§ 2 zákona č. 452/2021 Z. z.: Vymedzenie pojmov

Elektronická komunikačná sieť je definovaná tak, aby zahŕňala aj formy riadenia siete napríklad prostredníctvom softvérovej emulácie alebo softvérovo definovaných sietí. Predmetom zákona sú všetky siete bez ohľadu na použité prenosové médium, ako aj bez ohľadu na umiestnenie koncových bodov (pevné, mobilné). Elektronickou komunikačnou sieťou sú aj siete zložené výlučne z autonómnych systémov mobilných rádiových zariadení, ktoré sú spojené bezdrôtovo bez centrálneho riadenia alebo centralizovaného prevádzkovateľa siete bez toho, aby boli tieto siete nevyhnutne spojené s vykonávaním ekonomickej aktivity. Poskytovanie elektronických komunikačných sietí podlieha tomuto zákonu bez ohľadu na obsah informácií, ktoré sú prenášané prostredníctvom sietí.
Z hľadiska rýchlosti prenosu dát zákon rozlišuje a definuje dva typy sietí: vysokorýchlostnú sieť a vysokokapacitnú sieť. Vysokorýchlostná sieť je zákonom definovaná ako sieť, ktorá je schopná zabezpečiť pripojenie všetkých užívateľov používajúcich služby poskytované prostredníctvom tejto siete s rýchlosťou najmenej 30 Mbit/s v jednom smere. Táto definícia vychádza z článku 2 odsek 3 smernice o znižovaní nákladov. Základnou charakteristikou vysokorýchlostnej siete je teda rýchlosť prenosu dát. Vysokokapacitná sieť je definovaná z hľadiska použitého prenosového média, ktorým sú primárne optické vedenia a rozsahu jeho inštalácie, pričom optické vedenie by malo byť inštalované minimálne po distribučný bod siete. Distribučným bodom siete sa chápe bod, z ktorého sa pripájajú koncové body siete k sieti. Vysokokapacitnou sieťou môže byť aj sieť využívajúca iné prenosové médium, prenosovú technológiu alebo sieť, kde optické vedenie nie je inštalované až po distribučný bod, pokiaľ takáto sieť, z hľadiska zákonom definovaných vlastností, spĺňa parametre, ktoré sú porovnateľné s parametrami optických vedení inštalovaných po distribučný bod. V prípade bezdrôtových sietí to zodpovedá situácii, kedy je oblasť pokrytá konkrétnou základňovou stanicou, ktorá je pripojená k sieti prostredníctvom optického vedenia. Definovanie siete ako vysokokapacitnej nie je ovplyvnené zmenou vlastností pripojenia, ktoré vyplývajú z vlastností pripojenia vyplývajúcich zo spôsobu, akým je koncový bod siete pripojený k sieti. Vysokokapacitná sieť je podskupinou vysokorýchlostnej siete.
Koncový bod siete predstavuje hranicu medzi regulačným rámcom pre elektronické komunikačné siete a služby a reguláciou koncového telekomunikačného zariadenia. Za určenie miesta koncového bodu siete je zodpovedný úrad. Vzhľadom na prax národných regulačných orgánov a rôznorodosť pevných a bezdrôtových topológií by mal orgán európskych regulátorov v úzkej spolupráci s Európskou komisiou prijať usmernenia o jednotnom prístupe k identifikácii koncového bodu siete v konkrétnych podmienkach.
Pokiaľ ide o prístup, tak je potrebné zabezpečiť prístup k celej pasívnej infraštruktúre, vrátane nenasvietených optických vlákien, budov, káblovodov a stožiarov.
S cieľom zabezpečiť, aby boli koncoví užívatelia a ich práva pri používaní funkčne rovnocenných služieb účinne a rovnocenne chránení, vymedzenie elektronických komunikačných služieb pre budúcnosť by nemalo byť založené výlučne na technických parametroch, ale malo by vychádzať skôr z funkčného prístupu. Zatiaľ čo „prenos signálov“ zostáva dôležitým parametrom pre určovanie služieb patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, definícia elektronickej komunikačnej služby sa vzťahuje aj na ďalšie služby, ktoré umožňujú komunikáciu. Z pohľadu koncového užívateľa nie je podstatné, či poskytovateľ služby prenáša signály sám alebo sa komunikácia realizuje cez službu prístupu k internetu. Vymedzenie pojmu elektronická komunikačná služba preto zahŕňa tri typy služieb, ktoré sa môžu čiastočne prekrývať: službu prístupu k internetu, interpersonálnu komunikačnú službu alebo službu, ktorá spočíva čiastočne alebo úplne v prenose signálov.
Vymedzenie pojmu elektronickej komunikačnej služby by malo odstrániť nejasnosti zistené pri vykonávaní vymedzenia pojmu, ktoré existovalo pred prijatím tohto zákona a umožniť primerané uplatňovanie všetkých ustanovení špecifických práv a povinností obsiahnutých v aktuálnom regulačnom rámci na rôzne typy služieb.
Aby služba patrila do rozsahu vymedzenia pojmu elektronických komunikačných služieb, musí byť poskytovaná obvykle za odplatu. V digitálnej ekonomike účastníci trhu čoraz viac považujú informácie o užívateľoch za informácie, ktoré majú peňažnú hodnotu. Elektronické komunikačné služby sa koncovým užívateľom často poskytujú nielen za peniaze, ale čoraz viac najmä za poskytnutie osobných alebo iných údajov. Pojem odplaty by preto mal zahŕňať situácie, v ktorých poskytovateľ služby vyžaduje a koncový užívateľ poskytovateľovi vedome
priamo alebo nepriamo poskytuje osobné údaje alebo iné údaje. Tiež by mal zahŕňať situácie, v ktorých koncový užívateľ povolí prístup k informáciám bez toho, aby ich aktívne poskytoval, a to k informáciám ako sú osobné údaje vrátane IP adresy, alebo ďalšie automaticky generované informácie, ako sú informácie zhromaždené a prenášané prostredníctvom cookie. Za odplatu je možné považovať aj situáciu, kedy poskytovateľovi služby platí tretia strana a nie prijímateľ služby. Pojem odplaty by preto mal zahŕňať aj situácie, kde je koncový užívateľ vystavený reklamám, ktoré sú podmienkou získania prístupu k službe, alebo situáciám, v ktorých poskytovateľ služieb speňažuje osobné údaje, ktoré zhromaždil.
Podľa článku 2 odsek 3 vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/687 z 28. apríla 2016 o harmonizácii frekvenčného pásma 694 – 790 MHz pre pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby a pre pružné vnútroštátne používanie v Únii, je rádiová komunikácia stroj-stroj (M2M) rádiové spojenie na účely odovzdávania informácií medzi fyzickými alebo virtuálnymi subjektmi, ktoré tvoria zložitý ekosystém vrátane internetu vecí; takéto rádiové spojenie možno dosiahnuť prostredníctvom elektronických komunikačných služieb (napr. na základe bunkových technológií) alebo iných služieb založených na licencovanom (používanie frekvencií na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií) alebo nelicencovanom (používanie frekvencií na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií) využívaní spektra.
Interpersonálna komunikačná služba je služba, ktorá umožňuje interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií. Patria sem služby ako tradičné volania medzi dvomi jednotlivcami, ako aj všetky typy emailov, služieb odosielania a prijímania správ alebo skupinových chatov. Interpersonálna komunikačná služba sa týka len komunikácie medzi určitým, teda nie potenciálne neobmedzeným, počtom fyzických osôb, ktorý je vymedzený odosielateľom komunikácie. Na komunikáciu zahŕňajúcu právnické osoby by sa malo vzťahovať vymedzenie pojmu v prípade, keď fyzické osoby konajú v mene právnických osôb, alebo sú zapojené aspoň na jednej strane komunikácie. Interaktívna komunikácia znamená, že daná služba umožňuje prijímateľovi informácie odpovedať.
Služby, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, ako napríklad lineárne vysielanie, video na požiadanie, webové sídla, sociálne siete, blogy alebo M2M, by nemali byť považované za interpersonálne komunikačné služby. Služba by sa nemala považovať za interpersonálnu komunikačnú službu, ak je interpersonálny a interaktívny komunikačný prostriedok vedľajšou a čisto doplnkovou zložkou inej služby a z objektívnych technických dôvodov nemôže byť použitá bez danej hlavnej služby, pričom jej začlenenie do tejto služby nie je prostriedkom na obídenie uplatňovania pravidiel, ktoré sa vzťahujú na elektronické komunikačné služby. Ako výnimky z vymedzenia pojmu by sa termíny „vedľajšia“ a „čisto doplnková“ mali vykladať reštriktívne a z objektívnej perspektívy koncového užívateľa. Funkciu interpersonálnej komunikácie by bolo možné považovať za vedľajšiu, ak je jej objektívna užitočnosť pre koncového užívateľa veľmi obmedzená a ak ju koncoví užívatelia v skutočnosti zriedkavo používajú. Príkladom funkcie, ktorá by sa mohla považovať za takú, na ktorú sa nevzťahuje vymedzenie pojmu interpersonálnych komunikačných služieb, môže byť komunikačný kanál v rámci online hier, ktorý závisí od vlastností komunikačného zariadenia služby.
Interpersonálna komunikačná služba založená na číslach je služba využívajúca čísla z národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu a je spojená s verejne pridelenými zdrojmi číslovania. Ide o službu, pri ktorej sú čísla koncovým užívateľom pridelené s cieľom zabezpečiť spojenie medzi koncovými bodmi, a službu umožňujúcu koncovým užívateľom kontaktovať osoby, ktorým boli takéto čísla pridelené. Samotné použitie čísla ako identifikátora by nemalo byť považované za rovnocenné s použitím čísla na účely spojenia s verejne pridelenými číslami, a preto by sa samo osebe nemalo považovať za dostatočné na to, aby sa služba kvalifikovala ako interpersonálna komunikačná služba založená na číslach.
Interpersonálna komunikačná služba nezávislá od čísel by mala podliehať povinnostiam len v prípade, keď si verejný záujem vyžaduje, aby sa osobitné regulačné povinnosti uplatňovali na všetky typy interpersonálnych komunikačných služieb bez ohľadu na to, či sa na ich poskytovanie využívajú čísla. Je odôvodnené, aby sa zaobchádzalo s interpersonálnymi komunikačnými službami založenými na číslach odlišne, keďže využívajú a teda aj benefitujú z verejne zabezpečeného interoperabilného ekosystému.
Definícia predplatenej služby je potrebná na jej odlíšenie od fakturovaných služieb platených vopred. Napríklad podnik môže mať nastavený fakturačný systém tak, aby koncovému užívateľovi boli zasielané faktúry mesačne vopred. Niektoré podniky mali v tomto prípade za to, že ide o predplatené služby. Predplatené služby však treba chápať ako služby, kde sa z vopred zaplatenej finančnej čiastky (kreditu) odrátava suma za služby, ktoré koncový užívateľ využije. Predplatená služba je definovaná ako služba poskytovaná na základe vopred uhradenej finančnej čiastky, z ktorej sa poplatok za skutočne spotrebovaný objem poskytnutej služby priebežne odpočítava. Za predplatenú službu sa nepovažuje služba, pri ktorej sa podnik zaviazal poskytovať účastníkovi službu počas predplateného obdobia a účastník sa zaviazal zaplatiť za takéto služby vopred určenú sumu za príslušné časové obdobie.
Vlastným poskytovaním služieb alebo automatizovaným poskytovaním služieb sa v rámci definície pridruženej služby rozumie poskytovanie takých služieb, ktoré si môže spustiť alebo zmeniť sám koncový užívateľ, napríklad prostredníctvom webového rozhrania.
Vstupnou šachtou sa pre účely definície pridružených prostriedkov rozumie podzemný priestor, bez ohľadu na jeho veľkosť, ktorý sa využíva, alebo ktorý je možné využiť pri budovaní alebo údržbe podzemných vedení, alebo telekomunikačných zariadení, ktoré sú k týmto vedeniam pripojené.
S rastúcim dopytom po frekvenčnom spektre a v súvislosti s novými aplikáciami a technológiami, ktoré si vyžadujú pružnejší prístup a využívanie frekvenčného spektra, je potrebné vytvoriť podmienky pre podporu zdieľaného využívania frekvenčného spektra tak, že sa určia najvhodnejšie režimy udeľovania povolení pre každý scenár a stanovia sa pre tieto režimy vhodné a transparentné pravidlá a podmienky. Zdieľané využívanie frekvenčného spektra čoraz viac prispieva k jeho účinnému a efektívnemu využívaniu tak, že umožňuje niekoľkým nezávislým používateľom alebo zariadeniam prístup k rovnakému pásmu frekvenčného spektra v rámci rôznych povoľovacích režimov, s cieľom sprístupniť dodatočné zdroje frekvenčného spektra, zvýšiť efektívnosť využívania a uľahčiť novým používateľom prístup k frekvenčnému spektru.
Zdieľané využívanie frekvenčného spektra môže byť založené na všeobecných povoleniach, čím sa za špecifických podmienok zdieľaného využívania umožňuje niekoľkým používateľom prístup a využívanie rovnakého frekvenčného spektra v rôznych geografických oblastiach alebo v rôznych časových úsekoch. Môže byť tiež založené na individuálnych povoleniach v súlade s dohodami, ako sú spoločný prístup na základe individuálneho povolenia, kde všetci používatelia (existujúci používateľ a noví používatelia) súhlasia s podmienkami spoločného prístupu pod dohľadom úradu takým spôsobom, aby sa zabezpečila minimálna zaručená kvalita prenosu signálu.
Správu frekvenčného spektra je potrebné vykonávať spôsobom, ktorý zaručí, aby sa predišlo škodlivému rušeniu. Preto je potrebné vymedziť základnú koncepciu pojmu škodlivé rušenie, aby sa zabezpečilo obmedzenie regulačných zásahov na rozsah nevyhnutný na predchádzanie takémuto rušeniu, a to aj so zreteľom na potrebu zohľadniť pokročilé technológie a metódy ochrany pred škodlivým rušením, s cieľom využívať tieto technológie a metódy, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo uplatňovaniu zásady „žiadne rušenie a žiadna ochrana“.
V súvislosti s definíciou škodlivého rušenia je bezpečnostnou službou, v súlade s jej definíciou podľa Rádiokomunikačného poriadku, akákoľvek rádiokomunikačná služba používaná trvale alebo dočasne na ochranu ľudského života a majetku. Pre účely zákona je potrebné rozlišovať medzi bezpečnostnou službou a záchrannými službami poskytovanými prostredníctvom tiesňovej komunikácie.
Pokiaľ ide o definíciu podniku úrad považuje za podnik aj osobu, ktorá si nesplnila oznamovaciu povinnosť, ale poskytuje siete alebo služby na základe vyššie uvedených povolení. V prípade, ak si podnik splní oznamovaciu povinnosť, úrad ho na základe fikcie považuje za podnik dňom, ktorý je uvedený v oznámení ako predpokladaný termín začatia poskytovania sietí alebo služieb, ak sa nepreukáže inak. Poskytovanie siete alebo služby v odvetví elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.