích prostriedkov a miernejších spôsobov zvládnutia situácie pri poskytovaní ústavnej starostlivosti a zákaz používania a vlastnenia ochranných lôžok, ktoré je v zmysle § 49q možné použiť ako obmedzovací prostriedok pri poskytovaní ústavnej starostlivosti len do 31. decembra 2024. Zároveň sa ustanovuje prechodné obdobie v súvislosti s vydaním nového zoznamu zdravotných výkonov v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 8.

bod 55 (§ 50)
Navrhuje sa zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2027 nariadenia vlády upravujúce katalóg zdravotných výkonov, ktorým sa vydáva zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, po vydaní nového zoznamu zdravotných výkonov. Čl. III (zákon č. 577/2004 Z. z)

bod 1 (§ 2 ods. 1 písm. h) a i))
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou pojmu špecializovaná gynekologická ambulantná starostlivosť na primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. a novým označením ambulancie (primárna gynekologicko-pôrodnícka ambulancia - § 7 ods. 3 písm. a) druhý bod zákona č. 578/2004 Z. z.) v rámci primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti.

bod 2 (§ 2b)
Cieľom aktualizovaného odporúčania Rady je stanoviť všeobecné zásady skríningu rakoviny podľa odporúčaní skupiny hlavných vedeckých poradcov a určiť najlepšie postupy pre skríning rakoviny v Únii. Odporúčanie Únie založené na hlavných zásadách a spoločnej analýze základných dôkazov poskytuje pridanú hodnotu členským štátom, ktoré nebudú musieť vykonávať individuálne posúdenia vhodných riešení čo sa týka rozšírenia máme takto k dispozícii poznatky o účinnom skríningu rakoviny. Úhrada z VZP pri organizovanom skríningu onkologických chorôb je nákladovo efektívnou prevenciou. Vedecké dôkazy preukazujú dobrý pomer z hľadiska ujmy a prínosu, nákladovú účinnosť, výhody včasného odhalenia a uskutočniteľnosť v celej Únii. Skríning umožňuje odhaliť rakovinu v ranom štádiu, prípadne ešte predtým, ako sa stane invazívnou. Liečba niektorých lézií potom môže byť účinnejšia a pacienti majú väčšiu šancu, že sa uzdravia. Hlavným ukazovateľom účinnosti skríningu je zníženie incidencie a pokles úmrtnosti v dôsledku konkrétnej choroby. Dôkazy svedčia o účinnosti skríningu rakoviny prsníka, hrubého čreva a konečníka, krčka maternice, pľúc a prostaty.

bod 3 (§ 3 ods. 23 až 25)
Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe, ktorá poukazuje na absenciu zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rozsahu ošetrovateľskej praxe v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí dieťaťu s potrebou ošetrovateľskej intervencie po prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na zabezpečenie systémovo prepojenej a vzájomne koordinovanej predmetnej starostlivosti v teréne sa javí ako najvhodnejšia zdravotná starostlivosť poskytovaná agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je držiteľom povolenia na prevádzkovanie, má zmluvný vzťah so zdravotnou poisťovňou dieťaťa, spolupracuje s prepúšťajúcim pracoviskom ústavného zdravotníckeho zariadenia a zmluvným pediatrom dieťaťa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast. Návrh zákona korešponduje s rozpracovanými krokmi Stratégie všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030, ktorá bola schválená v roku 2023 a uvádza „Meniaca sa rola všeobecnej ambulantnej starostlivosti bude vyžadovať aj zmenu organizácie práce a nové formy spolupráce vo všeobecných ambulanciách. Nevyhnutnosťou bude hľadanie opatrení, ktoré spočívajú vo využití personálnych kapacít zdravotníckych a administratívnych pracovníkov. Je potrebné umožniť samostatné vykonávanie širších úloh predovšetkým sestrám, …

bod 4 (§ 5)
Účelom navrhovaného ustanovenia je umožniť poistencovi, ktorý trpí ochorením, ktoré sa nezlučuje s povahou zubno-lekárskych výkonov, zubno-lekárske ošetrenie v celkovej anestézii plne alebo čiastočne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, a to aj v prípade, že v predchádzajúcom kalendárnom roku neabsolvoval preventívnu prehliadku u zubného lekára. Zubno-lekárske výkony sa vykonávajú na základe lekárskeho odporúčania na zubno-lekárske ošetrenie v celkovej anestézii, ktoré vydáva ošetrujúci lekár, pričom lekárske odporúčanie závisí od aktuálnej patopsychológie a klinického stavu pacienta. Ide najmä, nie však výlučne o pacientov, ktorí trpia duševnými poruchami, poruchami správania, chorobami nervovej sústavy, vrodenými chybami nervovej sústavy, rázštepmi pery a podnebia, pacienti s Downovým syndrómom, pacienti so subjektívnymi a objektívnymi príznakmi chorôb nervovej, svalovej a kostrovej sústavy, pacienti so subjektívnymi a objektívnymi príznakmi porúch poznávania, vnímania, emočného stavu a správania.

bod 5 (§ 9 ods. 1)
Legislatívno-technická zmena.

bod 6 (§ 38 ods. 10)
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s § 16b zákona č. 576/2004 Z. z.

bod 7 (§ 42 ods. 5)
Uvedenou úpravou sa zabezpečí, aby nové zdravotné výkony, ktoré nie sú ustanovené v zozname zdravotných výkonov mohli byť plne alebo čiastočne uhradené poistencovi po odsúhlasení revíznym lekárom, ale až po tom, ako sa uskutoční odborné posúdenie Komisiou pre zdravotné výkony. Uvedené už existuje dnes v zákone č. 577/2004 Z. z. a nie je v ňom uvedený žiaden postup: § 42 ods. 5 a 6: (5) Zdravotný výkon, ktorý nie je uvedený v Zozname zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, možno plne alebo čiastočne uhradiť poistencovi len s predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára zdravotnej poisťovne.34) Poznámka pod čiarou 34 odkazuje na § 9 zákona č. 581/2004 Z. z., kde nebol uvedený žiaden postup revízneho lekára pri schvaľovaní takéhoto zdravotného výkonu (6) Zdravotnú starostlivosť podľa odseku 5, na ktorú dal predchádzajúci súhlas revízny lekár zdravotnej poisťovne,34) uhrádza zdravotná poisťovňa. Vzhľadom na neexistenciu takejto úpravy, sa ustanovuje postup pre schvaľovanie úhrady takéhoto nového zdravotného výkonu v § 9b zákona č. 581/2004 Z. z.

bod 8
Na poistencov s pozitívnou rodinnou anamnézou karcinómu hrubého čreva a konečníka sa z hľadiska veku nevzťahuje indikačné obmedzenie na výkon okultné krvácanie do stolice. Zabezpečí sa na určité obdobie exkludovanie pacientov s negatívnym výsledkom z kolonoskopie a pacientov, u ktorých bol kolonoskopickým vyšetrením zistený „nie negatívny“ nález s odporúčaním dispenzárneho intervalu, aby sa zabránilo zbytočnému vykonávaniu TOKS.

bod 9 (Preventívna gynekologická prehliadka)
Uvedená úprava je realizovaná v súlade s najnovšími odporúčaniami v oblasti gynekológie. Jednoznačne odporúčaným vyšetrením v rámci skríningu žien v bežnom riziku rakoviny prsníka je mamografické vyšetrenie. Ultrazvukové vyšetrenie môže mať svoj význam v rámci doriešovania mamograficky hustej žľazy, alebo zistených mamografických abnormalít, alebo u žien s príznakmi ochorenia prsnej žľazy. Naopak v rámci skríningu bezpríznakových žien v bežnom riziku rakoviny prsníka je samotné ultrazvukové vyšetrenie spojené s vysokou falošnou pozitivitou a nie je ako skríningové vyšetrenie odporúčané. Pre ženy s vyšším rizikom pre vývoj karcinómu prsníka a pre ženy s klinickým nálezom na prsníkoch sú vypracované samostatné štandardné vyšetrovacie postupy. Samostatne uskutočnené ultrazvukové vyšetrenie u bezpríznakových žien môže viesť k nadvyšetrovaniu a to opakovanými kontrolami onkologicky nepodozrivých zmien, napríklad cysty a nezhubné nehmatné zmeny, ktoré vedú k potenciálnemu poškodeniu a nadmernej úzkosti žien a súčasne znamená záťaž zdravotného systému. Európska rádiologická spoločnosť (ESR) a Európska spoločnosť pre zobrazovanie prsníkov (EUSOBI) vzhľadom na výsledky dlhodobej aplikačnej praxe vychádzajúcej z medicíny …

bod 10
Z hľadiska správnej organizácie a hodnotenia skríningov je potrebné oddeliť skríning rakoviny krčka maternice od skríningu rakoviny prsníka a zrušiť rozdelenie na populačný a oportúnny. Tieto časti sa vypúšťajú, nakoľko súčasne sa do zákona č. 577/2004 Z. z. dopĺňa, že skríning onkologických ochorení sa hradí z verejného zdravotného poistenia.

bod 11 (príloha č. 2)
Legislatívno-technická úprava tabuľky “preventívna starostlivosť v materstve” v súvislosti s úpravou pojmu špecializovaná gynekologická ambulantná starostlivosť na primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. a novým označením ambulancie (primárna gynekologicko-pôrodnícka ambulancia - § 7 ods. 3 písm. a) druhý bod zákona č. 578/2004 Z. z.) v rámci primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti.

bod 12
Príloha č. 6 sa aktualizuje v plnom rozsahu z dôvodu potreby zosúladenia profesijných titulov lekárov, ktorí vyhotovujú návrh pre kúpeľnú starostlivosť podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 513/2011 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov. Ďalej sa v prílohe č. 6 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v znení zákona č. 720/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov v tabuľkovej časti indikačného zoznamu, v indikačnej skupine VI. Nervové choroby, v prvej vete vypúšťa text v zátvorke „VI/4, VI/7“ a nahrádza sa textom „VI/5, VI/8“. Dôvodom je, že novelou tabuľkovej časti indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť zákona č. 577/2004 Z. z., ktorá nadobudla platnosť 1. 11. 2017 sa v indikačnej skupine č. VI. Nervové choroby pridala nová skupina č. V/3 – B91, G14 Následky poliomyelitídy, postpoliomyelitický syndróm. …

bod 1 (§ 6 ods. 1 písm. f))
Spresňuje sa jedna z činností zdravotnej poisťovne týkajúca sa poradenstva pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia poskytovaného poistencom a platiteľom poistného. Je potrebné spresnenie, že poradenstvo sa môže týkať aj poradenstva o zdraví, programoch zdravia a riadenia chorôb, životospráve a zdravom životnom štýle, ktoré súvisia s vykonávaním verejného zdravotného poistenia a ktoré už v súčasnosti zdravotné poisťovne vykonávajú, nakoľko si to ich klienti žiadajú. V súvislosti s tvorbou nových benefitov zdravotných poisťovní s možnosťou „aktívneho poradenstva“ zo strany poisťovní a na potrebu meniť správanie poistencov pozitívnym smerom, a to nielen k vyššej starostlivosti o zdravie ale aj k absolvovaniu preventívnych prehliadok predovšetkým u všeobecných lekárov, navrhuje sa spresnenie v nadväznosti na aktivity zdravotných poisťovní súvisiacich s poradenstvom o zdravom životnom štýle (napr. preventívne pripomienky), že poradenstvo sa týka aj poradenstva o zdraví, životospráve, zdravom životnom štýle, preventívnych zdravotníckych programoch slúžiacich na odhaľovanie ochorení a podporu zdravého spôsobu života a zdravia poistencov. Za týmto účelom by zdravotná poisťovňa aktívne komunikovala s poistencami.

bod 2 a 7 (§ 6 ods. 1 písm. ad) a § 6a ods. 8 písm. b))
Zmenou populačného na organizovaný sa dosahuje technická úprava a konsolidácia odborných pojmov v súlade s odporúčaním Rady Nový prístup k skríningu. Nový systém skríningu rakoviny má dva hlavné ciele. Po prvé zvýšiť mieru skríningu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka v Únii, pričom sa bude vychádzať z najnovších dôkazov a metód a umožnia sa cielenejšie a menej invazívne skríningy v kombinácii s kvalitným a zaručeným následným sledovaním. Druhým cieľom systému je rozšíriť organizovaný skríning na rakovinu prostaty, pľúc na základe posúdenia nových validovaných skríningových testov a zohľadnenia viacerých všeobecnejších parametrov systému zdravotnej starostlivosti vrátane pomeru rizika a prínosu a nákladovej účinnosti.

bod 3 (§ 6 ods. 2 písm. a)
V záujme zabezpečenia kontroly limitov verejných výdavkov sa ustanovuje povinnosť pre zdravotné poisťovne zverejňovať na svojom webovom sídle v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré zdravotná poisťovňa uzatvorila s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (§ 7), zariadeniami sociálnej pomoci (§ 7a), vrátane príloh a dodatkov k zmluvám v úplnom znení s vyznačením aktuálnych zmien do 30 dní odo dňa uzavretia takejto zmluvy alebo dodatkov k zmluvám. Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícií konsolidované znenia týchto zmlúv, resp. v CRZ sú v pdf. Formáte, aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj kohokoľvek iného (vrátane MZSR) je veľmi náročné sa zorientovať v týchto zmluvách. MZSR potrebuje mať informáciu o tom aké zmluvy ZP a PZS uzatvárajú a či sú v súlade so schváleným rozpočtom verejného zdravotného poistenia na daný rok aj pre účel kontroly limitu verejných výdavkov. Povinnosť zverejňovať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jednotlivé dodatky k týmto zmluvám, ale aj povinnosť …

bod 4 (6 ods. 2 písm. c)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou pojmu špecializovaná gynekologická ambulantná starostlivosť na primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. a novým označením ambulancie (primárna gynekologicko-pôrodnícka ambulancia - § 7 ods. 3 písm. a) druhý bod zákona č. 578/2004 Z. z.) v rámci primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti.

bod 5 (§ 6 ods. 6 písm. h)
Navrhuje sa zavedenie možnosti pre zdravotnú poisťovňu organizovať pre svojich poistencov zdravotné programy a programy riadenia chorôb (disease management programs) a možnosť dohodnúť si ich poskytovanie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, inými zdravotníckymi pracovníkmi alebo právnickými osobami so zodpovedajúcim predmetom činnosti. Programy riadenia chorôb, cielené zdravotné programy sú vo svete bežnými aktivitami, ktoré pomáhajú v zlepšovaní zdravia pacientov a účelnému vynakladaniu zdrojov z verejného zdravotného poistenia. Navrhovaná úprava okrem iného realizuje požiadavku vyjadrenú v § 6a ods. 8 písmeno c) v súvislosti s použitím prostriedkov fondu kvality zdravia zdravotnou poisťovňou na úhradu nákladov spojených s realizáciou činností pri preventívnych programoch alebo programoch zdravia.

bod 6 (§ 6 ods. 12 až 14)
Pre programy zdravia zamerané na zlepšenie zdravia poistencov je kľúčovým determinantom úspechu zvýšenie angažovanosti poistenca o svoje zdravie. Napríklad pri diagnóze diabetes mellitus II. typu sa odhaduje, že až 85% z úspechu liečby má v rukách práve samotný pacient. Zvýšenie tejto angažovanosti je možné hlavne na základe cielenej dlhodobej komunikácie zo strany lekára ako aj zdravotnej poisťovne (napr. pozvánka na potrebné vyšetrenie, pripomienka kontrolných vyšetrení a pod.), ktorá je základným nástrojom programov zdravia vo svete. V záujme využívania takejto komunikácie pri programoch zdravia preto považujeme za žiadúce precizovanie návrhu, ktoré umožní naplno využiť potenciál programov zdravia, beneficientom ktorých bude v prvom rade poistenec/pacient. Pri vykonávaní poradenstva ako jednej z činnosti zdravotnej poisťovne môže dochádzať aj k spracúvaniu osobných údajov, vrátane osobitnej kategórie osobných údajov poistencov alebo platiteľov poistného, ktoré zdravotná poisťovňa môže spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby podľa ustanovenia § 16 ods. 7 predmetného zákona, podľa ktorého: „Zdravotná poisťovňa pri svojej činnosti spracúva osobné údaje35ca) dotknutých osôb v rozsahu svojej …

bod 8 a 9 (§ 7 ods. 1 a 2)
Zosúladenie znenia so zavedeným novým pojmom „verejná optimálna sieť“ namiesto pojmu „verejná minimálna sieť“ a prepojenie na poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách. Za účelom zabezpečenia vyššej dostupnosti špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách sa rozširuje povinnosť zdravotných poisťovní uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má záujem prevádzkovať špecializovanú ambulanciu v okrese, v ktorom už síce je naplnená verejná optimálna sieť, ale celkovo v príslušnom kraji nie je naplnená verejná optimálna sieť. Cieľom je nastaviť mechanizmus, ktorý by podporoval motiváciu lekárov ostať v nimi vybranom regióne. Migrácia pacientov v rámci špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovaných ambulanciách v rámci kraja je vysoká. Je žiadúce podporovať rozhodnutie lekára ostať v kraji, bez ohľadu na to, že bude pôsobiť v naplnenom okrese.

bod 10 (§ 7 ods. 3)
Na základe pripomienok z aplikačnej praxe sa navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 7 ods. 3 v záujme zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti osobám umiestneným vo výkone detencie analogicky k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti poistencom vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

bod 11 (§ 7 ods. 18)
Uvedenou úpravou sa docieli, že indikátory kvality sa nebudú vzťahovať na dopravnú zdravotnú službu. Tým sa zabezpečí zosúladenie ustanovení zákona v oblasti dopravnej zdravotnej služby v súlade so správou Národného kontrolného úradu s prihliadnutím na existujúcu situáciu, ktorá sa v rezorte zdravotníctva v súvislosti s dopravnou zdravotnou službou priebežne rieši.

bod 12 (§ 7a ods. 4)
Vybrané druhy zariadení sociálnych služieb poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť v súlade s iným právnym predpisom. Aktuálne je možné zazmluvniť so zdravotnými poisťovňami 10 000 lôžok podľa vyhlášky č. 20/2018 Z. z., čo je nedostatočný počet, pričom na základe štatistických informácii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa ošetrovateľská starostlivosť poskytuje u viac ako 23 000 prijímateľov sociálnych služieb. Úprava minimálnej siete poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb je v súlade s reformnými zámermi v oblasti dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti.

bod 13 (§ 8 ods. 16)
Od roku 2019 sú podkladom na úhradu poskytnutej lekárenskej starostlivosti dispenzačné záznamy vytvorené poskytovateľom lekárenskej starostlivosti. Od januára 2024 je súčasťou lekárenskej starostlivosti aj očkovanie osôb proti chrípke. Toto očkovanie majú podľa súčasnej právnej úpravy poskytovatelia lekárenskej starostlivosti vykazovať samostatne zúčtovacou dávkou. Za účelom zjednodušenia procesu vykázania a úhrady výkonu očkovania sa navrhuje, aby podkladom úhrady bol dispenzačný záznam o výdaji očkovacej látky, ktorého súčasťou bude aj údaj o jej podaní. V tejto súvislosti sa navrhuje aj zmena definície dispenzačného záznamu v zákone č. 362/2011 Z. z.

bod 14 (§ 9b)
Vzhľadom na absenciu právnej úpravy postupu revízneho lekára pri súhlase úhrady zdravotného výkonu, ktorý nie je uvedený v zozname zdravotných výkonov , aby sa takýto zdravotný výkon plne alebo čiastočne uhradil poistencovi, sa navrhuje doplniť postup, na základe ktorého môže revízny lekár odsúhlasiť vopred zdravotný výkon, ktorý nie je vydaný v zozname zdravotných výkonov . V návrhu sa ustanovuje, že žiadosť pacienta odsúhlasuje zdravotná poisťovňa prostredníctvom revízneho lekára tak, aby bolo zrozumiteľné, či „odsúhlasenie“ revíznym lekárom podľa odseku 1 a „súhlas“ zdravotnej poisťovne podľa odseku 3 sú tým istým úkonom, alebo či ide o dva rôzne úkony. Konkretizovala sa tiež žiadosť, ktorú poistenec podáva zdravotnej poisťovni pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti (o čo poistenec žiada). Explicitne sa ustanovuje aj lehota na vydanie nesúhlasu zdravotnej poisťovne.

bod 15 (§ 15 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou pojmu špecializovaná gynekologická ambulantná starostlivosť na primárnu špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. a novým označením ambulancie (primárna gynekologicko-pôrodnícka ambulancia - § 7 ods. 3 písm. a) druhý bod zákona č. 578/2004 Z. z.) v rámci primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti.

bod 16 (§ 16 ods. 2 písm. q))
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s odstránením rozdelenia na populačný a oportúnny skríning.

bod 17 a 18 (§ 16 ods. 6)
Za účelom efektívnejšej výmeny údajov medzi zdravotnými poisťovňami a úradom pre dohľad, s cieľom eliminácie rizika výskytu chýb a s cieľom zrýchlenia komunikácie medzi zdravotnými poisťovňami a úradom pre dohľad, navrhujeme v ustanovení § 16 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. upraviť výmenu údajov medzi zdravotnými poisťovňami a úradom pre dohľad formou priamej integrácie, t. j. elektronicky. Úrad pre dohľad by tak mal na dennej báze aktuálne údaje evidované zdravotnými poisťovňami, čo by zlepšilo aj kvalitu údajov evidovaných úradom pre dohľad. Uvedené je akceptovateľné aj zo strany zdravotných poisťovní, s ktorými je úrad v tejto veci v komunikácii. Zároveň takéto nastavenie vzájomnej výmeny údajov medzi zdravotnými poisťovňami a úradom pre dohľad predpokladá aj projekt manažmentu údajov, ktorý by mal slúžiť na efektívne manažovanie dát, s ktorými úrad pre dohľad v rámci svojej činnosti pracuje.

bod 19 (§ 33 ods. 4)
Zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a doplnkové dôchodkové poisťovne boli týmto zákonom transformované na doplnkové dôchodkové spoločnosti. Z uvedeného dôvodu je potrebné zaradiť medzi finančné inštitúcie doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré patria k aktívnym subjektom v oblasti dôchodkového sporenia. Naopak doplnkové dôchodkové poisťovne navrhujeme neuvádzať, keďže v súčasnosti už nepôsobia.

bod 20 (§ 67a ods. 1 písm. e))
Dopĺňa sa kompetencia MZSR za účelom overenia správnosti zdravotného výkonu, ktorý odborne posúdila Komisia pre zdravotné výkony podľa osobitného zákona, pred zaradením do zoznamu zdravotných výkonov a jeho vydaním podľa osobitného zákona, zverejňuje takýto zdravotný výkon v číselníku zdravotných výkonov webovom sídle; číselník zdravotných výkonov môže byť zverejnený vcelku alebo čiastkovo po jednotlivých špecializáciách. Po odsúhlasení komisiou, ktorá ako poradný orgán ministerky zdravotníctva zabezpečuje relevantný názor a podstatný hlas odbornej verejnosti na zaradenie výkonu do zoznamu zdravotných výkonov.

bod 21 (§ 86zp)
Za účelom naplnenia povinnosti zverejňovať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré zdravotná poisťovňa uzatvorila s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (§ 7), zariadeniami sociálnej pomoci (§ 7a), vrátane príloh a dodatkov k zmluvám v úplnom znení s vyznačením aktuálnych zmien sa zdravotnej poisťovni priznáva dostatočná lehota na splnenie tejto povinnosti. Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícií konsolidované znenia týchto zmlúv, resp. v CRZ sú zmluvy v pdf. Formáte, aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj kohokoľvek iného (vrátane MZSR) je veľmi náročné sa zorientovať v týchto zmluvách. MZSR potrebuje mať informáciu o tom aké zmluvy ZP a PZS uzatvárajú a či sú v súlade so schváleným rozpočtom verejného zdravotného poistenia na daný rok aj pre účel kontroly limitu verejných výdavkov. Povinnosť zverejňovať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jednotlivé dodatky k týmto zmluvám, ale aj povinnosť po uzavretí každého dodatku k zmluve zverejniť aj konsolidované (úplné) znenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (t. j. znenie …

bod 1 (§ 2)
Úprava v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 8 ods. 16 zákona č. 581/2004 Z. z.

bod 2 až 4(§ 13)
Vzhľadom na chronický nedostatok lekárov so špecializáciou v odbore hematológia, v odbore laboratórne vyšetrovacie metódy v hematológii a v ostatných odboroch definovaných v Zákone o lieku v §13 odsek (3) body 1.3 a 1.4. je ohrozené zabezpečenie odborných zástupcov na činnosť odberných centier, čo vážne ohrozuje zabezpečenie dostatku odberov krvi od dobrovoľných darcov krvi a tým i zabezpečenia zásobovania nemocníc SR krvou a jej prípravkami. Požadovaná prax na pracovisku transfúziologického zariadenia s povolením na prípravu transfúznych liekov v celom rozsahu nemusí poskytnúť dostatočnú prípravu lekára na prácu v odbernom centre, pretože transfúziologické zariadenia s povolením na prípravu transfúznych liekov v celom rozsahu (HTO) často nevykonávajú takú paletu odberov celej krvi a odberov aferézou ako odberné centrá alebo nevykonávajú odbery od darcov vôbec (špecializujú sa len na spracovanie krvi).

bod 5 (§ 20)
Zaskratkovanie pojmu „očkovanie“ je navrhovanou úpravou presunuté do § 2 ods. 37, ktorý predchádza § 20.

bod 6 (§ 119 ods. 3)
Navrhovaná zmena je reakciou na potrebu zabezpečiť plynulejší prechod pacienta z prostredia poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho. Predlžovanie hospitalizácie kvôli čakaniu na individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku nie je len neefektívne, ale môže mať negatívny vplyv na psychiku pacienta. Umožnením predpísania pomôcky už počas hospitalizácie zabezpečíme, aby bol pacient dostatočne poučený a pripravený na jej používanie po prepustení."

bod 7 (§ 119 ods. 11)
Pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti sa spresňuje, že lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore inom ako všeobecné lekárstvo (ďalej len „odborný lekár“), môže poveriť predpisom humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky vrátane individuálne zhotovenej zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny, ktoré boli pacientovi indikované a podávané počas ústavnej zdravotnej starostlivosti a sú uvedené v prepúšťacej správe pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti aj iného ako neatestovaného lekára t.j. aj lekára so špecializáciou. Uvedená požiadavka vyplýva z aplikačnej praxe.

bod 8 (§ 119 ods. 13 písm. a))
Nedostatočná saturácia odbornými lekármi v prostredí poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti predstavuje významnú výzvu pre súčasné zdravotníctvo. Predĺžením lehoty, počas ktorej môže odborný lekár odporúčať predpísanie humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny pacientovi, sa umožní väčšia variabilita v poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti, a tým aj efektívnejšie a adekvátne zabezpečenie potrieb pacientov.

bod 9 (§ 120 ods. 1 písm. k))
Zavádzanou zmenou sa dopĺňajú sa povinné náležitosti lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu a preskripčného záznamu predpísaného na základe poverenia podľa § 119 ods. 11 zákona č. 362/2011 Z. z.

bod 10 (§ 120 ods. 1 písm. w))
Z praxe pri aplikácii ustanovení právnych predpisov týkajúcich sa úhrady za liek vyplynula požiadavka sledovať spôsob použitia lieku v príslušnej indikácii prostredníctvom jednoznačného identifikátora. Uvedené je účelné sledovať od okamihu vystavenia

bod 11 (§ 120 ods. 21)
Opätovným vytvorením preskripčného záznamu by mohlo dochádzať k opakovanému výberu predmetu preskripcie zo strany pacienta. V snahe predchádzať takémuto konaniu je potrebné, aby nedochádzalo k duplicitnej preskripcii a to ani v prípade, že sa jedná o papierový a elektronický recept. Čl. VI (zákon č. 363/2011 Z. z) Z praxe pri aplikácii ustanovení právnych predpisov týkajúcich sa úhrady za liek vyplynula požiadavka sledovať spôsob použitia lieku v príslušnej indikácii prostredníctvom jednoznačného identifikátora. Čl. VII (zákon č. 540/2021 Z. z)

bod 1 (§ 2 ods. 8)
Plánovanou zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „plánovaná starostlivosť“) sa na účely tohto zákona rozumie plánované poskytnutie medicínskej služby, ktorá bola ustanovená kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Touto zmenou získame informácie o čakaní na celú plánovanú starostlivosť a nie iba na vybraté medicínske služby, čo môže viesť ku zlepšeniu, spresneniu a zefektívneniu stanovovania maximálnej lehoty časovej dostupnosti. Doteraz sa tvorili návrhy na plánovanú zdravotnú starostlivosť iba na tie medicínske služby, ktoré mali zadefinovanú maximálnu lehotu časovej dostupnosti, po novom to bude na všetky medicínske služby, ktoré sú ustanovené kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti.

bod 2 (§ 2 ods. 10)
Reflektovanie požiadavky zainteresovaných subjektov - upresniť postavenie nemocníc I. úrovne, ktorým nie je vydávané rozhodnutie, keďže sú mimo siete, avšak je potrebné, aby sa riadili programovým profilom, t.j. poskytovali iba medicínske programy, ktoré sú im dostupné.

bod 3 (§ 3 ods. 1 písm. c) bod 10)
Reflektovanie požiadavky členov rady pre tvorbu siete o zverejňovanie ich odlišných stanovísk.

bod 4 (§ 3 ods. 1 písm. c) bod 11,12,13)
Z praxe vyplynula výrazná fluktuácia členov najmä kategorizačnej komisie, keďže je v nej vyše 200 striedajúcich sa medicínskych odborníkov, zverejňovanie podrobných informácií procesu ich výmeny v uvedenom rozsahu počas procesu je v aplikačnej praxi veľmi náročné, navrhujeme zachovať zverejňovanie aktuálnych členov komisií. V prípade potreby doplňujúcich informácií o konkrétnej výmene je možné požiadať ministerstvo o doplňujúce informácie.

bod 5 (§ 3 ods. 2 písm. b))
Uvedené predstavuje funkčnú duplicitu s odsekom 7 – odborné pracovné skupiny, ako preukázala aplikačná prax si zriaďujú iba komisie.

bod 6 (§ 4 ods. 7)
Reflektovanie požiadavky z aplikačnej praxe – spresnenie všeobecne označenej lehoty na báze konkrétneho počtu dní.

bod 7 (§ 14 ods. 5 a 6)
Reflektovanie požiadavky z aplikačnej praxe, potreba zvýšenia časovej dostupnosti pre partnerskú nemocnicu do 30 minút bez obmedzenia 1 mesta.

bod 8 (§ 25 ods. 3)
Technické precizovanie procesu podávania žiadostí nemocníc.

bod 9 (§ 26 ods. 3)
Reflektovanie požiadavky z aplikačnej praxe – spresnenie označenej lehoty na báze počtu pracovných dní.

bod 10 (§ 29 ods. 1)
Možnosť ministerstva odmietnuť žiadosť pre nesplnenie lehoty.

bod 11 (§ 33 ods. 3)
Reflektovanie požiadavky z aplikačnej praxe – spresnenie všeobecne označenej lehoty na báze konkrétneho počtu dní.

bod 12 (§ 33 ods. 9)
Spresnenie pojmu doplnené konanie.

bod 13 (§ 36 ods. 3)
Možnosť zrušiť rozhodnutie v prípade pominutia mimoriadnych dôvodov, pre ktoré bolo vydané.

bod 14 (§ 39 ods. 1 písm. d) body 20 a 21)
Oprava zjavnej chyby pri písaní a legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 30.

bod 15 (§ 39 ods. 1 písm. d) body 24 a 25)
Spresnenie definície o neuplatnení postupu na dodržanie lehoty časovej dostupnosti podľa § 40 ods. 12 a ods. 13.

bod 16 (§ 39 ods. 1 písm. f))
Potreba rozšíreného zberu údajov, ktorými disponujú zdravotné poisťovne.

bod 17 (§ 40 ods. 1)
Potreba precizovať, že na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú je PZS schopný zrealizovať do 3 dní, nie je potrebné vytvárať návrhy.

bod 18 (§ 40 ods. 2 písm. b)
Z príslušného paragrafu vypúšťame minimálny počet medicínskych služieb, pretože to nie je predmetom plánovanej zdravotnej starostlivosti.

bod 19 (§ 40 ods. 3 prvej vete)
Navrhuje sa znížiť počet dní, ktoré mala zdravotná poisťovňa na posúdenie správnosti a úplnosti údajov v návrhu na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Táto úprava sa navrhuje pre zrýchlenie procesu schvaľovania návrhov na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

bod 20 (§ 40 ods. 4)
Táto úprava je potrebná z dôvodu iného zámeru vyraďovania návrhov na plánovanú zdravotnú starostlivosť v prípade, že bol návrh viackrát vytvorený tým istým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľom jednodňovej zdravotnej starostlivosti na tú istú plánovanú zdravotnú starostlivosť. V prípade, že boli návrhy vytvorené inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, proces sa oproti pôvodnému nemení.

bod 21 (§ 40 ods. 6 písm. c))
Precizovanie procesnej lehoty v § 40 ods. 6 písm. c), ktorá je v aplikovanej praxi nejasná a nepresná.

bod 22 (§ 40 ods. 7)
Považujeme za dôležité notifikovanie pacienta čo najskôr pri zaradení jeho návrhu na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Zároveň spresňujeme definíciu, čo znamenajú podstatné skutočnosti týkajúce sa návrhov na plánovanú starostlivosť.

bod 23 (§ 40 ods. 8 písm. a))
Zdravotná poisťovňa je povinná viesť informáciu o potvrdených, odmietnutých a vyradených návrhoch na plánovanú starostlivosť podľa jednotlivých nemocníc a poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti a podľa medicínskych služieb na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, nie iba na tie medicínske služby, pre ktoré bola kategorizáciou ústavnej starostlivosti ustanovená časová dostupnosť ústavnej starostlivosti. Touto zmenou sa získajú informácie o čakaní na celú plánovanú starostlivosť a nie iba na vybraté medicínske služby, čo môže viesť ku zlepšeniu, spresneniu a zefektívneniu stanovovania maximálnej lehoty časovej dostupnosti.

bod 24 (§ 40 ods. 8 písm. b))
Dopĺňa sa informovanie poistencov o odmietnutých návrhoch podľa odseku 6 písm. b), c).

bod 25 (§ 40 ods. 9 písm. b))
Zosúlaďujeme s § 40 ods. 10 písm. f).

bod 26 (§ 40 ods. 9 písm. c))
Toto písmeno sa vypúšťa, pretože pri odmietnutí poskytnutia plánovanej zdravotnej starostlivosti u alternatívneho poskytovateľa v záujme dodržania lehoty časovej dostupnosti zostáva pôvodný návrh v platnosti a nemá dôjsť k prerušeniu lehoty časovej dostupnosti.

bod 27 (§ 40 ods. 10 písm. f) a písm. i))
V prípade, že príde k prerušeniu lehoty časovej dostupnosti zo strany pacienta alebo dôjde k presunu predpokladaného termínu poskytnutia plánovanej starostlivosti v súčte o viac ako 365 dní zdravotná poisťovňa vyradí pacienta zo zoznamu čakajúcich poistencov. V prípade potreby vytvorí poskytovateľ nový návrh na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

bod 28 (§ 40 ods. 12 až 17)
V záujme dodržiavania maximálnych lehôt časovej dostupnosti sa upravuje povinnosť zdravotných poisťovní navrhnúť a uhradiť poistencovi poskytnutie plánovanej starostlivosti s ustanovenou lehotou časovej dostupnosti v prípade, že ide o prvotný návrh. Pre lepšie pochopenie uvádzame príklad. Tento krok sa navrhuje preto, aby sme sa vyhli situáciám, že pacient čaká na plánovanú starostlivosť, ktorej maximálna lehota časovej dostupnosti je stanovená na max. 300 dní a pri vytváraní prvotného návrhu neprekračovala lehotu časovej dostupnosti, a po 250 dňoch na „čakačke“ by sa termín aktualizoval a aktualizovaný termín by presahoval maximálnu lehotu časovej dostupnosti, zdravotná poisťovňa by nemala dostatočný čas nájsť pre pacienta alternatívneho poskytovateľa, ktorý by spĺňal maximálnu lehotu časovej dostupnosti, keďže veľká časť lehoty časovej dostupnosti sa už použila na čakanie na prvého poskytovateľa. Precizujú sa pojmy, aby bolo v aplikačnej praxi zrejmé, čo sa pod pojmom zabezpečiť myslí. Precizuje sa pojem preplatenie nákladov poistencovi na uhradenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti nezmluvnému poskytovateľovi. Ostatné znenie sa zosúlaďuje podľa § 2 ods. 8.

bod 29 (§ 40 ods. 20)
Precizujeme dátum, kedy zdravotná poisťovňa poskytuje údaje z účtu poistenca novej zdravotnej poisťovni a rozsah vymieňaných údajov.

bod 30 (§ 40 ods. 22)
§ 40 navrhujeme doplniť odsekom (22), pretože môžu nastať zmeny v podmienkach kategorizácie ústavnej starostlivosti a precizujeme proces pri takýchto zmenách.

bod 31 (§ 42 ods. 1 a 2)
Precizujeme definíciu povinností prevádzkovateľov nemocníc a poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Precizujeme možnosti zberu súhlasu poistenca s navrhovaným termínom plánovanej starostlivosti.

bod 32 a 33 (§ 42 ods.3 písm. h) a písm. l))
Precizujeme obsah návrhov na plánovanú starostlivosť najmä bod h) aby bolo zrejmé, ktoré návrhy majú obsahovať lehotu časovej dostupnosti a dopĺňame bod l), ktorým spresňujeme povinnosť udelenia súhlasu.

bod 34 (§ 42 ods.4 písm. c))
Precizujeme informovanie o ukončení hospitalizácie.

bod 35 (§42 ods.5)
Navrhujeme vypustenie poslednej vety pretože pri aktualizácii termínu, zdravotné poisťovne nebudú sledovať lehotu časovej dostupnosti.

bod 36 (§ 42 ods. 7)
Daný bod, sme zosúlaďujeme s praxou.

bod 37 (§ 42 ods.10 písm. b))
Precizujeme proces poskytnutia nového termínu poistencovi alebo nastavenia prerušenia lehoty časovej dostupnosti, v prípade ak vznikli prípady hodné osobitného zreteľa na strane prevádzkovateľa nemocnice alebo poskytovateľa jednodňovej zdravotnej starostlivosti.

bod 38 (§ 43 ods. 2 písm. a) až i))
V bodoch a) až i) upravujeme, že poskytovateľ jednodňovej zdravotnej starostlivosti sa dopustí správneho deliktu, v prípade, že nesplní dané ustanovenia týkajúce sa plánovanej zdravotnej starostlivosti iba s ustanovenou lehotou časovej dostupnosti. Touto zmenou získame informácie o čakaní na plánovanú starostlivosť s ustanovenou lehotou časovej dostupnosti poskytovanou poskytovateľom jednodňovej zdravotnej starostlivosti, čo môže viesť ku zlepšeniu, spresneniu a zefektívneniu stanovovania maximálnej lehoty časovej dostupnosti.

bod 39 (§ 45c))
Precizujeme začiatok platnosti procesu hľadania alternatívneho poskytovateľa. Čl. VIII (Účinnosť) Navrhuje sa účinnosť k 1. januára 2025, okrem čl. II 55. bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2027. V Bratislave dňa 2. októbra 2024 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Zuzana Dolinková ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky