Zákon č. 369/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v rámci legislatívnych návrhov súvisiacimi s decentralizáciou verejnej správy. Podnetom je uznesenie vlády SR č. 370 zo 14. mája 2003, úloha B. 3, upravená uznesením vlády SR č. 566 z 2. júla 2003, úloha B. 1 v spojení s C. 1.
Zároveň ide o iniciatívny materiál, ktorým sa umožňuje vstup verejnosti do prípravy, tvorby a prijímania všeobecne záväzných nariadení obcí a samosprávnych krajov.
Decentralizácia verejnej správy si vyžaduje vytvoriť účinný vnútorný kontrolný mechanizmus na oboch úrovniach územnej samosprávy – obecnej, aj na úrovni vyšších územných celkov. Dnes je vnútorná kontrola upravená príslušnými ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pre obce, resp. zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) len veľmi stručne a všeobecne. Ustanovenia týchto zákonov hovoria o povinnosti zriadiť funkciu hlavného kontrolóra, čo môže byť formálne naplnené uznesením príslušného zastupiteľstva bez toho, aby bol hlavný kontrolór aj reálne zvolený. Doterajšie znenie vyššie uvedených zákonov teda už nehovorí o povinnosti túto funkciu obsadiť a efektívne kontrolu vykonávať. Tento stav využila pomerne veľká časť najmä menších obcí a hlavného kontrolóra obecné zastupiteľstvo nezvolilo, resp. voľbu hlavného kontrolóra nezaradilo do programu. U týchto obcí možno konštatovať, že podmienka efektívneho vykonávania vnútornej kontroly tak ako ho stanovujú odporúčania Medzinárodnej organizácie kontrolných inštitúcií (INTOSAI) nie je zabezpečená. Problematické je aj pracovno-právne postavenie hlavného kontrolóra, ustanovovanie do funkcie, neexistujúce kritériá, resp. odborné nároky na túto funkciu, platové náležitosti, resp. jeho odmeňovanie, odvolanie z funkcie a pod.
Predkladaný návrh zákona by mal riešiť:
jednotné a záväzné pravidlá kontrolnej činnosti v územnej samospráve,
postavenie hlavného kontrolóra, spôsob jeho ustanovovania do funkcie, spôsob a dôvody na jeho odvolanie, práva a povinnosti, platové podmienky, kvalifikačné a morálne predpoklady (požiadavky),
kritériá výkonu kontrolnej činnosti,
vymedzenie osobnej a vecnej pôsobnosti hlavného kontrolóra,
definovanie konfliktu záujmov,
existenciu a postavenie útvaru hlavného kontrolóra.
Požiadavka na existenciu takéhoto zákona (noviel vyššie uvedených zákonov) je vyvolaná nielen už spomenutou nedostatočnou úpravou vnútornej kontroly v dnešnej legislatíve, ale tiež presunom majetku a financií značného rozsahu na územné samosprávy a s tým súvisiacou zodpovednosťou voči občanom. Podľa názoru predkladateľa, na základe skúseností z praxe je nevyhnutné prijať takú úpravu vnútornej kontroly na oboch úrovniach územnej samosprávy, aby nedochádzalo k rôznemu, veľakrát účelovému vykladaniu dnešnej právnej úpravy, aby boli zjednotené pravidlá výkonu kontroly a aby boli jasne dané pravidlá existencie a fungovania hlavného kontrolóra. Len tak sa dosiahne jasné a jednoznačné zakotvenie vnútornej kontroly v územnej samospráve.
Pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace so vstupom verejnosti do legislatívneho procesu na úrovni územných samospráv, snahou zákonodárcu je posilniť mieru účasti verejnosti na verejnom živote a zabezpečiť čo najtransparentnejší výkon verejnej moci. Zákonodárny proces je jeden z najdôležitejších spôsobov výkonu verejnej moci a preto musí byť ambíciou každej demokratickej vlády vytvoriť podmienky na to, aby tento proces mohol byť transparentne a efektívne ovplyvňovaný nielen nositeľmi moci, ale aj rôznymi lobistickými zoskupeniami, predstaviteľmi občianskej spoločnosti a vôbec verejnosťou ako takou. Predkladaný návrh, podobne ako to robia Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky, umožňuje verejnosti ovplyvniť výslednú podobu príslušným zastupiteľstvom prijímaného všeobecne záväzného nariadenia. Pre orgány územnej samosprávy stanovuje povinnosť zverejňovať návrhy všeobecne záväzných nariadení, reagovať na predkladané pripomienky, vyhodnocovať ich a za splnenia stanovených požiadaviek povinne umožniť zástupcom verejnosti vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva.

Čl. I Navrhovaná úprava mení a dopĺňa ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

bod 1
Stanovuje sa povinnosť obce utvárať účinný systém kontroly a spôsobom ustanoveným v tomto zákone nielen zriadiť funkciu hlavného kontrolóra obce, ale ho aj zvoliť. Obec je tiež povinná vytvoriť vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly.

bod 2
Návrh ustanovuje povinnosť obce zverejniť návrh všeobecne záväzného nariadenia minimálne 15 dní pred tým, ako má o ňom rokovať obecné zastupiteľstvo. Táto povinnosť sa dotýka nariadení vydávaných v rámci čl. 68 Ústavy SR, ako i nariadení vydávaných v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa čl. 71 ústavy. Fyzické osoby a právnické osoby majú možnosť vyjadriť svoje pripomienky k návrhu nariadenia v lehote 10 dní odo dňa vyvesenia návrhu nariadenia buď písomne, elektronicky alebo ústne do zápisnice na príslušnom obecnom úrade. Výnimkou z tejto povinnosti je situácia v prípade živelnej pohromy, všeobecného ohrozenia, odstraňovania následkov živelnej pohromy alebo ak je to potrebné na zabránenie škodám na majetku. Navrhovateľ nariadenia (napríklad starosta, odbor obecného úradu a pod.) spoločne s príslušnou komisiou obecného zastupiteľstva (ak bola zriadená komisia, do ktorej pôsobnosti problematika úpravy patrí) musí po uplynutí lehoty na zasielanie pripomienok vyhodnotiť pripomienky verejnosti, pričom zákon stanovuje, čo takéto vyhodnotenie pripomienok musí obsahovať. Vyhodnotenie pripomienok predloží obec ešte pred rokovaním obecného zastupiteľstva o …

bod 3
Legislatívna úprava mení doterajšie znenie §§ 18 a 18a tak, že v § 18 sa definuje postavenie hlavného kontrolóra a v § 18a predpoklady na výkon funkcie, voľba a skončenie výkonu funkcie. Hlavný kontrolór je volená funkcia a s obcou je v pracovnoprávnom vzťahu. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavného kontrolóra všetky povinnosti zamestnancov a vedúcich zamestnancov, ktorí spadajú pod režim zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme (podanie majetkového priznania a pod.). Aj keď v prípade hlavného kontrolóra nejde o vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu (§ 9 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z.), aj jemu sa stanovuje automatický zákaz podnikania a vykonávania inej zárobkovej činnosti okrem vymenovaných výnimiek. Hlavný kontrolór je povinný vzdať sa členstva v politickej strane alebo hnutí počas výkonu svojej funkcie. Stanovuje sa tiež inkompatibilita funkcií ako nezlučiteľnosť výkonu funkcie hlavného kontrolóra s výkonom niektorých iných činností alebo zamestnaní. Ustanovujú sa podmienky na kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra, …

bod 4
Za § 18a sa vkladajú nové §§ 18b až 18g, ktoré podrobnejšie upravujú vnútornú kontrolu v obciach a mestách a práva a povinnosti hlavných kontrolórov. V § 18b sa stanovuje možnosť obcí dohodnúť sa na tom, že v prípade úspešnej voľby v nich bude vykonávať funkciu hlavného kontrolóra tá istá osoba. V takýchto prípadoch starostovia budú musieť s hlavným kontrolórom uzavrieť zmluvu na kratší pracovný čas a to tak, aby celkový súhrn jeho platov bol v súlade s výpočtom podľa § 18c ods. 1. Na výpočet celkového súhrnu platov sa počet obyvateľov na určenie koeficientu podľa § 18 ods. 1 určí súčtom počtu obyvateľov obcí, pre ktoré hlavný kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť. Plat hlavného kontrolóra v jednotlivých zúčastnených obciach sa určí pomerne podľa počtu obyvateľov, pričom logickým následkom takéhoto kroku je i pomerné určenie počtu pracovných hodín v jednotlivých obciach. V § 18c sa ustanovujú základné pravidlá určovania platu hlavného kontrolóra obce. Obce boli rozdelené do deviatich veľkostných kategórií podľa …

bod 5
§ 30a je prechodným ustanovením k úpravám tohto zákona a stanovujú sa ním najmä lehoty na splnenie povinností a podmienok na výkon funkcie hlavného kontrolóra, ktoré priniesli ustanovenia predkladaného zákona. Čl. II Navrhovaná úprava mení a dopĺňa ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)

bod 1
Podobne ako u obcí, aj u samosprávnych krajov sa stanovuje povinnosť utvárať účinný systém kontroly a spôsobom ustanoveným v tomto zákone nielen zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja, ale spôsobom stanoveným týmto zákonom ho aj zvoliť. Samosprávny kraj je tiež povinný vytvoriť vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly.

bod 2
Pre obyvateľov toho ktorého samosprávneho kraja a pre právnické osoby so sídlom na jeho území sa pokiaľ ide o vstup do legislatívneho procesu stanovujú obdobné práva a povinnosti ako je to v prípade obcí.

bod 3, 4
Legislatívna úprava mení doterajšie znenie § 19 tak, že v ňom definuje postavenie hlavného kontrolóra. Úprava jeho postavenia a nezlučiteľnosti funkcií je identická s úpravou postavenia hlavných kontrolórov obcí.

bod 5, 6
Za § 19 sa vkladajú nové §§ 19a až 19f, ktoré podrobnejšie upravujú vnútornú kontrolu v samosprávnych krajoch a práva a povinnosti hlavných kontrolórov. Ide v podstate o identickú úpravu ako v prípade obcí s výnimkou spôsobu stanovenia platu hlavného kontrolóra (náročnosť na menežovanie samosprávnych krajov ako v zásade rovnako veľkých i rovnako štruktúrovaných administratívno právnych jednotiek je rovnaká a preto výpočet platu je viazaný na plat predsedu samosprávneho kraja), zavedenia povinnosti zriaďovať útvar hlavného kontrolóra a neumožnenia výkonu funkcie hlavného kontrolóra pre viaceré samosprávne kraje. Čl. III Navrhovaná úprava mení ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v § 9 ods. 2 a to tak, aby ohľadne podnikania tzv. ostatných vedúcich zamestnancov (vedúcich zamestnancov, ktorí nie sú štatutárnymi zástupcami u vymenovaných zamestnávateľov) bola umožnená odlišná úprava, než akú stanovuje uvedený zákon. (Predkladaný zákon stanovuje automatický zákaz podnikania so stanovenými výnimkami a u hlavných kontrolórov neumožňuje vykonávať podnikateľskú činnosť ani s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa). Čl. …