Zákon č. 396/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky konania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019.
Návrhom zákona dochádza k zmene právnych predpisov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie, v časti definujúcej pojem „obvyklý pobyt“, s cieľom dosiahnutia súladu s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a rešpektovaní skutočnosti, že ide o autonómny pojem práva Európskej únie. Predkladateľ identifikoval vnútroštátne právne predpisy v oblasti trestného práva, v ktorých je pojem „obvyklý pobyt“ zadefinovaný, a to:
zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii (ďalej len „zákon č. 533/2011 Z. z.“),
zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“),
zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii (ďalej len „zákon č. 161/2013 Z. z.“),
zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 316/2016 Z. z.“).
Zo súčasného právneho stavu vo vzťahu k osobitným právnym predpisom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie je zrejmé, že prístup ku konceptu obvyklého pobytu nie je jednotný, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že v niektorých právnych predpisoch je priamo zavedená definícia tohto pojmu a v niektorých právnych predpisoch je tento pojem len používaný bez toho, aby ho príslušný právny predpis definoval. V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie je zrejmé, že súčasný, i keď slovenskému právnemu poriadku bližší koncept trvalého bydliska, nepredstavuje vhodný spôsob transpozície právnych aktov Európskej únie vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti, ak je Slovenská republika štátom výkonu žiadostí o vykonanie rozhodnutí. Okrem uvedeného je problematickým aspektom skutočnosť, že pojem „obvyklý pobyt“ je autonómnym pojmom práva Európskej únie, pričom je potrebné mať na zreteli jeho autonómny charakter, ktorý tvorí prekážku pre podrobnejšiu úpravu vo vnútroštátnom práve. V nadväznosti na uvedené návrhom zákona dochádza k vypusteniu definície pojmu „obvyklý pobyt“ z príslušných právnych predpisov.
Návrh zákona súčasne reaguje aj na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2020, čím sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj dostatočná legisvakancia.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky a dňa 21. augusta 2019 bol materiál prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
vláda Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
 Materiál nelegislatívnej povahy
 Materiál legislatívnej povahy
 Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: -
Ukončenie: -
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
jún 2019
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
jún 2019
2. Definícia problému
Osobitné právne predpisy v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie (ďalej len ,,EÚ“) nereflektujú skutočnosť, že pojem ,,obvyklý pobyt“ je autonómnym pojmom práva EÚ, čo vytvára prekážku pre jeho podrobnejšiu úpravu vo vnútroštátnom práve, tak ako je tomu v súčasnosti. Prístup ku konceptu obvyklého pobytu v súčasnosti nie je jednotný, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že v niektorých právnych predpisoch je priamo zavedená definícia tohto pojmu a v niektorých právnych predpisoch je tento pojem len používaný bez toho, aby ho príslušný právny predpis definoval. V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že súčasný, i keď slovenskému právnemu poriadku bližší koncept trvalého bydliska, nepredstavuje vhodný spôsob transpozície právnych aktov Európskej únie vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti, ak je Slovenská republika štátom výkonu žiadostí o vykonanie rozhodnutí.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je najmä vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“ z príslušných právnych predpisov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni Európskej únie za účelom dosiahnutia súladu vnútroštátnej právnej úpravy s judikatúrou Súdneho dvora EÚ s ohľadom na skutočnosť, že v prípade pojmu ,,obvyklý pobyt“ ide o autonómny pojem práva EÚ a teda nie je žiaduce aby bol zadefinovaný prostredníctvom vnútroštátnych predpisov.
4. Dotknuté subjekty
Štátne orgány, súdy, fyzické osoby - odsúdení
5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?  Áno  Nie
bezpredmetné
7. Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
 Áno
 Nie
 Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Sociálne vplyvy
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
10. Poznámky
11. Kontakt na spracovateľa
Mgr. Simona Kočišová (tel. č. 02/888 91 299, [email protected])
12. Zdroje
Interná pracovná skupina zriadená v rámci rezortu spravodlivosti.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku) - čl. 82 ods. 1 a 2 a čl. 87 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)
v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005) v platnom znení, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;
- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008) v platnom znení, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;
- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008) v platnom znení, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;
- Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009), Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
Rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 2008, C-66/08 Kozłowski, ECLI:EU:C:2008:437, body 39, 41, 48 a 53.
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení
- bezpredmetné; nakoľko príslušné právne akty EÚ už boli do slovenského právneho poriadku úplne transponované
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
- bezpredmetné
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
- zákon č. 183/2011 o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia);
- zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii (úplná transpozícia);
- zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (úplná transpozícia);
- zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii (úplná transpozícia);
- zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úplná transpozícia).
5.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne (ak je právny akt prebraný náležite, t. j. v zodpovedajúcej právnej forme, včas, v celom rozsahu a správne)
- úplne
b) čiastočne (uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu)
c) ak nie je, uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu

čl. I
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

čl. I bod 1
V dotknutých ustanoveniach (§ 4 a § 6 ods. 1) sa navrhuje nahradiť doposiaľ používaný pojem „bydlisko“ pojmom „obvyklý pobyt“. Zákon č. 183/2011 Z. z. predstavuje transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Francúzska jazyková verzia citovaného rámcového rozhodnutia používa pojem „résidence habituelle“, ktorého slovenským ekvivalentom je pojem „obvyklý pobyt“. Anglická jazyková verzia citovaného rámcového rozhodnutia používa pojem „is normally resident“, ktorého slovenským ekvivalentom je pojem „bydlisko“, avšak domnievame sa, že v danom prípade ide o chybný preklad a vhodným by v tomto smere aj s ohľadom na cieľ a kontext citovaného rámcového rozhodnutia mal byť pojem, ktorý je používaný vo francúzskej jazykovej verzii a jeho slovenský ekvivalent, ktorým je pojem „obvyklý pobyt“. Pojem bydlisko by sa mal v rámci vnútroštátnych predpisov používať ako slovenský ekvivalent vo vzťahu k pojmu „domicile“, ktorý je používaný v právnych aktoch Európskej únie v ich francúzskej jazykovej verzii. Okrem uvedeného treba pripomenúť, že pojem …

čl. I bod 2
Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť slovenských krajských súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal súd štátu pôvodu, bola determinovaná kritériom trvalého pobytu dotknutej osoby, keďže kritérium obvyklého pobytu je smerodajné vo vzťahu k samotnému odovzdaniu rozhodnutia na uznanie a výkon, a teda kritérium trvalého pobytu sa v ďalšom kroku javí ako vhodné na určenie príslušnosti konkrétneho súdu v Slovenskej republike.

čl. I bod 3 až 5
Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa navrhuje zmena znenia § 11, ktorý upravuje rozhodovanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, pričom týmto sa v zmysle § 2 písm. a) rozumie právoplatné odsudzujúce rozhodnutie vydané pre trestný čin alebo pre protiprávne konanie týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej premávky vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, alebo správnym orgánom štátu pôvodu, ak podľa právneho poriadku štátu pôvodu bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd s právomocou v trestných veciach. Doposiaľ senát rozhodoval o uznaní a výkone oboch vyššie uvedených typoch rozhodnutia o peňažnej sankcii. Senát teda bez nariadenia hlavného pojednávania, verejného zasadnutia alebo neverejného zasadnutia uznesením rozhodoval aj v prípade, ak ide o rozhodnutie o uznaní a výkone peňažnej sankcie, ktoré vydal správny orgán štátu pôvodu. Navrhuje sa, aby o tomto type rozhodnutia o peňažnej sankcii rozhodoval vyšší súdny úradník, keďže v danom prípade ide o uznávanie a výkon vo vzťahu k štandardným …

čl. I bod 6
V nadväznosti na prijatie novej právnej úpravy § 11, ktorý sa týka určitých procesných otázok je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020) dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

čl. II
(zákon č. 549/2003 Z. z.) Navrhovaná zmena reaguje na navrhovanú zmenu v čl. I, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby namiesto sudcu rozhodoval o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal správny orgán štátu pôvodu, vyšší súdny úradník. V nadväznosti na uvedené je tak potrebné uskutočniť zmenu aj v zákone č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ktorý upravuje postavenie a činnosť súdnych úradníkov.

čl. III
(zákon č. 533/2011 Z. z.)

čl. III bod 1
Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 3 písm. h) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takto formulovaná definícia nie je vhodná, keďže trvalý pobyt a prechodný pobyt majú v podmienkach Slovenskej republiky len evidenčný charakter, čo je v rozpore s výkladom pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý vyplýva z právnych nástrojov Európskej únie, ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že pojem „obvyklý pobyt“ je autonómnym pojmom práva Európskej únie a je potrebné mať na zreteli jeho autonómny charakter, ktorý tvorí prekážku pre podrobnejšiu úpravu vo vnútroštátnom práve. S ohľadom na uvedené je nežiaduce aby bol tento pojem podrobne definovaný vo vnútroštátnom práve, keďže uvedené by mohlo mať za následok ohrozenie jednotného výkladu a s tým spojenej jednotnej aplikácie práva Európskej únie. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie však vyplývajú vo vzťahu k pojmu „obvyklý pobyt“ viaceré spoločné znaky, pričom ide o skutkový koncept, nie právny. …

čl. III bod 2
S ohľadom na navrhovanú zmenu konceptu obvyklého pobytu sa navrhuje vypustenie podmienky zdržiavania sa na území Slovenskej republiky, keďže túto možno subsumovať pod splnenie podmienky existencie obvyklého pobytu, a teda v normatívnom texte je nadbytočná.

čl. III bod 3
Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť okresných súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia vydaného justičným orgánom štátu pôvodu bola determinovaná na základe kritéria trvalého pobytu resp. posledného trvalého pobytu dotknutej osoby. Preukázanie obvyklého pobytu slúži predovšetkým na účely odovzdávania výkonu rozhodnutia justičného orgánu Slovenskej republiky do iného členského štátu a naopak, nie na účel určovania príslušnosti justičného orgánu v Slovenskej republike na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia. Aj vzhľadom k tomu, že tak európska legislatíva ako aj vnútroštátna legislatíva pripúšťa uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia aj v prípade, ak odsúdený trvalo žijúci v zahraničí sa zamýšľa vrátiť na územie Slovenskej republiky, určovanie príslušnosti by mohli sprevádzať výrazné ťažkosti a teda vhodným riešením je aplikovať ako rozhodujúce kritérium práve trvalý pobyt resp. posledný trvalý pobyt.

čl. III bod 4
V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok, je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020) dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

čl. IV
(zákon č. 549/2011 Z. z.)

čl. IV bod 1
Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 3 písm. g) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takáto definícia je nevhodná, z dôvodov, ktoré bližšie uvádzame pri odôvodnení k čl. III. Ako už vyššie uvádzame, súd v každom prípade zohľadňuje aj účel príslušného právneho nástroja Európskej únie, ktorý je vnútroštátnym právnym predpisom transponovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky. V tejto súvislosti, v prípade aplikácie ustanovení zákona č. 549/2011 Z. z., tak príslušný orgán pri určovaní obvyklého pobytu berie do úvahy tie kritériá, ktoré sú relevantné pre naplnenie cieľa rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, ktorým je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdenej osoby. To znamená, že v tomto prípade zohľadní najmä rodinné, pracovné a sociálne väzby odsúdenej osoby, t. j. miesto ťažiska jeho života. Uvedené …

čl. IV bod 2 a 3
V nadväznosti na navrhovanú zmenu § 3 písm. g) sa navrhuje úprava kritérií pre uznanie a výkon rozhodnutia (v tomto prípade ide konkrétne o právoplatné odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin alebo iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody) podľa § 4 ods. 1 písm. a) a kritérií pre odovzdanie výkonu rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 písm. a). Doposiaľ boli v citovaných ustanoveniach kritériá upravené alternatívnym spôsobom tak, že dotknutá osoba je štátnym občanom Slovenskej republiky a musela spĺňať podmienku obvyklého pobytu (keďže za tento sa považoval trvalý alebo prechodný pobyt) alebo musela mať na území dotknutého štátu preukázateľné rodinné, sociálne alebo pracovné väzby, ktoré môžu prispieť k uľahčeniu jeho nápravy počas výkonu trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody na území Slovenskej republiky. Takéto nastavenie kritérií nie je vhodné, keďže aj s ohľadom na cieľ rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV, ktorým je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdenej osoby – táto osoba …

čl. IV bod 4 a 5
Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť krajských súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia, bola determinovaná na základe kritéria trvalého pobytu, prípadne posledného trvalého pobytu resp. miesta, kde odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Pojem „obvyklý pobyt“ slúži predovšetkým na skúmanie podmienok na odovzdanie výkonu rozhodnutia alebo na prevzatie výkonu rozhodnutia, nie nevyhnutne na účel určovania miestnej príslušnosti slovenských orgánov ako vykonávajúcich justičných orgánov. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky má dlhodobo ustálenú súdnu prax, že pre určenie príslušnosti na rozhodnutie je rozhodujúcou skutočnosťou, kde je odsúdený prihlásený k trvalému pobytu, pričom jeho skutočný pobyt a úmysel sa tu trvalo zdržiavať je na tento účel irelevantný (napríklad rozhodnutia vo veciach sp. zn. 6Ndt 6/2014 z 22. mája 2014, 2Ndt 16/2016 zo 16. augusta 2016, 7Ndc 5/2017 zo 7. júna 2017, 6Nds 9/2017 z 23. novembra 2017, 5Ndt 19/2018 z 25. júna 2018). Taktiež treba brať do úvahy skutočnosť, že ak by bola aj miesta príslušnosť slovenského súdu …

čl. IV bod 6
V zmysle čl. 6 ods. 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii: „Príslušný orgán štátu pôvodu oznámi odsúdenej osobe v jazyku, ktorému rozumie, že rozhodol o zaslaní rozsudku spolu s osvedčením prostredníctvom štandardného tlačiva oznámenia uvedeného v prílohe II. Ak sa odsúdená osoba nachádza vo vykonávajúcom štáte v čase tohto rozhodnutia, uvedené tlačivo sa zašle vykonávajúcemu štátu, ktorý zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje túto osobu.“. S ohľadom na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe sa v § 12 ods. 2 upravuje presný postup slovenského súdu, v prípade, ak o odoslaní osvedčenia zo štátu pôvodu do Slovenskej republiky ako štátu výkonu, štát pôvodu neinformuje dotknutú osobu, pretože sa v čase vydania rozhodnutia o odovzdaní výkonu rozhodnutia nenachádzala na území štátu pôvodu, slovenský súd je povinný bezodkladne informovať dotknutú osobu o tejto …

čl. IV bod 7
V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020), dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

čl. V
(zákon č. 161/2013 Z. z.)

čl. V bod 1
Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 2 písm. g) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takáto definícia je nevhodná z dôvodov, ktoré bližšie uvádzame pri odôvodnení k čl. III, pričom príslušné súdy by obvyklý pobyt mali určovať spôsobom, ktorý špecifikujeme v odôvodnení k čl. III, s dôrazom na osobné, rodinné a sociálne väzby dotknutej osoby. Uvedené má relevanciu aj vo vzťahu k skutočnosti, že hoci je pojem obvyklý pobyt jednotne používaný v navrhovanej právnej úprave, nemusí byť obsahovo totožný pri jednotlivých vnútroštátnych zákonoch. V tomto smere je preto potrebné, aby príslušný orgán skúmal naplnenie pojmových znakov obvyklého pobytu jednotlivo, resp. osobitne pre každý prípad, a to vo svetle cieľa, resp. účelu príslušného právneho aktu Európskej únie.

čl. V bod 2
Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť okresných súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu bola determinovaná na základe kritéria trvalého pobytu, resp. posledného trvalého pobytu dotknutej osoby. Ide tak o jednoznačné odlíšenie účelu pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý slúži len na posúdenie dôvodnosti uznania a výkonu rozhodnutia justičného orgánu iného členského štátu o opatreniach dohľadu.

čl. V bod 3 a 4
V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020) dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

čl. VI
(zákon č. 316/2016 Z. z.)

čl. VI bod 1
Navrhuje sa vypustenie definície pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý bol doposiaľ v zmysle § 2 písm. g) definovaný ako trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Takáto definícia je nevhodná, z dôvodov, ktoré bližšie uvádzame pri odôvodnení k čl. III , pričom príslušné súdy by obvyklý pobyt mali určovať spôsobom, ktorý špecifikujeme v odôvodnení k čl. III. V tomto prípade je však potrebné mať na zreteli, že zákon č. 316/2016 Z. z. predstavuje transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady č. 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (na rozdiel od iných právnych nástrojov Európskej únie z trestnej oblasti, ktoré sa viažu k obmedzeniu osobnej slobody ako napr. rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra …

čl. VI bod 2
Navrhuje sa, aby miestna príslušnosť okresných súdov ako vykonávajúcich justičných orgánov v prípade konania o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia bola determinovaná v prípade fyzických osôb na základe kritéria trvalého pobytu. Preukázanie obvyklého pobytu odsúdeného slúži predovšetkým na účely odovzdávania výkonu rozhodnutia justičného orgánu Slovenskej republiky do iného členského štátu a naopak, nie na účel určovania príslušnosti justičného orgánu v Slovenskej republike na konanie o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu je tak v prípade fyzických osôb vhodnejším riešením, ak bude určujúcim kritériom pre miestnu príslušnosť slovenského súdu práve trvalý pobyt dotknutej fyzickej osoby.

čl. VI bod 3
V nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka určitých procesných otázok, je nevyhnutné, aby bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah novej právnej úpravy k doterajšej právnej úprave. V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa konania, ktoré boli začaté pred navrhovanou účinnosťou návrhu zákona (t. j. 1. január 2020), dokončia podľa predchádzajúcej právnej úpravy – t. j. právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019.

čl. VII
(účinnosť) Po zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakancie sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2020. V Bratislave, 21. augusta 2019 Peter Pellegrini v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Gábor Gál v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky