Zákon č. 394/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) na základe požiadaviek Európskej komisie v rámci porušenia podmienok implementácie dusičnanovej smernice (porušenie č. 2012/2097).
Navrhovaným zákonom sa upravujú správne aplikačné postupy tak, aby nedošlo k bodovému znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca obyvateľov.
Požiadavka predložiť podmienky hospodárenia v zraniteľných oblastiach do zákona o hnojivách, vyplynula zo záverov hodnotenia stavu implementácie dusičnanovej smernice na Slovensku zástupcami Európskej komisie, ktorá vyhodnotila stav ako neprijateľný a požiadala slovenské orgány o prijatie nápravy. V rámci EÚ-Pilot č. 2097/11/ENVI) neboli argumenty akceptované a následne Európska komisia začala vyšetrovanie vo veci neplnenia podmienok Dusičnanovej smernice (ďalej len „NiD“) v Slovenskej republike (Porušenie č. 2012/2097). Rezortu pôdohospodárstva sa týka podmienka vypracovania Akčného programu - NiD (v súčasnosti je upravený vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 199/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach v znení neskorších predpisov, vydanej na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 81 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov). Zo záverov konzultácií s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky vyplynulo, že podmienky hospodárenia v zraniteľných oblastiach (Akčného programu - NiD) budú zapracované do návrhu novely zákona o hnojivách a nie do návrhu novely zákona o vodách z dôvodu, že navrhnuté podmienky sú paralelné so štandardnými podmienkami hospodárenia na celom území Slovenskej republiky, avšak pre zraniteľné oblasti sú prísnejšie a v niektorých prípadoch špecifické, v súlade s dusičnanovou smernicou.
Predložený návrh podmienok hospodárenia v zraniteľných oblastiach zohľadňuje odporúčania a požiadavky Európskej komisie.
Pre podnikateľov v pôdohospodárstve a obhospodarovateľov dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce a zabezpečí sa jednotná doba na spracovanie administratívnych úkonov za predchádzajúci kalendárny rok. Pri kontrolnej činnosti v teréne sa zjednoduší posudzovanie skutkového stavu pri aplikácií a skladovaní hnojív. Spracovanie evidencie predkladanej k administratívnej kontrole bude termínované, čo umožní úplnosť a sprehľadnenie kontrolnej činnosti, vykonávanej kontrolným ústavom.
Predkladaný návrh zákona zjednoduší podnikateľom v pôdohospodárstve a obhospodarovateľom administratívnu prácu pri vypracúvaní bilancie živín a spracovaní evidencie o hnojení a agrotechnických opatreniach. Prijatím navrhovaného zákona dôjde k lepšiemu zhodnoteniu živín z hospodárskych hnojív a tým aj k úspore finančných prostriedkov vynakladaných na hnojenie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska ochrany pôdy a vôd pred dusičnanmi, ako aj pozitívny vplyv na životné prostredie v okolí ľudských obydlí. Zároveň dôjde k zabráneniu znečistenia ovzdušia amoniakom a inými dusíkatými zlúčeninami, ktoré by sa uvoľňovali pri nesprávnej aplikácii a nevhodnom skladovaní hospodárskych hnojív do ovzdušia.
Navrhovaný zákon po jeho schválení bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak nepredpokladajú sa zvýšené nároky na verejné financie nad rámec programovo rozpočtovaných výdavkov kapitoly ministerstva a súčasne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, vzhľadom na navrhované zavedenie sankcií za porušenie ustanovení zákona v zraniteľných oblastiach, ktoré v prípade uloženia budú príjmom štátneho rozpočtu.
Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, bude mať pozitívne a aj negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy aj pre podnikateľské subjekty, nakoľko dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce a zabezpečí sa jednotná doba na spracovanie administratívnych úkonov za predchádzajúci kalendárny rok. Návrh zákona bude mať aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v prípade, ak obhospodarovateľ v zraniteľných oblastiach nebude mať vybudované vlastné skladovacie kapacity a uskladnenie kvapalných hospodárskych hnojív a maštaľného hnoja si zabezpečí v zmysle navrhovaného zákona u inej osoby, ktorá má voľné skladovacie kapacity.
Prijatím navrhovaného zákona sa ustanoví legislatívny postup pri povoľovaní, aplikácii a skladovaní sekundárnych zdrojov živín a kompostov.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie Hlava XX (Životné prostredie)
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty,
2. nelegislatívne akty,
sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – do 30. novembra 2009)
Smernica Rady č. 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991) v platnom znení.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008).
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
1.5.2004
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
bezpredmetné
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
V oblasti, ktorú upravuje tento zákona bolo začaté proti Slovenskej republike konanie Európskej komisie v rámci porušenia podmienok implementácie dusičnanovej smernice (porušenie č. 2012/2097).
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza
k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy
na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
x
A.3. Poznámky
Navrhovaný zákon po jeho schválení bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vzhľadom na navrhované zavedenie sankcií za porušenie ustanovení zákona v zraniteľných oblastiach, ktoré v prípade uloženia budú príjmom štátneho rozpočtu. V súčasnom období objem prípadných pokút nie je možné vyčísliť.
Realizáciou návrhu zákona dôjde aj k negatívnemu vplyvu na rozpočet verejnej správy, avšak nepredpokladajú sa zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy nad rámec programovo rozpočtovaných výdavkov kapitoly ministerstva.
Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vzhľadom k tomu, že sa podnikateľom v pôdohospodárstve a obhospodarovateľom zjednoduší administratívna práca a zabezpečí sa jednotná doba na spracovanie administratívnych úkonov za predchádzajúci kalendárny rok. Tento pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie nie je možné vyčísliť. V § 10b návrhu zákona sa ustanovuje povinnosť pre obhospodarovateľov hospodáriacich v zraniteľných oblastiach mať vybudované skladovacie kapacity nádrží na kvapalné hospodárske hnojivá a na skladovanie maštaľného hnoja na technicky spevnených plochách v zraniteľných oblastiach najmenej na šesťmesačnú produkciu, alebo musí zabezpečiť ich uskladnenie na inom bezpečnom mieste. Ak obhospodarovateľ nebude mať vybudované skladovacie kapacity môže zabezpečiť uskladnenie kvapalných hospodárskych hnojív a maštaľného hnoja aj u inej osoby, ktorá má voľné skladovacie kapacity nádrží, alebo ich môže odovzdať na iné využitie, najviac však v objeme zodpovedajúcom trojmesačnej skladovacej kapacite. V súčasnosti nie je možné odhadnúť počet obhospodarovateľov hospodáriacich v zraniteľných oblastiach, ktorí budú žiadať o dodatočné skladovanie hospodárskych hnojív u inej osoby, ktorá má voľné skladovacie kapacity nádrží alebo ktorí požiadajú kontrolný ústav o udelenie výnimky z aplikovania hospodárskych hnojív v zakázanom období, preto sa nedá jednoznačne posúdiť negatívny vplyv navrhovaného zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie z hľadiska ochrany pôdy a vôd pred ich kontamináciou dusičnanmi a ochrany životného prostredia v okolí ľudských obydlí. Prijatím navrhovaného zákona dôjde k zabráneniu znečistenia ovzdušia amoniakom a inými dusíkatými zlúčeninami, ktoré by sa pri nesprávnej aplikácii a nevhodnom skladovaní hospodárskych hnojív uvoľňovali do ovzdušia. Navrhovaný zákon nebude mať žiadne sociálne vplyvy, bude mať pozitívne a aj negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné.
A.5. Stanovisko gestorov
V medzirezortnom pripomienkovom konaní uplatnilo pripomienku k Doložke vybraných vplyvov Ministerstvo financií Slovenskej republiky – k vplyvu na informatizáciu spoločnosti a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky k vplyvom na podnikateľské prostredie. Doložka vybraných vplyvov bola upravená v zmysle vznesených pripomienok.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2014
2015
2016
2017
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za MPRV SR
0
0
0
0
z toho:
-vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
137 000
137 000
137 000
v tom: za MPRV SR
0
z toho vplyv na ŠR:
-vplyv na ŠR –NPPC-VÚPOP_0900303_Monitorovanie a prieskum pôdneho krytu SR
0
30 000
30 000
30 000
-vplyv na ŠR –ÚKSÚP_08W04_Regulácia vstupov, zdravie a kvalita rastlín
0
107 000
107 000
107 000
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
137 000
137 000
137 000
v tom: za MPRV SR
0
-vplyv na ŠR –NPPC-VÚPOP_0900303_ Monitorovanie a prieskum pôdneho krytu SR
0
30 000
30 000
30 000
-vplyv na ŠR –ÚKSÚP_08W04_ Regulácia vstupov, zdravie a kvalita rastlín
0
107 000
107 000
107 000
2.2. Financovanie návrhu Tabuľka č.2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2014
2015
2016
2017
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0
137 000
137 000
137 000
z toho vplyv na ŠR
0
137 000
137 000
137 000
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
137 000
137 000
137 000
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci schválených výdavkov kapitoly MPRV SR, ktoré majú podriadené organizácie Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum -Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky zabezpečené v rozpočte.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh zákona sa predkladá z dôvodu úpravy správnych aplikačných postupov tak, aby nedošlo k bodovému znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca a s tým súvisiacej úpravy ustanovení legislatívneho postupu pri povoľovaní, aplikácii a skladovaní sekundárnych zdrojov živín a kompostov. Taktiež upravuje podmienky hospodárenia v zraniteľných oblastiach, nakoľko navrhnuté podmienky sú paralelné so štandardnými podmienkami hospodárenia na celom území SR.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
2015
2016
2017
2018
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2014
2015
2016
2017
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2014
2015
2016
2017
Bežné výdavky (600)
0
137 000
137 000
137 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
0
107 000
107 000
107 000
Bežné transfery (640)2,
Bežné transfery príspevkovej organizácií (641001)
30 000
30 000
30 000
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami
a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
137 000
137 000
137 000
z toho výdavky na ŠR
0
137 000
137 000
137 000
Bežné výdavky (600)
0
137 000
137 000
137 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými
pasívami (800)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2014
2015
2016
2017
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Obhospodarovatelia hospodáriacich v zraniteľných oblastiach
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Ustanovuje sa povinnosť pre mať vybudované skladovacie kapacity nádrží na kvapalné hospodárske hnojivá a na skladovanie maštaľného hnoja na technicky spevnených plochách v zraniteľných oblastiach najmenej na šesťmesačnú produkciu, alebo zabezpečiť ich uskladnenie na inom bezpečnom mieste.
Ak povinný nemá vybudované skladovacie kapacity, môže zabezpečiť uskladnenie kvapalných hospodárskych hnojív a maštaľného hnoja aj u inej osoby, ktorá má voľné skladovacie kapacity nádrží, alebo ich môže odovzdať na iné využitie, najviac však v objeme zodpovedajúcom trojmesačnej skladovacej kapacite.
Povinný subjekt musí dodržiavať zakázané obdobia pre používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach. Povinný subjekt môže požiadať Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave o udelenie výnimky.
Uvedené podmienky sú dobrovoľné a je na rozhodnutí obhospodarovateľa v zraniteľných oblastiach či ich využije alebo nie.
Vplyvy na podnikateľské prostredie vzniknú v prípade, ak sa dotknutý subjekt rozhodne využiť možnosť preskladniť objem hospodárskych hnojív, pre ktorý nemá vybudované vlastné skladovacie kapacity.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Nemožno vyčísliť.
V súčasnosti nie je možné odhadnúť počet dotknutých subjektov, ktorí budú žiadať o dodatočné skladovanie hospodárskych hnojív u inej osoby, ktorá má voľné skladovacie kapacity nádrží alebo ktorí požiadajú Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave o udelenie výnimky z aplikovania hospodárskych hnojív v zakázanom období.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Operácie na trhu sa nezmenia
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Uvedené podmienky prispejú k zníženiu nákladov obhospodarovateľa v zraniteľných oblastiach.
Vplyvy na životné prostredie
Životné prostredie
5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?
Pozitívny vplyv na pôdu a vodu
5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?
Áno
pozitívny
5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?
áno
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
áno,
zverejňujú sa vzory tlačív na webovom sídle kontrolného ústavu,
zavádza sa nová služba s úrovňou I (informatívna úroveň)
rozširujú a inovujú sa informačné systémy, evidencie
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
áno, rozširuje
zverejňujú sa vzory tlačív na webovom sídle kontrolného ústavu,
zavádza sa nová služba s úrovňou I (informatívna úroveň) – vzory tlačív pre verejnosť
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
nie

čl. I

čl. I bod 1 a 2
V § 1 písm. c) sa predmet úpravy rozširuje o hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín a komposty, ktoré svojou povahou, zložením a vlastnosťami patria do predmetu úpravy z dôvodu ich pozitívneho vplyvu na rast a vývin rastlín a zlepšovanie úrodnosti pôdy. V § 1 sa za písmeno d) vkladá písmeno e) podmienky hospodárenia v zraniteľných oblastiach.

čl. I bod 3
V § 2 sa novelizuje väčšina odsekov, dopĺňajú sa základné pojmy, rozširuje sa odsek 1 písm. a), rozširuje sa pôvodná definícia „látky“ na „látka organického pôvodu alebo anorganického pôvodu“, aby pod týmto pojmom boli obsiahnuté všetky látky, či už organického pôvodu alebo anorganického pôvodu, ktoré obsahujú živiny na výživu rastlín a lesných drevín na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti, priaznivého ovplyvnenia úrodnosti a kvality produkcie. V § 2 ods. 1 písm. b) sa na začiatku vety vkladá slovo „pôdna“ pre upresnenie pojmu. V § 2 ods. 1 sa v základných pojmoch rozširuje definícia, dopĺňa sa písmeno d) rastlinná pomocná látka. V §2 ods. 2 sa definujú dusíkaté hnojivé látky, tak, aby sa zahrnuli všetky, resp. čo najširší rozsah druhov aplikovaných dusíkatých látok. V § 2 ods. 3 až 10 sa v základných pojmoch rozširujú definície maštaľného hnoja, hnojovky, močovky, hnojovice, slamy, zeleného hnojenia a kompostu, ktoré si vyžaduje doplniť aplikačná prax. V § 2 ods. 11 sa v základných pojmoch …

čl. I bod 4
V § 3 ods. 2 sa dopĺňa na ktoré hnojivo sa nevzťahuje § 3 ods. 1, t. j. na vzájomne uznané hnojivo v nadväznosti na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES a na hnojivo poskytované v nevyhnutnom množstve na pokusné účely, výskum a vývoj. Ustanovenia návrhu zákona osobitne sa týkajúce vzájomne uznaných hnojív nepredstavujú zásah do uvádzania týchto hnojív na trh.

čl. I bod 5
V § 3 ods. 3 sa ustanovuje čo sa rozumie uvádzaním hnojiva do obehu s cieľom vykonať účinné opatrenia proti nekontrolovanému vnášaniu rôznych nepovolených látok do poľnohospodárskej pôdy, alebo na poľnohospodársku pôdu, s potenciálnym znečistením životného prostredia. V § 3 ods. 4 sa definuje čo sa rozumie pod pojmom uvedenie sekundárneho zdroja živín a kompostu do obehu.

čl. I bod 6
V § 3a sa navrhuje uložiť povinnosť producentom sekundárnych zdrojov živín a producentom kompostov vyžiadať si pred ich aplikáciou povolenie od kontrolného ústavu. Význam tohto opatrenia spočíva v tom, že kontrolný ústav v povolení stanoví podmienky správnej aplikácie tak, aby došlo k ich čo najlepšiemu zhodnoteniu vo výžive rastlín alebo zlepšeniu pôdnej úrodnosti. Súčasne sa v odseku 4 navrhuje ustanoviť producentovi sekundárneho zdroja živín a producentovi kompostu povinnosť viesť evidenciu o množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov odovzdaných na aplikáciu. Prijatím navrhovaného ustanovenia sa dosiahne lepší výkon kontrol vo vzťahu producent sekundárnych zdrojov živín, producent kompostov a odberateľ.

čl. I bod 7
Rozšírením názvu v § 4 o register vzájomne uznaných hnojív sa má docieliť zosúladenie s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 13. augusta 2008 o postupoch týkajúcich sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 218, 13.5.2009). Súčasne sa dopĺňa nový odsek 2, v ktorom je definovaný „register vzájomne uznaných hnojív“, ktorý vedie kontrolný ústav. Do odseku 3 sa dopĺňa znenie „ a do registra vzájomne uznaných hnojív“ z dôvodu uvedenom vyššie. V § 4 ods. 4 sa navrhuje aby ministerstvo uverejňovalo vo svojom vestníku, okrem zoznamu certifikovaných hnojív, aj zoznam vzájomne uznaných hnojív.

čl. I bod 8
V § 5 ods. 2 písm. a) a v § 6 ods. 1 písm. c) sa navrhuje zmena slov „rodné číslo“ na „identifikačné číslo“ v žiadosti o certifikáciu hnojiva v prípade, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ, z dôvodu, že každá fyzická osoba – podnikateľ už má pridelené tzv. identifikačné číslo.

čl. I bod 9
Navrhovaná úprava v § 5 ods. 2 písm. d) súvisí so zmenou v žiadosti o certifikáciu hnojiva; „číselný kód typu hnojiva“ sa mení na „typ hnojiva“.

čl. I bod 10 a 11
Navrhovaná úprava v § 5 ods. 3 a 5 súvisí so zjednodušením certifikačného konania.

čl. I bod 12
Nový § 5a, ktorý upravuje vzájomné uznanie hnojiva, ktoré vykonáva kontrolný ústav na základe žiadosti výrobcu alebo dovozcu hnojiva z členského štátu Európskej únie. Súčasne sa ustanovuje, čo musí, okrem obchodného názvu hnojiva, žiadosť obsahovať.

čl. I bod 13
Navrhovaná úprava v § 6 ods. 1 písm. a) vyplýva zo zmeny v certifikáte hnojiva. Číselný kód typu hnojiva, ktorý sa už nepoužíva sa navrhuje zmeniť na typ hnojiva, (napríklad viaczložkové hnojivá s uvedením obsahu jednotlivých živín).

čl. I bod 14
V § 8 ods.1 úvodnej vete sa slová „Ten, kto uvádza“ nahrádzajú slovami „Výrobca, dovozca, predajca alebo dodávateľ, ktorý uvádza“ z dôvodu jasnejšej formulácie.

čl. I bod 15
V § 8 sa navrhuje vypustiť odsek 4 z toho dôvodu, že pribúdajú žiadosti o dovoz hnojív s označením „biologické“ a „ekologické“ (označenie aj v skratkách „Bio“ a „Eko“). V praxi to znamená, že musia názov hnojiva premenovať, hoci majú obchodné označenie z iných štátov Európskej únie povolené s týmito skratkami.

čl. I bod 16
V § 8 ods. 4 sa navrhuje úprava textu z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť dodávať hnojivo v spoľahlivom obale, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a života ľudí, zvierat a kvality životného prostredia.

čl. I bod 17
V novom § 8a sa ustanovuje ohlasovacia povinnosť pre hnojivo s označením „Hnojivo ES“. Požiadavka na informovanie o dovoze hnojiva s označením „Hnojivo ES“ na územie Slovenskej republiky vyplýva z toho dôvodu, aby sa zvýšil prehľad o pohybe uvedených hnojív na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia ich účinnejšej kontroly.

čl. I bod 18
V § 9 sa ustanovuje skladovanie hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov. V § 9 ods. 2 sa požaduje, aby vybudované skladovacie kapacity na tuhé a kvapalné hospodárske hnojivá mali vyšší objem ako je objem ich trojmesačnej produkcie. Potreba vybudovať uvedené skladovacie kapacity si vyžaduje absencia aplikácie hospodárskych hnojív počas vegetačného obdobia, keď je pôda pokrytá vegetáciou a počas zimného obdobia, v ktorom aplikáciu hospodárskych hnojív nedovoľujú nielen poveternostné podmienky, ale aj právne záväzné akty Európskej únie. (Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 27. októbra 2003). V § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť možnosť nakladania s hospodárskymi hnojivami pre tie poľnohospodárske subjekty, ktoré v extenzívnych podmienkach uplatňujú ustajnenie hospodárskych zvierat na hlbokej podstielke alebo ktoré chovajú zvieratá pastevným spôsobom. V § 9 ods. 4 sa upresňuje spôsob skladovania maštaľného hnoja jeho voľným uložením na pôde. Týmto …

čl. I bod 19
Právna úprava navrhovaná v § 10a ods. 6 ukladá producentovi čistiarenského kalu, producentovi dnových sedimentov a odberateľovi povinnosť na požiadanie bezodkladne predložiť predpísanú dokumentáciu kontrolnému ústavu.

čl. I bod 20
Dopĺňajú sa dva samostatné paragrafy 10b a 10c, ktorými sa upravujú podmienky skladovania hospodárskych hnojív v zraniteľných oblastiach, podmienky používania dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach a povinnosti vyplývajúce z plnenia podmienok dusičnanovej smernice. V § 10b sa ustanovuje povinnosť pre obhospodarovateľov mať vybudované skladovacie kapacity pre hospodárske hnojivá na šesť mesiacov, alebo musí byť zabezpečené ich uskladnenie na inom bezpečnom mieste, alebo mať zmluvný vzťah na ich odber a na ďalšie spracovanie o čom treba mať doklad a povinne túto skutočnosť nahlásiť kontrolnému orgánu. Rovnako sa ustanovujú podmienky, kedy je možné skladovanie tuhých hospodárskych hnojív na voľnej poľnohospodárskej pôde bez spevnenej podložky. Voľné skladovanie tuhých hospodárskych hnojív na poľnohospodárskej pôde je podľa súčasne platnej legislatívy možné až deväť mesiacov. Navrhovaným ustanovením sa upresňuje, že nie je možné na takéto voľné skládky navážať čerstvé hospodárske hnojivo, ale až po jeho trojmesačnom skladovaní na pevnej podložke, aby sa zabránilo prieniku čerstvej kvapalnej zložky hnoja do pôdy a následne možnému znečisteniu vôd. …

čl. I bod 21
V § 11 ods. 2 písm. a) sa navrhovanou zmenou zabezpečí, aby skutočná kontrola chemických vlastností pôdy, operatívne zohľadňujúca aj lokálnu rizikovosť, korešpondovala s platnou legislatívou, čo vyústi v lepšiu prepojenosť vzťahov medzi vstupujúcimi živinami, dodávaných v hnojivách, hospodárskych hnojivách, sekundárnych zdrojoch živín a kompostoch do pôdy a skutočne nameranou disponibilnou zásobou živín v pôde.

čl. I bod 22
V § 11 ods. 2 písm. e) sa skracuje doba archivácie z desiatich rokov na päť rokov z kapacitných dôvodov.

čl. I bod 23
V § 11 ods. 2 písm. f) sa z dôvodu potreby precíznejšieho monitorovania potenciálnych rizikových bodov v oblasti možného znečistenia podzemných vôd dusičnanmi navrhuje konkrétne sledovanie ustajňovacích objektov a objektov na skladovanie hnojív a hospodárskych hnojív v priestore súradnicovým systémom.

čl. I bod 24
V § 11 ods. 3 sa zmena navrhuje s prihliadnutím k scelenejšej pôdnej sústave, v dôsledku čoho nevzniká nutnosť venovať zvýšenú pozornosť malým subjektom hospodáriacim na malej výmere pôdy, s takmer zanedbateľnými výmerami jednotlivých pozemkov. Navrhované ustanovenie smeruje k racionálnemu využitiu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a zároveň k ich úspore.

čl. I bod 25 až 27
Zmena v § 11 ods. 4 a 5 vyplýva z kontextu paragrafového znenia vzhľadom k navrhovanej novelizácii § 11 ods. 2 písm. a). V § 11 sa vypúšťa odsek 6 z dôvodu presunu a novelizácie do § 14 ods.7.

čl. I bod 28
V § 13a ods. 2 písm. a) a b) sa navrhovanou úpravou rozširuje výkon štátnej správy o oblasť hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín a komposty, vrátane hospodárenia v zraniteľných oblastiach. V § 13a ods. 3 sa aktualizujú a rozširujú kompetencie kontrolného ústavu pri výkone štátnej správy v oblasti hnojív. Navrhuje sa, aby hnojivá, ktoré ešte nie sú odskúšané v praxi, mohol kontrolný ústav následne preskúšať a na základe exaktného výsledku rozhodnúť o jeho použití. V zmysle § 13a ods. 3 písm. k) bude kontrolný ústav viesť a aktualizovať databázu o podnikateľoch v poľnohospodárstve, nakoľko viaceré ustanovenia zákona ukladajú kontrolnému ústavu povinnosť sledovať jednotlivé údaje o poľnohospodárskych subjektoch a ich činnosti. Ustanovuje sa tiež vykonať kontrolu subjektov hospodáriacich v ZO podľa termínov podmienok tak, aby bolo pokrytých čo najviac podmienok v rámci jednej kontroly počas celého roka.

čl. I bod 29 až 32
V § 14 ods. 1 sa upravuje povinnosť pre kontrolný ústav vykonať kontrolu podmienok vyplývajúcich pre hospodárenie v zraniteľných oblastiach. V § 14 ods. 2 písm. a) až c) a v § 14 ods. 3 písm. c) sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť pri výkone štátnej odbornej kontroly aj na hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín a komposty. V rozhodnutí o regulačnom opatrení sa navrhuje z dôvodu jednoznačnosti nahradiť pojem „ovplyvnenia“ pojmom „ohrozenia“, nakoľko ovplyvniť sa dá v pozitívnom aj v negatívnom zmysle. Podľa § 14 ods. 6 kontrolu u podnikateľov v pôdohospodárstve môžu vykonávať pracovníci ministerstva a jeho organizačných zložiek aj podľa novo doplnených ustanovení § 10b a 10c.

čl. I bod 33
§ 14 sa dopĺňa odsekmi 7 až 9. V odseku 7 sa ukladá povinnosť orgánom verejnej správy poskytnúť na požiadanie podklady a informácie potrebné na výkon kontroly, nakoľko pripravovaná koncepcia podrobnejších kontrol vyžadovaných zo strany ministerstva, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a najmä zo strany európskych inštitúcií si vyžaduje zabezpečiť dostatok podkladov, ktoré dokumentačne spracúvajú iné štátne inštitúcie a obecné úrady. V odseku 8 sa navrhuje, aby údaje a výsledky z vykonanej kontroly podľa odsekov 1 a 3 spolu s identifikačnými údajmi kontrolovaného subjektu kontrolný orgán registroval v harmonizovanom registračno – informačnom systéme. V odseku 9 sa navrhuje, aby Policajný zbor poskytoval zamestnancom kontrolného ústavu ochranu pri kontrolnej činnosti vykonávanej podľa zákona o hnojivách, ak by pri práci v teréne došlo k mareniu výkonu práce, alebo ak by situácia vyúsťovala do ohrozenia zdravia štátnych zamestnancov vykonávajúcich kontrolu.

čl. I bod 34
Dopĺňa sa nový § 14a, ktorý upravuje priestupky, ktorých sa dopustí poľnohospodársky subjekt (fyzická osoba) hospodáriaci vo vymedzených zraniteľných oblastiach a pokuty za ich porušenie. Priestupky prejednáva a pokuty ukladá kontrolný ústav, ktorý môže, podľa závažnosti priestupky uložiť fyzickej osobe pokarhanie alebo pokutu vo výške najviac do 1000 €.

čl. I bod 35
V § 15 sa navrhuje ustanoviť spodnú hranicu pokút uložených za porušenie povinností ustanovených zákonom o hnojivách z dôvodu dôslednejšieho dodržiavania jeho jednotlivých ustanovení a tým aj ochrany poľnohospodárskej pôdy a životného prostredia. Za nevykonanie odberu pôdnych vzoriek sa navrhuje pokuta podnikateľovi v pôdohospodárstve od 400 eur do 3 000 eur z toho dôvodu, aby nedochádzalo k úmyselnému vyhýbaniu sa tejto zákonnej povinnosti. Súčasne sa dopĺňa odsek 3, ktorý ukladá obhospodarovateľovi, ktorým je právnicka osoba, fyzická osoba a fyzická osoba - podnikateľ za porušenie povinností skladovania hospodárskych hnojív v zraniteľných oblastiach, ako aj za porušenia používania dusíkatých látok v zraniteľných oblastiach, pokuty od 500 eur do 5000 eur. V § 15 ods. 4 sa ustanovuje spodná hranica uloženia pokuty za porušenie predmetných povinností. V § 15 sa dopĺňajú nové odseky 6 a 7, v ktorých sa ustanovuje, aby kontrolný ústav mohol, okrem pokuty, uložiť povinnému aj vykonanie opatrení na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Pri …

čl. I bod 36
V splnomocňovacom ustanovení sa v § 17 písm. c) navrhuje, aby ministerstvo v novele vykonávacej vyhlášky ustanovilo podrobnosti aj o používaní hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov, nakoľko v zákone sa umožňuje aplikácia hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov do poľnohospodárskej pôdy po splnení stanovených podmienok.

čl. I bod 37
V § 17 sa dopĺňa písmeno d), v ktorom sa ministerstvo splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu v ktorom ustanoví podrobnosti o vedení harmonizovaného registračno – informačného systému, databázy, podrobnosti o získaní informácií o stave počasia, o náležitostiach k žiadosti o mimoriadne povolenie použitia dusíkatých hnojivých látok, o postupe ohlasovania dodatočných skladovacích priestorov a o pláne hnojenia v zraniteľných oblastiach.

čl. I bod 38
§ 18 sa dopĺňa odsekom 4, ktorým sa ustanovuje povinnosť pre poľnohospodárske subjekty, hospodáriace v zraniteľných oblastiach, dodržiavať nielen ustanovenia špecifické pre zraniteľné oblasti, ale všetky ustanovenia zákona o hnojivách, ktorý má horizontálnu pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. Týmto ustanovením sa jednoznačne zabezpečí povinnosť pre všetky subjekty hospodáriace v zraniteľných oblastiach dodržiavať nielen podmienky konkrétne zamerané na hospodárenia v zraniteľných oblastiach. Tieto sú spravidla prísnejšie ako podmienky hospodárenia mimo zraniteľných oblastí, a pre vylúčenie duplicity sú v zákone uvádzané len raz.

čl. I bod 39
V § 18a konštatuje, že týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

čl. I bod 40
V samostatných prílohách k zákonu sa dopĺňajú údaje o období, kedy je aplikácia dusíkatých hnojivých látok zakázaná, o potrebe skladovacích nádrží na maštaľný hnoj, močovku a hnojovicu na jeden mesiac pre jedno zviera, o potrebe živín na jednu tonu hlavného prípadne vedľajšieho produktu, o produkcii dusíka jedným zvieraťom za rok, z dôvodu lepšieho zaručenia dodržania limitu 170 kg N/ha/rok. V prílohe je tiež stanovená využiteľnosť živín z dusíkatých hnojivých látok, množstvo a spôsob použitia závlahovej dávky, limitná dávka celkového dusíka k jednotlivým plodinám. Uvedené prílohy slúžia na lepšiu aplikáciu podmienok hospodárenia v zraniteľných oblastiach. V prílohe č. 9 sa uvádza zoznam vykonávaných právne záväzných aktov Európskej únie.

čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2015. Dátum nadobudnutia účinnosti je navrhnutý tak, aby zohľadnil potrebu čo najskoršieho transponovania smernice Rady 91/676/EHS. Bratislava 8. júla 2015 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Jahnátek v. r. minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky